Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20C/467/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113233778
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Libuša Záthurecká

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6113233778.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Libušou Záthureckou v právnej veci

žalobcu C.. U. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XXXX/X, P., v konaní právne zastúpený JUDr.
Vojtechom Horváthom, advokátom, so sídlom Moyzesova 2520/22, Pezinok, IČO: 31864058 proti
žalovanému C.. C. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXXX, U., v konaní právne zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Rosina, s. r. o., , advokátom, so sídlom Kukučínova 20, Banská
Bystrica, IČO: 43 453 881, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca navrhol, aby súd určil, že K. o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzavretá medzi
P. F. ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného
práva k nehnuteľnostiam zapísaných D. úradom V. V., na LV č. XXXX kat. ú. F., rodinný dom, súpisné
číslo XXXX, na parcele č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X a parcely C-KN č. XXXX/X o výmere XXX
m2, C-KN č. XXXX/X o výmere XXX m2, C-KN č. XXXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere XX
m2, C-KN č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a C-KN č. XXXX o výmere XXX
mX a C-KN č. XXXX o výmere XX mX je voči žalobcovi právne neúčinná. X. zmluvy bol povolený D.

úradom V. V. pod značkou V XXXX/XXXX.

2. K. navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. F. vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s žalobou, výsluchom účastníkov konania,
výsluchom svedka F., zmenkou zo dňa XX. XX. XXXX, listom zo dňa XX. XX. XXXX, uznesením M.
súdu V. č. k. XCm/XXX/XXXX, uznesením X. súdu D. č. k. XCmo/XXX/XXXX, rozsudkom M. súdu V. č.

k. XCm/XXX/XXXX, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX. XX. XXXX, uznesením č. k. XC/XXX/
XXXX o zmene účastníkov konania, listom vlastníctva č. J., zmluvou zavkladovanou pod V XXXX/XXXX
zo dňa XX. XX. XXXX, listami vlastníctva kat. ú. M. nad E. LV č. XXXX a kat. ú. E. č. XXXX, výpismi
z D. registra na spoločnosti, zmluvou o pôžičke, zmluvou z D. úradu V. V., písomnými vyjadreniami
účastníkov konania.

4. Zo žaloby žalobcu bolo zistené, že je veriteľom dlžníka P. F., bytom U. 2, V. V.. K. je podľa výpisu z

LV č. XXXX kat. ú. F., D. V. V. záložný veriteľ k tam zapísaným nehnuteľnostiam.5. K. je veriteľom P. F. titulom prevodu zmenky zo dňa XX. XX. XXXX titulom rozhodnutia č. k. XCm/XXX/
XXXX a K. o postúpení pohľadávok zo dňa XX. XX. XXXX, ktorou nadobudol pohľadávky voči
P. F., ktoré sú predmetom súdnych konaní tunajšieho súdu č. k. XXRO/XXX/XXXX a č. k. XC/XXX/XXXX.

6. K. je záložným veriteľom dlžníka a záložcu P. F. a predmetom zálohu sú nehnuteľnosti, ktorých
výlučným vlastníkom je dlžník žalobcu P. F. vedených na LV č. XXXX. Z obsahu LV časti C ťarchy
je zrejmé, že je zapísané záložné právo pre pohľadávku žalovaného na základe zmluvy o zriadení
záložného práva, ktorej vklad bol povolený dňa XX. XX. XXXX pod V XXXX/XXXX. H. zmluvy o zriadení

záložného práva išlo o úmyselné konanie s cieľom ukrátiť veriteľa. K. má naďalej pohľadávku voči
dlžníkovi a záložcovi P. F., ktorý na dlh žalobcu nezaplatil žiadnu sumu. V čase uzavretia zmluvy o
zriadení záložného práva boli známe jeho finančné záväzky voči žalobcovi. K. uviedol, že dlžník, ktorý
uzavrel so žalovaným zmluvu zároveň previedol svoje nehnuteľnosti na L.. E. H. kúpnou zmluvou
zavkladovanou V XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX a na L.. C.. U. X. kúpnou zmluvou zavkladovanou
pod V XXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX.

7. K. sa domáha odporovateľnosti právneho úkonu s poukazom na ustanovenia § 4Xa ods. X, 2
OZ a § 42b ods. 1 OZ. K. preto podal odporovaciu žalobu na určenie, že dlžníkove právne úkony vedú k
skráteniu jeho vymáhateľnej pohľadávky a sú voči nemu právne neúčinné, pričom na strane dlžníka ide
o úmyselné konanie s cieľom ukrátiť veriteľa a súčasne na druhej strane odporovateľného právneho

úkonu na strane žalovaného je úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa známy.

8. K. k veci uviedol vo svojom písomnom vyjadrení, že žiada žalobu zamietnuť, je neopodstatnená. K.
právo v jeho prospech bolo zapísané oprávnene, pretože zmluvu o zriadení záložného práva podpísal
s pánom F. dňa XX. XX. XXXX a viackrát ho žiadal, aby záložné právo dal na kataster zapísať. On to

neuskutočnil v tom čase z dôvodu, že pokiaľ je tam iné záložné právo nebude to robiť. P. ako došlo k
výmazu exekučného záložného práva splnil svoj prísľub a záložné právo dal zapísať v jeho prospech v
súlade s ich dohodou, čo nezakazuje žiaden zákon. Z. k jeho spokojnosti bola jeho pozícia ako veriteľa
posilnená, keďže mu F. dlhuje peniaze. O. je si vedomý, že by poškodil, ohrozil alebo ukrátil právo pána
B., využil právo na zabezpečenie svojej pohľadávky tak ako využíva aj žalobca a nevie akým spôsobom

mohol ukrátiť veriteľa keď je vlastníkom nehnuteľnosti stále pán F..

9. P. zástupca žalobcu na pojednávaniach uvádzal, že dlžník žalobcu sa hromadne zbavoval svojho
majetku, aby zmaril uspokojenie pohľadávok voči svojim veriteľom. P. žalobcu v čase podania žaloby
bola vymáhateľná, toho času je aj vykonateľná a ide o dlh vo výške X XXX XXX,-- Kč, ktorý existoval

v čase uzavretia záložnej zmluvy. P. F. bol žalovaný v 2/ rade v konaní sp. zn. XCm/XXX/XXXX. K. má
voči F. ďalšie dve pohľadávky vo výške XX XXX W. a XXXX W., ktoré nie sú právoplatne skončené. K. F.
je nielen dlžník ako fyzická osoba, ale aj ako štatutárny zástupca firmy P. U., s. r. o., ktorá je v konkurze
a s touto firmou obchodovala spoločnosť U. CK, s. r. o., kde bol konateľom žalovaný a obchodoval s
firmou F..

XX. P. zástupca žalovaného uviedol, že žalobca neuvádza ani z konania nevyplynulo a nevyplýva zo
žiadnych listín, že by preukázal, že žalovaný vedel o úmysle dlžníka p. F. ukrátiť veriteľa a o tom, že
má voči žalobcovi dlhy. K. uviedol, že je veriteľom pána F., uzavrel s ním zmluvu o pôžičke na sumu
XXX XXX W. a preto bola vyhotovená zmluva o záložnom práve, ktorá bola aj zavkladovaná. P. došlo k

zavkladovaniupodvochrokochoduzavretiazmluvyonvtomčasenemalvedomosť,žeajonmôžepodať
návrh na vklad. K. robil z dôvodu, aby mal krytú svoju pohľadávku, keďže v tom čase so F. obchodoval,
snažil sa mu pomáhať. K. uviedol, že jeho pohľadávka zo zmluvy o pôžičke voči F. existuje nebola
zaplatená, bola uzavretá dňa XX. XX. XXXX, zároveň uznanie dlhu I. zo dňa XX. XX. XXXX a uznanie
dlhuII.zodňaXX.XX.XXXX.K.predložilvýdavkovépokladničnédoklady,žebolizaplatenédruhá,tretia,

štvrtá splátka, prvá splátka vyplýva zo zmluvy o pôžičke. V čase, keď došlo k zavkladovaniu zmluvy o
záložnom práve žalovaný nemal vedomosť, že došlo k hromadným vkladom majetku dlžníka ako fyzickej
osoby. P. nesplácal pôžičku uvádzal, že sa to zlepší, žalovaný vedel, že mal úver v Z. banke na stavbu
rodinného domu.

XX. F. dlžník účastníkov konania P. F. vo svojej výpovedi uviedol, že v roku XXXX potreboval súkromne
finančné prostriedky. S odporcom riešili rôzne zákazky, oslovil ho, či má možnosť mu požičať X XXX
XXX,-- Sk. K. pripravil zmluvu, ktorú podpísali, peniaze boli vyplatené v hotovosti, postupne boli o
tom vystavené výdavkové doklady, ktorými on disponuje. P., že pôžičku žalovanému nevrátil z dôvodu,že sa dostal do finančných ťažkostí, preto tam bolo aj uznanie dlhu. K. sa obával o svoje finančné
prostriedky, urobila sa zmluva, ktorá zabezpečila jeho pohľadávku jeho rodinným domom. V. vlastníkom
skolaudovaného rodinného domu, drevenice a rozostaveného rodinného domu. F. k dátumu uzatvorenia

zmluvy o pôžičke, k dátumu uzatvorenia záložnej zmluvy v roku XXXX a podaniu návrhu na vklad až v
roku XXXX uviedol, že mal za to, že pôžičku žalovanému splatí. M. k tomu nedošlo, dohadovali ďalšie
podmienky. M. tam bolo záložné právo Z. banky, mali za to, že nemá zmysel dávať zmluvu zavkladovať.
Y. sa, že sa tak urobí po výmaze záložného práva banky, keďže bola medzi nimi dôvera. F. potvrdil
finančné problémy, dlhy, majetku sa nezbavoval, len potreboval zaplatiť svoje dlhy. R. fyzická osoba má

dlh len voči žalovanému.
XX. K. mal za to, že ak žalovaný mieni dosiahnuť zamietnutie žaloby musí dokazovať vynaloženie
náležitejstarostlivosti,ktoránapriekjehoúsiliuobjektívnenepostačovalanazískaniereálnychpoznatkov
o úmysle dlžníka ukrátiť jeho veriteľa, má nielen povinnosť tvrdenia ale aj dôkaznú povinnosť. K.
nepreukázal, že by vyvíjal akúkoľvek starostlivosť na získanie akýchkoľvek poznatkov o úmysle dlžníka
ukrátiť svojich veriteľov, naopak dlžníkovi iracionálnym spôsobom poskytol a poskytuje nezvyčajný a

nepochopiteľný časový priestor, v ktorom sa žiadnym spôsobom nedomáha zaplatenia svojej údajnej
pohľadávky. D. žalovaného nie je logická a nie je dôveryhodná a jednotlivé okolnosti za ktorých došlo
k údajnej pôžičke, k jej zabezpečeniu záložným právom vyvolávajú vážne podozrenie, že finančná
transakcia neprebehla tak, ako je žalovaným uvádzané. P. na okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu
zmluvy o pôžičke v máji XXXX medzi fyzickými osobami, keď veriteľ žalovaný pôsobil v obchodných

spoločnostiach so žalobcom a napriek tomu údajne požičiava peniaze zadĺženej osobe spoločníkovi a
konateľovi firmy, ktorá im dlží viac ako XXX XXX W. a žalovaný nevyvrátil tvrdenie svedka C.. U. F., že
objektívnenemoholdisponovaťpeniazminaposkytnutiepôžičky.K.ozáložnompráveuzatváraažvroku
XXXX, ktorá je daná do katastra v roku XXXX v období, keď sa dlžník zbavuje všetkého nehnuteľného
majetku a žalovaný ako veriteľ nerealizuje žiaden právny krok na vymoženie svojej pohľadávky, odmieta

ju predať žalobcovi, a to ani v situácii, keď jeho podnikanie v ČR končí, nesplácanie pôžičky, respektíve
nereálna splatnosť pohľadávky, keď v období XXXX a XXXX dlžník nesplatil žalovanému žiadnu časť
pôžičky a príslušenstva, musel by mu mesačne platiť viac ako XX XXX W., čo samo o sebe robí z celej
transakcie frašku a vyvoláva vážnu pochybnosť o jej skutočnej realizácii.

XX. K. poskytol pôžičku dlžníkovi ako fyzická osoba z prostriedkov masy V., zo žiadnej listiny nevyplýva,
že so súhlasom manželky, poskytol pôžičku fyzickej osobe v čase, keď bol so žalobcom do mája
XXXX spoločníkom a konateľom spoločnosti U., s. r. o. a U. CK, s. r. o., ktorá mala pohľadávku
voči spoločnosti P.S.W.-stav, s. r. o. XXX XXX W. a žalovaný z titulu svojich funkcií a postavenia v
spoločnostiach vedel o existencii dlhu dlžníka P.S.W.-stav, s. r. o. a sám vykonával úkony na vymoženie

pohľadávky a napriek tomu poskytol pôžičku P. F., to znamená, že vedel o jeho majetkových pomeroch.
D. poukázal, že žalovaný neurobil žiadny právny úkon na vymoženie svojej pohľadávky voči zadlženému
F., hoci je zrejmé jeho najväčším veriteľom, naopak ako prednostný záložný veriteľ znemožnil zapísanie
exekučného záložného práva exekútorovi, hoci na jeho právnom postavení záložného veriteľa sa nič
nezmení, a to umocňuje presvedčenie, že koná v zhode so F. a na ujmu žalobcu. K. žalovaný v konaní

nepreukázal,ževčaseposkytnutiapôžičkydisponovaldostatočnýmifinančnýmiprostriedkamiateda,že
došlo k jej reálnemu vyplateniu a neuniesol dôkazné bremeno. F. odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi
a vlastnú schopnosť reálne disponovať takouto sumou.

XX. R. pasívny prístup žalovaného k vlastnej pohľadávke má logické vysvetlenie, a to, že k pôžičke

peňazínikdynedošloaideosimulovanýprávnyúkonsdôsledkomjehoabsolútnejneplatnosti.Kpôžičke
došlo, ale za iných okolností a podmienok a je zaplatená a teda v dôsledku jej zániku došlo i k zániku
záložného práva, čo znamená, že nevyvinul žiadnu starostlivosť smerujúcu k poznaniu úmyslu dlžníka
ukrátiť svojho veriteľa. V čase uzavretia zmluvy o pôžičke alebo záložnej zmluvy nezisťoval, či dlžník
má dlhy, t. j. nevynaložil žiadnu aktivitu na to, aby si riadne overil, či týmto úkonom nedôjde k ukráteniu

veriteľa a teda sa úspešne neubránil odporovacej žalobe a pri uzatváraní zmlúv nevenoval dostatočnú
pozornosť dôsledkom odporovanej zmluvy o záložnom práve ani o tom, či jej uzavretie neohrozí plnenie
záväzkov dlžníkom. V čase uzavretia záložnej zmluvy a jej zavkladovania mohol vedieť, respektíve
vedel, že dlžník je zároveň dlžníkom žalobcu a iných veriteľov z LV č. XXXX, kde záložné právo ťarcha
pre pohľadávku U., s. r. o., predtým Z. banka, a. s.

XX. K. uviedol, že žalobca po celý čas súdneho konania poukazuje na okolnosti, ktoré nasledovali po
právnom úkone, ktorý namieta, pričom ustanovenie § 4X písm. a/ ods. 2 OZ rieši okolnosti, ktoré nastali
pri vzniku namietaného právneho úkonu a teda nie sú splnené podmienky pre vyhovenie žalobe. K.nepreukázal, že žalovaný mal vedomosť o tom, že dlžník P. F. chcel zmluvou o zriadení záložného práva
ukrátiť veriteľa, t. j. žalobcu. X. jeho vyjadrenia sú na úrovni hypotéz a domnienok a nebolo povinnosťou
žalovaného pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva zisťovať pomery P. F., neprikazoval mu to

žiadny právny predpis a preto mu to nemôže byť dávané na ťarchu. P. na to, že si neuplatňoval svoje
práva zo zmluvy o pôžičke v konkrétnom čase alebo v časovom priestore a nedával záložné právo
na kataster je špekulatívny, zákon dáva akémukoľvek veriteľovi priestor na to, aby si v nejakom čase
zabezpečil svoje práva, pokiaľ nechce, aby boli premlčané a je výhradne na veriteľovi, či si toto právo
uplatní. P. na dlhy spoločnosti, ktorej je spoločníkom a konateľom F. a že je takejto osobe nelogické

požičiavať je nenáležité. Je bežné, že konatelia a majitelia zadlžených spoločností môžu mať pomerne
vysokýaktívnymajetok.Najednejstranežalobcaspochybňujepohľadávkužalovaného,nadruhejstrane
mal záujem o jej kúpu a teda ako chcel kupovať niečo, čo neexistuje. K. poukázal, že pohľadávku mal
už v roku XXXX, čo vyplýva aj z výsluchu dlžníka aj z listín. K. má voči dlžníkovi ten istý hmotnoprávny
vzťah ako samotný žalobca a pokiaľ by súd žalobe vyhovel zvýhodnil by jedného z veriteľov a to aj
napriek tomu, že žalovaný si svojimi úkonmi pohľadávku zabezpečil. V prípade, že žalobca tvrdí, že

úkon zmluva o pôžičke je neplatný právny úkon, nemohol podať žalobu o neúčinnosť právneho úkonu,
ale mal žalovať neplatnosť právneho úkonu. O. žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

XX.P.§42aods.XOZveriteľsamôžedomáhať,abysúdurčil,žedlžníkoveprávneúkonypodľaodsekov
X až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Z. právo

má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný
alebo ak už bol uspokojený.

XX. P. § 4Xa ods. 2 OZ odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch
v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu,

ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
osobami jemu blízkymi ( § 116 a XXX) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.

XX. P. § 42b ods. X OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

XX. P. § 4Xb ods. 2 OZ právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

XX. P. § X2b ods. 4 OZ právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z
dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

XX. J. odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými

zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľov. P. odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči
určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu
odporovanému právneho úkonu tak ako by k tomuto úkonu vôbec nedošlo. P. odporovateľnosti sú
právne úkony a odporovať možno len úkonom dlžníka a dlžníkov úkon musí ukracovať uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. H. uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie

(zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň z časti. Z., kto
odporuje musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka.

XX. P. odporovateľnosti sú: a/, že k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať došlo v posledných
troch rokoch, ide o prekluzívnu lehotu, na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti a po jej uplynutí nárok

na odporovanie zaniká, b/ právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol
druhejstraneznámy,úmyselsámosebebezukráteniauspokojenianárokuveriteľavšaknavzniknároku
na odporovanie nestačí, musí dôjsť k skutočnému ukráteniu, c/ úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá
pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátený a ku ktorým došlo medzi dlžníkom sa
predpokladá medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v

prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri
náležitej starostlivosti nemohla poznať.XX. R. legitimácia prislúcha ktorémukoľvek veriteľovi, ktorý bol ukrátený napadnutým právnym úkonom
za predpokladu, že má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. P. legitimáciu v konaní má ten,
kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Y. bremenom zákon zaťažuje druhú stranu

odporovateľného úkonu, keďže ustanovuje, že táto domnienka neplatí len vtedy, ak druhá strana
preukáže, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

XX. Y. právne úkony skracujú pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka
a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť

uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by týchto úkonov nebolo došlo by k
uspokojeniu jeho pohľadávky.

XX. V konaní nebolo sporné, že na strane žalobcu je daná aktívna legitimácia z dôvodu, že má voči
dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, ktorá mu bola priznaná v konaní sp. zn. XCm/XXX/XXXX M. súdom
v V.. K. má pohľadávky voči dlžníkovi vo výške XXXX,XX W. a XX XXX,XX W. v konaniach D. súdu V.

V., pohľadávka titulom zmenky je predmetom exekučného konania EX XXXX/XXXX.

XX. V konaní nebolo sporné, že žalovaný s dlžníkom P. F. uzatvoril zmluvu o pôžičke zo dňa XX. XX.
XXXX vo výške X XXX XXX,-- Sk, ktorá bola splatná dňa XX. XX. XXXX. K. s dlžníkom uzatvoril
uznanie dlhu podľa § 558 OZ zo dňa XX. XX. XXXX a uznanie dlhu II. zo dňa XX. XX. XXXX.

XX. D. právnym úkonom v danom konaní je záložná zmluva uzatvorená podľa § 151a a nasledujúce OZ
medzi záložným veriteľom - žalovaným a záložcom - dlžníkom P. F. s tým, že zabezpečená pohľadávka
je poskytnutá pôžička podľa K. o pôžičke zo dňa XX. XX. XXXX, zmluva je zo dňa XX. XX. XXXX a bola
predmetom vkladového konania, kedy bolo vydané rozhodnutie o povolení vkladu záložného práva dňa

XX. XX. XXXX na základe návrhu P. F. zo dňa XX. XX. XXXX.

XX. V konaní ďalej nebolo sporné, že dlžník P. F., ktorý je dlžníkom tak žalobcu ako aj žalovaného
na základe vyššie uvedených skutočností nevykonal úhradu ani v prospech žalobcu ani v prospech
žalovaného, je naďalej dlžník v celom rozsahu.

XX. K. právo je inštitút, ktorý slúži na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa, pričom záložný
veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia svojich pohľadávok z predmetu
zriadeného záložného práva, pokiaľ jeho pohľadávka s príslušenstvom nie je riadne a včas splnená.
K. veriteľ môže začať výkon záložného práva a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky predajom

zálohu podľa osobitných predpisov, predajom zálohu na dražbe. C. odporovateľnosti tak ako je
definovaný v § 42a OZ slúži a je určený pre potreby exekučného konania. Z uvedeného vyplýva, že
vyslovenie právnej neúčinnosti záložnej zmluvy uzavretej medzi dlžníkom žalobcu a žalovaným, ktorou
dlžník žalobcu zaťažil nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve záložným právom v prospech žalovaného
nemôže predstavovať podklad na výkon rozhodnutia, ktorý by žalobcovi umožnil domôcť sa v exekúcii

proti žalovanému uspokojenia svojej pohľadávky z majetku, ktorý by ušiel dlžníkovi zo záložnej zmluvy.
Je to tak preto, lebo na základe záložnej zmluvy žalovaný nezískal od dlžníka žiadny majetok, ktorý
by mohol byť postihnutý výkonom rozhodnutia a nemohlo dôjsť k naplneniu zákonného predpokladu
objektívneho ukrátenia uspokojenia pohľadávky žalobcu ak dlžníkov úkon neviedol k zmenšeniu jeho
majetku.

XX. X. môže za podmienok uvedených v § 42a OZ odporovať právnemu úkonu, ktorým záložný veriteľ
uplatnil právo na uspokojenie svojej pohľadávky zo zálohu, ku ktorému vzniklo záložné právo na základe
zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi dlžníkom a záložným veriteľom, zmluva o zriadení
záložného práva sama o sebe nie je odporovateľným právnym úkonom (rozsudok NS ČR č. k. XXCdo/

XXX/XXXX a rozsudok NS ČR č. k. XXCdo/XXX/XXXX).

XX. F. žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že odporoval právnemu úkonu, a to záložnej zmluve, ktorú
uzavrel žalovaný s dlžníkom, avšak zmluva o zriadení záložného práva sama o sebe nevedie k
zmenšeniu majetku dlžníka, ale právny úkon, ktorým záložný veriteľ na základe tejto zmluvy uplatňuje

právo na uspokojenie pohľadávky zo zálohu napríklad išlo by o návrh na speňaženie zálohu vo
verejnej dražbe, návrh na výkon rozhodnutia predajom založenej hnuteľnej veci. V konaní nebolo
tvrdené ani preukázané, že by žalovaný ako záložný veriteľ prikročil k uplatneniu práva na uspokojenie
svojej pohľadávky a preto, že predmetná zmluva neviedla k zmenšeniu majetku dlžníka nemôže maťza následok ukrátenie uspokojenia pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi a žaloba o určenie právnej
neúčinnosti záložnej zmluvy nemôže byť dôvodná aj ak by dlžník túto zmluvu skutočne uzavrel v úmysle
ukrátiť žalobcu a boli by splnené aj všetky ďalšie podmienky odporovateľnosti.

XX. P. § 262 ods. X N. priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému ako úspešnému účastníkovi
v konaní vo výške XXX %. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,
a to samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle
zvláštneho predpisu.
Banská Bystrica 22. 11. 2016

JUDr. Libuša Záthurecká
sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Anna Trnovská