Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. júl 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/66/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222297
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4412222297.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR so sídlom v
Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 14. októbra 2013 č. k. 8C/760/2012-53, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 1, 2, 3 ods.
1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. a) bod 1, § 6, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1§ 16 ods. 1, 4, § 17 ods. 1, 2, 3,
§ 25 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. a § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. a zistil, že dňa 04. 08. 2010 súdny

exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, proti povinnému:
Z. N., o vymoženie 342 eur s príslušenstvom. Dňa 28. 12. 2010 Okresný súd Nové Zámky zamietol
žiadosť o udelenie poverenia a dňa 03. 02. 2011 bolo konanie zastavené. Ani proti jednému uzneseniu
oprávnený nepodal opravný prostriedok.

V tomto konaní sa žalobkyňa domáha náhrady škody a to jednak skutočnej škody v sume 125 eur
a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 302,42 eura, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na
rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovej dobe v spojení s
porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 49 ods. 2 Ústavy
Slovenskejrepublikyaprávanaprejednanievecivprimeranomčasezaručenéhočl.6ods.1Európskeho
dohovoru po ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom

na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je
podľa jej názoru dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné
prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu nemajetkových práv poškodeného. Márnym uplynutím
času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného. Náhrady škody sa domáha podľa zákona
č. 514/2003 Z. z., ktoré škody podľa jej tvrdenia jej mali vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu vo vyššie uvedenej exekučnej veci.

Vzhľadom na ustanovenie § 25 zákona č. 514/2003 Z. z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto
zodpovednosti podľa § 420 ods. l OZ. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je existencia
nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym
úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.

Tvrdenie žalobkyne, že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti o udelenie poverenia
je právne irelevantná, pretože Exekučný poriadok stanovuje len lehotu na vydanie poverenia, nie všakna rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Mylný je teda názor žalobkyne o tom,
že 15-dňová lehota sa vzťahuje aj na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Na
rozdiel od žalobkyne, konajúci súd mal za to, že nevydanie poverenia v 15-dňovej lehote nebolo

zapríčinenénesústredenosťouexekučnéhosúdu,aleprávetým,žeexekučnýsúdsiplnilsvojupovinnosť
vyplývajúcu zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť,
či predložený exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a v danom prípade aj s ustanovením §
45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Takýto postup konajúci súd považuje za správny a
súladný s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie z

10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011, 6 Cdo 1/2012 6 Cdo 3/2013), a preto v žiadnom prípade
ho nepovažuje za nesprávny úradný postup. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že
žalobkyňou tvrdený nesprávny postup sa nestal v predmetnej exekučnej veci Okresného súdu Nové
Zámky, a preto absentuje jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003
Z. z. Absencia čo len jedného zo zákonných predpokladov vzniku tejto zodpovednosti musí mať za
následok zamietnutie žaloby v tejto veci. Súd podľa žalobkyne by mal posúdiť v tomto konaní, či

exekučný súd rozhodol správne, keď žiadosť o udelenia poverenia zamietol. Zistiť správnosť takéhoto
rozhodnutia konajúcemu súdu neprináleží. Z výsledkov vykonaného dokazovania zisteného skutkového
stavu veci súd mal za to, že žaloba nebola podaná dôvodne. Žalobca sa podaním adresovaným priamo
žalovanému domáhal v zmysle § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. predbežného
prerokovania a uspokojenia nároku na náhradu škody. Do podania návrhu na súd šesťmesačná lehota

neuplynula, avšak súd vo veci rozhodoval po uplynutí šesťmesačnej lehoty od prijatia predmetnej
žiadosti žalovaným, žalobu tak súd nepovažoval za predčasnú. Žalobca sa podanou žalobou domáhal
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu z dôvodu,
že k rozhodnutiu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie nedošlo v zákonnej 15-dňovej lehote. V
zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. skutočnosť, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo

porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR, nie je kompetentný preskúmať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ale len
Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade
sťažnosti na prieťahy, prípadne disciplinárny senát alebo Európsky súd pre ľudské práva. Žalobca však

do vyhlásenia rozsudku súdu nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, žiadosť o prešetrenie
vybavenia sťažnosti, resp. že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,
právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, či právoplatné rozhodnutie Ústavného
súdu, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Žalobca sa vo svojich žalobách v podstate domáha, aby okresný súd opätovne preskúmaval rozhodnutia

okresných súdov v exekučnom konaní. Pokiaľ by však všeobecné súdy, pričom vecne príslušnými
by v prvom stupni boli okresné súdy, preskúmavali postup iných všeobecných súdov, mohol by tento
postup smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve, nakoľko v prípade, ak by sa
prieťahov dopustil súd vyššieho stupňa, jeho postup by preskúmaval okresný súd, teda súd nižšieho
stupňa.Absencioupredmetnéhorozhodnutiaoprávnenéhoorgánuoexistenciiprieťahovnebolasplnená

základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, preto sa súd v konaní existenciou ďalších
predpokladov zodpovednosti za škodu (t.j. protiprávne konanie, vznik škoda, príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním a vznikom škody a následne aj samotnou výškou škody) ďalej nezaoberal.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno

preukázania ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu a žalobu ako nedôvodnú
zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP a žalovanej, ktorá mala vo veci
plný úspech, nepriznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo
veci úspech nemal, pretože jej žiadne nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, odôvodniac
ho tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd 1. stupňa
nesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Súd rozhodol v merite veci na
základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval

hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu
pomocouhmotnéhopráva,ktorésastalosúčasťouprávnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostia
potom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostnéhoprávnehovzťahu.Aksúdzaložilsvojerozhodnutiena
takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnostisúdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1
zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto
ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012 Z. z.

Súd svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil, prečo
zastávanázor,žeúčastníkomnevznikolstavprávnejneistoty.Právnaneistotaexistujevždydočasu,kým
nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvaniaprávnejneistotyurčenímzákonnejlehoty.Exekučnýsúdvšakignorovaltútolegitímnusféru,načo
zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktoré je z hľadiska ochrany

základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota
ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len
súdu exekučného. Súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami.
Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom,
naktoromnemožnozaložiťmeritórnerozhodnutie.Súdsvojimiúvahamiúplnenegujedoposiaľvytvorenú

a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu
ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na
prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za
prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne
faktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny

poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie
veci v primeranej lehote. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221
ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca sa v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8C 760/2012 domáhal náhrady

škody v sume 125 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 302,42 eura. Svoj nárok odvodzoval od
nesprávneho úradného postupu súdu v konaní, vedenom na Okresnom súde Nové Zámky, vedenom
pod sp. zn. 10Er/1282/2010 (EX 14004/10), v ktorom ako povinný vystupoval Z. N. a exekučným titulom
v tejto veci bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 07. 07. 2010 sp. zn. SR 05512/10,
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 vymedzuje výnimky, kedy odvolací

súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred
súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.

Podľačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdkaždýmáprávonato,abyjeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje
ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06).

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal

a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,

séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj Ústavný súd Slovenskej
republiky v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý

proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Štruktúra
práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkoviznemožnírealizáciatýchjehoprocesnýchpráv,ktorémuObčianskysúdnyporiadokpriznáva
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
priaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav. Onesprávnuaplikáciuprávnychpredpisovidevtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu, spočívajúce v namietaní odňatia možnosti konať pred súdom, ako aj v nesprávnom právnom
posúdení veci (aplikácie ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. podľa novej právnej úpravy platnej
v znení po prijatí zák. č. 412/2012 Z. z.) je dôvodné. Súd prvého stupňa na danú vec, napriek tomu,

že žalobca nesprávny úradný postup odvodzuje od konania začatého na Okresnom súde Nové Zámky
dňa 24. 11. 2010 (teda v čase účinnosti zák. č. 514/2003 Z. z. pred novelou zák. č. 412/2012 Z. z.), na
vec aplikoval znenie zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2013, teda po novele zák. č.
412/2012 Z. z., vrátane ustanovenia § 9 ods. 2, ktoré v odvolaní namietal žalobca, teda aplikoval princíp
retroaktivity, a teda vec nesprávne právne posúdil. Zák. č. 514/2003 Z. z. súd pritom citoval bez toho,

aby uviedol, v ktorom znení ho cituje a pri citovaní ustanovenia § 6 ho citoval bez toho, aby uviedol,
ktorý jeho odsek cituje, napriek tomu, že v znení, ktoré uvádzal súd, má toto ustanovenie štyri odseky,
teda vec aj v tomto nesprávne právne posúdil, resp. jeho rozhodnutie nie je riadne odôvodnené, je z
tohto dôvodu zmätočné a takýmto postupom súdu sa žalobcovi odňala možnosť konať pred súdom. Zuvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f)
a h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.