Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Rybárik
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/110/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114210145
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114210145.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci žalobcu: Quantum
Credit a.s., Tomášikova č. 23/C, Bratislava, IČO: 47248980, právne zastúpený: PERSPECTA Legal,
s.r.o., Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 36668745, proti žalovanému: G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
X. XXX/X, U. - T. U., o zaplatenie 261,49 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný j e p o v i n n ýuhradiť žalobcovi istinu vo výške 104,84 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% p.a. odo dňa 4.4.2011 až do zaplatenia, istinu vo výške 108,85 eur s úrokom z omeškania
vo výške 9,25% p.a. odo dňa 4.5.2011 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 71,09 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75%
p.a. odo dňa 4.12.2012 až do zaplatenia návrh žalobcu z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia istiny vo výške 261,49 eur
s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok získal
pohľadávku pôvodného veriteľa Slovak Telekom. Predmetom pohľadávky je nezaplatenie troch faktúr
za poskytnuté služby, resp. programu služieb RELAX 60. Keďže žalovaný si svoju povinnosť doposiaľ
nesplnil, bol nútený podať tento žalobný návrh.
2. Žalovaný bol v tomto konaní absolútne nečinný, pojednávaní sa nezúčastnil,
písomne sa k návrhu žalobcu nevyjadril.
Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že v tejto veci už raz tunajší súd
rozhodoval, a to rozsudkom 2C/110/2014-38 dňa 27.11.2014, vtedy žalobný návrh zamietol.
Na základe podaného odvolania vec prejednával súd druhej inštancie a rozsudok
prvej inštancie zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie. Predovšetkým tunajšiemu súdu bolo vytknuté, že
nedostatočne zdôvodnil svoje rozhodnutie.
Súd v zmysle rozhodnutia druhej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, a to
opätovne v neprítomnosti sporových strán. Žalobca sa písomne ospravedlnil a žiadal, aby sa
pojednávalo v jeho neprítomnosti. Čo sa týka žalovaného, tento si zásielku s termínom pojednávania
prevzal, ale napriek tejto skutočnosti sa pojednávania nezúčastnil. Preto súd pojednával v neprítomnosti
sporových strán v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.Na pojednávaní sa súd oboznámil s písomným návrhom žalobcu, zmluvou o pripojení, pripojenými
faktúrami, zmluvou o postúpení pohľadávok, písomným vyjadrením žalobcu, uznesením Krajského súdu
v Žiline 8Co/336/2015-54 a zistil nasledovný skutkový stav:
3. Ešte dňa 10.2.2011 spoločnosť Slovak Telekom, právny predchodca žalobcu,
uzatvoril so žalovaným zmluvu o pripojení. Predmetom uvedenej zmluvy bolo poskytnutie programu
služieb RELAX 60.
Predmetom sporu je teda neuhradenie troch faktúr žalovaným.
Ako to už bolo konštatované, sporové strany sa pojednávania nezúčastnili. Súd
teda vychádzal len z listinných dôkazov, ktoré predložil súdu žalobca.
4. Zo zmluvy o pripojení vyplýva, že právny predchodca žalobcu skutočne uzatvoril
so žalovaným túto zmluvu. Právny predchodca žalobcu sa zaviazal aktivovať program RELAX 60 za
zľavnený mesačný paušálny poplatok 11,90 eur s DPH a poskytovať účastníkovi mobilné pripojenie a
dvojnásobný počet voľných minút pre príslušný program.
Podľa tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal riadne a včas uhrádzať faktúry za poskytnuté služby.
5. Z bodu 3 zmluvy vyplýva, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej
v bode 2 tejto zmluvy alebo v čl. 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/
všeobecných podmienok v dôsledku ktorých dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku,
je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 47,80 eur. Navyše z tejto zmluvy, a to z
vyhlásenia účastníka alebo jeho zástupcu je zrejmé, že je povinný najmä riadne a včas platiť cenu za
aktiváciu a poskytovanie služieb, že po dobu 24 mesiacov od dátumu účinnosti tejto zmluvy nepožiada
o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania ani neumožní také konanie, na
základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť túto zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať
túto zmluvu z dôvodu porušenia povinnosti zo strany účastníka.
6. Z faktúry za obdobie od 15.2.2011 do 14.3.2011 vyplýva, že žalobca vyfakturoval
žalovanému za poskytnutie služieb 104,84 eur, ktorú sumu mal žalovaný uhradiť do 3.4.2011.
7. Z faktúry za obdobie od 15.3.2011 do 14.4.2011 vyplýva, že žalovaný mal
zaplatiť 108,85 eur, splatnosť bola 3.5.2011.
8. Z faktúry za obdobie od 15.10.2012 do 14.11.2012 vyplýva, že žalovanému bola
vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 47,80 eur.
9. Z ďalšieho dôkazu je zrejmé, že Slovak Telekom - právny predchodca žalobcu
svoje pohľadávky postúpil spoločnosti Quantum Credit a.s. Právny predchodca túto skutočnosť písomne
oznámil žalovanému.
10. Žalobca ešte ako ďalší dôkaz priložil aj všeobecné podmienky poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete
spoločnosti Slovak Telekom, a.s.
11. Viac listinných dôkazov zo strany žalobcu produkovaných nebolo.
12. Už to súd vyššie uvádzal, že žalovaný bol v tomto konaní absolútne nečinný. Súd
musel vychádzať len z dôkazov, ktoré mu predložil žalobca. Čo sa týka faktúr, ktoré žalovaný nezaplatil
za poskytnuté služby, t.j. faktúra na sumu 104,84 a faktúra na sumu 108,85 eur, vzhľadom na to, že tieto
neboli spochybnené, v tomto smere dal za pravdu žalobcovi a zaviazal žalovaného tieto faktúry uhradiť
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
13. Súd sa potom už ďalej zaoberal len uplatneným nárokom na zaplatenie zmluvnej
pokuty dohodnutej v zmluve o pripojení, a to v bode 2 a 3 tejto zmluvy.
14. Súd predbežne konštatoval, že dohoda o zmluvnej pokute spĺňa formálne
náležitosti. Súd sa ďalej zaoberal posúdením nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v súlade s
judikatúrou súdov s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora EÚ (ESD). V tomto kontexte nemoholopomenúť zverejnené rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011, ktorým v obdobnej
veci u iného operátora - poskytovateľa telekomunikačných služieb zamietol nároky zo zmluvnej
podmienkysobdobouúpravouvzhľadomnaprávoplatnýrozsudok,ktorýmbolorozhodnutéoneplatnosti
dohody o zmluvnej pokute z dôvodu neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky.
15. V rozhodnutí daný dovolací súd uviedol, že s ohľadom na relevantnú judikatúru
ESD by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej
podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „ Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná
pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok." (čl. 6 ods. 1 smernice).
Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými
podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora
C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát
bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod
25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
16. Podľa § 52 ods. 1 O.z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 53 ods. 1 O.z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
23.Podľa ust. § 53 ods. 2 O.z., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
18. Podľa § 53 ods. 3 O.z., ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
19. Podľa ust. § 53 ods. 4, písm. k/ O.z., za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
20. Podľa ust. § 53 ods. 5 O.z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
21. Súd považuje za nepochybné, že žalobca má právo na zmluvnú pokutu a táto sa
odvíjaodust.§544ods.1O.z.aoddohody,ktorájesúčasťouspotrebiteľskýchzmlúv(zmluvyopripojení
a dodatky k zmluve), ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Uplatnenie výberu kúpou iného mobilného telefónu alebo výberom nižšieho alebo vyššieho paušálu ako
v tomto prípade nemožno považovať za možnosť ovplyvnenie obsahu zmluvy ani vo výške zmluvnej
pokuty. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 O.z). Žalobca ako
dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná
pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca menil len výšku zmluvnej
pokuty aplikáciou jedného z viacerých variantov- buď to bolo v minulosti 100 eur, 300 eur v tomto prípade
47,80 eur, a to v závislosti od rozdielu ceny nižšieho alebo vyššieho paušálu alebo v iných prípadoch
ceny zľavneného mobilného telefónu.22. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona je svojim charakterom
občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne, ako spotrebiteľská zmluva
upravená (uvedené platí tak za znenia § 52 ods. 1 O.z. pred novelou č. 568/2007 Z.z. ako i po uvedenej
novele s účinnosťou od 1.1.2008). Vzťahy medzi O.z. a zákonom má povahu vzťahu všeobecného
predpisu a osobitného predpisu. Je nepochybné, že žalobca, resp. jeho právny predchodca pri
uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval
ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy SR už
transformovala do právneho poriadku Smernicu EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom
spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení
s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s
ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť
právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu
prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený
a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú
nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle účastníkov právneho úkonu.
Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať neprijateľnú
podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica
Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť
faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
23. Nepochybne je právom žalobcu ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie
povinnosti odberateľa služieb - zákazníka, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných inštitútov.
Predmetom zabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť žalovaného riadne a včas uhrádzať
odplatu za poskytnuté služby, ako aj povinnosť zákazníka po určitú dobu zostať v právnom vzťahu s
poskytovateľom služieb a využívať dohodnutý rozsah služieb.
24. Je však potrebné si uvedomiť, že všetky „výhody“ ponúkané poskytovateľom
telekomunikačných služieb či už zvýhodnená cena mobilného telefónu, odlišné ceny hovorného, určitý
vyhradený objem hovorov a dátových služieb za paušálnu sadzbu, tvoria ofenzívnu obchodnú politiku
telekomunikačných operátorov v snahe získať zákazníka a zabezpečiť odbyt služieb po stanovenú dobu.
Zákazník sa riadi na základe snahy získať určité výhody pri predpokladanej spotrebe. Nie však každý
zákazník si dokáže riadne vyhodnotiť aj povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a viazanosti.
25. Poskytovateľ služieb pritom kalkuluje s návratnosťou poskytnutých výhod
využívaním služieb zákazníkom minimálne v rozsahu stanoveného paušálu a na zabezpečenie
návratnosti investície „výhod“ vo forme určitých zliav v cene služby alebo telefonických prístrojov
požaduje zotrvanie určitú dobu v záväzkovom vzťahu a túto povinnosť zabezpečuje zmluvnou pokutou.
26. Súd však má za to, že aj pri takomto vzťahu je potrebné zachovať korektný prístup
k právam zákazníka ako spotrebiteľa a sankcie zabezpečujúce splnenie povinnosti nesmú mať taký
charakter, že znemožňujú uplatnenie akejkoľvek inej voľby a zároveň nesmú od účastníka - spotrebiteľa,
ktorý nesplnil svoj záväzok, žiadať, aby zaplatil sankciu, t.j. zmluvnú pokutu za nesplnenie jeho záväzku.
Takáto povinnosť musí existovať počas celej doby existencie zmluvného vzťahu, teda od jeho vzniku až
po zánik. Viazanosť zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu 24 mesiacov je pomerne rozsiahly záväzok,
najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológie ale aj ekonomickej asociálnej situácie.
27. Sankcia za porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnou záväzku teda nesmie
znemožňovať zákazníkovi - spotrebiteľovi možnosť voľby, a to ani možnosť ukončiť zmluvný vzťah.
Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a
rozsahuporušenejpovinnosti,prípadnesaodvíjaťodujmy,ktoráporušenímpovinnostivzniknenastrane
oprávneného.
28. Aby bol súd konkrétnejší uvádza, že žalovaný uzatvoril zmluvu o pripojení sožalobcom, a to s týmito právami a povinnosťami.
Podnik sa zaviazal:
v bode 1 písm. a/ aktivovať program vo vzťahu k SIM karte RELAX 60 za zľavnený mesačný paušálny
poplatok 11,90 eur s DPH, a to po dobu 24 mesiacov od účinnosti tejto zmluvy,
po b/ poskytnúť účastníkovi, ktorý si aplikoval niektorý z programov vo vzťahu k SIM karte dvojnásobný
počet voľných minút pre príslušný program služieb počas 24 mesiacov nasledujúcich po uzavretí tejto
zmluvy,
po c/ aktivovať a poskytovať účastníkovi, ktorý si aktivoval niektorý z programov služieb RELAX vo
vzťahu k SIM karte balíček viac SMS a zároveň poskytnúť účastníkovi 100 % zľavu z mesačného
paušálneho poplatku za poskytovanie balíčka viac SMS, a to počas 24 mesiacov nasledujúcich po
uzavretí tejto zmluvy.
29. Z ďalších ustanovení tejto zmluvy o pripojení vyplývajú len povinnosti účastníka,
a to najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb, že po dobu 24 mesiacov
od dátumu účinnosti tejto zmluvy nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí
takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť túto
zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať túto zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo strany
účastníka.
30. V tomto konkrétnom prípade žalovaný nezaplatil dve faktúry. Následne mu bola za
obdobie od 15.10.2012 do 14.11.2012 vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 47,80 eur. Už aj s
prihliadnutím na citovaný rozsudok Krajského súdu v Prešove 6Co/91/2011, ktorým sa tunajší súd
zaoberal, súd konštatoval, že čo sa týka zmluvnej pokuty, tak túto v tomto konaní nemohol akceptovať
a v tejto časti súd žalobný návrh zamietol.
31. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Bol to žalobca, ktorý
bol v prevažnej miere v tomto konaní úspešný, preto mu súd priznal v plnom rozsahu trovy konania a
trovy právneho zastúpenia. Trovy konania pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50
eur. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené za dva úkony právnej služby, každý úkon po 21,58 eur
(príprava a prevzatie zastúpenia, spísanie žalobného návrhu). Okrem tohto si účtoval paušálnu odmenu
za každý úkon 8,04 eur a účtoval si aj 20 DPH. Spolu teda trovy právneho zastúpenia sú vo výške
71,09 eur.
32. Súd preskúmal takto vyčíslené trovy právneho zastúpenia a konštatoval, že tieto
trovy boli vyčíslené v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov, a preto
ich žalobcovi priznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.