Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. september 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Sp/60/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200982
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200982.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej
veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti
odporcovi: Okresný úrad Žiar nad Hronom, katastrálny odbor, ul. SNP 118, P.O. Box 79, 965 01 Žiar nad
Hronom, za účasti: C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, XXX XX X. L. Y., o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporcu V- 871/15 zo dňa 26.05.2015, takto

r o z h o d o l :

I/ Krajský súd rozhodnutie odporcu V-871/15 zo dňa 26. mája 2015 p o t v r d z u j e .

II/ Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III/ Navrhovateľ je p o v i n n ýzaplatiť súdny poplatok 35,- Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím V- 817/15 zo dňa 26.05.2015 podľa ustanovenia § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995

Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)
zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného
práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 26.03.2015 uzavretej medzi záložcom C. L., v zast. zástupcom DSS
Nestor o.z., Stred 449, 027 05 Zázrivá (do zmeny názvu združenia a sídla dňa 30.10.2014 ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava) a záložným
veriteľomPohotovosť,s.r.o.,predmetomktorejjezriadeniezáložnéhoprávaknehnuteľnostiamvedeným

v katastrálnom území X. nad Y. na LV č. XXX a na LV č. XXXX, v rozsahu a podieloch pripadajúcich
záložcovi.

Odporca rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že predložená záložná zmluva nespĺňa podmienky na
vklad v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, preto návrh podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona
zamietol. Dohoda o splnomocnení ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári už obsahoval meno
splnomocnenca - združenie ProHelp a meno poskytovateľa úveru a záložného veriteľa - Pohotovosť,

s.r.o., teda navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať, čím mu odňal právo
sám sa rozhodnúť kto ho bude v jeho veci zastupovať. Dohoda o splnomocnení je absolútne neplatná
pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) v spojení s § 22
ods. 2 OZ. V dôsledku jej neplatnosti je neplatný aj právny úkon, ktorý je uskutočnený na základe takejto
plnej moci. Poukázal aj na ustanovenie § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z., v znení novely č. 102/2014
Z.z. účinnej od 01.05.2014, v zmysle ktorého je právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu

osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy, v
tomto prípade sa jedná o záložnú zmluvu, v mene spotrebiteľa, neplatný. Predmetná záložná zmluva
je preto uzavretá v rozpore so zákonom.V zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu odporcu odvolanie navrhovateľ. Navrhoval
zrušiť rozhodnutie odporcu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Tvrdil, že dohoda o splnomocnení je

uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa
náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť.
Splnomocnencovi vzniklo právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu, pričom práva a povinnosti
zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami odporcu, podľa ktorých
navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa

sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu veci. Pokiaľ správny orgán poukázal na neprípustnosť zastúpenia v zmysle § 22 ods. 2 OZ,
tvrdil, že rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného musí aj reálne existovať, nestačí len potenciálna
možnosť takéhoto rozporu. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom
naplneniaahájeniazáujmovsplnomocniteľaanajehožiadosť,ažezastupovaniejebezplatné.Zástupca
splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch

v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Predložené plnomocenstvo
je teda samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne
nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto
právneho vzťahu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Správny orgán nepreukázal ani to, že v
prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom.

Odporca v stanovisku k odvolaniu zo dňa 29.07.2015 trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia,
ktoré žiadal potvrdiť.

Súd vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí nevyužili svoje právo

zúčastniť sa pojednávania.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia v
rozsahuodvolacíchnámietokpodľa§250lanasl.O.s.p(tretejhlavypiatejčastiO.s.p.)adospelkzáveru,
že odvolanie nie je dôvodné (nie je spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia) a rozhodnutie

a postup správneho orgánu - odporcu nebol v rozpore so zákonom, preto rozhodnutie odporcu podľa
§ 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo

povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté.

Podľa § 250l ods.1 O.s.p. , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych

orgánov.

Zo spisu správneho orgánu súd zistil, že navrhovateľ dňa 07.05.2015 na Okresnom úrade Žiar nad
Hronom, katastrálnom odbore podal návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa
Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 26.03.2015, ktorá bola uzavretá podľa

§ 151a a nasl. OZ medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom C. L., v zastúpení
zástupcom na základe dohody o splnomocnení: DSS Nestor, o.z. Stred 449, 027 05 Zázrivá ( predtým
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci), za ktoré zmluvu podpísal G. C. - predseda združenia.
Súd poznamenáva, že k zmene názvu a sídla občianskeho združenia ProHelp došlo dňa 30.10.2014,
po zapísaní zmeny Stanov v registri občianskych združení vedenom na Ministerstve vnútra SR. Podľa

článku II. sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným
v článku I. tejto zmluvy, ktoré sú zapísané na príslušných listoch vlastníctva na mene záložcu, a to
v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie jeho pohľadávok, ktoré vznikli a vzniknú na základe
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.03.2014, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 900,- euro,
spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút

vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných
podmienok, od omeškania až do zaplatenia.Zo spisu správneho orgánu súd ďalej zistil, že bola uzavretá Dohoda o splnomocnení medzi
splnomocniteľom, zároveň dlžníkom a záložcom v jednej osobe a splnomocnencom združením ProHelp
na druhej strane, pričom názov splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení.

V bode 3. tejto dohody je uvedené, že „Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok
zo Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho
záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp
plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa
k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve

alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy
zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje
svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom
do katastra nehnuteľností...“. Na mieste určenom na dopísanie zástupcu splnomocnenca je uvedené
razítkom „G. C. - predseda občianskeho združenia ProHelp“. V bode 4. dohody sú dopísané ručne v

kolónkach nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa. Splnomocniteľ zmluvu podpísal v Bratislave dňa
26.03.2014, t.j v deň uzatvorenia zmluvy o úvere, ako aj zástupca združenia ProHelp G. C. - predseda.

Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmať záver odporcu, či sú splnené podmienky vkladu z
hľadiska ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.. Súd dospel k záveru, že okresný úrad

vydal správne rozhodnutie, ak zamietol návrh na vklad podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného
práva, a to pre neplatnosť dohody o splnomocnení, ktorá spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení
záložného práva, ktorá bola v mene záložcu (dlžníka) uzavretá neplatne splnomocneným zástupcom.
Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného, a
to z nižšie uvedených dôvodov.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z
hľadiska,čiobsahujepodstatnénáležitostizmluvy,čijeúkonurobenývpredpísanejforme,čijeprevodca
oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná
voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či

zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj
na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Súd dospel k záveru, že odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je
rozhodovaťozápisochprávknehnuteľnostiamdokatastra,saprirozhodovanídôsledneriadilcitovanými
ustanoveniami katastrálneho zákona a nepostupoval v rozpore so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 tohto
zákona návrh na vklad zamietol.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka; právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo

zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 39a Občianskeho zákonníka (v znení novely vykonanej zákonom č. 106/2014 Z.z., účinnej
od 01.06.2014); neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto

zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú
závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť
plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.Podľa § 879r Občianskeho zákonníka („Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júna 2014“;
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto
právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna

2014.Navýkonzáložnéhopráva,ktorévzniklopred1.júnom2014,sapoužijúustanoveniatohtozákona.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka; prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený
jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43a ods. 2, prvá veta Občianskeho zákonníka; návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej
je určený.

Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka; včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď
vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde
navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka; prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď
jej dôjde.

Podľa § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení novely zákona č. 102/2014 Z.z.
účinnej od 01.05.2014; právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody

o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný.

Podľa § 29b zákona č. 250/2007 Z.z. „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01. mája 2014“;
ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.
májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však

posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.

Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky
platnosti právneho úkonu. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol
urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Už samotná skutočnosť, že v dohode o splnomocnení

akopredtlačnaštandardnomzmluvnomformulárijeuvedenémenosplnomocnenca-združenieProHelp
je dôkazom toho, že dlžníkovi bola vopred určená osoba, ktorá bude oprávnená za neho konať, a
teda dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach,
t.j. chýba základná zložka právneho úkonu, slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Skutočnosť, že
dohoda o splnomocnení je dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva nasvedčuje tomu,

že uzavretie úverovej zmluvy je podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení a je otázne, či by
vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení pripravenom na formulári,
pričom dlžník nemal možnosť meniť podmienky dohody o splnomocnení, ktoré mu boli predložené
ako vopred pripravené. Ak dohoda o splnomocnení bola predložená súčasne s úverovou zmluvou
zástupcomnavrhovateľadlžníkovi,nemožnotentoprávnyúkonpovažovaťzaúplnenezávislýodveriteľa

ako tvrdil navrhovateľ v odvolaní. Za nepresvedčivé súd považuje aj tvrdenie navrhovateľa, že dohoda
o splnomocnení bola uzavretá na žiadosť dlžníka, ak formulár dohody mal zástupca navrhovateľa
dopredu pripravený, vrátane určeného zástupcu pre dlžníka. Zo samotných dojednaných podmienok v
dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti
poskytnutéhoúverunavrhovateľovi,t.j.zástupcakonávzáujmenavrhovateľa,čospochybňuje(vylučuje)

jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu skutočnosť, že určený zástupca sa
s dlžníkom nekontaktuje, nekomunikujú spolu, pričom dlžník podpisuje dohodu o splnomocnení bez
toho, že by zástupcu Združenie ProHelp, resp. jeho predsedu, vôbec poznal. Nie je preukázaná
skutočnosť, v akom rozsahu bola vypísaná listina, dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom,
t.j. či už bolo uvedené meno konajúceho za zástupcu, a teda či splnomocniteľ vedel, kto bude

konať v jeho veci. Taktiež nie je zrejmé, či boli už vypísané kolónky ohľadom nehnuteľností. Ak
by nehnuteľnosti boli do zmluvy dopisované dodatočne po jej podpise splnomocniteľom (dlžníkom),
znamená to, že splnomocniteľovi nemohol byť v čase podpisu známy rozsah splnomocnencovho
oprávnenia, najmä v akom rozsahu - k nakladaniu s akými jeho konkrétnymi nehnuteľnosťami ho dlžníksplnomocnil. Poukazovanie navrhovateľa na to, že katastrálny zákon nevyžaduje osobitné náležitosti
pre splnomocnenie k uzavretiu záložnej zmluvy súd považuje za irelevantné vzhľadom na to, že
dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom v zmysle všeobecných ustanovení občianskeho

zákonníka, ako aj v zmysle práva na ochranu spotrebiteľa.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili platne dohodu
o plnej moci. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ

splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania nemá bez súčasnej existencie dohody
o plnej moci žiadne právne účinky. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon
smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností.

Z predloženej dohody o splnomocnení je nepochybné, že dlžník (splnomocniteľ) ju podpísal v
neprítomnosti ProHelp- združenie občianskoprávnej pomoci (splnomocnenec). Zo spisu, ani z vyjadrení

účastníkov nie je zrejmé, kto návrh dohody po jej podpísaní splnomocniteľom odoslal druhej zmluvnej
strane (splnomocnencovi), a najmä či vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu došiel navrhovateľovi
uzavretia dohody (splnomocniteľovi), teda nebolo preukázané, že prijatie návrhu nadobudlo účinnosť v
zmysle § 43c ods. 2 OZ.

V súlade s právnou úpravou účinnou od 01.05.2014 (§ 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z.) je právny
úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocnil tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku
spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, neplatný. V zmysle prechodných ustanovení
k úpravám účinným od 01.05.2014 sa právna úprava vzťahuje aj na právne vzťahy vzniknuté pred 1.
májom 2014. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá ako súčasť tzv. úverového balíka. Zmluva o úvere,

napriek tomu, že sa jedná o zmluvný typ absolútneho obchodu, je spotrebiteľskou zmluvou, keďže
ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zákonom č. 102/2004 Z.z. bol s účinnosťou od 01.04.2015
novelizovaný aj Občiansky zákonník, ktorý do ustanovenia § 52 ods. 2 vložil vetu: „Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“. K uvedenému záveru však bolo

možné dospieť aj výkladom dovtedy platného Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že
zástupca združenia nemohol platne uzavrieť v mene záložcu záložnú zmluvu, a preto záver okresného
úradu o potrebe zamietnuť návrh na vklad takejto záložnej zmluvy, je v súlade s § 31 ods. 1 a ods. 3
katastrálneho zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ; spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka; spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka; za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. s/ Občianskeho zákonníka (v znení novely zákona č. 102/2014 Z.z. účinnej
od 13.06.2014); za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä

ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote
neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia
dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 879p Občianskeho zákonníka („Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 13. júna 2014“;
ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknutépred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014
sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak.

Podľa čl. 3 odsek 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 6 odsek 1 Smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v

zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Odporca, ako príslušný orgán štátnej správy, ktorý je súčasťou výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či
sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv

k nehnuteľnostiam, je tým štátnym orgánom, ktorý je povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo
Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské zmluvy) a do ďalšej
vnútroštátnej právnej úpravy - zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.).

Najvyšší súd SR pod č. 79/2014 judikoval rozsudok NS SR z 11.06.2013 sp.zn. 1Sžr/150/2012, z
právnej vety ktorého vyplýva, že ak splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť
a vybrať si osobu splnomocnenca a osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch
spoločnosti, ktorá poskytla úver, táto skutočnosť sama o sebe musí nutne vyvolávať pochybnosti u
konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností splnomocnenca pri uzavretí záložnej

zmluvy je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka. Ak preskúmavané
rozhodnutie správneho orgánu súvisí s otázkou práv spotrebiteľa, správny súd pri rozhodovaní o
opravnom prostriedku podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. vždy preverí, či týmto právam bola poskytnutá
náležitá ochrana podľa úniového i vnútroštátneho práva, a to aj vtedy, keď táto skutočnosť nebola
výslovne namietaná žiadnym účastníkom súdneho konania.

Vzhľadom na vyššie citovanú judikatúru NS SR je zrejmé, že na daný prípad je potrebné aplikovať
aj ustanovenia §§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že
súvisí so zmluvou o úvere, ktorú uzatvoril dlžník so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. (bod 1. dohody)
a plnomocenstvo sa udeľuje na uzatvorenie záložnej zmluvy, ako formy zabezpečenia splnenia

splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere (bod 3. dohody), na základe čoho je zrejmé, že dohoda o
splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Niet pochýb o tom, že zmluva o úvere má povahu
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, potom aj súvisiacu dohodu o
splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a zaoberať sa tým, či takáto dohoda
nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda

o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného práva, má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny
a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa, potrebou
zabezpečenia zmluvy o úvere. Správny orgán postupoval v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v
ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď v podstate prihliadol
na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení nebola

riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže bola napísaná vo forme
predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec dopredu vpísaný a dlžník (záložca) nemohol
ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníkovi bola úplne odňatá možnosť zvoliť si zástupcu,
ktorého by si sám vybral, možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Keďže pripravená dohoda bola predložená dlžníkovi formou pripraveného

formulára, zároveň pri uzatváraní úverovej zmluvy, nejedná sa ani o individuálne dojednané zmluvné
podmienky, čo by znamenalo výluku spod súdnej kontroly (§ 53 ods. 1 druhá veta O.s.p.). Dohodu o
splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníka zastupovať jemu určený zástupca mimo jeho slobodnej voľby, je
potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že zástupca združenia nemohol ani z tohto

dôvoduplatneuzavrieťzáložnúzmluvuvmenesplnomocniteľa,apretozáverokresnéhoúraduopotrebe
zamietnuť predložený návrh na vklad takejto záložnej zmluvy, je v súlade s § 31 ods. 1, 3 katastrálneho
zákona.Súd opiera rozhodnutie o dnes už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. Okrem vyššie
citovaného judikátu súd poukazuje napr. na rozsudok NS SR sp.zn. 8 Sžo 17/2007 (R 42/2008), sp.zn.
1 Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp.zn. 10 Sžr/136/2012 zo dňa 15.03.2013, sp.zn. 1 Sžr 135/2012

zo dňa 11.06.2013.

Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku 10Sžr/136/2012 z 15.03.2013 poukázal na potrebu na daný
prípad aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a tiež zaujal stanovisko k otázke, že v
rozpore s dobrými mravmi je jednak samotná dohoda o splnomocnení, vzhľadom na skutočnosť,

že splnomocniteľovi bola odňatá možnosť určiť osobu splnomocnenca, splnomocniteľ nebol výslovne
poučený o možnostiach a spôsobe ukončenia zastupovania, v dohode o splnomocnení absentujú bežné
údajeumožňujúcesplnomocniteľovirýchlykontaktsosplnomocnencom,čovšetkovyvolávapochybnosti
o tom, či bol výkon práv a povinností splnomocnenca skutočne v medziach riadneho zastupovania
záujmov splnomocniteľa. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR taktiež ani postup, na základe
ktorého splnomocnenec v mene splnomocniteľa (ako vlastníka nehnuteľnosti) zriaďuje záložné právo na

zabezpečenie úveru nepochybne oveľa nižšej hodnoty, ako je hodnota nehnuteľností úverového dlžníka,
nemohol byť v súlade s dobrými mravmi. K obdobným záverom dospel Najvyšší súd SR aj v rozsudku
sp.zn. 1Sžr 135/2012 zo dňa 11.06.2013. Navyše, v súčasnosti platná právna úprava (§ 53 ods. 5 OZ v
spojenís§53ods.4 písm.s/OZvzneníplatnomod13.06.2014)považujeužexplicitnetakétozmluvné
dojednanie za neplatné. Záložná zmluva bola uzavretá dňa 26.03.2015, t.j. už v období účinnosti v tejto

časti novelizovaného Občianskeho zákonníka.

Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že navrhovateľ sa v súdnych konaniach domáha aj takých
plnení, ktoré sú zjavne neplatné pre neprijateľné zmluvné podmienky. Samotný navrhovateľ poskytuje
spotrebiteľské úvery na základe formulárových zmlúv, ktoré obsahujú zložito formulované podmienky,

z ktorých sú niektoré neprijateľné, s cieľom dosiahnuť zisk. V tomto konaní, podľa piatej časti tretej
hlavy O.s.p., sa navrhovateľ domáha súdnej ochrany v dôsledku tvrdeného porušenia svojich práv
orgánom verejnej správy, ktorý nepovolil vklad záložného práva, ale vo vzťahu ku svojim klientom už nie
je taký dôsledný ohľadom dodržiavania zákona. Za daných okolností veci by poskytnutie súdnej ochrany
navrhovateľovi bolo v rozpore s § 1 O.s.p., podľa ktorého zákon upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu
k právam iných osôb, ako aj v rozpore s dobrými mravmi.

Podnikateľskou činnosťou navrhovateľa sa zaoberala aj Európska komisia, ktorá kritizovala praktiky

navrhovateľa a ďalších nebankových inštitúcií na trhu spotrebiteľských úverov poskytovaných
slovenským spotrebiteľom, keď uviedla, že zmluvné podmienky sú stanovené prostredníctvom vopred
formulovaných podmienok, ktoré jednostranne určili veritelia a tieto podmienky sú pre spotrebiteľov
veľmi tvrdé a ich zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľov práv, ktoré im vyplývajú z právnych predpisov
na ochranu spotrebiteľa. V judikovanom rozhodnutí sp.zn. 1Sžr/150/2012 z 11. júna 2013 (79/2014)

Najvyšší súd SR uviedol, že „Najvyšší súd nesmie pripustiť, aby morálny rozmer práva, ktorý sa od
nepamäti odvíja od mravných kategórií, ktorými sú napríklad dobro, slušnosť a správnosť (ekvita) alebo
spravodlivosť, bol počas prieskumu zákonnosti aktov orgánov verejnej správy zatlačený do úzadia.
Zákonodarca uvedené pojmy morálky tradične zakotvuje do súkromnoprávnych pravidiel správania
prostredníctvom takých normatívnych korektorov, ako sú dobrá viera, dobré mravy alebo poctivý

obchodný styk.“.

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie dôvody, pre ktoré mal byť vklad povolený, súd zastáva
názor, že pokiaľ by aj odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že
by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver okresného úradu o nutnosti

zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho uzavretej neplatnej
záložnej zmluvy je správny. Záver okresného úradu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu
nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad mal byť povolený, pretože čo i len jeden
uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad spôsobuje, že vklad už nemôže byť povolený. Súd preto
ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní už nepovažoval za relevantné privodiť pre navrhovateľa

iný záver k akému dospel odporca. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť,
že dohoda o splnomocnení je neplatnou (§ 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z., § 39 OZ v spojení s § 22
ods. 2 OZ a § 37 ods. 1 OZ, § 40 ods. 1 OZ ), a teda nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo
vkladovom konaní (zmluva o zriadení záložného práva), uzavretý neplatne splnomocneným zástupcom.Neplatnou je aj samotná zmluva o zriadení záložného práva v zmysle § 53 ods. 5 OZ v spojení s § 53
ods. 4 písm. s/ OZ. Výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa
§ 31 ods. 3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných (preskúmavaných) podmienok pre

povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 tohto zákona. Preto sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím argumentom. Navyše súd poznamenáva, že pokiaľ by aj bol
povolený vklad záložného práva, jeho výkon by už nemohol byť realizovaný vzhľadom na ustanovenie
§ 39a OZ v spojení s § 879r OZ.

Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako vydané v súlade so
zákonom potvrdil podľa § 250q ods. 3 O.s.p..

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný.
Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p..

Súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho
orgánu a v konaní nebol úspešný. Výška súdneho poplatku je určená podľa pol. č. 10 písm. e/
sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.. Súdne poplatky sa platia na
účet Slovenskej pošty, a.s., Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, a to v hotovosti, platobnou

kartou, poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.
Kolkovými známkami a v hotovosti sa môžu platiť poplatky, len ak v jednotlivom prípade neprevyšujú
sumu 300 eur, okrem poplatku podľa položky 17, pri ktorom je možné platiť kolkovými známkami alebo
v hotovosti, aj keď prevyšuje sumu 300 eur. V hotovosti a platobnou kartou možno platiť poplatky
prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby so 100% majetkovou účasťou štátu, ak má na

to príslušný orgán vytvorené podmienky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v troch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať
len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§

42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.