Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. august 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/68/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113228762
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113228762.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: I. Q., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C., G. XX, právne zastúpená: JUDr. Viera Straková, advokátka so sídlom Prešov,
Kpt. Nálepku 5, proti žalovaným: 1 ) N. C., nar. XX.X.XXXX, bytom F., F. XX, 2) I. C., nar. X.X.XXXX,
bytom S. XXX, 3) Ľ. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. M., I., B. XXX/XXX/X, 4) G. V., nar. XX.X.XXXX,
bytom S. XX, 5) Š. C., nar. X.X.XXXX, bytom Y. X, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. O náhrade trov konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 03.10.2013 sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. S., obec S., okres C. a
zapísaných na W. Č.. XXX ako
- pozemok parc. registra X. Y. Č.. XXX, druh pozemku záhrady o výmere X XXX m2,
- pozemok parc. registra X. Y. Č.. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
- stavba rodinný dom, č. súp. XXX postavený na pozemku parcela č. XXX.

Žalobkyňa v návrhu uviedla, že je spoluvlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností v podiele 1/8, ktorý
nadobudla na základe osvedčenia o dedičstve 26D/619/2010.
V žalobe ďalej uviedla, že má za to, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v
spoluvlastníckom vzťahu.
Pokiaľ ide o záväznosť poradia foriem vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva uvedených
v§142ods.1Občianskehozákonníka,uviedla,žereálnerozdelenievecineprichádzadoúvahy,nakoľko
predmetom deľby nie sú iba pozemky ale aj rodinný dom, súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXX, ktorý

je reálne nedeliteľný.
Pokiaľ ide o druhý spôsob, prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom, v tomto prípade tento druhý spôsob prichádza do úvahy, nakoľko predmety
podielového spoluvlastníctva v súčasnosti užíva len brat žalobkyne, I. C. - žalovaný v 2. rade, ktorý chce
vec aj naďalej užívať.
Ďalej uviedla, čo považuje za primeranú náhradu, pričom podľa jej názoru, hodnota všetkých
nehnuteľností predstavuje sumu vo výške 63 000 €. Navrhla tak zrušenie podielového spoluvlastníctva a

prikázanie predmetov tohto podielového spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva I. C. ako žalovaného
v 2. rade s povinnosťou vyplatenia ostatných účastníkov konania podľa veľkosti ich spoluvlastníckych
podielov.Vzhľadom na vykonané dokazovanie na pojednávaní konanom dňa 13.08.2015 navrhla, aby podielové
spoluvlastníctvo bolo zrušené a vyporiadané predajom predmetov podielového spoluvlastníctva a
rozdelením výťažku medzi jednotlivých spoluvlastníkov.

Pokiaľ ide o prvotné vyjadrenia jednotlivých účastníkov konania, títo uviedli nasledujúce:

G. V. ako žalovaná v 4. rade uviedla, že súhlasí s tým, aby Okresný súd Prešov zrušil a vyporiadal
podielové spoluvlastníctvo.

Rovnaké vyjadrenie podal aj Š. C. ako žalovaný v 5. rade a Ľ. R. ako žalovaná v 3. rade.
Pokiaľ ide o žalovaného v 1. rade, N. C., tento poukázal na § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázanej
veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Poukázal na to, že okrem I. C. ako
žalovaného v 2. rade predmety podielového spoluvlastníctva užívajú a v rodinnom dome súp. č. XXX
býva aj brat N. s rodinou, ktorú predstavujú manželka a dve deti, ako aj sestra N. s dvomi maloletými

deťmi. Sestra N. pritom bola rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa 30.04.2012 čiastočne
pozbavená spôsobilosti na právne úkony.
Pokiaľ ide o navrhnutý spôsob vyporiadania prikázaním vecí do výlučného vlastníctva I. C., má za to,
že tento nemá k dispozícii sumu, ktorou by bolo možné vyplatiť ostatných spoluvlastníkov. Zároveň ako
problém zrušenia podielového spoluvlastníctva vidí to, že chorá sestra N. so svojimi dvoma maloletými

deťmi a brat N. s rodinou by prišli o strechu nad hlavou a dostali by sa do ešte ťažšej životnej situácie
než v akej sú doteraz.

Súd vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi súdny spis ako aj výsluchom účastníkov konania a s
prihliadnutím aj na ich ďalšie tvrdenia zistil nasledujúce.

Na základe uznesenia Okresného súdu Prešov vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke - nebohej
I. C., rod. G., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX sp. zn. 26C/619/2010, Dnot 85/2010 súd zistil, že
nehnuteľnosti v k. ú. S., zapísané na LV č. XXX, a to parcelu registra „X. Č.. XXX,XXX a rodinný dom
súp. č. XXX postavený na parc. XXX zdedili jej deti:

- N. C. v podiele 3/8,
- I. C. v podiele 1/8,
- Ľ. R. v podiele 1/8,
- G. V. v podiele 1/8,
- Š. C. v podiele 1/8,

- I. Q. v podiele 1/8.

N. C. tohto času bez povinnosti vyplatiť N. C. ako aj N. Y. na ich zákonný dedičský podiel, avšak v
budúcnosti, ak za tieto nehnuteľnosti získa nejaký peňažný výnos, zaväzuje sa im vyplatiť 1/8 každému
zvlášť zo získaného peňažného výnosu do 3 dní odo dňa získania peňažného výnosu bezúročne.

Z výpisu z LV č. XXX k. ú. S., obec S., okres C., na ktorom sú zapísané parcely č. XXX, XXX a rodinný
dom súp. č. XXX postavený na parcele XXX vyplynulo, že v súčasnosti vlastníkmi týchto nehnuteľností
sú:
- žalobkyňa v pomere 1/8 k celku,

- žalovaný 1. v pomere 3/8 k celku
- žalovaní 2. - 5. v pomere každý zvlášť 1/8 k celku.

Z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 28Ps/1/2011 zo dňa 30.04.2012 bolo zistené, že N. Y.,
rod. C., nar. XX.XX.XXXX sa obmedzuje v spôsobilosti na právne úkony tak, že nemôže brať pôžičky,

uzatvárať kúpno-predajné zmluvy, nakladať s nehnuteľným majetkom a rozhodovať o eventuálnej
potrebe hospitalizácie na psychiatrickom oddelení, pričom za opatrovníka sa jej ustanovuje N. C., a to
z dôvodu, že jej bola diagnostikovaná schizofrenická porucha osobnosti.
Z tohto rozsudku zároveň vyplynulo, že N. C. býva s menovanou v rodinnom dome s jeho rodinou a
spolu s manželkou má maloleté deti odporkyne zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. N. Y. sa

taktiež podieľa na starostlivosti o svoje deti, nakoľko je s nimi doma.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení došlom súdu dňa 19.11.2013 uviedla, že poukazovanie N. C. na osoby
bývajúce v dome, a to najmä na brata N. a sestru N. sú nedôvodné, keďže títo nie sú podielovýmispoluvlastníkmi a nie sú účastníkmi konania. Preto vzhľadom na tieto dve osoby tvrdený dôvod ich
bývania v dome nemôže byť dôvodom vhodným osobitného zreteľa.

Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 19.12.2013, na ktorom žalobkyňa zotrvala na návrhu týkajúcom
sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
Žalovaný v 1. rade N. C. uviedol to, čo uviedol aj vo svojom písomnom vyjadrení s tým, že pokiaľ sa
jedná o to, že na základe dedičského konania je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v rozsahu
3/8, tak v jeho prospech sa svojej 1/8 vzdala sestra N. Y. ako aj brat N., v podstate tým spôsobom, aby

ich podiely spravoval.
Pokiaľ ide o brata I., ten v dome žije 48 rokov, čiže celý svoj život. Brat N. v tomto dome tiež býva celý
svoj život. Čo sa týka sestry N., táto sa do rodičovského domu vrátila po rozvode so svojím manželom.

Žalovaný v 3. rade I. C. vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobu žiada zamietnuť.
Žalovaná v 4. rade Ľ. R. uviedla, že súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva tak, aby jej bola

vyplatená čiastka, na ktorú má nárok, pretože aj ona chce mať prospech zo svojho podielu a inak to
možné nie je.
Žalovaný v 5. rade Š. C. taktiež uviedol, že žiada zrušiť podielové spoluvlastníctvo tak, aby mu bola
vyplatená čiastka rovnajúca sa jeho zákonnému podielu.
Čo sa týka súrodencov, ktorí v dome bývajú, chce uviesť, že brat N. má poškodené zdravie ale nikto

mu nekázal po požití alkoholu sadnúť do motorového vozidla, pričom jeho zdravotný stav je výsledkom
tohto. Jeho deti sú už dospelé, mali by si zabezpečiť vlastnou prácou živobytie.
Pokiaľ ide o sestru N., táto chodí do práce, čiže má za to, že na tieto osoby žiadny zvláštny ohľad braný
nemôže byť.

Z dôvodu, že medzi účastníkmi konania bola sporná hodnota nehnuteľnosti tvoriacich predmet
podielového spoluvlastníctva, súd pribral do konania znalca V.. Ľ. T. za účelom vypracovania znaleckého
posudku. Táto vo svojom znaleckom posudku č. 34/2015 stanovila hodnotu predmetov podielového
spoluvlastníctva na sumu 41 600 €.

Na pojednávaní konanom dňa 21.05.2015 súd ako svedka vypočul N. C.. Tento uviedol, že účastníci
konania sú jeho súrodencami. Svojho 1/8 podielu sa vzdal v prospech svojho brata N. C.. Nehnuteľnosti
v podielovom spoluvlastníctve obýva od narodenia. V rodinnom dome býva spolu so svojou manželkou
a dvoma deťmi, ktoré majú 24 a 23 rokov. Deti v tomto dome taktiež bývajú od narodenia. Do osobnej
starostlivosti má zverené dve maloleté deti svojej sestry N. Y.. Zároveň uviedol, že do predmetného

domu investoval vlastné peniaze, ktoré zarobil, prerábal tam kúrenie, plyn a vykonával iné investície.
Svedok ďalej uviedol, že poberá invalidný dôchodok vo výške 80 € a iné dávky nepoberá.
Čo sa týka manželky, táto pracuje v technických službách. Pokiaľ ide o synov, jeden z nich je
nezamestnaný, druhý pracuje iba sezónne pár mesiacov v roku. Uviedol, že nemá žiadne úspory alebo
iný majetok, ktorý by mohol speňažiť za účelom zabezpečenia si bývania a v prípade, ak by došlo k

zrušeniu vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, nemal by kde ísť s rodinou bývať.

Na tomto pojednávaní konanom dňa 21.05.2015 podieloví spoluvlastníci zároveň uviedli, že nemajú
prostriedky na to, aby im mohli byť predmety podielového spoluvlastníctva prikázané do výlučného
vlastníctva s vyplatením ostatných spoluvlastníkov a žalovaní v 3., 4. a 5. rade spolu so žalobkyňou

uviedli, že ich záujmom je predaj nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve a vyplatenie ich
spoluvlastníckych podielov.

Na pojednávaní konanom dňa 13.08.2015 ako svedkyňu súd vypočul N. Y., ktorá je sestrou účastníkov
konania.

Svedkyňa uviedla, že v dome, ktorý by mal byť predmetom vyporiadania býva od roku 2009 spolu
s dvoma maloletými 6-ročnými deťmi. Tieto v predmetnom dome bývajú od narodenia. Pracuje iba
brigádnicky, jej priemerný mesačný príjem predstavuje 100 € mesačne. Zároveň poberá invalidný
dôchodok vo výške 300 €. Uvádza, že iné bývanie si po finančnej stránke spolu s deťmi nemôže dovoliť.

Účastníci konania tiež zhodne uviedli, že pokiaľ sa jedná o záhradu, prístup na ňu z verejnej komunikácie
nie je, prechádza sa na ňu iba cez parcelu, na ktorej je postavený rodinný dom. Zároveň zhodne uviedli,
že nikto z nich nepožaduje prikázanie predmetov podielového spoluvlastníctva do svojho výlučného
vlastníctva z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na vyplatenie ostatných spoluvlastníkov.Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:

Podľa § 141 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.
Podľa § 142 ods.1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak

nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 142 ods.2 z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo
prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Podľa § 142 ods.3 pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť
vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.
Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce
na nehnuteľnosti.

Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje

zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.

V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca
do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného

z nich) k tejto veci.
Súdne konanie začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, kto
má menšinový podiel. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie
je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania
podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady "ne eat iudex ultra petitum partium" vyplývajúcej z

ustanovenia § 153 ods. 2 OSP, avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia.
Ani súd totiž nemôže proti vôli spoluvlastníka prikázať celú vec za náhradu, ale len jej reálnu
časť zodpovedajúcu výške jeho spoluvlastníckeho podielu, pretože tento podiel predstavuje to, čo
spoluvlastník vlastnil v ideálnom pomere z celej veci až do rozhodnutia súdu. Zákon ani exemplifikatívne
neuvádza dôvody, pre ktoré možno podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Vychádza sa z chápania, že súd

podielovéspoluvlastníctvoakoceloknajskôrzrušíapotomvtomistomkonanívykonájehovyporiadanie.

Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne

opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).
Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci
v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností
(§ 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z.). Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom

dochádza k vytvoreniu nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť
grafický polohopisný plán, ktorý má mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho všetkým
požiadavkámgeodézieakartografie,potvrdenýjehozhotoviteľomaoverenýpríslušnousprávoukatastra
(§ 67 zákona č. 162/1995 Z.z.). Len takýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových
nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení.

Pri reálnom rozdelení stavby sa v súčasnosti vo všeobecnosti ráta len s rozdelením vertikálnym, a nie
aj horizontálnym podľa poschodí a ich častí.
Okrem prípadov, keď nie je technicky možné stavbu rozdeliť, sa v praxi vyskytujú aj prípady, keď stavbu
v tom stave, v akom sa nachádza, nemožno rozdeliť. Podľa doterajšej judikatúry sa za reálne nedeliteľnústavbu považuje aj taká stavba, ktorú by bolo možné rozdeliť iba pri vynaložení väčších nákladov na
stavebné úpravy.

Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen
rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich
podielovýchspoluvlastníkovzaprimeranúnáhradu,zákonv§142ods.1druháatretiavetasúzakotvené

tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
Vychádzajúc najmä zo slov "prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci", možno
vyvodiť, že to nie sú hľadiská jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré
zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú
uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych

podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet
spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto
smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho
porovnania s iným. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to,
kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval a pod.).

Predmetom zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie jej podiel). Do
vlastníctva sa preto vec prikazuje vždy ako celok, a to niektorému (niektorým) zo spoluvlastníkov. Tento
spôsob vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú
vec záujem a má preukázateľne prostriedky na vyplatenie ostatných spoluvlastníkov.

V prejednávanej veci nebolo možné reálne rozdelenie vecí podľa spoluvlastníckych podielov a zároveň
účastníci konania deklarovali, že žiadny z nich nemá o veci ako celok záujem z dôvodu nedostatku
finančných prostriedkov na vyplatenie spoluvlastníkov.
Do úvahy by tak prichádzal iba tretí spôsob vyporiadania, teda nariadenie predaja vecí s rozdelením
výťažku podľa spoluvlastníckych podielov.

Tento spôsob však prichádza do úvahy iba v prípade, ak nie sú dané okolnosti pre postup podľa § 142
ods.2 Občianskeho zákonníka.

Zo strany žalobkyne a žalovaných 3. - 5. ide o legitímnu snahu o zrušenie podielového spoluvlastníctva k
predmetom nimi nijak nevyužívaným za účelom získania finančnej čiastky zodpovedajúcej ich podielom.

Z konania vyplynulo, že tieto osoby finančné prostriedky potrebujú za účelom zlepšenia kvality ich života.

Na druhej strane s protichodnými záujmami stoja súrodenci vyššie uvedených a to I. C. (žalovaný
2.), N. C. a N. Y., ktorí so svojimi rodinami obývajú (v počte osôb 8) a užívajú predmety podielového
spoluvlastníctva, zväčša od narodenia, pričom je zrejmé, že ich právo bývania bolo založené ešte

predchádzajúcimi vlastníkmi, ktorými boli rodičia účastníkov konania. Záujmy týchto osôb neformálne
zastupuje žalovaný 1. N. C..
Bývajúce osoby uviedli (a nebol preukázaný opak), že finančné prostriedky na zabezpečenie
samostatného bývania nemajú. Je zrejmé, že finančná čiastka zodpovedajúca podielu týchto osôb
by im na zabezpečenie bývania v porovnateľnej kvalite nestačila (1/8 = 5200 €). Pritom nejde len o

bývanie N. Y. (Keďže vo vzťahu k nej podielový spoluvlastník Š. C. - žalovaný 5. navrhol bývanie
v M. D. T. C., pričom ho jeho podiel 1/8 na rodinnom dome v tejto obci k takémuto návrhu ani
neoprávňuje. Naviac, ide o obec vzdialenú od S. 50 km, s počtom obyvateľov 96 a chabou občianskou
vybavenosťou /Občianska a technická vybavenosť: Predajňa potravinárskeho tovaru, Knižnica, Verejný
vodovod, Komunálny odpad, Využívaný komunálny odpad, Zneškodňovaný komunálny odpad - www.e-

obce.sk/ ) ale aj o bývanie ďalších vyššie uvedených osôb. Nutnosť vysťahovať
sa z predmetného domu, by znamenala ich vyňatie z doterajšieho sociálneho ako aj pracovného
prostredia, čo súd nepovažuje za vhodné.
Vyššie citované ustanovenie § 142 ods. 1 veta prvá Obč. zákonníka je vyjadrením jednej zo základných
zásad inštitútu podielového spoluvlastníctva, a to zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby

zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Pokiaľ sa spoluvlastníci sami nedohodnú ako sa ich spoluvlastníctvo
zruší a ako si ho vyporiadajú, resp. ak sa nemôžu dohodnúť ani inak, môže sa ktorýkoľvek z nich
domáhať zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva na súde.Z pravidla kladného rozhodnutia súdu však existuje výnimka obsiahnutá v citovanom ustanovení § 142
ods. 2 Obč. zákonníka. Ak totiž nie je dobre možné, aby súd spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal reálnym
rozdelením veci podľa rozsahu spoluvlastníckych podielov, môže z dôvodov hodných osobitného zreteľa

návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť, a to aj v prípade, kedy je
možné, aby vec bola prikázaná za náhradu jedenému alebo niekoľkým spoluvlastníkom, alebo kedy
je možné, aby vec bola predaná a výťažok predaja bol rozdelený podľa veľkosti podielov. Pritom
dôvod hodný osobitného zreteľa posudzuje vždy konkrétne, najmä vzhľadom na subjektívne podmienky
žalobcu alebo žalovaného, či oboch z nich, ako aj na existujúce objektívne okolnosti. Dôvodom hodným

osobitného zreteľa môže byť prípadne aj zneužitie výkonu práva podľa § 3 Obč. zákonníka. Nie je
však vylúčené, aby na základe podstatných zmien okolností konkrétneho prípadu, ktoré by znamenali
odpadnutie dôvodov pre zamietavé rozhodnutie, sa spoluvlastník neskôr znovu domáhal vyhovenia
svojmu návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Zamietavé rozhodnutie je totiž
rozhodnutím iba pre „pre tento krát“, t.j. iba potiaľ, pokiaľ trvajú okolnosti (pomery), pre ktoré došlo k
vydaniu takéhoto rozhodnutia.

PodľauzneseniaNSSRsp.zn.6Cdo/279/2012-„Právunaochranudomovadetítrebadaťvkonkrétnych
súvislostiach prednosť pred právom na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. Zachovanie domova
detí je dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý súd pre tento čas, t.j. pre čas, kým predmet
spoluvlastníctva plní túto funkciu, podielové spoluvlastníctvo nezruší a nevyporiada.

Pokiaľ totiž predmetom podielového spoluvlastníctva je byt, ktorý je domovom detí podielových
spoluvlastníkov, potom ustanovenie § 142 ods. 2 Obč. zákonníka treba interpretovať (t.j. určiť relatívne
otvorenú hypotézu tejto právnej normy v konkrétnych súvislostiach) a aplikovať s prihliadnutím na
ochranu práva na domov zaručovanú medzinárodnými zmluvami, ktoré sú v zmysle čl. 154c Ústavy
Slovenskej republiky súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku.

Takouto medzinárodnou zmluvou je Dohovor o právach dieťaťa, ktorý pre bývalú Českú a Slovenskú
Federatívnu Republiku nadobudol platnosť 6. februára 1991 a bol publikovaný v Oznámení Federálneho
ministerstva zahraničných vecí pod č. 104/1991 Zb. Článok 16 tohto dohovoru zaručuje maloletému
dieťaťu právo na ochranu domova, pričom v zmysle článku 3 tejto právnej normy záujem (blaho) dieťaťa
musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, teda aj pri rozhodovacej činnosti

súdov.
Právo na ochranu domova je všeobecne pre každého zaručené aj článkom 17 Medzinárodného paktu o
občianskych a politických právach, podľa ktorého nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu
do súkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie ani útokom na svoju česť a povesť.
Právo na primerané bývanie (byt, domov) zaručuje článok 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych,

sociálnych a kultúrnych právach, v zmysle ktorého zmluvné strany paktu, uznávajú právo každého
jednotlivca na primeranú životnú úroveň pre neho a jeho rodinu, zahrňujúce dostatočnú výživu, šatstvo,
byt, a na neustále zlepšovanie životných podmienok. Oba tieto pakty boli publikované ako vyhláška
ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb. a pre bývalú Československú republiku nadobudli platnosť
23. marca 1976.

Napokon je právo na ochranu domova zaručené aj článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, ktorý pre bývalú Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť
18. marca 1992 (pre Slovenskú republiku záväzný od 1. januára 1993) a bol uverejnený v Oznámení
Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb. V zmysle tohto článku každý má právo
na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia (domova) a korešpondencie.

Európsky súd pre ľudské práva definuje domov ako miesto, kde sa rozvíja súkromný a rodinný život
(porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář.
1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 874). Podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka (vydaného
Vedou, vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied v roku 2006) domov je miesto, kde sa človek narodil,
kde býva, kde je doma, rodný dom. Pre niekoho je domov miesto, kde sú alebo boli rodičia alebo aspoň

jeden z nich, miesto ktoré poskytuje človeku pocit bezpečia, zázemia, do ktorého sa vždy môže vracať,
ku ktorému ho niečo viaže. Slovami básnika (Miroslav Válek) „domov sú ruky, do ktorých smieš plakať“.
Domovjejednouzozákladnýchľudských(životných)potrieb,bezktorejnemožnospokojnežiť.Vprípade
detí, ktorých rodičia prestali spolu žiť, domov aspoň čiastočne nahrádza kompletnú rodinu a zostáva ako
istota, ktorá je predpokladom pre ich zdravý telesný a duševný vývoj.

Akpredmetspoluvlastníctvajedomovompredetispoluvlastníkovaleboichnajbližšíchpríbuzných(pozn.
OS Prešov), v ktorom tieto žijú od svojho narodenia, ochrana ich práva na domov je z vyššie uvedených
dôvodov významnou okolnosťou, ktorú musí súd vziať do úvahy pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Zachovanie domova detí, či maloletých alebo aj plnoletých,až do času kým samy nenadobudnú schopnosť vytvoriť si inde iný vlastný domov, je podľa názoru
dovolacieho súdu súčasťou všeobecných predstáv o slušnosti a spravodlivosti. Je všeobecne známou
skutočnosťou odpozorovanou zo samotnej prírody, že „mláďatá samy opúšťajú rodné hniezdo, ak majú

dosť silné krídla“. Právu na ochranu domova detí preto treba dať v konkrétnych súvislostiach prednosť
pred právom na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. Zachovanie domova detí je teda dôvodom
hodným osobitného zreteľa, pre ktorý súd pre tento čas, t.j. pre čas, kým predmet spoluvlastníctva plní
túto funkciu, podielové spoluvlastníctvo nezruší a nevyporiada“.
Podľa R 100/1999 - „Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada

podielové spoluvlastníctvo podľa § 142 ods. 2 Obč. zákonníka, sú okolnosti prevažne subjektívneho
charakteru tak na strane žalovaného (najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho
odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojiť svoje bytové potreby
inde, osobné väzby na nehnuteľnosť), ako aj na strane žalobcu (najmä ak mu ide iba o vyriešenie
užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo, že vec má v
úmysle predať)“.

Podľa R 1/1989 - „Za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje súdna prax nielen bytové záujmy
podielových spoluvlastníkov samotných, ale aj ich rodinných príslušníkov“.

Podľa NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2744/2011 - “Zajištění
bytové potřeby účastníků je důvodem, ke kterému je třeba při zvažování možnosti zamítnutí žaloby
na zrušení a vypořádání podílového spoluvlastnictví k domu přihlížet. Soud musí vzít v úvahu mimo
jiné i okolnosti, za kterých došlo k nabytí spoluvlastnického podílu, dále přihlédnout k tomu, zda
spoluvlastníci užívají část domu (resp. byt v domě) v rozsahu odpovídajícímu jejich spoluvlastnickému

podílu, a zvážit, zda výše poskytnuté náhrady jim umožní pořídit si jiné bydlení; přitom je třeba vzít
v úvahu i rozdíl mezi právním postavením
osoby bydlící v bytě na základě věcně právního titulu (zde spoluvlastnictví) a nájemníka bytu.
Významný pro rozhodnutí může být i špatný zdravotní stav účastníků a nutnost zachovat bydlení

rodinným příslušníkům (rodičům). Tyto okolnosti ovšem nelze posuzovat izolovaně od dalších zjištěných
skutečností, jakými jsou např. nutnost zajistit řádnou údržbu domu, resp. vyhrocené špatné vztahy mezi
účastníky; vždy je však třeba se jimi zabývat, zvažovat oprávněné zájmy všech účastníků a v případě
rozporu těchto zájmů vysvětlit, proč byla dána přednost jen některým z nich”
Predmet podielového spoluvlastníctva obýva

? od svojho narodenia podielový spoluvlastník - žalovaný v 2. rade I. C.,
? od narodenia brat podielových spoluvlastníkov - N. C. s manželkou a 2 deťmi, ktorí sa spoluvlastníkom
nestal iba z dôvodu dedičskej dohody a prenechania podielu bratovi N. C. - žalovanému 1.,
? sestra podielových spoluvlastníkov - N. Y., ktorá sa spoluvlastníkom nestala iba z dôvodu dedičskej
dohody a prenechania podielu bratovi N. C. - žalovanému 1. Ide o osobu, ktorá v dome býva od roku

2009 a je obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. V dome od narodenia bývajú aj jej dve maloleté
deti, ktoré sú zverené do náhradnej osobnej starostlivosti brata N. C..
Procesný súd zastáva názor, že zistený skutkový stav v predmetnej veci umožňuje záver o existencii
dôvodu hodného osobitného zreteľa pre zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva. Týmto dôvodom je skutočnosť, že predmet spoluvlastníctva je domovom jednak

podielového spoluvlastníka ako aj rodinných príslušníkov podielových spoluvlastníkov, ktorí v dome
bývajú ešte na základe rozhodnutia predchádzajúcich vlastníkov - rodičov podielových spoluvlastníkov.
Pokiaľideozamietnutiežalobynielenvčastitýkajúcejsavyporiadaniarodinnéhodomuspríslušenstvom
a parcely, na ktorej je postavený ale aj parcely č. XXX s prísl., k tomu súd uvádza nasledovné:

Súd aj parcelu č. XXX považuje za reálne nedeliteľnú z dôvodu množstva spoluvlastníkov
(novovzniknuté parcely by vzhľadom na svoju veľkosť nemali hospodársky význam) a nutnosti
viacnásobného zriaďovania vecného bremena pre umožnenie prechodu jednotlivých vlastníkov z
dôvodu absencie prístupu z verejnej komunikácie.

Súd poukazuje aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/1181/2009 - “Je skutočnosťou, že pozemok
je v zásade vždy deliteľný; to však neznamená, že musí byť rozdelený vo všetkých prípadoch (viď
tiež zákonný obrat “dobre možné” v § 142 ods.1 obč. zák.). Najmä pozemky priliehajúce k obytným
domom vytvárajú spravidla s domom jediný funkčný celok, slúžia k lepšiemu využitiu domu a tiež blízkosťobytného domu, v ktorom vlastník záhrady žije, zlepšuje využitie záhrady. Preto nie je v rozpore so
zákonom postup, pri ktorom súd, ktorý rozhoduje o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,
prikážepozemok-záhradupriľahlúkdomutomu,komupripadádom,beztohoabyvykonaljehodelenie”.

Analogicky vychádzajúc aj z citovaného rozhodnutia NS ČR, má procesný súd za to, že v prípade, ak
zamietol zrušenie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu, je dôvodné zamietnuť aj zrušenie
podielového spoluvlastníctva k priľahlému pozemku - záhrade, ktorý slúži obyvateľom domu a tvorí s
domom jeden funkčný celok.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, vrátane trov štátu, o tej bude rozhodnuté v lehote 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať

náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.