Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. november 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/64/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115010259
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115010259.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému F. L., nar. XX.X.XXXX
v K., trvale bytom K., U. Q. XXXX/XX, pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 2 písm.
d/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. novembra 2016, prejednal odvolanie prokurátora
Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 6T/18/2015 zo dňa 13.

mája 2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 6T/18/2015 zo dňa 13. mája 2016 bolo rozhodnuté tak,
že obžalovaný F. L. sa oslobodzuje podľa § 285 písm. b/ Tr.por. spod obžaloby prokurátora pre zločin
skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 2 písm. d/ Tr.zák. na skutkovom základe, že ako konateľ

spoločnosti AUREA invest, s.r.o., so sídlom Trenčín, Jilemnického 23, IČO: 36 330 973, dňa 25.7.2011
na Daňovom úrade Trenčín, so sídlom Trenčín, K dolnej stanici č. 22, podal na daňový subjekt AUREA
invest, s.r.o., daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2011, v
ktorom ako vlastná daňová povinnosť daňového subjektu AUREA invest, s.r.o., bola deklarovaná suma
1.043,89 Eur, ktorá však bola v tejto výške vykázaná neoprávneným odpočítaním dane vo výške 17.118
Eur, a to na základe fiktívnej dodávateľskej faktúry vystaviteľa JUKUS PETROL, s.r.o., so sídlom Pruské

546, IČO: 36 345 946, zaevidovanej v účtovníctve spoločnosti AUREA invest, s.r.o., pod interným číslom
DF 11018, predmetom ktorej bol presne nezistený tovar v hodnote 85.590 Eur bez DPH (DPH vo výške
17.118 Eur), ktorú však spoločnosť JUKUS PETROL, s.r.o., nikdy nevystavila a v zmysle ktorej nedošlo
k žiadnemu plneniu, o čom obvinený pri podaní predmetného daňového priznania vedel, a tým vedome
neoprávnene znížil vlastnú daňovú povinnosť spoločnosti AUREA invest, s.r.o., voči štátnemu rozpočtu
Slovenskej republiky o sumu 17.118 eur, nakoľko skutok nie je trestným činom.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení bol
napadnutý odvolaním prokurátora, podaným do zápisnice o hlavnom pojednávaní, bez uvedenia, či
je odvolanie podané v prospech alebo neprospech obžalovaného (pozn. krajského súdu - § 310 ods.
2 Tr. por.). V písomných dôvodoch odvolania prokurátor poukázal na obsah výroku napadnutého

rozsudku a následne na konštatovanie okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, podľa
ktorého konštatovania, že nie sú k dispozícii účtovné doklady spoločnosti Aurea invest, s.r.o., pričom
bolo zistené, že údaje vyplývajúce zo zúženej účtovnej knihy týkajúce sa faktúry, ktorú mala vystaviť
spoločnosť Jukus Petrol, s.r.o., nepredstavujú reálny obchod, a teda malo dôjsť k neoprávnenému
odpočtu DPH spoločnosťou Aurea invest, s.r.o., za druhý kvartál roku 2011. Prokurátor poukázal
aj na úvahy okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku ohľadne otázok zavineného

konania - subjektívnej stránky trestného činu - ako vo všeobecnej rovine, tak aj k trestnému činu
v prejednávanej veci. Prokurátor v dôvodoch odvolania ďalej uviedol, že s rozsudkom okresnéhosúdu nesúhlasí a má za to, že okresný súd rozhodol na základe nesprávneho posúdenia skutkových
zistení a dostatočne sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Podľa
názoru prokurátora okresný súd v predmetnom rozsudku posúdil skutkový stav výlučne v prospech

obžalovaného, pričom v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom boli preukázané skutočnosti,
ktoré pri správnom právnom posúdení dostatočne preukazujú vinu obžalovaného v rozsahu, ako mu
je kladná obžalobou prokurátora. V priebehu vykonaného dokazovania bolo podľa názoru prokurátora
nepochybne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je popísaný v obžalobe, skutok napĺňa pojmové
znaky zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 2 písm. d/ Tr.zák. a skutok spáchal

obžalovaný. Obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčovaný svedeckou výpoveďou svedkyne F.
Z., účtovníčky spoločnosti Aurea invest, ktorá ohľadne predmetnej faktúry uviedla, že faktúry, ktoré
nedostane, nezaúčtuje a faktúry, ktoré dostane zaúčtuje. Predmetná faktúra sa nachádzala medzi
dokladmi, ktoré dostala od firmy Aurea invest, vždy sa vopred vedelo, koľko má DPH vyjsť. Doklady
boli nachystané tak, ako ich mala zaúčtovať, aby DPH vyšla tak, ako jej bolo povedané. Nemala
dôvod zaúčtovať niečo, čo nemá. Vždy účtovala v prvom rade tie faktúry, ktoré mali súvis s DPH, aby

stíhala termín daňového priznania DPH. Svedok J. J. vo výpovedi potvrdil skutočnosť, že obchodný styk
medzi spoločnosťami Jukus Petrol a Aurea invest spočíval výlučne v prenájme skladových priestorov.
Obžalovaný je zo spáchania skutku ďalej usvedčovaný svedeckou výpoveďou D.. P. V., z ktorej vyplýva,
že Daňový úrad Trenčín vykonal u spoločnosti Aurea invest, s.r.o., kontrolu dane z DPH za zdaňovacie
obdobie 2. kvartál 2011. V rámci tejto kontroly bola spoločnosti Aurea invest, s.r.o., určená DPH na

základe pomôcok v zmysle daňových predpisov. Jednalo sa predovšetkým o hlavnú knihu zúženú za
prvý polrok roku 2011, v ktorej zistili, že sa v nej nachádzajú údaje o faktúre, ktorá mala byť vydaná
spoločnosťou Jukus Petrol. Následným ústnym pojednávaním s konateľom spoločnosti Jukus Petrol
pánom J. bolo istené, že táto spoločnosť žiadnu faktúru pre spoločnosť Aurea invest v prvom polroku
2011 nevystavila a nedodala ani žiadne tovary a služby pre spoločnosť Aurea invest. Na základe

tejto skutočnosti správca dane neuznal spoločnosti Aurea invest, s.r.o., právo na odpočítanie dane
z predmetnej faktúry. Uvedené dôkazy podľa názoru prokurátora vytvárajú ucelený reťazec priamych
a nepriamych dôkazov na seba navzájom logicky nadväzujúcich, ktoré nepochybne preukazujú, že
skutok sa stal, skutok napĺňa pojmové znaky zločinu podľa § 276 ods. 1, 2 písm. d/ Tr.zák. a skutok
spáchal obžalovaný. Preto prokurátor navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. zrušil

napadnutý rozsudok okresného súdu a aby podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajkyne. Obhajkyňa v
písomnom vyjadrení uviedla, že podľa jej názoru nebola preukázaná subjektívna stránka skutkovej

podstaty trestného činu skrátenia dane a poistného a minimálne nepriamy úmysel obvineného, pričom
úmysel sa musí vzťahovať na všetky okolnosti prejednávanej veci a na celé konanie páchateľa.
Chýbajúdôkazypreukazujúcevedoméúmyselnékonanieobžalovanéhoscieľomskrátiťdaň,t.j.vedomé
úmyselné uplatnenie si fiktívnej faktúry, jej odovzdanie účtovníčke a udelenie pokynu na jej zaúčtovanie.
Skutočnosť, že v rozhodnom období bol obžalovaný konateľom obchodnej spoločnosti Aurea invest,

s.r.o., ešte nemôže zakladať jeho trestnú zodpovednosť. Taktiež nebolo preukázané, kto rozhodnú
faktúru vystavil a podpísal, prípadne opatril pečiatkou Jukus Petrol, s.r.o., aké mala faktúra náležitosti,
aká tam bola uvedená lehota splatnosti. Podľa názoru obhajoby napadnutý rozsudok je vecne správny,
a preto obhajoba navrhla zamietnuť odvolanie prokurátora pre jeho nedôvodnosť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutému
rozsudku, odvolací súd na základe preskúmania veci nezistil v postupe okresného súdu existenciu chýb,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania. V podanom odvolaní prokurátor ani nenamietal existenciu

takých procesných chýb v postupe okresného súdu, ktoré by zakladali dôvod pre zrušenie napadnutého
rozsudku okresného súdu.Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu, senát odvolacieho súdu sa nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie prokurátora, uvedenej v
podanom odvolaní.

Z vyššie citovaného obsahu odvolania prokurátora nepochybne vyplýva, že prokurátor namietal spôsob
hodnotenia vykonaných dôkazov okresným súdom, na základe ktorého hodnotenia dôkazov okresný
súd dospel k záveru o nepreukázaní, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Odvolací súd k prokurátorom v dôvodoch odvolania namietanému hodnoteniu vykonaných dôkazov
okresným súdom považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom
konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr.por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní
a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o

mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné
hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány
činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie.
Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno
preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné

presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa
§ 2 ods. 12 Tr.por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky
odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. zrušiť
napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade

s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V
takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu
v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné
dodať aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne
zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil správne, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12

Tr.por., dôkazy vykonané vo veci samej, môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na to,
v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať
záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd svoj záver o nepreukázaní úmyslu

obžalovaného vo vzťahu k trestnému činu podľa § 276 ods. 1, 2 písm. d/ Tr.zák., odôvodnil nasledovne:

„V zmysle ustálenej judikatúry, záver o zavinení páchateľa sa musí vždy preukázať výsledkami
dokazovania a musí z nich logicky vyplynúť. Záver o to, či tu je zavinenie v zmysle Trestného zákona a
v akej forme, je právnym záverom. Tento právny záver o subjektívnych znakoch trestného činu sa však

musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, rovnako ako
záver o objektívnych znakoch trestného činu. Skutočnosti duševného (psychického) života významné
pre právny záver o tom, či tu je zavinenie a v akej forme, sú predmetom dokazovania takisto, ako
všetky ostatné okolnosti napĺňajúce znaky trestného činu (R 19/1971). Pri zisťovaní okolností, ktoré
majú význam pre záver o zavinení, nemožno vopred prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému

prostriedku, ale zavinenie a jeho formu treba vyvodzovať zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých
bol trestný čin spáchaný a zo všetkých dôkazov významných z tohto hľadiska vrátane priznania
obvineného, pokiaľ existuje. So zreteľom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 6 TP),
zákon neprikladá a priori žiadnemu dôkazu osobitný význam. Preto len zo skutočnosti, že obvinený
skutok poprel, nemožno vyvodiť, že zistenie priameho úmyslu neprichádza do úvahy. Tento úmysel tak,

ako iné formy zavinenia možno zistiť aj na podklade iných dôkazov, nielen z priznania obvineného (R
60/1972). Zároveň platí, že ľahostajný vzťah k výsledku trestnej činnosti sa pod kategóriu nepriameho
úmyslunezaraďuje,pretožeskutočnývzťahľahostajnostiknásledkunestačínanaplnenievôľovejzložky
nepriameho úmyslu. O nepriamy úmysel by mohlo ísť iba vtedy, ak ľahostajnosť páchateľa k tomu, či
následok nastane alebo nenastane, vyjadruje jeho kladné stanovisko k obom týmto možnostiam. Úmysel

páchateľa nemožno v žiadnom prípade len predpokladať, ale je nutné ho na základe zistených okolností
preukázať. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní na svoju obranu uviedol, že sa cíti nevinný. Faktúru
spoločnosti JUKOS PETROL nikdy neobdržal a neprijal a určite nedoniesol ani účtovníčke, aby ju do
účtovníctva spoločnosti zaúčtovala. Nikdy ju nevidel, neexistuje. Účtovné doklady nosil účtovníčke sám,na základe ktorých ona mala spraviť daňové priznanie. Toto daňové priznanie mu dala, toto si pozrel,
pretožepotrebovalvedieť,koľkomázaplatiť,abysivedelpripraviťpeniaze.Vpodstatenikdynevedelako
to vyjde. Nie je ekonóm, preto si platil účtovníčku. Nebolo možné, aby takúto faktúru dal do účtovníctva,

pretože v roku 2011 a v tom období ani nemal licenciu alebo povolenie na obchodovanie s minerálnymi
olejmi a pohonnými hmotami. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že obžalovaný nie je osobou,
ktorá by mala prístup k účtovnému programu, ktorý je vo vlastníctve účtovníčky, svedkyne F. Z., pričom
z výpovede tejto svedkyne zároveň vyplýva, že údaje o uvedenej faktúry zadala do účtovného programu
ona. Pre objasnenie toho, ako sa údaje o uvedenej faktúre dostali do účtovnej knihy, je výpoveď tejto

svedkyne kľúčová. Svedkyňa F. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že to, čo nedostane, nezaúčtuje. Súd
však musí konštatovať, že z jej výpovede na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že už v prípravnom konaní
vypovedala rôzne, keď najprv tvrdila, že jej doklady k daňovému priznaniu priniesol obvinený, následne
uviedla, že to mal byť pán O. a nakoniec pán A., nakoľko si myslela, že T. A. je pán O. (účtovníctvo
pritom pre spoločnosť YOGI, s.r.o. mala robiť už od roku 2006 a mal jej nosiť aj doklady za spoločnosti
obžalovaného, a teda mala by osobu T. A. relatívne dobre poznať). Vo svojej výpovedi zároveň na jednej

strane uviedla, že údaje do účtovnej knihy zadala na základe faktúry, ktorú mala v rukách, následne na
druhej strane uviedla, že údaje z faktúry mala napísané na lístku písanom pánom A.. Svedkyňa si vo
svojich výpovediach tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní protirečila a jej výpoveď
je zmätočná, pričom súd dospel k záveru, že vo svojej podstate nevie uviesť, na základe čoho zapísala
údaje o predmetnej faktúre do účtovnej knihy. Svedkyňa vo svojej výpovedi zároveň uviedla, že rukou

jej prejde strašne veľa faktúr, je pravda, že niekedy sa ani nepozastavuje nad tým, kto je tam napísaný,
lebo to už automaticky hádže do počítača.... Vzhľadom na uvedené dospel súd zároveň k záveru, že
nemôžeanivylúčiť,žeúdajeopredmetnejfaktúrebolidoúčtovnejknihyzapísanévdôsledkuobyčajného
omylu. Na podklade dôkazov predložených súdu stranami tak dospel súd k záveru, že vykonaným
dokazovaním nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by obžalovaný, či

už dal zaúčtovať faktúru spoločnosti JUKUS PETROL do účtovníctva spoločnosti AUREA invest, s.r.o.,
alebo o zaúčtovaní tejto faktúry mal aspoň vedomosť, aby tak mohol jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností konštatovať, že pri podávaní daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za druhý kvartál
roku2011vedome,atedaúmyselnekrátildaň.Súdpoukazujenaskutočnosť,ženiekaždékráteniedane
je trestným činom. Rovnako ako v prípade, v ktorom bola spoločnosti AUREA invest, s.r.o. dodatočne

vyrubená daň z príjmu na základe daňovej kontroly v roku 2009, kde došlo k skráteniu dane v dôsledku
omylu, súd ani v tomto prípade omyl pri podaní daňového priznania nemôže vylúčiť.“

Na základe preskúmania vyššie uvedeného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov okresným súdom
z dôvodov odvolania prokurátora v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por., odvolací súd dospel k záveru, že postup

okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov aj v otázke preukazovania úmyslu obžalovaného je
súladný s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. Podľa názoru odvolacieho súdu sa okresný súd podrobne
zaoberal obsahom vykonaných dôkazov, na ktorý výslovne poukázal prokurátor v podanom odvolaní a
okresný súd prihliadal aj na ďalší rozhodný obsah vykonaných dôkazov, ktorý vyplýva zo spisu, o ktorom
sa však prokurátor v dôvodoch svojho odvolania už nezmieňuje, pričom krajský súd zistil, že rozhodné

závery okresného súdu, aj keď odlišné od názoru prokurátora v odvolaní, majú úplnú oporu v obsahu
vykonaných dôkazov. Podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd správne zdôraznil aj to, že dôkazné
bremeno v trestnom stíhaní, na rozdiel od dôkazného bremena v daňovom konaní podľa Daňového
poriadku, nie je na obžalovanom, vystupujúcom ako daňový subjekt v prejednávanom prípade.

S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním prokurátora namietané skutkové
závery okresného súdu, uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku v súvislosti so záverom
okresného súdu o nepreukázaní úmyslu obžalovaného svojím konaním naplniť všetky pojmové znaky
trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 2 písm. d/ Tr.zák., majú oporu vo
výsledkoch vykonaného dokazovania a sú založené na správnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12

Tr.por., ako aj na správnej aplikácii zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“, vyplývajúcej
z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr.por. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že podľa obsahu
dôvodov odvolania sa prokurátor fakticky domáha, aby odvolací súd prikázal okresnému súdu, že má
z vykonaných dôkazov vyvodiť iné skutkové závery, rozhodné pre posúdenie naplnenia pojmových
znakov trestného činu. Ako však bolo už vyššie uvedené, odvolací súd takúto právomoc nemá, nakoľko

jeho prieskumná právomoc vo vzťahu k posudzovaniu správnosti postupu súdu prvého stupňa pri
hodnotení dôkazov je daná len v rozsahu posudzovania správnosti postupu súdu prvého stupňa pri
hodnotení dôkazov (logičnosť záverov a vysporiadanie sa so všetkým, čo vzišlo z dôkazov, vykonaných
zákonným spôsobom). Preto podľa názoru odvolacieho súdu nie je v prejednávanom prípade danýdôvodprezrušenienapadnutéhorozsudkuvzmysleprokurátoromuplatnenéhodôvodupodľa§321ods.
1 písm. b/ Tr.por. Keďže odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil ani existenciu vád napadnutého
rozsudku, uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr.por., dospel k záveru, že odvolanie prokurátora proti

napadnutému rozsudku okresného súdu nie je dôvodné.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.