Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. jún 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/12/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113010501
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113010501.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.

Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.06.2014, v trestnej
veci obžalovaného X. M. pre pokračujúci zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2
písm. a/ Tr. zák. a iné o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 22.11.2013, sp. zn. 5 T 37/13, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovaného
X. M., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom P., U. č. XX, prechodne bez prihlásenia P., K. č. XX,

u z n á v a v i n n ý m, ž e

1/
a) ako vystupujúci na internetovom serveri www.pokec.sk , pod užívateľským
menom „L.“ oslovil dňa 06.01.2012 v čase o 21.43 hod. mal. E.P., nar. XX.XX.XXXX, ktorý na
uvedenom internetovom diskusnom fóre vystupoval pod užívateľským menom „F.“ a začal maloletého
navádzať na stretnutie s tým, že „či si nerozmyslel fajocku od chalana“, pričom v priebehu ďalších dní,
kedy obvinený komunikoval s mal. E.P. prostredníctvom servera www.pokec.sk ,
obvinený neustále požadoval od maloletého stretnutie a detailne mu popisoval sexuálne praktiky, ktoré
plánoval s mal. E.P., na takomto stretnutí vykonať, a to aj napriek tomu, že mu mal. E.P. uviedol, že

má iba 13 rokov, žiadal od maloletého E.P., aby mu popisoval svoj pohlavný úd, pýtal sa ho, či má rád
sexuálne praktiky s inými chlapcami, naliehal na maloletého, aby sa stretli na konkrétnych miestach v P.
a spoločne sa sexuálne uspokojovali a keď mal. E.P. napokon s takýmto stretnutím súhlasil, obvinený
dohadoval s maloletým konkrétny termín a miesto takéhoto stretnutia, pričom maloletému navrhol, že
sa stretnú na M. v P. a vyhľadal mu najvhodnejšie autobusové spojenie, avšak k stretnutiu obvineného
s mal. E.P. nedošlo, nakoľko mal. E.P. po tom, čo dňa 22.01.2012 vypovedal v obdobnej trestnej veci na
polícii sa zľakol, náhle prerušil s obvineným kontakt a viac s ním nekomunikoval,

b) v presne nezistený čas v mesiaci máj 2011 na internetovom diskusnom serveri www.pokec.sk
, kde používal užívateľské meno „V.“, oslovil v tom čase maloletého J.V., nar.
XX.XX.XXXX, ktorý na predmetnom diskusnom serveri používal užívateľský účet s názvom „L a napriek
tomu, že X. M. vedel, že J.V. nedovŕšil vek 15 rokov svojho života, vylákal maloletého J.V. na stretnutie
za účelom vykonania sexuálnych aktivít, kde v presne neurčený deň v mesiaci máj 2011 v čase o 22.45
hod. na konečnej zastávke autobusov MHD, na F. C.. v P. na ul. P. sa obaja stretli, následne sa odobrali

na cyklistický chodník vedúci popri rieke Z. do ústrania a tam, po tom čo sa obaja vyzliekli, svojimi
rukami sexuálne uspokojoval J.V. na pohlavnom úde a J.V. obdobne uspokojoval obvineného na jehopohlavnom úde, následne J.V. svojimi ústami sexuálne uspokojoval obvineného na jeho pohlavnom úde
na záver J.V. odzadu pristúpil k obvinenému a svojou rukou sexuálne uspokojoval obvineného na jeho
pohlavnom úde a po tom, čo obvinený dosiahol sexuálne vyvrcholenie, následne z miesta činu obaja

odišli a v nasledujúcom období vzájomne komunikoval prostredníctvom servera www.pokec.sk , pričom k ďalšiemu stretnutiu nedošlo,

c) ako vystupujúci na internetovom diskusnom serveri www.pokec.sk pod
užívateľským menom „L.“ prvýkrát dňa 04.12.2011 v čase o 00.44 hod. z bytu na M. č. X v M. oslovil

na diskusnom serveri www.pokec.sk P.G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M.,
ul. I. č. XX, ktorý na uvedenom serveri vystupoval pod užívateľským menom „R._D.“ a následne s ním,
príležitostne komunikoval, pričom dňa 02.01.2012, po tom, čo obvinený dal prostredníctvom internetovej
komunikácie ponuku P.G., že mu vyplatí odmenu 10,- eur, ak mu P.G. dovolí, aby ho obvinený mohol
sexuálne uspokojovať svojimi ústami na jeho pohlavnom úde, s čím P.G. súhlasil, stretli sa v čase o
21.45 hod. pri vchode do bytového domu na ul. I. č. XX v M. a následne sa odobrali do pivnice, ktorá

patrí rodičom P.G. a tam obvinený svojim ústami sexuálne uspokojoval P.G., až pokým tento nedosiahol
sexuálne vyvrcholenie a za to, že mu to P.G. umožnil sexuálne ho uspokojovať ústami, mu následne
vyplatil sumu 10,- eur,

d) ako vystupujúci na internetovom komunikačnom serveri www.pokec.sk

pod užívateľským menom „L.“, dňa 06.12.2011 v čase o 17.09 hod., prostredníctvom uvedeného
komunikačného servera oslovil mal. J.B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý na uvedenom internetovom serveri
vystupoval pod užívateľským menom „XXXJohnsonXXX“ a napriek tomu, že obvinený vedel, že J.B.
ešte nedovŕšil vek 15 rokov, navrhoval mu stretnutie, na ktorom by sa navzájom sexuálne uspokojovali,
s čím mal. J.B. súhlasil a dňa 07.12.2011 v čase o 16.35 hod. sa obaja stretli na autobusovej zastávke

v M. na ul. I. a následne spolu odišli do bytu na ul. M. č. X v M., kde obvinený býval v podnájme a ktorý
sa nachádza v blízkosti miesta ich vzájomného stretnutia, pričom v tomto byte obvinený bozkával mal.
J.B. na ústa, rukou a neskôr svojimi ústami sexuálne uspokojoval mal. J.B. na jeho pohlavnom úde,
kde po tomto stretnutí vytvoril obvinený s maloletým J.B. partnerský vzťah a stretával sa s mal. J.B. v
nepravidelnýchintervalochviackrátzatýždeň,narôznychmiestachvM.avP.,pričomsidopredudohodli

miesta svojich stretnutí, alebo obvinený si počkal na maloletého J.B. v M. na O. G. O. pred školou, ktorú
maloletý navštevoval, pričom na týchto stretnutiach spoločne vykonávali sexuálne praktiky, pri ktorých
obvinený rukou a ústami sexuálne uspokojoval mal. J.B. a mal. J.B. svojim rukami a ústami sexuálne
uspokojoval obvineného a v tomto stretávaní sa pokračovali až do polovice mesiaca apríl 2012, kedy
mal. J.B. vzťah s obvineným ukončil po tom, čo zistil, že obvinený kontaktuje prostredníctvom serveru

www.pokec.sk aj iných chlapcov za účelom sexuálnych zblížení,

2/
dňa 08.10.2011 v čase okolo 14.00 hod. po vzájomnej dohode s J.V. uskutočnenej na internetovom
serveriwww.pokec.sk,odoslalJ.V.nar.XX.XX.XXXX,zosvojeje-mailovejadresy

[email protected] elektronickú správu na adresu elektronickej pošty L a túto prechovával minimálne do 2.3.2012,

t e d a

v bode 1a/

- osobu mladšiu ako pätnásť rokov úmyselne navádzal a zároveň úmyselne vytváral podmienky na to,
aby osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil,

v bode 1b/
- osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil,

v bode 1c/
- osobu mladšiu ako osemnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil za odmenu,v bode 1d/
- osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil,

v bode 2/
- prechovával detskú pornografiu,
č í m s p á c h a l

v bode 1a/ a d/
- pokračujúci zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 31.07.2013
(ďalej len „Tr. zák.“) a v bode 1a/ v štádiu prípravy podľa § 13 Tr. zák.,

v bode 1b/
- zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák.,

v bode 1c/
- prečin sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. b/ Tr. zák.

v bode 2/

prečin prechovávania detskej pornografie podľa § 370 Tr. zák. v spojení s ust. § 132 ods. 3 Tr. zák.

Z a t o m u u k l a d á:

Podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/, l/ Tr. zák., § 37 písm.
h/ Tr. zák. ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 51 ods. 1 Tr. zák. výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a
zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. u r č u j e skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 3 Tr. zák. u k l a d á obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa a akéhokoľvek
kontaktovania sa s poškodenými.

Podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. (v znení zák. č. 204/2013 Z.z.) u k l a d á ochranné psychiatrické
sexuologické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. u k l a d á trest prepadnutia veci, a to 1 ks notebook značky HP -
Pavilion - DV 2500, sériové číslo 2CE8131241.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného X. M. vinným v bode 1a/, b/, d/ z

pokračujúceho zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. spáchaného
sčasti v štádiu prípravy podľa § 13 Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b/ Tr. zák., v bode 1c/ z
prečinu sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 139 ods. 1
písm. a/ Tr. zák. a ust. § 127 ods. 1 Tr. zák. (zrejme len nedopatrením súd prvého stupňa označil tento
trestný čin za zločin, keďže je možné zaň uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí od jedného do piatich

rokov) a v bode 2 z prečinu prechovávania detskej pornografie podľa § 370 Tr. zák., na tom skutkovom
základe, že

1/
a) ako vystupujúci na internetovom serveri www.pokec.sk , pod užívateľským

menom „L.“ oslovil dňa 06.01.2012 v čase o 21.43 hod. mal. E.P., nar. XX.XX.XXXX, ktorý nauvedenom internetovom diskusnom fóre vystupoval pod užívateľským menom „F.“ a začal maloletého
navádzať na stretnutie s tým, že „či si nerozmyslel fajocku od chalana“, pričom v priebehu ďalších dní,
kedy obvinený komunikoval s mal. E.P. prostredníctvom servera www.pokec.sk ,

obvinený neustále požadoval od maloletého stretnutie a detailne mu popisoval sexuálne praktiky, ktoré
plánoval s mal. E.P., na takomto stretnutí vykonať, a to aj napriek tomu, že mu mal. E.P. uviedol, že
má iba 13 rokov, žiadal od maloletého E.P., aby mu popisoval svoj pohlavný úd, pýtal sa ho, či má rád
sexuálne praktiky s inými chlapcami, naliehal na maloletého, aby sa stretli na konkrétnych miestach v P.
a spoločne sa sexuálne uspokojovali a keď mal. E.P. napokon s takýmto stretnutím súhlasil, obvinený

dohadoval s maloletým konkrétny termín a miesto takéhoto stretnutia, pričom maloletému navrhol, že
sa stretnú na M. v P. a vyhľadal mu najvhodnejšie autobusové spojenie, avšak k stretnutiu obvineného
s mal. E.P. nedošlo, nakoľko mal. E.P. po tom, čo dňa 22.01.2012 vypovedal v obdobnej trestnej veci na
polícii sa zľakol, náhle prerušil s obvineným kontakt a viac s ním nekomunikoval,

b) v presne nezistený čas v mesiaci máj 2011 na internetovom diskusnom serveri www.pokec.sk

, kde používal užívateľské meno „V.“, oslovil v tom čase maloletého J.V., nar.
XX.XX.XXXX, ktorý na predmetnom diskusnom serveri používal užívateľský účet s názvom „L a napriek
tomu, že X. M. vedel, že J.V. nedovŕšil vek 15 rokov svojho života, vylákal maloletého J.V. na stretnutie
za účelom vykonania sexuálnych aktivít, kde v presne neurčený deň v mesiaci máj 2011 v čase o 22.45
hod. na konečnej zastávke autobusov MHD, na F. C.. v P. na ul. P. sa obaja stretli, následne sa odobrali

na cyklistický chodník vedúci popri rieke Z. do ústrania a tam, po tom čo sa obaja vyzliekli, svojimi
rukami sexuálne uspokojoval J.V. na pohlavnom úde a J.V. obdobne uspokojoval obvineného na jeho
pohlavnom úde, následne J.V. svojimi ústami sexuálne uspokojoval obvineného na jeho pohlavnom úde
na záver J.V. odzadu pristúpil k obvinenému a svojou rukou sexuálne uspokojoval obvineného na jeho
pohlavnom úde a po tom, čo obvinený dosiahol sexuálne vyvrcholenie, následne z miesta činu obaja

odišli a v nasledujúcom období vzájomne komunikoval prostredníctvom servera www.pokec.sk , pričom k ďalšiemu stretnutiu nedošlo,

c) ako vystupujúci na internetovom diskusnom serveri www.pokec.sk pod
užívateľským menom „L.“ prvýkrát dňa 04.12.2011 v čase o 00.44 hod. z bytu na M. č. X v M. oslovil

na diskusnom serveri www.pokec.sk P.G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M.,
ul. I. č. XX, ktorý na uvedenom serveri vystupoval pod užívateľským menom „R._D.“ a následne s ním,
príležitostne komunikoval, pričom dňa 02.01.2012, po tom, čo obvinený dal prostredníctvom internetovej
komunikácie ponuku P.G., že mu vyplatí odmenu 10,- eur, ak mu P.G. dovolí, aby ho obvinený mohol
sexuálne uspokojovať svojimi ústami na jeho pohlavnom úde, s čím P.G. súhlasil, stretli sa v čase o

21.45 hod. pri vchode do bytového domu na ul. I. č. XX v M. a následne sa odobrali do pivnice, ktorá
patrí rodičom P.G. a tam obvinený svojim ústami sexuálne uspokojoval P.G., až pokým tento nedosiahol
sexuálne vyvrcholenie a za to, že mu to P.G. umožnil sexuálne ho uspokojovať ústami, mu následne
vyplatil sumu 10,- eur,

d) ako vystupujúci na internetovom komunikačnom serveri www.pokec.sk
pod užívateľským menom „L.“, dňa 06.12.2011 v čase o 17.09 hod., prostredníctvom uvedeného
komunikačného servera oslovil mal. J.B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý na uvedenom internetovom serveri
vystupoval pod užívateľským menom „XXXJohnsonXXX“ a napriek tomu, že obvinený vedel, že J.B.
ešte nedovŕšil vek 15 rokov, navrhoval mu stretnutie, na ktorom by sa navzájom sexuálne uspokojovali,

s čím mal. J.B. súhlasil a dňa 07.12.2011 v čase o 16.35 hod. sa obaja stretli na autobusovej zastávke
v M. na ul. I. a následne spolu odišli do bytu na ul. M. č. X v M., kde obvinený býval v podnájme a ktorý
sa nachádza v blízkosti miesta ich vzájomného stretnutia, pričom v tomto byte obvinený bozkával mal.
J.B. na ústa, rukou a neskôr svojimi ústami sexuálne uspokojoval mal. J.B. na jeho pohlavnom úde,
kde po tomto stretnutí vytvoril obvinený s maloletým J.B. partnerský vzťah a stretával sa s mal. J.B. v

nepravidelnýchintervalochviackrátzatýždeň,narôznychmiestachvM.avP.,pričomsidopredudohodli
miesta svojich stretnutí, alebo obvinený si počkal na maloletého J.B. v M. na O. G. O. pred školou, ktorú
maloletý navštevoval, pričom na týchto stretnutiach spoločne vykonávali sexuálne praktiky, pri ktorých
obvinený rukou a ústami sexuálne uspokojoval mal. J.B. a mal. J.B. svojim rukami a ústami sexuálne
uspokojoval obvineného a v tomto stretávaní sa pokračovali až do polovice mesiaca apríl 2012, kedy

mal. J.B. vzťah s obvineným ukončil po tom, čo zistil, že obvinený kontaktuje prostredníctvom serveru
www.pokec.sk aj iných chlapcov za účelom sexuálnych zblížení,

2/dňa 08.10.2011 v čase okolo 14.00 hod. po vzájomnej dohode s J.V. uskutočnenej na internetovom
serveriwww.pokec.sk,odoslalJ.V.nar.XX.XX.XXXX,zosvojeje-mailovejadresy
[email protected] elektronickú správu na adresu elektronickej pošty L a túto prechovával minimálne do 2.3.2012

Za to mu uložil podľa § 201 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/,
písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 5 (piatich) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 74 ods. 1 Tr. zák. mu uložil aj ochranné psychiatrické sexuologické liečenie ambulantnou formou
a podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks notebook značky HP - Pavilion
- DV 2500, sériové číslo XCEXXXXXXX.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podali obžalovaný a okresný prokurátor avšak len,
čo do výroku o treste, odvolanie.

Obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania, prostredníctvom svojho obhajcu, namietal, že

sú uňho splnené všetky podmienky pre mimoriadne zníženie trestu, a to až na úroveň troch rokov
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu piatich rokov s probačným dohľadom
poukazujúc pritom na jeho priznanie, vyhlásenie viny, úprimnú ľútosť, jeho charakteristiky z miesta
trvalého pobytu, školy, čistý register trestov, na skutočnosť, že psychiatrickú sexuologickú liečbu nastúpil
sám, dobrovoľne už 28.11.2013, pričom jej podmienky dodržiava, o čom predložil lekársku správu, na

spoločenskú záruku za jeho nápravu poskytnutú Gréckokatolíckou cirkvou, Farnosť sv. R. U. v B. a na
skutočnosť, že dňa 13.01.2014 uzavrel pracovnú zmluvu s nástupom do práce od 28.07.2014, pričom
nepodmienečný trest vo svetle vyššie uvedeného považoval za neprimerane prísny, mal by preňho
dôsledky na celý život a zanechal by na ňom ako aj na jeho rodine trvalé následky. V podstate z týchto
dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a uložil mu primeraný

podmienečný trest odňatia slobody.

Okresný prokurátor v písomnom odôvodnení podaného odvolania namietal, že podľa jeho názoru pre
použitie ust. § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. por. v prejednávanej veci, keďže len jeden zo štyroch žalovaných
skutkov bol spáchaný v štádiu prípravy, neboli splnené podmienky. Ďalej považoval za naivné domnievať

sa, že žalované skutky sú jedinými skutkami, ktoré obžalovaný spáchal, alebo v blízkej budúcnosti
plánoval spáchať, a to aj s ohľadom na zistenú poruchu jeho sexuálnej orientácie. Vyjadril názor, že
konanie obžalovaného nebolo miernym vybočením z hraníc normálneho správania sa obžalovaného,
ale z jeho strany išlo o zákerné, dobre premyslené, sexuálne, nezákonné správanie, ktoré si vyžaduje
exemplárne potrestanie. Deklarovanie ľútosti obžalovaným nepovažoval za úprimné poukazujúc najmä

na vyjadrenie obžalovaného v závere hlavného pojednávania, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný hľadal
vinníkov za svoje protiprávne konanie medzi poškodenými. Súd prvého stupňa rozhodol potom podľa
jeho názoru neprimerane benevolentne, nezákonne. V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský
súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie
a rozhodnutie.

Na základe takto podaných odvolaní postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok
podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby,

ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por..Obaja odvolatelia podali odvolanie len čo do výroku o treste a keďže obžalovaný urobil vyhlásenie o
vine, pričom bol poučený podľa § 257 ods. 5 Tr. por. a súd prvého stupňa takéto jeho vyhlásenie prijal,
stal sa osobou na podanie odvolania proti výroku o vine vychádzajúc z ust. § 307 ods. 1 písm. b/ Tr.

por. neoprávnenou, čo znamená, že jeho odvolanie, čo do výroku o treste by nemohlo byť dôvodom
pre preskúmanie výroku o vine ani pri existencii dovolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 371 ods.
1 Tr. por., avšak odvolanie podal aj okresný prokurátor, ako osoba aj za situácie súdom prijatého
vyhlásenia o vine, vychádzajúc z ust. § 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por., oprávnená na podanie odvolania voči
ktorémukoľvek výroku a aj keď okresný prokurátor podal odvolanie len čo do výroku o treste, rozhodnutie

súdu prvého stupňa bolo, podľa názoru krajského súdu, založené na nesprávnom právnom posúdení
zisteného skutku, čo by odôvodňovalo podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., a preto
svoju prieskumnú právomoc neobmedzil len na výrok o treste ale preskúmaval aj výrok o vine a po
takomto preskúmaní dospel k nasledovným záverom.

Vzhľadom na to, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom súdom prvého stupňa vyhlásil, že je

vinný a jeho vyhlásenie obsahu spisu zodpovedá, ani krajský súd nemal pochybnosti o tom, že skutky
v zásade tak, ako ich súd prvého stupňa ustálil sa stali a že ich spáchal práve obžalovaný. Krajský súd
sa však už nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutkov tak, ako ich prvostupňový súd posúdil.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že skutky uvedené v napadnutom rozhodnutí pod bodmi 1a/, 1b/ a

1d/ predstavujú pokračovanie v páchaní toho istého trestného činu, a to zločinu sexuálneho zneužívania
podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. a keďže takýmto spôsobom obžalovaný páchal trestnú činnosť od mája 2011
dopoloviceapríla2012dopúšťalsajej,podľanázoruprvostupňovéhosúdu,podlhšíčas(podľaustálenej
súdnej praxe sa dlhším časom rozumie spravidla doba aspoň šiestich mesiacov), čím obžalovaný mal
spáchať spomínaný zločin sexuálneho zneužívania aj podľa ods. 2 písm. a/ uvedeného ust. § 201 Tr.

zák..

Podľa § 122 ods. 10 Tr. zák. za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní
toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin,
ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania

a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený
trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky.

Je potrebné prisvedčiť súdu prvého stupňa, že vo vyššie spomínaných útokoch pod bodmi 1a/ a 1d/
je možné pri hodnotení ich objektívnej súvislosti vidieť súvislosť v spôsobe ich spáchania, v predmete

ich útoku, ale aj v čase a rovnako tak aj súvislosť subjektívnu, teda jednotiaci zámer obžalovaného
vyššiespomínanýtrestnýčinspáchaťvedenýjehosnahoudosiahnuťsvojesexuálneuspokojenie,takúto
súvislosť, a to najmä objektívnu súvislosť v čase nie je však už možné, podľa názoru krajského súdu,
nájsť medzi skutkom 1b/ na jednej strane a potom skutkami 1a/ a 1d/ (ktoré boli páchané v zásade v
tom istom čase, keďže sa časovo vzájomne prekrývajú) na strane druhej (o pokračovaní medzi skutkami

1a/, 1b/, 1d/ na jednej strane a skutkom 1c/ na strane druhej, keďže v skutku 1c/ ide o iný trestný čin,
nie je možné uvažovať).

Z obsahu spisu ako aj ustáleného skutkového stavu vyplýva, že skutku pod bodom 1b/ sa obžalovaný
dopustil v presne nezistený čas v máji 2011, skutku bod bodom 1d/ sa dopúšťal v čase od 06.12.2011

do polovice mesiaca apríl 2012, avšak od prvého kontaktu obžalovaného s poškodeným k ich reálnemu
stretnutiu došlo už po jednom dni, pričom následne sa stretávali viackrát za týždeň a prípravy v rámci
skutku pod bodom 1a/ sa obžalovaný dopúšťal v rámci mesiaca január 2012, čo znamená, že medzi
spáchaním skutku 1b/ a skutkami 1a/ a 1d/ ubehla doba cca 7 mesiacov, teda viac ako pol roka. Aby
ale bolo možné uvažovať o súvislosti v čase medzi jednotlivými skutkami tak, aby ich bolo možné

posúdiť ako jeden pokračovací trestný čin, odstup medzi jednotlivými skutkami nemôže byť tak dlhý,
aby takúto súvislosť prerušoval, preto ak medzi jednotlivými skutkami uplynula doba niekoľkých dní
alebo týždňov, nepochybne časová súvislosť je medzi nimi, podľa ustálenej súdnej praxe, daná. Otázkou
potom vyvstáva, či takáto súvislosť je daná aj po uplynutí niekoľkých mesiacov, zvlášť ak už je to doba
presahujúcapolrokaaleboroka.Vtejtosúvislostijepotomzvlášťpotrebnéskúmaťotázkuplynutiačasuv

spojitosti s ostatými individuálnymi okolnosťami každého prípadu zvlášť. V osobitných prípadoch nebude
potom na prekážku konštatovania pokračovania v páchaní toho istého trestného činu ani uplynutie
viacerých mesiacov, či roka, ak páchateľovi bránila v páchaní trestnej činnosti objektívna okolnosť, napr.
dlhodobá hospitalizácia, uväznenie, plnenie pracovných povinnosti spojených s izoláciou a podobne,čo ale nie je prípad prejednávanej veci. Na prekážku konštatovania pokračovania nebude uplynutie
ani viac mesiacov, či roka v prípadoch trestných činov, ktoré si vyžadujú zložitú prípravu trvajúcu tak
dlhú dobu, napr. naplánovanie a zadováženie prostriedkov na spáchanie zložitej lúpeže finančných

prostriedkov nachádzajúcich sa navyše v bankovom trezore. V prejednávanej veci však doba, ktorá
uplynula od nadviazania kontaktu obžalovaného s poškodeným do realizácie kontaktu, či aspoň jeho
reálnej možnosti, nikdy nepresiahla dobu jedného mesiaca, obžalovaný oslovoval poškodených práve
na „diskusných fórach“, ktoré využívali spravidla osoby majúce záujem o homosexuálne praktiky, teda
v prejednávanej veci nešlo o trestnú činnosť časovo náročnú na plánovanie, prípravu a obstarávanie

prostriedkov na jej realizáciu, každopádne išlo o dobu maximálne do jedného mesiaca, teda dobu
niekoľkých týždňov. Obdobne tak na prekážku konštatovania pokračovania nebude ani uplynutie viac
mesiacov, či roka, ak ide o trestnú činnosť viažucu sa na zložito konštruovaniu skutkovú podstatu,
keď vôbec s ohľadom na jej konštrukciu sa jej páchateľ môže dopúšťať napríklad raz ročne, ako je to
u niektorých daňových trestných činoch a pod.. A rovnako tak takouto prekážkou nebude ani odstup
viacerých mesiacov, či roka pri zohľadnení subjektívneho jednotiaceho zámeru páchateľa, teda cieľa,

ktorýpáchateľpáchanímtrestnejčinnostisledovalvkontextesostatnýmiokolnosťamiprípadu,napríklad
páchateľ, ktorý si majetkovou trestnou činnosťou zadovažoval prostriedky na obživu, spáchal niekoľko
čiastkových útokov vo veľmi blízkej časovej súvislosti a následne sa odmlčal na dlhšiu dobu niekoľkých
mesiacov prípadne aj roka, pretože mu trestnou činnosťou zadovážené prostriedky stačili na živobytie
na tak dlhú dobu. V prejednávanej veci však obžalovaný páchaním trestnej činnosti sledoval sexuálne

uspokojenie. Zo žiadneho dôkazu zhromaždeného v spise nevyplýva, že by sa obžalovaný mal dopustiť
aj nejakých iných skutkov pred skutkom 1b/ a ani iných skutkov v dobe medzi skutkami 1b/ a 1a/ a
d/, v tomto smere nie je možné súhlasiť s argumentáciou okresného prokurátora, že by bolo naivné sa
domnievať, že obžalovaný sa iných skutkov nedopustil. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd môže
uznať obžalovaného vinným z trestnej činnosti a prihliadať len na tú trestnú činnosť o existencii, ktorej

existujú v spise zákonným spôsobom získané a zákonným spôsobom vykonané dôkazy, opačný postup
by predstavoval porušenie základných zásad trestného stíhania vyjadrených napr. v ust. § 2 ods. 1 Tr.
por., podľa ktorého nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom
ktorý ustanovuje tento zákon, v ust. § 2 ods. 4 Tr. por., podľa ktorého každý, proti komu sa vedie trestné
konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho

vinu (rovnako tak čl. 50 ods. 2 Ústavy SR /úst. zák. č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov/) a
pod.. Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva judikoval, že ani „skalopevné“ presvedčenie súdu (a
teda nepochybne aj orgánov činných v trestnom konaní) pre záver o vine stíhanej osoby nestačí, ale
taký záver sa musí opierať o zákonne získané a zákonne vykonané dôkazy, preto len presvedčenie
orgánu činného v trestnom konaní o tom, že obžalovaný sa dopustil aj iných skutkov alebo ich plánoval

spáchať bez opory vo vykonanom dokazovaní pre záver o tom, že sa ich naozaj dopustil stačiť nebude
a súd na takéto presvedčenie nemôže a ani nesmie prihliadať. Teda obžalovaný sa dopustil ojedinelého
skutku, ktorý by inak mohol vykazovať znaky pokračovacieho trestného činu, v máji 2011 a potom
až v decembri 2011, teda po dobe presahujúcej polroka, jeho príprava a plánovanie si nevyžadovali
viac ako jeden mesiac, pritom nešlo o nijak zložitú, na čas a prostriedky náročnú trestnú činnosť a

páchaním tejto trestnej činnosti obžalovaný sledoval sexuálne uspokojenie, pričom efekt dosiahnutia
takéhoto cieľa v prejednávanej veci možno ohraničiť dobou cca niekoľkých dní, keďže zo skutku 1d/
vyplýva, že obžalovaný a poškodený sa stretávali niekoľkokrát do týždňa. Za takejto situácie nie je potom
možné dospieť k inému záveru len, že prerušenie páchania trestnej činnosti obžalovaným po dobu viac
ako pol roka, teda viac ako šiestich mesiacov, v prejednávanej veci s ohľadom na vyššie popísané

okolnosti prejednávaného prípadu znamenalo prerušenie časovej súvislosti v páchaní trestného činu
sexuálneho zneužívania, skutok 1b/ predstavuje skutok samostatný a spáchaním ďalších skutkov 1a/ a
1d/ obžalovaný opakovane spáchal ten istý trestný čin.

V bode 1b/ teda obžalovaný osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil, čim

spáchal zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 31.07.2013
(keďže po tomto dátume došlo zák. č 204/2013 Z.z. k zmene právnej úpravy aj v prejednávanej
veci dotknutých sexuálnych trestných činov vrátane terminológie, pričom neskorší zákon nie je pre
obžalovaného priaznivejší /§ 2 ods. 1 Tr. zák./, ďalej už len Tr. zák.).

V bode 1a/ a 1d/ potom obžalovaný osobu mladšiu ako pätnásť rokov úmyselne navádzal a zároveň
úmyselne vytváral podmienky na to, aby osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne
zneužil a osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil, čim opätovne spáchal
a keďže dvoma čiastkovými útokmi pokračujúci zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.zák. v bode 1a/ v štádiu prípravy podľa § 13 Tr. zák.. Vzhľadom na to, že tento trestný čin (v bodoch
1a/ a 1d/) bol spáchaný proti dvom poškodeným, teda dvom osobám, konanie obžalovaného nenaplnilo
kvalifikovanúskutkovúpodstatužalovanéhotrestnéhočinupodľaods.2písm.a/Tr.zák.,t.j.závažnejším

spôsobom konania, a to v spojení s ust. § 138 písm. j/ Tr. zákona, t.j. na viacerých osobách, keďže sa
nimi podľa § 127 ods. 12 Tr. zák. rozumejú najmenej tri osoby a ani závažnejším spôsobom v spojení s
ust. § 138 písm. b/ Tr. zák., t.j. po dlhší čas, keďže spomínaného trestného činu sa obžalovaný dopúšťal
po dobu cca štyroch mesiacov, pričom ako to už bolo vyššie spomenuté pre konštatovanie dlhšieho
času sa podľa ustálenej súdnej praxe spravidla vyžaduje doba aspoň šiestich mesiacov (samozrejme

s ohľadom na charakter trestnej činnosti, individuálne okolnosti jej spáchania môžu spôsobiť, že pre
konštatovanie takéhoto kvalifikačného momentu sa bude vyžadovať dlhšia /drogová trestná činnosť,
nedovolené ozbrojovanie a podobne/ alebo avšak skôr výnimočne kratšia doba, v prejednávanej veci
však s ohľadom na spôsob spáchania spomínanej trestnej činnosti spočívajúci v tom, že obžalovaný
oslovil poškodeného v skutku 1d/ ‹v prípade skutku 1a/ išlo o dobu do jedného mesiaca, navyše v
štádiu prípravy, preto o dlhšom čase pri ňom nie je možné uvažovať› na „internetovom diskusnom

fóre“, ktorý vyhľadávajú spravidla osoby majúce záujem o homosexuálne praktiky, že poškodený mal
v čase jeho spáchania takmer pätnásť rokov, pričom po ich dovŕšení /XX.XX.XXXX/ by pokračovanie v
ďalšom páchaní spomínaného skutku už nebolo trestným činom, s ohľadom na spôsobený následok,
teda skutočnosť, že z obsahu spisu, a to najmä záverov znaleckého dokazovania z odboru psychológie,
vyplýva, že poškodený konaním obžalovaného neutrpel žiadnu ujmu na duševnom zdraví, konanie

obžalovanéhonebolospôsobilénepriaznivoovplyvniťpoškodeného,vyvolaťuňhonejakésklony,návyky
a obžalovaný ani nepriaznivo neovplyvnil jeho duševný a mravný vývoj, nebolo, podľa názoru krajského
súdu, možné uvažovať o konštatovaní dlhšieho času pri dobe kratšej ako šesť mesiacov, navyše ako to
vyplýva z obsahu spisu k reálnemu fyzického stretávaniu sa obžalovaného s poškodeným dochádzalo
len do konca februára, či začiatku marca 2012).

V bode 1c/ potom obžalovaný osobu mladšiu ako osemnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil za
odmenu, čim spáchal prečin sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. b/ Tr. zák..

A nakoniec v skutku 2/ prechovával detskú pornografiu, čím sa dopustil prečinu prechovávania detskej

pornografie podľa § 370 Tr. zák. v spojení s ust. § 132 ods. 3 Tr. zák..

Preto krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o vine zrušil a rozhodol tak ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

V dôsledku ale zmeny výroku o vine, tak ako to bolo vyššie uvedené, musel krajský súd nevyhnutne
zmeniť aj výrok o treste.

Pri ukladaní trestu prihliadal potom krajský súd najmä na jednotlivé hľadiska ukladania trestov
vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,

pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho
nápravy majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., a to ochranu spoločnosti
pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život, ako aj odradenie iných od páchania trestných činov a vyjadrenie
morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou.

Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený len všeobecne, s tým, že priestupkovo riešený
nebol, škola hodnotí jeho študijné výsledky pozitívne. Z odpisu registra trestov plynie, že obžalovaný
sa, keďže v odpise nemá žiaden záznam, doposiaľ do rozporu so zákonom v trestnoprávnom zmysle
nedostalazvýpisuzústrednejevidenciepriestupkovplynie,žeaniinakzákonneporušil,čoznamená,že

mu poľahčovalo, že pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.)
a poľahčovalo mu, že k spáchaniu trestnej činnosti sa priznal a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/
Tr. zák.), na tomto mieste k odvolacím námietkam okresného prokurátora je potrebné uviesť, že krajský
súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by mal obžalovaným deklarovanú ľútosť považovať za neúprimnú,
takáto okolnosť nevyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní a ani zo správania sa obžalovaného na

verejnom zasadnutí konanom o podaných odvolaniach, pokiaľ sa obžalovaný na hlavnom pojednávaní
vyjadril, že poškodení neboli nijaké neviniatka, keďže nebol prvý s kým sa stretli, k tomu je nutné
skonštatovať, ako to už bolo niekoľkokrát naznačené, že z obsahu spisu naozaj vyplýva, že obžalovaný
kontaktoval poškodených na už spomínaných „internetových fórach“, ktoré vyhľadávali spravidla práveosoby majúce záujem o homosexuálne praktiky, preto poukázanie na skutočnosť reálne vyplývajúcu z
obsahu spisu, ktorá by navyše mohla svedčiť o menšej závažnosti spôsobu spáchania stíhanej trestnej
činnosti, nemôže byť považovaná za okolnosť, ktorá by mala svedčiť o neúprimnosti obžalovaným

prejavenej ľútosti a ani o snahe preniesť zodpovednosť za spáchanú trestnú činnosť na poškodených.
Navyše vyhlásením viny obžalovaný „neušetril“ len seba od detailného preberania jeho pochybení pred
súdom ale „ušetril“ aj poškodených pred tým, aby udalosti „navýsosť“ intímneho charakteru boli detailne
preberané pred súdom a ich príbuznými. Obžalovanému priťažovalo, že spáchal viac trestných činov
(§ 37 písm. h/ Tr. zák.).

Vzhľadom na to, že obžalovanému musel byť ukladaný trest za viac trestných činov, súd vychádzal z
trestnej sadzby najprísnejšie z do úvahy prichádzajúcich trestných činov (§ 41 ods. 1 Tr. zák.), teda
trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., za ktorý je možné uložiť trest
odňatia slobody v rozmedzí od troch do desiatich rokov a keďže do úvahy prichádzajúce trestné činy boli
spáchané viacerými skutkami, pričom dva z nich boli zločiny, bolo nevyhnutné hornú hranicu uvedenej

trestnej sadzby zvýšiť o jednu tretinu na úroveň trinástich rokov a štyroch mesiacov (§ 41 ods. 2 Tr. zák.,
z ktorého vyplýva tzv. asperačná teda zostrovacia metóda).

U obžalovaného bola však zistená prevaha poľahčujúcich okolností, čo znamená, že zákonom
stanovenú trestnú sadzbu upravenú podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. bolo potrebné upraviť v súlade s ust. § 38

ods. 3 Tr. zák., t.j. znížiť jej hornú hranicu o jednu tretinu z rozdielu medzi jej hornou a dolnou hranicou
(§ 38 ods. 8 Tr. zák.) a trest odňatia slobody teda ukladať v rozmedzí od troch rokov do deviatich rokov,
šiestich mesiacov a dvadsiatich dní.

Pokiaľ teda ide o jednotlivé hľadiská ukladania trestov a už vyššie naznačený spôsob spáchania

žalovaných činov, krajský súd sa nestotožňuje s názorom okresného prokurátora, že by v konaní
obžalovaného išlo o dobre premyslené zákerné konanie, ktoré by malo závažnosť spôsobu jeho
spáchania zvyšovať. Obžalovaný neoslovoval nič netušiace maloleté deti na ulici, či pri školách alebo
detských zariadeniach, nezneužíval situáciu, že sa dostal do blízkostí detí, nelákal ich na predstieraný
nepravdivý účel, nepredstieral inú identitu, ktoré by mu uľahčovali kontakt s maloletými deťmi, práve

naopak, ako to už bolo opakovane niekoľkokrát spomenuté, obžalovaný oslovoval poškodených práve
na „internetových fórach“, ktoré vyhľadávajú osoby majúce záujem o homosexuálne praktiky, o ktorých
mnoho bežných ľudí ani nemá vedomosť, netajil, že účelom stretnutia majú byť sexuálne praktiky a
sexuálne uspokojenie, poškodení sa s obžalovaným stretávali dobrovoľne, táto skutočnosť samozrejme
obžalovaného trestnoprávnej zodpovednosti nezbavuje, keďže práve obžalovaný ako jediná dospelá

osoba vedel, že sexuálny styk s maloletou osobou mladšou ako pätnásť rokov, alebo sexuálny styk
s maloletou osobou mladšou ako osemnásť rokov za odmenu ohrozuje ich mravný a duševný vývoj,
a to bez ohľadu na to, či k jeho narušeniu v skutočnosti aj došlo, každopádne ale svedčí pre menej
závažný spôsob spáchania žalovaných trestných činov, a preto podľa názoru krajského súdu takýto
spôsob spáchania spomínaných trestných činov nie je možné hodnotiť ako dobre premyslený a zákerný

ale naopak ako skôr menej závažný v porovnaní so spôsobmi použitými inými páchateľmi pri obdobných
trestných činoch.

Z hľadiska hodnotenia jednotlivých hľadísk pri ukladaní trestu nie je možné prehliadnuť, že zo záverov
znaleckého dokazovania z odboru psychológia vyplynulo, že konanie obžalovaného nemalo za následok

narušenie mravného a duševného zdravia poškodených a aj keď ako to už bolo vyššie naznačené
táto skutočnosť trestnej zodpovednosti obžalovaného z už vyššie uvedených dôvodov nezbavuje,
každopádne pôsobí v smere zníženia závažnosti jeho konania.

Obdobne tak na prospech obžalovaného vyznieva aj hodnotenie jeho osoby, keďže obžalovaný sa

pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti do rozporu so zákonom nedostal, čo svedčí v prospech
jeho priaznivej prognózy nápravy a aj keď psychológ s ohľadom na skutočnosť, že u obžalovaného
ide o osobnostný rys bez reálnej možnosti korekcie sexuálnej orientácie, či prevýchovy, nehodnotí
prognózu nápravy obžalovaného priaznivo, z vyjadrenia sexuologičky MUDr. Y. N., u ktorej obžalovaný
sám dobrovoľne podstúpil liečbu a túto aj podľa vyjadrenia lekárky aj dodržuje, vyplýva, že jej skúsenosti

s liečbou so spolupracujúcimi sexuálnymi deviantmi sú z pohľadu recidívy dobré, ich nebezpečnosť pre
spoločnosť sa pod vplyvom liečby minimalizovala. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ sa obžalovaný
pred spáchaním žalovaných trestných činov do rozporu so zákonom nedostal, sám dobrovoľne nastúpil
potrebnú liečbu, tejto sa disciplinovane podrobuje a tá má zásadný vplyv na zníženie riziká opakovaniatakejto trestnej činnosti z jeho strany aj napriek jeho osobnostným rysom, potom prognózu nápravy
obžalovaného je nutné hodnotiť ako priaznivú.

V neprospech obžalovaného potom pri hodnotení jednotlivých hľadísk ukladania trestov vyznieva
skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil štyroch trestných činov piatimi skutkami.

S ohľadom na vyššie uvedené, hodnotiac teda jednotlivé vyššie naznačené hľadiska ukladania trestov,
zistiac, že v prospech obžalovaného vyznieva hodnotenie spôsobu spáchania žalovaných trestných

činov, ich následok, ako aj priaznivá prognóza nápravy obžalovaného, pričom v jeho neprospech
vyznievaskutočnosť,žespáchalviactrestnýchčinov,čoznamená,žeokolnostisvedčiacvjehoprospech
významne prevažujú nad okolnosťami svedčiacimi v jeho neprospech, dospel krajský súd k záveru, že
trest na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere troch rokov, je trestom tak
z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie, teda tak na nápravu obžalovaného ako aj ochranu
spoločnosti, primeraný.

Vzhľadom na už vyššie uvedené a najmä spomínanú priaznivú prognózu nápravy obžalovaného dospel
krajskýsúdkzáveru,ženajehonápravupostačíhrozbatrestomodňatiaslobodyajehobezpodmienečný
výkon nie je nevyhnutný, a preto mu výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil na
skúšobnú dobu piatich rokov.

Keďže obžalovanému bol podmienečne odložený trojročný trest odňatia slobody, nevyhnutne mu v
súlade s ust. § 51 ods. 1 Tr. zák. musel byť uložený aj probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej
dobe a na posilnenie účinku podmienečného trestu aj obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa
a akéhokoľvek kontaktovania sa s poškodenými.

V súlade s ust. § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia veci, a to
notebooku, ktorý spáchanie žalovanej trestnej činnosti obžalovanému umožnil.

A keďže znalci psychiatri konštatovali u obžalovaného duševnú poruchu, konkrétne poruchu sexuálnej

orientácie (efebofíliu), pod vplyvom ktorej sa žalovanej trestnej činnosti dopustil, pričom bez podrobenia
sa sexuologickej liečbe je jeho pobyt na slobode nebezpečný, krajský súd uložil obžalovanému aj
ochranné psychiatrické sexuologické liečenie ambulantnou formou (keďže takúto formu znalci navrhli)
podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v znení zák. č. 204/2013 Z.z., čo ust. § 2 ods. 3 Tr. zák. umožňuje
konštatujúc, že ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom

opatrení rozhoduje.

Obžalovaný si však musí uvedomiť, že akékoľvek vybočenie z riadneho spôsobu života, či už spáchaním
iného trestného činu alebo priestupku, porušenie uloženého probačného dohľadu alebo uloženého
obmedzenia odôvodňuje rozhodnutie súdu o tom, že podmienečne odložený trest odňatia slobody vo

výmere troch rokov vykoná.

Vzhľadom na to, že pôsobenie spoločenstva Gréckokatolíckej cirkvi v B. ponúkajúcej záruku za
správanieobžalovanéhobysamalorealizovaťpočasbohoslužiebaneformálnychstretnutírazmesačne,
podľa názoru krajského súdu nejde o záruku, ktorá by bola reálne spôsobila zaručiť primerané správanie

sa obžalovaného, a preto o jej prijatí ani neuvažoval.

Pokiaľ okresný prokurátor navrhoval uložiť obžalovanému exemplárny trest, k tomu je potrebné uviesť,
že trest odňatia slobody je nepochybne zásahom do Ústavou SR garantovaných základných ľudských
práv a slobôd, konkrétne práva na osobnú slobodu vyplývajúceho z čl. 17 ods. 1 Ústavy a jeho

obmedzením, pričom podľa čl. 13 ods. 3 Ústavy zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia
platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky a podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy pri
obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel a takéto obmedzenia
sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Princíp primeranosti, ako to vyplýva z rozhodnutí Ústavného
súdu, platí pri obmedzovaní základných práv a slobôd všeobecne, čo znamená, že aj keď Ústava

priamo princíp primeranosti trestu k povahe, následku a okolnostiam spáchaného trestného činu priamo
nezakotvuje, práve všeobecná platnosť princípu primeranosti v obmedzovaní základných práv a slobôd
požaduje, aby ukladaný test bol vyššie spomínaným okolnostiam týkajúcim sa spáchaného trestného
činu primeraný. Uloženie exemplárneho trestu potom nezodpovedá ústavnému princípu rovnosti priobmedzovaní základných práv a slobôd pre všetky prípady spĺňajúce tie isté podmienky a nezodpovedá
aniprincípuprimeranostiukladanéhotrestupovahe,následkuaokolnostiamspáchanéhotrestnéhočinu.
Napokonajteóriapráva,naktorúpoukazujeajústavnýsúdvosvojichrozhodnutiachpožadujeoptimálnu

mieru represie, keďže ani príliš mierny a ani príliš prísny trest nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco
a varuje pred exemplárnymi trestami, pri ktorých sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom
individuálnej prevencie ale potrebou „odstrašiť verejnosť“, a pri ktorých sa zintenzívňuje represia a
potláča moment prevencie. Exemplárny trest je potom s ohľadom na vyššie uvedené v rozpore s
požiadavkou materiálneho právneho štátu, a preto o jeho uložení nebolo možné uvažovať.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný