Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/637/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109203161
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4109203161.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a členov

senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcov: 1. T. I., narodená
XX.XX.XXXX, J. 5, XXX XX I. F., 2. P. P., narodený XX.XX.XXXX, A. V. XXXX/XX, X. X - C., G. J., 3. K. E.,
narodená XX.XX.XXXX, L. XX, XXX XX B., 4. K. T., narodený XX.XX.XXXX, K. G. XXXX/X, XXX XX B.,
a 5. F. F., narodená XX.XX.XXXX, XXX XX C. XX, všetci žalobcovia zastúpení: Advokátska kancelária
JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanej: F. Z., narodená
XX.XX.XXXX, B. XXX/XX, XXX XX Z., zastúpená: JUDr. Andrea Kelemenová, advokátka, Piaristická 1,
949 01 Nitra, o určenie neplatnosti závetu, o odvolaní žalovanej a žalobcov proti rozsudku Okresného

súdu Nitra zo dňa 17. februára 2015 č.k. 7C/29/2009-306, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku vo veci samej a v časti výroku o
náhrade trov konania štátu p o t v r d z u j e.

V časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania - náhrade trov právneho zastúpenia, napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa) rozsudkom zo dňa 17. februára 2015 č.k. 7C/29/2009-306
(napadnutýrozsudok)určil,žezávetspísanýdňa01.10.2002vlastnourukouporučiteľkyF.O.rodenejO.,

zomr. dňa XX.XX.XXXX je neplatný. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcom v 1., 2., 3., 4. a 5. rade náhradu
trov právneho zastúpenia v sume 1.380,68 eura a náhradu iných trov konania v sume 99,50 eura na účet
ich právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň zaviazal žalovanú zaplatiť
trovy štátu v sume 40,48 eura na účet Okresného súdu Nitra do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobcovia v 1. a 2. rade a pôvodný žalobca
v 3. rade V. T. sa žalobou podanou na súd dňa 13.02.2029 domáhali určenia, že závet spísaný dňa

01.10.2012 vlastnou rukou poručiteľky F. O., rod. O., zomrelej dňa XX.XX.XXXX, je neplatný. V žalobe
uviedli, že dňa 10.04.2008 zomrela F. O., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. F., X. XX/XXXX. Súdom
ustanovený súdny komisár zisťoval okruh dedičov, ktorými sú žalobkyňa v 1. rade - dcéra, žalobca v 2.
rade -vnuk, syn nebohej dcéry M. P., žalobca v 3. rade - vnuk, syn nebohej dcéry T. T., žalovaná - vnučka,
dcéra nebohej dcéry T. T.. Žalovaná predložila v priebehu konania o dedičstve súdnemu komisárovi
dňa 30.06.2008 závet zo dňa 01.10.2002 s tvrdením, že sa jedná o závet napísaný vlastnou rukou
poručiteľky. Predložila taktiež listinu o vydedení zo dňa 01.10.2002 vnuka - žalobcu v 3. rade s tvrdením,

že sa jedná o listinu o vydedení napísanú vlastnou rukou poručiteľky. Obe tieto listiny odovzdala notárovi
v otvorených obálkach a uviedla, že uvedené listiny jej odovzdala poručiteľka niekedy v roku 2002,
pretože ich vraj nechcela mať doma kvôli ostatným dedičom. Žalobcovia v 1. a 2. rade a pôvodný žalobca
v 3. rade V. T. považujú závet, ako i listinu o vydedení za neplatné z dôvodu, že v čase zriadeniazávetu mala poručiteľka 95 rokov a podľa potvrdenia ošetrujúceho lekára bola od roku 1997 liečená
na arterosklerózu mozgových ciev a na dementný syndróm. Od roku 1998 sa jej demencia zhoršovala
a pri bežných životných úkonoch potrebovala pomoc inej osoby. O poručiteľku sa dlhodobo osobne a

celodenne starala žalobkyňa v 1. rade - jej jediná žijúca dcéra. Poručiteľka vo svojom vyššom veku nikdy
nebola sama mimo trvalého bydliska. Žalobkyňa v 1. rade napriek celodennej starostlivosti o poručiteľku
nemá vedomosť o tom, že by poručiteľka spisovala tieto listiny. Žalovaná chodievala navštevovať
poručiteľku sporadicky. Nikdy sa o ňu nestarala, neprišla jej pomôcť v domácnosti, či už upratať, navariť,
porobiť v záhrade. Pri jej návštevách bola vždy prítomná žalobkyňa v 1. rade. Žalovaná ako vnučka

nemala nikdy s poručiteľkou vytvorený bližší vzťah. Okolo domu a v záhrade jej chodili pomáhať vnuk
alebo zať. Žalovaná ju nebola 7 mesiacov pred smrťou ani raz navštíviť. Poručiteľka približne 10 rokov
dozadunebolaschopnásamapísaťačítaťajejpísmoboloabsolútnenečitateľné.Vtomtoobdobídávala
svoje listy dcére do X. písať žalobkyni v 1. rade. A z rovnakého dôvodu žalobkyňa v 1. rade podpisovala
aj jej preberanie dôchodku na poštovej doručovacej karte. Pri komunikácií bolo potrebné na ňu zvyšovať
hlas, niekedy až kričať. Nečítala, čítala jej žalobkyňa v 1. rade, nakoľko zle videla. Žalobkyňu v 1. rade

nikdy neoslovovala menom T., ale volávajú O.. Poručiteľka bola jednoduchá žena z ľudu so základným
vzdelaním z čias prvej republiky - neovládala dobre slovenský jazyk v písomnej forme, len v miestnej
gramatickej podobe. Nikdy nenapísala text s požiadavkami na slovosled, či obsah, nie ešte v pokročilom
veku, keď bola samostatne schopná myslieť iba v rozsahu odpovede na položenú otázku. Ovládala len
základy matematiky. Nikdy nepísala matematické údaje písmom. V jej veku nemala predstavu o hodnote

vecí, nevedela ju vyjadriť matematicky a nemala predstavu ako sa v písomnej podobe uvádzajú tisíce.
Nepamätala si také základné údaje ako vlastný dátum narodenia, nie ešte dátum narodenia svojich detí,
či presný rok úmrtia svojho manžela, respektíve dcéry. Preto je zarážajúca presnosť číselných údajov
uvedených v závete, ako aj splnenie prísnych formálnych náležitostí závetu poručiteľkou vo veku 95
rokov, ktorej pamäť neevidovala aký je deň. Závet mala poručiteľka napísať 12 dní po smrti svojej už

druhejdcéry.Sohľadomnatútoskutočnosťbolavťažkomcitovomrozpoloženíajjedôvodnépochybovať
o tom, že v tomto stave rozmýšľala o vydedení vnuka a rozdelení majetku. Žalovaná sa o poručiteľku
dlhodobo nezaujímala, navštevovala ju iba sporadicky, v poslednom období raz do roka. Jej návštevy
boli formálne, krátke, spočívali iba v braní úžitkov zo záhrady. Nikdy neprispela žiadnou pomocou.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 17.03.2009 uviedla, že skutočnosti
uvádzané žalobcami v žalobnom návrhu považuje za nepravdivé a tvrdí, že poručiteľka v čase
vyhotovovania závetu netrpela žiadnou duševnou poruchou a bola plne spôsobilá na spísanie závetu.

Súd prvého stupňa prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 26.05.2011 č.k. 7C/29/2009-134, ktorým určil,

závet spísaný dňa 01.10.2002 vlastnou rukou poručiteľky F. O. rod. O., zomr. dňa XX.XX.XXXX je
neplatný a žalovanú zaviazal nahradiť žalobcom trovy konania. Uvedený rozsudok napadla v zákonnej
lehote žalovaná. Odvolací súd svojím uznesením zo dňa 31.10.2011 č.k. 6Co/224/2011-165 napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že súd prvého stupňa sa dopustil procesných vád v dôsledku čoho odňal účastníkom konania

možnosť konať pred súdom a ďalej bolo potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť z dôvodu
nedostatočne vykonaného dokazovania, nesprávne zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia.
Súd prvého stupňa vykonal výsluch navrhovateľa v 2. rade mimo pojednávania, na pojednávaní
oboznámil spisy 9C/30/2009 a 22D/976/2008, ktoré nie sú súčasťou spisu, pri rozhodovaní vychádzal zo
znaleckéhoposudkuF..Q.,ktorýtaktiežniejesúčasťouspisu.Predmetomkonaniajeurčenieneplatnosti

závetu, pričom v spise sa nachádza iba neoverená ťažko čitateľná fotokópia. Súd prvého stupňa vo
svojom rozhodnutí podrobne citoval výpovede účastníkov konania a svedkov, avšak nepostupoval v
súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, výpovede nehodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach,
napriek tomu, že vo výpovediach účastníkov a svedkov sú značné rozpory. V závere rozsudku uviedol,
že vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Q. a jeho výpovede, ďalej z výpovede MUDr. A., zo spisu

9C/30/2009 a z výpovedí svedkov D. I., F. I. a V. X.. V konaní však súd prvého stupňa vypočul i ďalších
svedkov, ktorých výpovede síce citoval vo svojom rozhodnutí, ale absolútne žiadnym spôsobom ich
nevyhodnotil. Nevysporiadal sa so záverom znaleckého posudku F.. K., hoci tento vyslovil záver, že
poručiteľka bola v čase spísania závetu spôsobilá na právne úkony. Z uvedeného vyplýva, že nie je
zrejmé akým spôsobom súd prvého stupňa vykonával dokazovanie, keďže v spise sa nenachádzajú

dôkazy, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Týmto sa dopustil procesných pochybení, ktoré spôsobujú
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa vykoná dokazovanie opätovne
tak, aby odstránil vytknuté procesné vady, účastníkov znovu dôkladne vypočuje, bude sa zaoberať iznaleckým posudkom F.. K., ako listinným dôkazom a ak to bude potrebné nariadi kontrolné znalecké
dokazovanie. V novom konaní sa súd bude zaoberať i všetkými skutočnosťami uvedenými v odvolaní
a vo vyjadrení k odvolaniu, vyporiada sa s rozpormi vo výpovediach účastníkov a svedkov. Uvedie

ktoré skutočnosti mal za preukázané a na základe čoho, ktoré nemá za preukázané, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy.
Svoje rozhodnutie zdôvodní tak, aby bolo presvedčivé, jasné a zrozumiteľné.

Súd uznesením zo dňa 04.06.2012 č.k. 9C/30/2009-231 (190) konanie prerušil do právoplatného

skončenia dedičského konania vedeného na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn. 9D/507/2011. Doplnil
dokazovanie výsluchom žalobcov v 3., 4. a v 5. rade (právnych nástupcov pôvodného žalobcu v 3. rade)
a výsluchom svedka F.. A. K.. Uznesením zo dňa 12.06.2014 č.k. 7C/29/2009-267 ustanovil Centrum
duševného zdravia, s.r.o., K Zornici 1916/4A, 957 01 Bánovce na Bebravou, IČO: 36 339 491, znaleckú
organizáciu z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, za účelom posúdenia odbornej
otázky, či poručiteľka F. O., rodená O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, bola vzhľadom na svoj

vek a zdravotný stav schopná posúdiť obsah, význam a dôsledky právneho úkonu, ktorý urobila, a
to spísanie závetu dňa 01.10.2002 a uložil znaleckej organizácii (znalcovi poverenému vypracovaním
znaleckého posudku) povinnosť dostaviť sa na súd v deň určený na pojednávanie súdu za účelom jeho
výsluchu. Súd vykonal dokazovanie výsluchom znalca MUDr. Q. L., zamestnanca Centra duševného
zdravia s.r.o., ktorý bol zodpovedný za vyhotovenie znaleckého posudku vo veci vedenej na Okresnom

súde Nitra pod sp.zn. 9C/30/2009.

V prvom rade skúmal v zmysle § 80 písm. c/ OSP či je splnená podmienka prípustnosti určovacej žaloby,
ktorou je naliehavý právny záujem na strane žalobcov. Pôvodní žalobcovia, ako osoby ktoré o sebe
tvrdili že sú dedičmi, boli v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 22D/976/2008 odkázaní podľa

ust. § 175k ods. 2 OSP na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu spísaného dňa 01.10.2002
poručiteľkou F. O. v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Tým je daný naliehavý právny záujem na
podanie určovacej žaloby, nakoľko pokiaľ by pôvodní žalobcovia predmetnú žalobu nepodali v určenej
lehote súd by pokračoval v konaní o prejednaní dedičstva bez zreteľa na nich ako dedičov.

Aktívna legitimácia žalobcov v konaní nebola sporná nakoľko žiadny z účastníkov nepopieral, že
žalobkyňa v 1. rade je dcéra, žalobca v 2. rade je vnuk (syn dcéry M. P.), žalobcovia v 3., 4. a 5. rade
sú pravnuci (deti vnuka - pôvodného žalobcu v 3. rade V. T., syna dcéry T. T., ktorý zomrel v priebehu
konania č.l. 199) a žalovaná je vnučka (dcéra dcéry T. T.) poručiteľky F. O..

Vec posúdil po právnej stránke podľa § 38 ods. 1, 2 OZ a dospel k záveru, žaloba je dôvodná.
Vykonaným dokazovaním spisom tunajšieho súdu sp.zn. 22D/976/2008 (ktorý je pripojený v spise sp.zn.
9C/30/2009) mal súd preukázané, že F. O. nar. XX.XX.XXXX zomrela XX.XX.XXXX (č.l. 1 pripojeného
spisu). Rovnako mal súd preukázané, že poručiteľka spísala dňa 01.10.2002 závet (odpis na č.l. 12
pripojeného spisu), v ktorom odkázala dom s pozemkom na X. ulici XX v I. F. žalovanej za podmienky, že

vyplatí 200.000,- Sk žalobkyni v 1. rade a žalobcovi v 2. rade. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú
aj z fotokópie závetu (č.l. 55).

Žalobkyňa v 1. rade pri výsluchu tvrdila, že asi od roku 2000 trvalo bývala s poručiteľkou, ktorá už
nechodila von, okrem záhrady, zabúdala, dobre nepočula, mala slabé oči, už nevedela variť, nevedela

aký deň ani aký je rok a doktor chodil za ňou domov. Predtým býval s poručiteľkou jej syn. Uvedené
skutočnosti potvrdil vo svojej výpovedi svedok D. I., syn žalobkyne v 1. rade a svedkyňa F. I., nevesta
žalobkyne v 1. rade. Rovnako svedkyňa V. X. potvrdila, že poručiteľka bola 8 - 9 rokov pred smrťou (t.j.
1999-2000) zábudlivá, nespoznávala ľudí na ulici a potrebovala stálu starostlivosť inej osoby.

Žalovaná pri výsluchu tvrdila, že chodievala ku poručiteľke na návštevu každé dva týždne až do doby,
kýmtamnebývalažalobkyňav1.rade.Poručiteľkazostalaimobilnápotom,čosizlomilanohu.Narozdiel
do žalobkyne v 1. rade, žalovaná tvrdila, že poručiteľka v roku 2002 varila, obrábala záhradu, chovala
zajace. Uvedené tvrdenia potvrdil vo svojej výpovedi svedok Ing. D. Z., manžel žalovanej.

Súd prvého stupňa sa zaoberal rozpornými skutočnosťami vo výpovediach účastníkov konania
žalobkyne v 1. rade a žalovanej, ohľadom zdravotného stavu poručiteľky v čase spísania závetu. Je
pochopiteľné, že každý účastník vo svojej výpovedi tvrdí to, čo sám považuje za skutočné, hoci nie vždy
ide o skutkovú okolnosť, ktorá je naozaj objektívne daná, keďže vnímanie skutkových okolností ľudí jevždyovplyvnenésubjektívnymipocitmi,čizáujmami.Tvrdeniažalobkynev1.radeohľadomzdravotného
stavu poručiteľky, však boli potvrdené okrem osôb, ktoré sú s ňou príbuzenskom vzťahu (syn a nevesta),
aj svedkyňou V. X., ktorá v žiadnom príbuzenskom ani v inom závislom vzťahu so žalobkyňou v 1. rade

nie je. Na druhej strane tvrdenia žalovanej potvrdil len jej manžel, ktorý je osobou blízkou žalovanej.
Súd preto považoval výpoveď žalobkyne v 1. rade a svedkov D. I., F. I. a V. X., ohľadom zdravotného
stavu poručiteľky v čase spísania závetu, za pravdivú a dôveryhodnú, a tvrdenia žalovanej a svedka D..
D. Z. za nepravdivé a nedôveryhodné.
Zo znaleckého posudku č. 8/2010 znalca Doc. MUDr. A. K., CSc., vyplýva, že zo zdravotnej

dokumentácie poručiteľky nie je zrejmé, na základe akého vyšetrenia jej bola stanovená diagnóza
dementio senilis, ďalej, že poručiteľka nebola liečená na príznaky demencie pred 01.10.2002, ani
potom, až do smrti, neboli jej aplikované žiadne vazodilatanciá ani antialzheimeriká, zo samotnej
diagnózy senilnej (stareckej) demencie nevyplýva automaticky záver o nespôsobilosti na právne úkony
a poručiteľka nebola nespôsobilá na právne úkony od prvotného stanovenia diagnózy ateroskleróza
mozgu. Súd tiež znalca F.. A. K. vypočul, ako svedka. Nakoľko F.. A. K. nebol v tomto konaní

ustanovený ako znalec, súd pri hodnotení listinného dôkazu na č.l. 118 a tiež pri hodnotení jeho
výpovede nevychádzal z jeho odborných záverov. Súd tiež poukazuje na to, že závery F.. K. (uvedené
v znaleckom posudku na č.l. 118) v podstate konštatujú, že poručiteľke neboli vykonané vyšetrenia,
ktoré by potvrdzovali diagnózu starecká demencia a neboli jej podávané lieky na takúto diagnózu. Ďalšie
znalecké dokazovanie však uvedené závery vyvrátilo.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 9C/30/2009, konkrétne z článku (č.l. 56) a z DVD (prílohová
obálka na č.l. 119) mal súd preukázané, že poručiteľka oslávila v roku 2007 svoje sté narodeniny pričom
na oslave sedela aj rozprávala. Uvedená skutočnosť však, podľa názoru súdu prvého stupňa ešte
neznamená, že poručiteľka bola schopná posúdiť dôsledky svojich úkonov teda, že bola spôsobilá na

právne úkony. Fyzické schopnosti poručiteľky, i keď obmedzené (už nechodila, len sedela a rozprávala),
mohli byť u poručiteľky prítomné aj vo vysokom veku. Dôležitá pre posúdenie spôsobilosti na právne
úkony je však skutočnosť, či poručiteľka netrpela v čase spísania závetu takou duševnou chorobou,
ktorá ju robila nespôsobilou na napadnutý právny úkon.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 9C/30/2009, z neho z výsluchu znalca MUDr. Q., ďalej
zo znaleckého posudku č. 4/2010 (č.l. 115) a zo znaleckého posudku č. 51/2014 (č.l. 297) mal súd
preukázané, že obaja znalci MUDr. Q. aj znalecká organizácia Centrum duševného zdravia, s.r.o.,
zhodne prijali odborný záver, že poručiteľka nebola dňa 01.10.2002 spôsobilá na právne úkony.

Vykonaným dokazovaním oboznámením sa s obsahom znaleckého posudku znalca MUDr. Q. č. 4/2010
(č.l. 209 a č.l. 77 pripojeného spisu 9C/30/2009) mal súd preukázané, že znalec F.. Q. prijal odborný
záver, že poručiteľka nebola vzhľadom na svoj zdravotný stav schopná posúdiť obsah, význam a
dôsledky právneho úkonu, ktorý urobila a to listiny o vydedení dňa 01.10.2002, a tiež, že v čase
spísanie tejto listiny trpela duševnou poruchou, ktorá ju vylučovala zo spôsobilosti na právne úkony, a

to vaskulárnou demenciou.

Vykonaným dokazovaním oboznámením sa s obsahom znaleckého posudku č. 51/2014 znaleckej
organizácie Centrum duševného zdravia, s.r.o., (č.l. 253 a č.l. 297 pripojeného spisu 9C/30/2009) mal
preukázané, že znalecká organizácia prijala odborný záver, že u poručiteľky sa v čase spísania závetu

a listiny o vydedení dňa 01.10.2002 jednalo o demenciu cievneho pôvodu, prinajmenšom stredne
ťažkého stupňa. Zároveň sa znalecká organizácia v rámci posudzovania znaleckých posudkov F.. Q.
a F.. K., stotožnila so závermi znalca F.. Q. a vyslovila záver, že jeho závery uvedené v znaleckom
posudku č. 4/2010 sú správne a dospela k záverom totožným, z ktorých vyplýva, že poručiteľka v čase
spísania príslušných listín trpela závažnou duševnou chorobou - demenciou prevažne cievneho pôvodu,

najmenej stredne ťažkého stupňa, a že poručiteľka v čase spísania príslušných listín nebola schopná
vzhľadom na svoj zdravotný stav posúdiť obsah, význam a dôsledky právneho úkonu, ktorý urobila -
listiny o vydedení spísanej dňa 01.10.2002.

Nakoľko posúdenie, či poručiteľka F. O., rodená O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, bola

vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav schopná posúdiť obsah, význam a dôsledky právneho úkonu,
ktorý urobila, a to spísanie závetu dňa 01.10.2002, súd prvého stupňa považoval za odbornú otázku, na
posúdenie tejto odbornej otázky ustanovil oboch vyššie uvedených znalcov, ktorí vyhotovovali znalecké
posudky v konaní 9C/30/2009.NajprvsúdustanovilMUDr.X.Q.,znalcazodboruZdravotníctvo, odvetviePsychiatria,ktorývyhotovoval
vyššie citovaný znalecký posudok č. 4/2010 konaní 9C/30/2009, a vykonal dokazovanie jeho výsluchom.

Vykonaným dokazovaním výsluchom znalca F.. X. Q., mal preukázané, že ochorenie, ktorým trpela
poručiteľka jej znemožňovalo vykonávať akýkoľvek právny úkon. Nemohlo sa dôjsť k situácii, že by sa
jej stav zmenil tak, aby bola schopná vykonávať v uvedený deň druhý právny úkon. I v prípade, že by
bol vypracovaný znalecký posudok v tomto konaní, jeho závery by boli zhodné so závermi posudku,
ktorý vypracoval v konaní 9C/30/2009. Znalec potvrdil, že ateroskleróza automaticky nespôsobuje

nespôsobilosť na právne úkony. U posudzovaného pacienta je potrebné vykonať klinické vyšetrenie, pre
posúdenie ako sa pacient správa a chová. U poručiteľky bola diagnostikovaná demencia všeobecným
lekárom, ktorý vychádzal z klinického vyšetrenia, čo vyplýva i zo zdravotnej dokumentácie pacientky.
I v prípade, že by nebola u poručiteľky diagnostikovaná ateroskleróza, všeobecný lekár by i tak
diagnostikoval demenciu, ktorá musela byť viditeľná bez ohľadu na aterosklerózu.

Následne ustanovil Centrum duševného zdravia, s.r.o., znaleckú organizáciu z odboru Zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie Psychiatria, ktorá vyhotovovala kontrolný znalecký posudok č. 51/2014 konaní
C/30/2009,avykonaldokazovanie výsluchomznalcaMUDr.Q.L.,znalcazodpovednéhozavyhotovenie
znaleckého posudku. Vykonaným dokazovaním výsluchom znalca MUDr. Q. L. mal súd preukázané,
že závery znaleckého posudku č. 51/2014 vypracovaného v konaní 9C/30/2009, týkajúce sa listiny o

vydedení spísanej poručiteľkou dňa 01.10.2002 platia aj pre závet, spísaný v tento istý deň. Rovnako
mal súd preukázané, že vyšetrenia, ktoré požadoval MUDr. K. nebol v tom období dôvod robiť, uvedené
vyšetrenia by osobu vo veku viac ako 90 rokov enormne zaťažili a pokiaľ sa nejedná o život ohrozujúci
stav, takéto vyšetrenia sa obvykle nerobia. Takto mal súd tiež preukázané, že MUDr. A. bol kompetentný
stanoviť poručiteľke aj psychiatrickú diagnózu, pretože ju poznal 20 rokov a absolvoval rigoróznu skúšku

z odboru psychiatria. U poručiteľky išlo o demenciu cievnu, o čom svedčí aj jej dynamika, v roku
2006 už u poručiteľky išlo o ťažkú aterosklerotickú demenciu. Akákoľvek medikácia môže byť pre
pacienta riziková, osobitne u pacientky, ktorá mala menej ako 40 kg hmotnosti a vek, ktorý sám o
sebe predstavoval riziko. Cievne ochorenie poručiteľky bolo liečené len symbolicky (ENERBOL je liek
zlepšujúci okysličenie mozgu), antialzheimeriká sú pri tejto diagnóze kontraidikované. Nespôsobilosť na

právne úkony bola spôsobená demenciou, pričom podľa záznamov praktického lekára, spôsobilosť na
právne úkony poručiteľky od roku 1997 treba spochybniť.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvého stupňa vychádzajúc z odborných záverov dvoch
ustanovených znalcov, dospel k záveru, že poručiteľka F. O. v čase spísania závetu dňa 01.10.2002

trpelazávažnouduševnouchorobou-demenciouprevažnecievnehopôvodu,najmenejstredneťažkého
stupňa, a preto v čase spísania predmetnej listiny nebola schopná vzhľadom na svoj zdravotný stav
posúdiť obsah, význam a dôsledky právneho úkonu, ktorý urobila - závetu.

Na základe vyššie uvedeného súd prvého stupňa žalobe vyhovel a určil, že závet spísaný dňa

01.10.2002 vlastnou rukou poručiteľky F. O. rodenej O., zomr. dňa XX.XX.XXXX je neplatný.
S obranou žalovanej uvedenej v ústnych a písomných vyjadreniach, ako i v odvolaní, ktorej podstatou
bolo, že poručiteľka bola plne spôsobilá na právne úkony, teda aj na spísanie závetu, lebo z
vykonaného dokazovania nevyplýva exaktný záver, že trpela pri spisovaní uvedenej listiny duševnou
poruchou, sa nestotožnil. Uvedené tvrdenia boli vyvrátené odbornými závermi znalcov, ktorých v

konaní ustanovil a vypočul ich. Skutočnosti týkajúce sa absencie odborných lekárskych vyšetrení u
poručiteľky boli dostatočne objasnené znalcami, ktorí obaja potvrdili, že diagnózu stareckej demencie
môže určiť aj všeobecný lekár a u pacientov v takom veku, ako bola poručiteľka sú špeciálne odborné
vyšetrenia nevhodné, lebo ich príliš zaťažujú a pritom nemajú podstatný význam, nakoľko ide o stav
nezvratný. Pokiaľ sa poručiteľke neordinovali lieky, bolo to preto, že poručiteľka netrpela žiadnymi

bludnými predstavami ani agresivitou voči okoliu a antialzheimeriká sú pri diagnóze cievna demencia
kontraidikované.

Súd tiež poukazuje na konfrontáciu svedka MUDr. K. a znalca MUDr. Q. v konaní 9C/30/2009 (č.l. 258),
z ktorej vyplýva, že obaja uvedení uznali, že obsah listiny o vydedení tak, ako bola napísaná, poručiteľka

sama určite napísať nevedela, niekto jej musel povedať, ako to má napísať, niekto jej to musel pripraviť.
Nakoľko listina o vydedení a závet boli spísané v rovnaký deň, je vysoko pravdepodobné, že obe listiny
niekto pripravil a poručiteľke nadiktoval.Pokiaľ v konaní bola preukázaná pochybnosť o tom, že poručiteľka mala vôľu spísať listinu o vydedení
a závet, a naopak z vykonaného dokazovania vyplýva, že prejav vôle, ktorý mal smerovať k spísaniu
listiny o vydedení a závetu poručiteľke niekto pripravil, potom je platnosť uvedených právnych úkonov

spochybnená nielen z hľadiska spôsobilosti poručiteľky ich urobiť z dôvodu duševnej poruchy, ale aj
z nedostatku vôle poručiteľky spísať listinu o vydedení a závet, a to podľa § 37 a 39 Občianskeho
zákonníka.
O trovách konania pred súdom prvého stupňa ako i o trovách odvolacieho konania súd rozhodol súd
prvého stupňa podľa podľa § 142 ods. 1 OSP z dôvodu, že žalobcovia mali v konaní plný úspech, a

preto im súd priznal celú náhradu trov konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia podľa
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
sume 1.380,68 eura - za 5 spoločných úkonov právnej služby po 80,25 eura v uplatnenej výške, hoci
správne mali byť vypočítané zo základu podľa § 11 ods. 1 vyhlášky (v znení účinnom do 31.05.2009)
a zo základu podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky (v znení účinnom do 31.05.2010) vo výške 53,49
eura zníženej podľa § 13 ods. 3 vyhlášky o 20% za zastupovanie 3 osôb (príprava a prevzatie, žaloba

03.02.2009, účasť na pojednávaní 21.05.2009, účasť na výsluchu 13.10.2009, účasť na pojednávaní
27.10.2009), za 1 spoločný úkon právnej služby po 83,25 eura v uplatnenej výške, hoci správne mal byť
vypočítaný zo základu podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky (v znení účinnom do 31.05.2010) vo výške
55,49 eura zníženej podľa § 13 ods. 2 vyhlášky o 20% za zastupovanie 3 osôb (účasť na pojednávaní
18.03.2010), za 2 spoločné úkony právnej služby po 85,50 eura vypočítané zo základu podľa § 11 ods.

1 písm. a) vyhlášky vo výške 57,- eur zníženej podľa § 13 ods. 2 vyhlášky o 50% za zastupovanie 3
osôb (účasť na pojednávaní 26.05.2011, vyjadrenie k odvolaniu 02.08.2011), za 1 úkon právnej služby
po 88,03 eura vypočítaný zo základu podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 58,69 eura zníženej
podľa § 13 ods. 2 vyhlášky o 50% za zastupovanie 3 osôb (účasť na pojednávaní 08.03.2012), za 1
spoločný úkon právnej služby po 90,11 eura vypočítaný zo základu podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky

vo výške 60,07 eura zníženej podľa § 13 ods. 2 vyhlášky o 50% za zastupovanie 3 osôb (účasť na
pojednávaní 21.05.2013), za 1 spoločný úkon právnej služby po 154,67 eura vypočítaný zo základu
podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 61,85 eura zníženej podľa § 13 ods. 2 vyhlášky o 50% za
zastupovanie 5 osôb (účasť na pojednávaní 16.10.2014), za 1 spoločný úkon právnej služby po 161,35
eura vypočítaný zo základu podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 64,53 eura zníženej podľa §

13 ods. 2 vyhlášky o 50% za zastupovanie 5 osôb (účasť na pojednávaní 17.02.2015), režijný paušál
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky v sume 88,65 eura (5 x 6,95, 1 x 7,21, 2 x 7,41, 1 x 7,63, 1 x 7,81, 1 x 8,04,
1 x 8,39), DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky v sume 142,37 eura za úkony po 02.08.2010 (2 x 85,50 +
88,03 + 90,11 + 154,67 + 161,35 + 2 x 7,41 + 7,63 + 7,81 + 8,04 + 8,39 x 20%) a z iných trov konania
v sume 99,50 eura (súdny poplatok za návrh).

Súd prvého stupňa nepriznal žalobcom náhradu DPH za úkony vykonané pred 02.08.2010, keď
mal osvedčením o registrácii preukázané, že právny zástupca žalobcov sa stal platiteľom DPH až
02.08.2010. Tiež nepriznal žalobcom náhradu za úkon - účasť na pojednávaní dňa 16.04.2013 a k nemu
prislúchajúci režijný paušál a DPH, nakoľko uvedené pojednávanie bolo zrušené.

O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 OSP, podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti
účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie
od súdnych poplatkov. Trovami štátu v tomto konaní sú trovy znaleckého dokazovania (znalečné), ktoré
štát platil v sume 40,48 eura. Súd zaviazal žalovanú na úhradu týchto trov v plnej výške, nakoľko

žalovaná bol v konaní neúspešná a súd u nej nezistil predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
ako i s prihliadnutím na ich výšku.

Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie žalovaná, žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu
zamietnuť. Poukázala na to, že s diagnózou aterosklerózy nie je automaticky spojená ako jej následok

demencia a strata spôsobilosti na právne úkony, čo potvrdil i MUDr. Q. a MUDr. L.. Zo zdravotnej
dokumentácie poručiteľky nie je zrejmé na základe akých predchádzajúcich vyšetrení bola poručiteľke
stanovená diagnóza ateroskleróza. Diagnózu dementio senilis stanovil iba všeobecný lekár bez toho,
aby v zázname z vyšetrenia bola uvedené priamo symptomatika demencie. Vyjadrenia ošetrujúceho
lekára sú nepresné, neisté a to predovšetkým z toho dôvodu, že neexistuje relevantné odborné

vyšetrenie poručiteľky, ktoré by preukazovalo postihnutie duševnou poruchou v rozsahu, ktorý ju
vylučoval z uskutočnenia právneho úkonu a ani záznam o takomto vyšetrení. Naproti tomu MUDr.
L. uviedol, že jediné objektívne informácie boli zo zdravotnej dokumentácie a z výsluchu praktického
lekára MUDr. A., potom je ale nutné pochybovať o o jednoznačnosti jeho záverov o tom, kedy saporučiteľky stala v dôsledku duševnej poruchy nespôsobilou na právne úkony a z čoho to vyplýva.
Ďalej uviedla, že psychiatrická diagnóza bola stanovená nekompetentným všeobecným lekárom
MUDr. A. bez predchádzajúcich odborných lekárskych vyšetrení. Stanovenie diagnózy demencie

všeobecným lekárom je možné, ale bez predchádzajúcich odborných vyšetrení je relevancia takého
záveru spochybniteľná. Poručiteľka ani nebola liečená na dementný syndróm, v období od 22.06.1998
do r. 2006 jej nebol ordinovaný žiadny liek podávaný pri poruchách prekrvenia mozgu. Poručiteľky nikdy
nebolazbavenáspôsobilostinaprávneúkony,bezvládnosťjejbolavybavenáažvroku2007,vroku2002
si preberala starobný aj vdovský dôchodok sama a sama aj podpisovala kvitančný list doručovateľke.

Tieto fakty potvrdzuje aj znalecký posudok Doc. MUDr. K., CSc. Ďalej žalovaná uviedol, že znalec MUDr.
Q. vychádzal len z predpokladu správnosti záverov všeobecného lekára MUDr. A. Taktiež MUDr. L.
odôvodnil závery posudku predovšetkým vyjadreniami MUDr. A.. Poukázala na to, že ateroskleróza
je kornatenie ciev, ktoré nie je automaticky sprevádzané demenciou. Ak samotný MUDr. A. tvrdil, že
pacientka bola v r. 1997 spôsobilá na právne úkony, nie je zrejmé, ako na základe odborných vyšetrení
MUDr. V. a MUDr. V. z r. 1983 a 1993 môže znalec urobiť záver, že v r. 2002 už spôsobilá určite nebola.

V zdravotnej dokumentácii nie sú zaznamenané žiadne testy ani symptomatika demencie, MUDr. A. to
zdôvodnil tým, že to nezapisoval, lebo sa nejednalo o stav ohrozujúci život. Niektoré údaje a tvrdenia
znalca sú rozporné. Poukázala i na rozpory vo výpovediach svedkov a účastníkov konania. Žalobca P.
P. na pojednávaní uviedol, že keď mala oslavu 100 ročných narodenín už nechodila. Poručiteľka si však
zlomila nohu, keď mala 96 rokov a odvtedy nemohla chodiť. Žalobkyňa T. I. uviedla, že ona štyri roky

pred smrťou preberala za mamu dôchodok.. Svedkyňa F. I. uviedla, že poručiteľka bola nemobilná od
r. 2000. Žalobca v konaní 9C 30/2009 V. T. uviedol, že už v roku XXXX poručiteľka nechodila von z
domu. Svedok A. v konaní 9C 30/2009 uviedol, že v r. 2002 bola poručiteľka pripútaná na lôžko, taký
človek je veľmi ovplyvniteľný. Svedkyňa V. X. v konaní 9C 30/2009 uviedla, že fyzicky sa ešte pomotala,
vyšla do záhrady, posledné dva roky pred smrťou ju už nevidela, než si zlomila nohu, chodievala von.

Svedok Z. a žalovaná v 1. Rade v konaní 9C 30/2009 potvrdili, že poručiteľka sa v r. 2002 vedela o
seba postarať, pomoc potrebovala až do r. 2006, po zlomenine nohy. V konaní 9C 30/2006 žalobca
a svedok MUDr. A. stav poručiteľky v roku 2002 popísali ako stav dementnej ležiacej pacientky, ktorá
bola vo všetkom odkázaná na pomoc tretej osoby a na druhej strane je tu výpoveď svedkyne - susedy
poručiteľky V. X., ktorá uviedla, že poručiteľka chodila von až do r. 2007. Táto svedkyňa potvrdila, že Z.

chodili navštevovať poručiteľku cez víkend, a to asi 6-7 rokov pred jej smrťou. Žalovaná ďalej v odvolaní
uviedla, že výpovede mnohých svedkov boli značne ovplyvnené ich pomerom k veci - sú to do úvahy
prichádzajúci dedičia po poručiteľke, resp. im blízke osoby.

K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadrili žalobcovia, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

ako vecne správny potvrdiť. Poukázali na to, že po obsahovej stránke je odvolanie žalovanej viac menej
totožné s odvolaním, ktoré podala proti prvému rozsudku súdu prvého stupňa, je iba doplnené o niekoľko
nových skutočností, ktoré boli súčasťou znaleckého dokazovania vykonaného znaleckou organizáciou
- Centrum duševného zdravia s.r.o. Žalovaná sa odvoláva iba na niektoré vety, ktoré nadobúdajú úplne
iný význam ako by sa im mal pripísať v prípade, ak by sa podľa správnosti posudzovala výpoveď, resp.

vyjadrenia osôb v kontexte všetkých ostatných okolností, ktoré s nimi bezprostredne súvisia. Poukázala
na to, že v odôvodnení odvolacieho rozhodnutia bolo uvedené, že sa súd má oboznámiť so znaleckým
posudkom MUDr. K. a ak bude treba, má nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. Súd prvého stupňa
sa oboznámil aj s kontrolným znaleckým posudkom vyhotoveným v konaní 9C/30//2009. Predmetom
znaleckéhoposúdeniabolizáveryznaleckýchposudkovMUDr.K.aMUDr.Q..Dvajanezávislíznalcimali

na posúdenie skutočností vyžadujúcich odborné znalosti, zhodný záver, že poručiteľka trpela závažnou
duševnou poruchou, pre ktorú nebola spôsobilá robiť platné právne úkony. Znalec MUDr. K. uviedol, že
obsah listiny je veľmi pekný vzhľadom na vek poručiteľky, niekto jej musel povedať ako to má napísať.
Tým bolo spochybnené posúdenie skutočnej vôle pisateľa listín, preto nemožno hovoriť o slobodnom a
vážnom právnom úkone.. Závet je v texte viackrát prečiarknutá, v niektorých slovách boli najprv robené

opravy, ku koncu už nie. Podľa ich názoru p. O. v zdravotnom stave v akom sa v roku 2002 nachádzala
po telesnej ako aj duševnej stránke, vedieť posúdiť význam tejto listiny. V závere uviedli, že z obsahu
odvolania žalobkyne priamo nevyplýva, z akých dôvodov považuje rozsudok alebo postup súdu za
nesprávny.

Proti uvedenému rozsudku podali v časti výroku o náhrade trov konania odvolanie žalobcovia. Poukázali
na to, že súd prvého stupňa nepriznal žalobcom náhradu DPH za úkony pred 02.08.2010, s čím
nesúhlasia, pretože právny zástupca od podania žaloby do augusta 2010 ich zastupoval ako advokát,
ktorý vykonával advokáciu v zmysle zákona samostatne. Plátcom DPH bol už odo dňa 01.06.2004. Povzniku právnickej osoby začal poskytovať právne služby a vykonávať advokáciu ako konateľ spoločnosti
sručenímobmedzeným.Osvedčenieoregistráciipredaňzpridanejhodnotybolovydanéod20.08.2010.
Zmluvou o postúpení pohľadávok podľa § 524 a nsl. OZ P.. F. C. postúpil na Advokátsku kanceláriu

JUDr. C. s.r.o. ako postupníka všetky pohľadávky vyplývajúce z výkonu advokácie ku dňu 31.07.2010.
Žiadali v napadnutej časti rozsudok zmeniť a priznať náhradu trov konania vrátane DPH aj za úkony
vykonané do 02.08.2010. Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie žalovanej (§ 212 ods. 1 OSP) bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa je vo výroku vo veci samej a v časti výroku o náhrade trov konania štátu vecne
správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. V časti náhrady trov právneho zastúpenia napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP z
dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Koncepcia ust. § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací
súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne
argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné
rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie
správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti
v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy,
či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal.
Veľakrátideovyjadrenia,ktorésúužreakciounazáveryprvostupňovéhosúdu,pretologickypredstavujú

novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu
dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec
rozhodujúcu.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne
posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219
ods. 1 OSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom
rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 219 ods. 2 OSP).

Žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti závetu určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ OSP. Touto
žalobou sa dostali do dôkaznej situácie, spočívajúcej v povinnosti preukázať, že na určení takejto
neplatnosti majú naliehavý právny záujem. Odvolací súd mal za to, že žalobcovia na danom určení
preukázali naliehavý právny záujem, pretože na podanie určovacej žaloby boli odkázaní v dedičskom
konaní po poručiteľke F. O..

Podľa§37Občianskehozákonníka,právnyúkonsamusíurobiťslobodneavážne,určiteazrozumiteľne.
Z citovaného ust. § 37 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pokiaľ ide o vôľu, táto musí byť nielen
slobodná ale i vážna, to znamená, že úmysel účastníkov musí skutočne smerovať k vyvolaniu právnych
účinkov, ktoré sú s jej prejavom spojené. Nedostatok vážnosti vôle účastníkov právneho úkonu je takým

nedostatkom vôle, ktorý robí právny úkon bez ďalšieho absolútne neplatným. Nevážnosť vôle je zároveň
rozporom skutočnej vôle s prejavenou vôľou.

Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv
alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastala priamo zo zákona (exe lege), a pôsobí

od začiatku (ex tunc) voči každému.

Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho
zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.Podľa § 476d ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej
zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.

Podľa § 175k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) ak však rozhodnutie o dedičskom práve
závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z
dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou.
Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa

na tohto dediča.

Závet je dedičským titulom, na základe ktorého možno dediť. Zákon umožňuje, aby poručiteľ sám
rozhodol o tom, kto a v akom rozsahu bude po ňom dediť. Závet je možné zriadiť aj formou notárskej
zápisnice. Pri tejto forme prejaví poručiteľ svoju poslednú vôľu ústne do notárskej zápisnice, ktorú spíše
notár. Takto zriadený závet sa automaticky registruje v Notárskom centrálnom registri závetov. Závet

môže zriadiť iba ten poručiteľ, ktorý má úplnú spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva
a brať na seba povinnosti. Nedostatok spôsobilosti na právne úkony v jednotlivom prípade však môže
byť dôsledkom duševnej poruchy, pre ktorú je určitá osoba nespôsobilá len na práve urobený právny
úkon. Takéto posudzovanie spôsobilosti na právne úkony sa však nevylučuje ani v širšom rozsahu (napr.
osoba konajúca v duševnej poruche spíše závet). V tomto prípade sa nevyžaduje súdne rozhodnutie

o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Stačí dôkaz o tom, že osoba konala v
duševnej poruche. Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín
(z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie) a musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu.
Je už vecou konkrétneho posúdenia, či osoba konala v prechodnej alebo trvalej duševnej poruche.
So zreteľom na to, že stačí aj prechodná duševná choroba, pozornosť treba venovať aj tomu, či

osoba konajúca v duševnej poruche v konkrétnom prípade nemal tzv. jasný okamih (dilucida intervalla).
Nedostatok spôsobilosti na právne úkony (judikovanej alebo faktickej) v dôsledku duševnej poruchy je
dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu.

V predmetnej veci vzhľadom na slovné spojenia v závete, je nepochybné, že síce poručiteľka osobne

závet napísala, avšak nejde o jej osobné vyjadrenie, ale text závetu jej niekto diktoval. Túto skutočnosť
potvrdil v znaleckom posudku i MUDr. K.. Nie je potom jednoznačné, či závet vyjadruje skutočnú vôľu
poručiteľky v prípade, ak by bola schopná vzhľadom na duševný stav posúdiť svoje právne úkony.

Žalovaná vo svojom odvolaní uvádza teoretické úvahy o diagnóze ateroskleróza, ktoré uvádzala i v

predchádzajúcom odvolaní i v priebehu konania a súd prvého stupňa sa s nimi v napadnutom rozsudku
vyporiadal. Uviedla tiež akési porovnania rozporov v rozsudku i vo vyjadreniach svedkov a účastníkov,
avšak tieto porovnania sú založené na slovných spojeniach vytrhnutých z kontextu. Odvolací súd
poukazuje na to, že výpovede svedkov sú rozporné i s ohľadom na záujem tohoktorého svedka na veci.
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že za účelom posúdenia

predpokladov platnosti právneho úkonu - závetu, súd prvého stupňa správne postupoval v intenciách
zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, keď vykonal kontrolné znalecké dokazovanie. Otázka
posúdenia duševného zdravotného stavu je otázkou, ktorú sudca s právnickým vzdelaním nie je
oprávnený posudzovať, a to ani z hľadiska lekárskych správ, záznamov či záverov. Súd musí vždy
vychádzať iba zo znaleckých posudkov a ich záverov. V danej veci súd prvého stupňa posudzoval závery

troch znaleckých posudkov, pričom znalecký posudok MUDr. K. bol vykonaný mimo tohto konania.
Znalecké posudky MUDr. Q. a znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia s.r.o. Bánovce nad
Bebravou stanovili rovnaké závery, že F. O. v čase spísania závetu trpela duševnou poruchou -
vaskulárnou demenciou, ktorá ju vylučovala zo spôsobilosti na právne úkony.

Pri zhodnosti záverov dvoch znaleckých posudkov musí súd z týchto zhodných záverov vychádzať.
Odvolací súd dopĺňa, že skutočnosť či bola poručiteľka mobilná alebo nie, je pre predmetné posúdenie
irelevantné. Námietka žalovanej ohľadne stanovenia diagnózy všeobecným lekárom je nesprávna.
Všeobecný lekár vie posúdiť podľa kladených otázok, či sú u pacienta príznaky demencie (orientácia v
čase, priestore, otázky ohľadne členov rodiny a podobne).

Odvolací vo zvyšku poukazuje na dôvody súdu prvého stupňa ako na vyčerpávajúce a správne, preto
rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku vo veci samej a v časti výroku o náhrade trov konania štátu
ako vecne správny potvrdil.V časti náhrady trov právneho zastúpenia je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný pre
nedostatok dôvodov a pre nezrozumiteľnosť. Z rozsudku nie je zrejmé aká má byť výška odmeny za

jeden úkon právnej služby, aká je potom výška za zastupovanie troch osôb, zmätočne je uvedená suma
80,25 eura a ďalšie sumy pri nasledujúcich úkonoch, nie je zrejmé ako k ním súd prvého stupňa dospel,
absentuje presný výpočet (nestačí uviesť len odkaz na zákonné ustanovenie a výšku % zníženia). V
prvom rade mal súd prvého stupňa vyzvať právneho zástupcu na presnú špecifikáciu požadovanej
náhrady trov konania, pretože ním predložený výpočet je nejasný. Vzhľadom k tomu v tejto časti odvolací

súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude súd prvého
stupňa postupovať v naznačenom smere.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.