Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. máj 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 6T/18/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115010259
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Fiala
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3115010259.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Michalom Fialom na hlavnom pojednávaní v
Trenčíne dňa 13.05.2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný F. L., nar. XX.XX.XXXX v K., bytom K., U. Q. XXXX/XX,

r o z h o d o l :

s a o s l o b o d z u j e

podľa § 285 písmeno b) Tr. poriadku spod obžaloby pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276
odsek 1, odsek X písmeno d) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

ako konateľ spoločnosti T. D., s. r. o., so sídlom K., P. 2, IČO: XX XXX XXX, dňa 25.07.2011 na Daňovom
úrade Trenčín, so sídlom Trenčín, K dolnej stanici č. 22, podal za daňový subjekt T. D., s. r. o., daňové
priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. V. XXXX, v ktorom ako vlastná daňová
povinnosť daňového subjektu T. D., s. r. o., bola deklarovaná suma 1.043,89 Eur, ktorá však bola v
tejto výške vykázaná neoprávneným odpočítaním dane vo výške 17.118 Eur, a to na základe fiktívnej
dodávateľskej faktúry vystaviteľa P. X., s. r. o., so sídlom X. XXX, IČO: XX XXX XXX, zaevidovanej
v účtovníctve spoločnosti T. D., s. r. o., pod interným číslom DF 11018, predmetom ktorej bol presne
nezistený tovar v hodnote 85.590 Eur bez DPH (DPH vo výške 17.118 Eur), ktorú však spoločnosť P.
X., s. r. o., nikdy nevystavila a v zmysle ktorej nedošlo k žiadnemu plneniu, o čom obvinený pri podaní
predmetného daňového priznania vedel a tým vedome neoprávnene znížil vlastnú daňovú povinnosť
spoločnosti T. D., s. r. o., voči Štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky o sumu 17.118 Eur,

nakoľko skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa cíti nevinný a nesúhlasí s tým,
čo je uvedené v obžalobe, kde je mu kladené za vinu, že skrátil daň tým, že nechal zaúčtovať fiktívnu
faktúru od spoločnosti P. X.. Ako stále tvrdí a ako aj tvrdil vyšetrovateľovi, takúto faktúru nikdy nevystavil,
ani ju neobdržal a neprijal, a určite ju nedoniesol ani účtovníčke, aby ju do účtovníctva spoločnosti
zaúčtovala. Na otázky prokurátora uviedol, že spoločnosť P. X. bol jeho obchodný partner. Bol vlastníkom
areálu a prenajímal im skladové priestory na pohonné hmoty a minerálne oleje. Spoločnosť P. X. bol
jeden z jeho nájomníkov. To bol celý ich obchodný vzťah, ktorý mali. Myslí si, že v roku 2011 už táto
spoločnosť nebola jeho nájomníkom. Neobchodoval s touto spoločnosťou a nebolo možné, aby takúto

faktúru dal do účtovníctva, pretože v roku 2011 a v tom období ani nemal licenciu alebo povolenie na
obchodovanie s minerálnymi olejmi a pohonnými hmotami. Jediný obchod bol prenájom nebytových
priestorov, skladových. Nevie aký mala spoločnosť T. v danom období obrat, to si treba pozrieť v
účtovníctve. Je to trošku zložitejšie, rád by sa vyjadril k tejto veci, pretože toto nejakým spôsobom
tieto jeho argumenty nechcel brať ani vyšetrovateľ. On bral vyslovene to obdobie druhý kvartál 2011,
jednoducho si zrátal faktúry a zrátal si sumu, ktorá mu vyšla a povedal mu Vám to nesedí. Ale to je trošku
zložitejšie. Je veľký rozdiel medzi daňou z príjmu a daňou z pridanej hodnoty. Daň z príjmu, niečo predá
kúpi, vznikne mu nejaký zisk, daň, vybavené. Pri účtovaní dani z pridanej hodnoty je dôležité si uvedomiť,
po prvé kedy bol ten tovar dodaný, resp. kedy bol zaplatený a kedy bol dodaný. To je veľký rozdiel,
pretože daňové doklady sa z jedného účtového obdobia do druhého prelínajú. To nie je len vyslovene za
to obdobie. A on mu tvrdil, že on chcel len za toto obdobie. Vysvetľoval mu, že to nemôže sedieť, hovoril
mu ukážte mi konkrétne veci, a že sa im k tomu vyjadrí. Ukážte mi faktúry, ukážte mi zmluvy a vyjadrí
sa im k tomu. Vyšetrovateľ mu dal nejaké čísla aj tu sa bavíme o nejakých číslach a on nevie tie čísla.
Jednoducho mohol to platiť zálohovými platbami, mohol to platiť v januári a vlastníkom tovaru sa mohol
stať až máji. Vtedy je dátum zdaniteľného plnenia. To znamená, že netreba brať len tento zdaniteľný
kvartál, treba brať aj účtovníctvo a účtovné doklady pred tým. Toto vyšetrovateľ nechcel pochopiť. Za
spoločnosť T. D. podával daňové priznania on, účtovníctvo mu robila pani Z.. Vzhľadom k tomu, že bol
kvartálny platca, tak každé tri mesiace zhromaždil daňové doklady, doniesol to účtovníčke do sídla jej
spoločnosti, resp. tam kde mala prevádzku, do budovy Q. za mostami, alebo pár krát bol aj u nej doma
ma O. v K. a dal jej daňové doklady. Ona ich zaúčtovala, zavolala mu je to hotové, prišiel si pre daňové
priznanie, daňové priznanie zaniesol na daňový úrad, zaplatil. Nie je účtovník ani ekonóm, to znamená,
že keď chytíte daňové priznanie tak to sú len čísla. Doniesol jej daňové doklady, na základe ktorých ona
mala spraviť daňové priznanie. Toto daňové priznanie mu dala, toto si pozrel, pretože potreboval vedieť
koľko má zaplatiť, aby si vedel pripraviť peniaze. Asi tak. V podstate nikdy nevedel ako to vyjde. Doniesol
jej daňové doklady a ona ich zaúčtovala. Nie je ekonóm, preto si platil účtovníčku. V roku 2005, 2006,
2008 jeho spoločnosť mala obrat okolo 50 až 60 miliónov korún ročne, určite to nebol neobvyklý obchod,
alebo neobvyklá transakcia. V roku 2011 také obraty nemal, pretože už nemal licenciu na obchodovanie
s pohonnými hmotami. P. X. mu nefakturoval žiadny tovar. Faktúra ani neexistuje, v živote ju nevidel,
vyšetrovateľ, prokurátor, účtovníčka ani nikto mu ju neukázal. P. X. faktúru nevystavil, on ju neprijal ani
ju nezaúčtoval. Povedal to aj pán J. zástupca spoločnosti P. X.. S pani Z. ako účtovníčkou spolupracoval
v podstate od vzniku spoločnosti dokedy nepredal obchodný podiel, od roku 2003 do roku 2011. Stalo
sa mu niekoľkokrát, že urobila chyby. Urobila chyby aj v roku 2005 a 2006, ktoré ho stáli peniaze.
Systematicky robila chyby, nesprávne napríklad zaúčtovala auto a hnuteľný a nehnuteľný majetok. Mal
byť zaúčtovaný na 40 rokov a naúčtovala ho na 15 alebo 20 rokov. Tým pádom mu tam vznikla daňová
povinnosť, dali mu to dodaniť, okrem toho mu dali pokutu a keďže to zistili pri následnej kontrole v
roku 2009 dali mu úroky z omeškania. Úroky z omeškania spolu s pokutou tvorili väčšiu čiastku ako
samotná istina. Tu sa bavíme o niekoľko desaťtisícoch euro. Na túto chybu prišli vďaka tomu, že mu
otvorili daňovú kontrolu v 2009. Otvorili mu ju preto, lebo jeho spoločnosť vlastnila majetok. Pri predaji
majetku čo bolo 25 30 miliónov korún mu vznikla daňová povinnosť. Okamžite zaplatil nevie či 3, 4, alebo
5 miliónov korún DPH. Následne za mesiac mu volali z daňového úradu, urobili mu daňovú kontrolu.
Myslel si, že bude na nástenke ako platca mesiaca, namiesto toho začali na neho hulákať, že určite keď
zaplatil 5 miliónov, určite mal zaplatiť 10. Otvorili mu kontrolu a vtedy zistili tie chyby z roku 2005 a 2006.
Neskontrolovali mu len rok 2008, ale keďže nič nenašli začali kontrolovať ďalej, ďalej, ďalej. Totálna
šikana zo strany daňového úradu. Neprestal preto s pani Z. spolupracovať, lebo s ňou spolupracoval
od začiatku. Pani Z. je dobrý človek, vzťahy mali dobré, ale bohužiaľ robila chyby, spolupracoval s ňou
preto, lebo o tých chybách nevedel. Dozvedel sa to až po siedmych rokoch pri daňovej kontrole. Po roku
2009 spolupracoval s ňou preto, že povedala, že sa polepší, nebude robiť chyby a tú pokutu mi nahradí.
Samozrejme k tomu už neprišlo, na to sa vykašlal. Poznali sa dobre a nie je ľahké po niekoľkých rokoch
zmeniť účtovníčku. Táto faktúra nie je v účtovníctve, nosil jej daňové doklady. Je zodpovedný za to,
ale je zodpovedný iba za to, čo jej on donesie zaúčtovať. On jej túto faktúru nedoniesol, nemôže niesť
zodpovednosť za to. Nech ona nesie zodpovednosť za to keď to tam zaúčtovala. A keď to teda zaúčtovala
kde je tá faktúra. Ona ju nemá, ona ju nevidela, tá faktúra neexistuje. Už vysvetlil, že účtovanie DPH
je komplikovaný systém. Zdaňovacie obdobia sa môžu aj prelínať, on teraz nevie. Vie sa vyjadriť ku
konkrétnym zmluvám a faktúram. K tomu, že faktúry nosil niekto iný uviedol, že najprv to bola faktúra,
keď tam nebola faktúra pani Z. povedala, že to nosil O.. Potom sa zistilo, že O. neexistuje, ten O., ktorý
za ňou kvázi niekoľko rokov chodil, že to bol A., A. alebo kto, kto to bude nabudúce. On (obžalovaný)
bol jediný spoločník a štatutár spoločnosti, on jej nosil doklady. Je mu maximálne divné keby jej nejaká
tretia osoba doniesla daňové doklady. Po prvé kde by ich tretia osoba zobrala a po druhé, že by ich

účtovníčka zaúčtovala a ani mu nezavolala. Nikto iný nenosil doklady iba on. Nevie prečo to pani Z.
tvrdí. Na otázku samosudcu v akej výške odvádzal priemerne DPH uviedol, že to záležalo od služieb,
ktoré nakupoval alebo ktoré robil. Venoval sa tomu, že prenajímal skladové priestory. Ale tu sa bavíme
o skladových priestoroch vo výmere 25000 m2, k tomu patria pozemky na parkovanie cisterien, k tomu
patria sklady asi 25, to sú obrovské 100 000 litrové nádrže a celú tú technológiu prevádzkoval. Boli tam
veľké položky, pretože ak to chcel prenajímať, tak to musel udržiavať v prevádzkyschopnom stave. To
znamená čistenie technológie. Súčasťou areálu bola železničná vlečka, ktorá mala dve vetvy. Vymenili
sa tam komplet podvaly a to sú obrovské investície. Opravili sa budovy. Naozaj tieto služby si nakupoval
a tie obraty tam boli. Nevie konkrétne povedať, z ktorých to bolo, ale všetko je v účtovníctve, všetko sa to
viedlo, všetko sa to evidovalo. Dokonca sa tam bol robený znalecký posudok keď mal daňovú kontrolu,
či tam boli vykonané tieto práce a tieto práce tam boli vykonané. Keby tieto práce nevykonával a nemá
areál v takom stave tak tam nemá nájomníka.

Svedkyňa D.. P. V. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že Daňový úrad Trenčín začal
vykonávať u daňového subjektu T. D., s.r.o. kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
2. kvartál 2011. Daňovému subjektu bolo zaslané oznámenie o začatí daňovej kontroly, ktoré daňový
subjekt prevzal, zároveň reagoval na toto oznámenie s tým, že požiadal daňový úrad o zmenu začatia
dátumu tejto kontroly- Daňový úrad mu vyhovel a rozhodol o posunutí dátumu začatia daňovej kontroly.
Následne ani v deň začatia daňovej kontroly, ani v lehote, ktorú daňový subjekt mal na predloženie
dokladov, tieto doklady nepredložil a preto ho správca dane vyzval na predloženie týchto dokladov.
Daňový subjekt na výzvu nereagoval, ani na opakovanú výzvu. Vzhľadom na túto skutočnosť správca
dane prešiel do procesu určovania dane podľa pomôcok, vzhľadom ku skutočnosti, že daňový subjekt
nespolupracoval a doklady ku kontrole nepredložil. Prechod do pomôcok bol oznámený daňovému
subjektu. Dátumom rozhodujúcim pre určovanie dane podľa pomôcok bo 13. január 2012. Následne mal
daňový úrad k dispozícii aj nejaké pomôcky z predchádzajúcich konaní správcu dane, ktoré využil pri
určovaní DPH podľa pomôcok. Jednalo sa konkrétne o hlavnú knihu zúženú za obdobie od 1.1.2011
do 30.6.2011, z ktorej správca dane z účtu 343020 daň na vstupe vyčítal, z čoho by mohlo pozostávať
daňové priznanie k DPH za 2. štvrťrok 2011. Vzhľadom k tomu, že sa tam nachádzali fakturky a
výdavkové pokladničné doklady od viacerých subjektov, pristúpili následne k získavaniu pomôcok a to
tým, že oslovili prostredníctvom dožiadania spoločnosť ČEZ Slovensko, vykonali miestne zisťovanie
u spoločnosti TVK, vykonali ústne pojednávanie s konateľom spoločnosti P. X.. Čo sa týkalo prijatých
plnení a odpočítania dane od daňových subjektov ČEZ Slovensko a TVK, pri týchto správca dane zistil,
že plnenia dodali spoločnosti T. invest, na výstupe odviedli aj priznali vo svojich daňových priznaniach.
Čo sa týkalo spoločnosti P. X., konateľ pán J. sa vyjadril, že žiadnu faktúru pre spoločnost T. invest
v prvom polroku 2011 nevystavil a nedodal ani žiadne tovary a služby pre spoločnosť T. invest. Na
základe tejto skutočnosti správca dane neuznal právo na odpočítanie dane z predmetnej faktúry. Čo sa
týkalo výdavkových pokladničných dokladov, vzhľadom k skutočnosti, že doklady neboli predložené ku
kontrole, nemohlo byť ani uplatnené právo na odpočítanie dane. Takže ani z menších čiastok neuznal
správca dane nárok na odpočítanie dane. Na základe týchto skutočností bol vypracovaný protokol o
určení dane podľa pomôcok, ktorý bol zaslaný subjektu U. invest vzhľadom k tomu, že došlo k zlúčeniu
spoločnosti T. invest so spoločnosťou U. invest. Spolu s protokolom bola doručená daňovému subjektu
aj výzva na vyjadrenie sa k postupu správcu dane a bola tam aj lehota 15 pracovných dní. Daňový
subjekt sa v tejto lehote nevyjadril. Na otázky prokurátora uviedla, že čo bolo podnetom na začatie
kontroly jej nie je známe, nakoľko v čase keď kontrola začínala bola na materskej dovolenke. Proces
určovania dane podľa pomôcok upravoval zákon 511 o správe daní. Pomôckami môžu byť výpovede,
rôzne listiny a dôkazy, ktoré má správca dane k dispozícii z inej kontrolnej činnosti, prípadne to môžu
byť aj oznámenia iných orgánov. Tieto pomôcky sú presne definované v § 29. Z hlavnej knihy zúženej,
ktorú mali k dispozícii za prvý polrok 2011, ktorá bola predložená v súvislosti s iným konaním kolegom
z oddelenia priamych daní, daní z príjmov. Vykonávali ústne pojednávanie so spoločnosťou T. invest,
ktorého sa zúčastnil pán F. L. a tento pri tom ústnom pojednávaní túto hlavnú knihu predložil. Hlavná
kniha je výstup z účtovníctva spoločnosti, ktorý obsahuje všetky účty a zápisy na jednotlivých účtoch. Z
účtu DPH zistili odpočítanie dane, ktoré si daňový subjekt uplatnil v podanom daňovom priznaní za druhý
kvartál 2011. Z toho zistili, že dodávateľmi by mali byť spoločnosti ČEZ Slovensko, TVS a P. X.. Pán J.
sa vyjadril, že spoločnosť P. X. nevystavila spoločnosti T. invest v druhom kvartáli 2011 žiadne faktúry.
Čo zdokladoval knihou pohľadávok za rok 2011, ani nedodali žiadny tovar ani služby spoločnosti T.
invest. Na otázky obhajkyne uviedla, že na daňovom úrade pracuje ako kontrolórka. Čo sa týka daňovej
povinnosti táto vzniká dňom dodania tovaru alebo služby. Daňové priznanie pozostáva z dvoch častí a to
časť, kedy daňový subjekt priznáva svoju daňovú povinnosť z vystavených faktúr alebo uskutočnených

zdaniteľných plnení a časť druhá kde si uplatňuje odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných plnení,
to je zjednodušená aplikácia vzhľadom k tomu, že sme v EU a do daňového priznania vstupujú aj
nadobudnutia z iných členských štátov ako aj dovozy a vývozy, ktoré sa týkajú tretích štátov. Nemôže
nastať situácia, že faktúra bola vystavená v jednom štvrťroku a plnenie dodané v inom štvrťroku, ten
postup je úplne naopak. Najskôr musí dôjsť k zdaniteľnému plneniu, na základe ktorého je vystavená ako
doklad faktúra alebo iný doklad. Na faktúre je v časti dodanie tovaru vždy uvedený nejaký dátum, ktorý
nebýva neskorší ako dátum vystavenia faktúry. Vystavením faktúry vzniká daňovému subjektu povinnosť
daň odviesť, bez ohľadu na to či došlo k dodaniu tovaru alebo nie. O tom hovorí zákon o DPH, daň
uvedenú na faktúre je povinný daňový subjekt odviesť. Ona faktúru nikdy nevidela.

Svedkyňa F. Z. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že čo sa jedná predmetnej faktúry,
môže povedať jedine to, že to čo nedostane nezaúčtuje a to čo dostane zaúčtuje. Predmetná faktúra sa
nachádzala medzi dokladmi, ktoré dostala od firmy T. invest. Tieto doklady, v prvom výsluchu povedala,
že jej ich priniesol pán L., na ďalšom výsluchu povedala, že to nebol pán L., že to bol pán D.. T. A..
Totižto tento pán T. A. jej nosil priebežne každé tri mesiace za účtovníctvo T. D.. Asi ho pán L. poveril
tým, aby jej doniesol toto účtovníctvo, doklady do účtovníctva. Doklady si nechávala u seba, ktoré si
zakladala do šanónov a keď spracovala tieto doklady, zavolala DPH je spravené, príďte si pre to. Musí
povedať jednu vec, že vždycky sa dopredu vedelo, koľko má DPH vyjsť. Doklady už boli tak nachystané,
ako ich mala zaúčtovať, aby DPH vyšla tak ako jej bolo povedané. Nemala dôvod nezaúčtovať niečo,
čo nemá. Zaúčtovala tie doklady, ktoré v skutočnosti mala. Vždycky účtovala dopredu tie faktúry, ktoré
mali súvis s DPH, pretože sa stávalo, že jej to niekedy doniesol Ing. T. A. za T. invest takým spôsobom,
že jej to doniesol 24 alebo 23 a za dva dni už bol termín DPH. Čiže tie doklady, ktoré súviseli s DPH,
jak na vstupe, tak na výstupe, tie ako prvoradé musela zaúčtovať, aby vôbec stihla termín daňového
priznania DPH. To boli doklady za tri mesiace. Potom dodatočne dorábala úhrady faktúr, nahadzovanie
bankových výpisov, pokladničné doklady. Na otázky prokurátora uviedla, že so spoločnosťou T. invest
spolupracuje od roku 2006, s pánom L. sa pozná od roku 2003, pretože v roku 2003 si otvorila živnosť
na účtovníctvo. Dala si inzerát do Pardonu, oslovil ju pán L., prostredníctvom inzerátu, tak sa aj stretli,
pretože vtedy bol konateľom spoločnosti T.? a potreboval spraviť účtovníctvo za rok 2003, komplet celý
rok. Už vtedy boli tiež, táto firma platcami DPH a keď dostala tieto doklady robila aj rok 2004, rok 2005 si
nepamätá, ale pre T. invest začala robiť od roku 2006, nevie, kto im to robil v roku 2005, ale vie, že v roku
2006 mala nejaké počiatočné stavy, otvorila účtovné knihy a začala rok 2006 spracovávať. Účtovníctvo
T. invest robila do druhého kvartálu 2011. Potom aj opakovane volala pánovi L. aj mu písala SMS, že už
sa blíži tretí kvartál DPH, že nemá žiadne doklady, či jej ich donesie, neodpovedal jej na to. Potom mu
napísala SMS, že keď s ňou chcel ukončiť spoluprácu, mohol jej to dať aspoň vedieť. Nemusela sa stále
domáhať tých dokladov, kedy jej donesie tie doklady, na spracovanie DPH. Potom jej zavolal za nejaký
čas a povedal, že firmu predal, ale že v budúcnosti, ak by robil v nejakej firme, že nevylučuje spoluprácu
s ňou ako s účtovníčkou. Potom už doklady nedostávala, ale prišiel pán Ing. T. A., ktorý jej povedal, že
by potrebovali prekontrolovať doklady za účtovníctvo T. invest, že F. ho poveril tým, aby mu tie šanóny,
ktoré mala u seba dala. Nebolo to pre ňu nič nepochopiteľné, pretože spočiatku jej doklady, čo sa týka
T. invest nosil pán L. osobne, potom ju zoznámil s inžinierom A.. Je pravda, je to zaznamenané aj na
výsluchu, že si ho pomýlila s konateľom W., s.r.o. pánom D. O., myslela si, že T. A. je pán O., keď sa
toto vysvetlilo, lebo buď prepočula to meno a zoznámil ju s ním pán L.. Čiže od roku 2006 ako robila
účtovníctvo pre T. D. zároveň robila účtovníctvo aj pre W., s.r.o. a tie doklady W., s.r.o. jej nosil pán D..
T. A.. Najprv osobne jej nosil pán L. za T. invest, potom časom sa stalo, že Ing. T. A. jej doniesol doklady
aj pre T. invest s tým, že oslovoval ho F., že nie je na území Slovenska, že ho poveril, aby jej odovzdal
doklady, aby mohla spracovať doklady za určité kvartály, aby mohla byť podaná DPH. Tak jej doklady
odovzdal, potom bolo viacmenej väčšinou pravidlo to, že už len pán T. A. jej nosil doklady za T. invest.
Vždycky jej bolo povedané toľkoto má vyjsť DPH za dané kvartály. Musí ešte jednu vec povedať, nevie v
ktorom roku to bolo, prišli obidvaja za ňou do práce, robí v SEKU za mostami, kde prišli obidvaja a pýtala
sa pána A., prečo jej nedoniesli kvartál a on jej povedal ja som to urobil sám aj som to podal. A vtedy si
pamätá na reakciu pána L., on sa tak na neho pozrel, že nechápal, proste on ho jednoducho asi niečím
poveril, aby jej doniesol, ale on jej to nedoniesol. Proste doniesol jej dva kvartály spolu, ale vtedy už bola
podaná DPH, lebo pán A. to podával. Mal by byť predvolaný ešte pán A.. Na výsluchoch toto všetko
popierali. Pán L. tvrdil, iba on nosil doklady, pán A. povedal, že iba za W. s.r.o., ale nie je to pravda.
Nosil jej to D.. A.. Nepopiera, že jej to nosil aj pán L., nosil jej to spočiatku, ale potom už chodil len pán
Ing. A. s dokladmi. Zvlášť zložka T. invest, zvlášť zložka W., s.r.o., pri každom vedel presne koľko má
vyjsť DPH, boli tam doklady poukladané, ona zaúčtovala DPH presne vyšla tak ako bolo povedané. Keď
zavolala, že je všetko hotové došiel, niekedy sa stávalo, že prišiel aj 25 o piatej poobede, hovorila, že

to nestíhate podať, nevadí ja to pošlem poštou. Takáto prax to bola. Ona len spracovala účtovníctvo aj
doklady čo sa týka DPH, odovzdala tlačivo DPH a čo on s tým tlačivom potom ďalej spravil, to už nevie.
Je pravda, že na daňových priznaniach musí byť pečiatka a podpis spoločnosti. Nevie kto to podpisoval.
Minulosti sa stala taká vec, že prišla daňová kontrola, jednoducho sa urobili väčšie odpisy ako sa mali.
Chybu si priznala. Aj pánovi konateľovi L. povedala, že buď to nejakým spôsobom vyrovnáme, že jej
nebude platiť za služby, on že nie, že nemá s tým problém, že bude naďalej pre neho pracovať. Bola to
jej chyba. Ale ináč žiadne problémy neboli. Mali predstavu aké faktúry sa vkladajú pre DPH. Nepamätá
si či T. invest obchodovala s P. X., niečo tam bolo. Včera si pozerala faktúru P. X. vo svojom účtovnom
systéme, zadala ju 23.7.2011 o 20:48, bola to sobota. V piatok jej pán A. doniesol doklady aj za T. invest
aj W., s.r.o., v pondelok 25. bol termín daňového priznania. 25 si preto pán D.. A. prišiel a čo s tým urobil
už ďalej nevie. Nestalo sa, že by spoločnosti T. invest zaúčtovala doklad, ktorý by jej nepatril. Na otázky
obhajkyne uviedla, že faktúru P. X. fyzicky musela mať v rukách, bez toho by sa to nemohlo zaúčtovať.
Boli doklady, ktoré boli len na papieri napísané. Fyzicky držala v ruke faktúru P. X.. Na oboznámenú jej
výpoveď z prípravného konania, v ktorej uviedla, že čo sa týka faktúry P. X., tak si je istá, že túto nemala
v ruke, ale bola napísaná len na papieriku od A., fyzicky jej doložená nebola uviedla, že nie je si istá,
či to bola faktúra, alebo či to bolo na papieri napísané, proste to čo nemá napísané, že to má byť P.,
že to má byť taký dátum, že to má byť taká suma, proste jednoducho si to nevymyslí, jednoducho to
má dané pred sebou a drží to v rukách. Na otázku, či jej faktúru od P. X. doniesol pán L. uviedla, že
pri prvom výsluchu uviedla, že jej ju priniesol pán L., ale pri druhom výsluchu uviedla, že si nie je istá,
či ju vôbec on doniesol, pretože je to spätne niekoľko rokov a má toľko informácii v hlave, že si nevie
spomenúť kto jej priniesol tie podklady, ale keby tie podklady jeden z nich nedoniesol, tak ani to daňové
priznanie k DPH nespraví. Na oboznámenú jej výpoveď z prípravného konania, v ktorej uviedla, že čo
sa týka druhého kvartálu roku 2011, tak účtovníctvo za T. invest jej doniesol určite pán A. s tým, že už
tam mal poznámky rukou napísané uviedla, že spočiatku jej nosil doklady pán L., potom jej nosil aj pán
A., pri prvom výsluchu uviedola, že jej doklady doniesol pán L., ale pri druhom, že si nie je istá, ale určite
jej to jeden z nich doniesol a povedala aj to doniesol pán A., pretože ako by získala tie doklady, nebola
si pre tie doklady u pána L. ani u pána A., oni jej ich nosili, ale je pravda, že pána L. naposledy videla v
roku 2010 alebo 2011, ale nie je si istá ktorý kvartál. Doklad musela mať v ruke, či je to faktúra či papier,
pokiaľ tie údaje nevidí a nedrží v ruke, tak ich ani nezaúčtuje. Rukou jej prejde strašne veľa faktúr, je
pravda, že niekedy sa ani nepozastavuje nad tým, kto je tam napísaný, lebo to už automaticky hádže do
počítača, pozrie, mohlo sa stať, že si riadnu faktúru P. pomýlila s tým čo bolo na A4 napísané firma P.,
IČO, DIČO, dátum zdaniteľného plnenia, základ dane, DPH, celková suma, dátum splatnosti. Pripúšťa tú
možnosť, že nedržala v rukách faktúru ostrú od P., ale držala v rukách papier, kde tieto náležitosti faktúry
boli napísané. Bolo to napísané rukou pána A., doniesol jej to pán A.. Najprv hovorila, že jej to doniesol
pán L., ale potom si spomenula, že pána L. videla naposledy asi v roku 2010, alebo začiatkom roku
2011, nie je si istá, že doklady jej priniesol pán A.. Neoverovala si správnosť údajov u pána L., pretože
toto sa to dialo aj v predchádzajúcich kvartáloch. Daňové priznanie odovzdávala pánovi A.. S pánom L.
nerozprávala o tom, ako to vyzerá s druhým kvartálom roku 2011. Hlavnú knihu zúženú vypracovala ona.
Na otázku samosudcu uviedla, že spoločnosť T. invest platila dane, nevyhýbali sa daňovej povinnosti.
Nevie v akej výške boli daňové povinnosti DPH ani dani z príjmov.

Svedok J. J. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola na hlavnom pojednávaní oboznámená
čítaním uviedol, že je konateľom a zároveň jediným spoločníkom spoločnosti P. X., s.r.o. Spoločnosť sa
zaoberá veľkoobchodom, maloobchodom a predajom pohonných hmôt. Čo sa týka spoločnosti T. invest,
tak platí to, čo už raz uviedol, čo sa týka obchodného styku medzi spoločnosťami P. X. a T. invest, okrem
toho, že mali od nich prenajaté skladové priestory, neboli žiadne iné obchody medzi nimi. Nepamätá si,
kedy tieto obchody prebehli, ale už k tomu dokladal aj faktúry daňovému úradu či policajtom. Na otázky
vyšetrovateľa uviedol, že jeho spoločnosť nevystavila v druhom štvrťroku 2011 faktúry na sumu 85590
Eur bez DPH na odberateľa T. invest, predmetom ktorej by bol nejaký tovar. So spoločnosťou W., s.r.o.
spoločnosť P. X. neobchodovala, ale v roku 2011 ako fyzická osoba od nich odoberal nejaké autobatérie.
Tovar spoločnosti W. nedodávala ani spoločnosť P. X. ani on ako fyzická osoba. Zo spoločnosti W. jednal
s pánom A..

Svedok T. A. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola na hlavnom pojednávaní oboznámená
čítaním uviedol, že pani Z. pozná, nakoľko ich spoločnosti W., s.r.o, ktorú zastupoval robila účtovníctvo
asi do roku 2012. T. Invest a jej konateľa F. L. pozná, mali obchody medzi spoločnosťou W. a T. invest,
jednalo sa tuším o nejaké domény, ale presne si to vzhľadom na časový odstup nepamätá. Bolo to v
období roku 2009 alebo 2010. X. Z. nosil výlučne účtovníctvo za spoločnosť W.. Na otázky uviedol,

že pani Z. pre spoločnosť W. robila účtovníctvo asi od roku 2005, 2006. Nevie ako sa s ňou spoznal.
Možno na inzerát. Určite ich nezoznámil F. L.. W. zastupuje na základe plnej moci, nakoľko pán O. je v
zahraničí. Pani Z. nenosil na spracovanie účtovníctvo spoločnosti T. invest, iba účtovníctvo spoločnosti
W.. Fakt nevie prečo pani Nemčeková tvrdí, že jej toto účtovníctvo za spoločnosť T. invest okrem pána
L. mal nosiť aj on. S pani Z. zlé vzťahy nemali. Občas im síce spravila chyby, ale on to tak či tak po nej
kontroloval. Spoluprácu skončili korektne, z ich strany má všetko vyrovnané. F. L. ho nepožiadal o to, aby
za neho zaniesol účtovníctvo spoločnosti T. D. pani Z.. P. X. pozná, obchodovali spolu, vzhľadom na to,
že spoločnosť W. obchodovala s náhradnými automobilovými dielmi a hlavne autobatériami, spoločnosť
P. X. niečo od nich kúpila, buď P. X. alebo jej konateľ J. ako fyzická osoba. A taktiež spoločnosť P.
X. mala od spoločnosti W. požičané finančné prostriedky. Presne uviesť nevie, rádovo je to niekoľko
desiatok tisíc euro. Je to riadne zaúčtované, to účtovala ešte pani Z.. Transakcie išli cez účet. Spoločnosť
W. neodoberala od spoločnosti P. X. tovar. Pani Z. za spoločnosť W. nosil vždy účtovné doklady za
dané obdobie a nie iba papier, na ktorom boli napísané len údaje. Za účtovníctvo jej platil v hotovosti.
Za vedenie účtovníctva spoločnosti T. invest jej neplatil, prečo by mal. Nespisoval s nim žiadny doklad
o odovzdaní a prevzatí dokladov. Na otázku, že pani Z. vo svojej výpovedi uviedla, že za spol. W.
jej mal okrem klasických účtovných dokladov nosiť aj na papieri údaje, ktoré sa mali do účtovníctva
zaúčtovať uviedol, že za spoločnosť W. nosil účtovné doklady, ktoré boli za dané príslušné obdobie. Od
určitého dátumu jej nosil roztriedené prijaté a vydané faktúry, vzhľadom na to, že zistil, že im poplietla
odberateľské s dodávateľskými faktúrami. Niekedy sa podalo priznanie neskôr, lebo tam boli chyby na
jej strane. Za to dostali aj pokutu za oneskorené podanie zo strany daňového úradu. Spoločnosť W. bola
štvrťročným platcom DPH a od určitého dátumu mesačným. Keď im dávala daňové priznanie k DPH
nebola súčasťou tohto daňového priznania rekapitulácia. Sám účtovníctvo nerobil ani nevypracoval,
načo by mal účtovníčku. Na predložené daňové priznanie k DPH za 3. a 4. Štvrť rok 2010 spoločnosti
W. uviedol, že je písané jeho rukou. Vzhľadom na časovú os, si presne nepamätá, ale mohlo sa stať,
že mu nachystala doklady, ktoré prepísal na daňové tlačivá. Určite si ho nevypracoval sám. Účtovníctvo
riešila pani Z.. Keď tak mu dala doklady, ktoré prepísal na daňové tlačivá, lebo niekedy si účtovníctvo
prebral u nej doma alebo u nej v práci, podľa toho ako bola pracovne zaneprázdnená.

Na návrh prokurátora na hlavnom pojednávaní oboznámené priznania k DPH sa týkajú spoločnosti T.
invest, s.r.o. za obdobia I. až IV. Štvrťrok roku 2009 a 2010.

Z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra vyplýva, že obžalovaný bol 2x priestupkovo
riešený mestskou políciou v roku 2010 mu bola uložená bloková pokuta 10 Eur za parkovanie a v roku
2012 bo priestupok riešený napomenutím.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný nemá v registri trestov doposiaľ žiadny záznam.

Aj napriek tomu, že obžaloba na hlavnom pojednávaní nenavrhla oboznámiť daňové priznanie
spoločnosti T. D., s.r.o. k DPH za druhý kvartál roku 2011 (oboznámené daňové priznania sa týkajú rokov
2009 a 2010), skutočnosť, že za dané zdaňovanie obdobie podal daňové priznanie k DPH za spoločnosť
T. invest, s.r.o. obžalovaný vyplýva priamo z jeho výpovede, v ktorej uviedol, že daňové priznania za
spoločnosť T. invest, s.r.o. podával on.

Z výpovede svedkyne D.. P. V. vyplýva, že Daňový úrad Trenčín vykonal u daňového subjektu T. invest,
s.r.o. kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. kvartál 2011. V rámci tejto kontroly bola
spoločnosti T. invest, s.r.o. určená DPH na základe pomôcok v zmysle daňových predpisov. Jednalo sa
predovšetkým o hlavnú knihu zúženú za prvý polrok roku 2011, ktorej zistili, že sa v nej nachádzajú údaje
o faktúre, ktorá mala byť vydaná spoločnosťou P. X.. Následným ústnym pojednávaním s konateľom
spoločnosti P. X. pánom J. bolo zistené, že táto spoločnosť žiadnu faktúru pre spoločnosť T. invest v
prvom polroku 2011 nevystavila a nedodala ani žiadne tovary a služby pre spoločnosť T. invest. Na
základe tejto skutočnosti správca dane neuznal spoločnosti T. invest, s.r.o. právo na odpočítanie dane
z predmetnej faktúry. Čo sa týkalo výdavkových pokladničných dokladov, vzhľadom k skutočnosti, že
doklady neboli predložené ku kontrole, nemohlo byť ani uplatnené právo na odpočítanie dane. Takže
ani z menších čiastok neuznal správca dane nárok na odpočítanie dane.

V tejto súvislosti súd uvádza, že jednu rovinu predstavujú reálne obchody, druhú rovinu účtovné doklady
vzťahujúce sa k týmto obchodom a tretiu rovinu hlavná zúžená účtovná kniha, ktorú tvoria údaje o
účtovných dokladoch, ktoré boli vytvorené na základe uskutočnených obchodov, a ktoré boli zadané do

účtovného počítačového programu. Všetky tri roviny by mali spolu korešpondovať, resp. mali by byť v
zhode. To znamená, že účtovné doklady by mali zodpovedať reálne uskutočneným obchodom a zároveň
údaje vložené do účtovného počítačového programu by mali zodpovedať účtovným dokladom a reálnym
obchodom.

Súd konštatuje, že v tomto prípade nie sú k dispozícii účtovné doklady spoločnosti T. invest, s.r.o, pričom
bolo zistené, že údaje vyplývajúce zo zúženej účtovnej knihy týkajúce sa faktúry, ktorú mala vystaviť
spoločnosť P. X., s.r.o. nepredstavujú reálny obchod a teda malo dôjsť k neoprávnenému odpočtu DPH
spoločnosťou T. invest, s.r.o. za druhý kvartál roku 2011.

Súd uvádza, že trestná zodpovednosť je založená na zavinení, pričom platí, že bez zavinenia nie je
trestný čin a ani trest. Trestný čin skrátenia dane a poistného je trestným činom úmyselným, pričom
úmysel páchateľa musí pokrývať všetky znaky objektívnej stránky tohto trestného činu.

Pre naplnenie subjektívnej stránky uvedeného trestného činu sa teda vyžaduje, aby páchateľ nielen
vedel, že svojím konaním kráti daň alebo, že svojím konaním môže spôsobiť skrátenie dane
(vedomostná zložka), ale aj, aby buď chcel svojím konaním skrátiť daň, alebo bol s možnosťou skrátenia
dane uzrozumený (vôľová zložka).

Páchateľovi uvedeného trestného činu je tak nevyhnutné bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že
v čase spáchania trestného činu u neho bola daná tak vedomostná, ako aj vôľová zložka, na ktorých
je vybudované úmyselné zavinenie, aby bolo možné konštatovať naplnenie subjektívnej stránky tohto
trestného činu.

V zmysle ustálenej judikatúry, záver o zavinení páchateľa sa musí vždy preukázať výsledkami
dokazovania a musí z nich logicky vyplynúť. Záver o tom, či tu je zavinenie v zmysle Trestného zákona a
v akej forme, je právnym záverom. Tento právny záver o subjektívnych znakoch trestného činu sa však
musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, rovnako ako
záver o objektívnych znakoch trestného činu. Skutočnosti duševného (psychického) života významné
pre právny záver o tom, či tu je zavinenie a v akej forme, sú predmetom dokazovania takisto, ako
všetky ostatné okolnosti napĺňajúce znaky trestného činu (R 19/1971). Pri zisťovaní okolností, ktoré
majú význam pre záver o zavinení, nemožno vopred prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému
prostriedku, ale zavinenie a jeho formu treba vyvodzovať zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých
bol trestný čin spáchaný, a zo všetkých dôkazov významných z tohto hľadiska vrátane priznania
obvineného, pokiaľ existuje. So zreteľom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 6 TP), zákon
neprikladá a priori žiadnemu dôkazu osobitný význam. Preto len zo skutočnosti, že obvinený skutok
poprel, nemožno vyvodiť, že zistenie priameho úmyslu neprichádza do úvahy. Tento úmysel, tak ako iné
formy zavinenia, možno zistiť aj na podklade iných dôkazov, nielen z priznania obvineného (R 60/1972).

Zároveň platí, že ľahostajný vzťah k výsledku trestnej činnosti sa pod kategóriu nepriameho úmyslu
nezaraďuje, pretože skutočný vzťah ľahostajnosti k následku nestačí na naplnenie vôľovej zložky
nepriameho úmyslu. O nepriamy úmysel by mohlo ísť iba vtedy, ak ľahostajnosť páchateľa k tomu, či
následok nastane alebo nenastane, vyjadruje jeho kladné stanovisko k obom týmto možnostiam. Úmysel
páchateľa nemožno v žiadnom prípade len predpokladať, ale je nutné ho na základe zistených okolností
preukázať.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní na svoju obranu uviedol, že sa cíti nevinný. Faktúru spoločnosti
P. X. nikdy neobdržal a neprijal a určite nedoniesol ani účtovníčke, aby ju do účtovníctva spoločnosti
zaúčtovala. Nikdy ju nevidel, neexistuje. Účtovné doklady nosil účtovníčke sám, na základe ktorých ona
mala spraviť daňové priznanie. Toto daňové priznanie mu dala, toto si pozrel, pretože potreboval vedieť
koľko má zaplatiť, aby si vedel pripraviť peniaze. V podstate nikdy nevedel ako to vyjde. Nie je ekonóm,
preto si platil účtovníčku. Nebolo možné, aby takúto faktúru dal do účtovníctva, pretože v roku 2011 a
v tom období ani nemal licenciu alebo povolenie na obchodovanie s minerálnymi olejmi a pohonnými
hmotami.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že obžalovaný nie je osobou, ktorá by mala prístup k
účtovnému programu, ktorý je vo vlastníctve účtovníčky, svedkyne F. Z., pričom z výpovede tejto
svedkyne zároveň vyplýva, že údaje o uvedenej faktúre zadala do účtovného programu ona. Pre

objasnenie toho, ako sa údaje o uvedenej faktúre dostali do účtovnej knihy, je výpoveď tejto svedkyne
kľúčová.

Svedkyňa F. Z. v o svojej výpovedi uviedla, že to čo nedostane nezaúčtuje a to čo dostane zaúčtuje. Súd
však musí konštatovať, že z jej výpovede na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že už v prípravnom konaní
vypovedala rôzne, keď najprv tvrdila, že jej doklady k daňovému priznaniu priniesol obvinený, následne
uviedla, že to mal byť pán O. a nakoniec pán A., nakoľko si myslela, že T. A. je pán O. (účtovníctvo
pritom pre spoločnosť W., s.r.o. mala robiť už od roku 2006 a mal jej nosiť aj doklady za spoločnosť
obžalovaného a teda mala by osobu T. A. relatívne dobre poznať). Vo svojej výpovedi zároveň na jednej
strane uviedla, že údaje do účtovnej knihy zadala na základe faktúry, ktorú mala v rukách, následne na
druhej strane uviedla, že údaje z faktúry mala napísané na lístku písanom pánom A..

Svedkyňa si vo svojich výpovediach tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní protirečila a
jej výpoveď je zmätočná, pričom súd dospel k záveru, že vo svojej podstate nevie uviesť, na základe čoho
zapísala údaje o predmetnej faktúre do účtovnej knihy. Svedkyňa vo svojej výpovedi zároveň uviedla,
že rukou jej prejde strašne veľa faktúr, je pravda, že niekedy sa ani nepozastavuje nad tým, kto je tam
napísaný, lebo to už automaticky hádže do počítača... Vzhľadom na uvedené dospel súd zároveň k
záveru, že nemôže ani vylúčiť, že údaje o predmetnej faktúre boli do účtovnej knihy zapísané v dôsledku
obyčajného omylu.
Na podklade dôkazov predložených súdu stranami tak dospel súd k záveru, že vykonaním dokazovaním
nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by obžalovaný, či už dal zaúčtovať
faktúru spoločnosti P. X. do účtovníctva spoločnosti T. invest, s.r.o., alebo o zaúčtovaní tejto faktúry
mal aspoň vedomosť, aby tak mohol jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že pri
podávaní daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za druhý kvartál roku 2011 vedome a teda
úmyselne krátil daň.

Súd poukazuje na skutočnosť, že nie každé krátenie dane je trestným činom. Rovnako ako v prípade, v
ktorom bola spoločnosti T. invest, s.r.o. dodatočne vyrubená daň z príjmu na základe daňovej kontroly
v roku 2009, kde došlo k skráteniu dane v dôsledku omylu, súd ani v tomto prípade omyl pri podaní
daňového priznania nemôže vylúčiť.

Keďže rozhodnutie súdu o vine nemôže byť založené na skutkových a právnych domnienkach, pričom
úmysel páchateľa nemožno v žiadnom prípade len predpokladať, súd obžalovaného spod obžaloby
oslobodil podľa § 285 písm. b) Tr. zákona z dôvodu, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná
subjektívna stránka trestného činu skrátenia dane a poistného a teda skutok nie je trestným činom,.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného
súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie proti tomuto rozsudku nemôže podať ten, kto sa
ho výslovne vzdal.