Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. júl 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 24P/135/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315217119
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Szigeti
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2315217119.1

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. V. W., N.. XX.X.XXXX, bytom ako
otec, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa
rodičov- matka: V.. V. W., N.. XX.XX.XXXX, C. Č. A. C. XXX, a otec: Q. W., N.. X.X.XXXX, A. S. B. XXX,
v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Š., S. X, o návrhu
otca na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, o

nariadení predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Nariaďuje sa predbežné opatrenie, ktorým sa maloleté dieťa dočasne ponecháva v starostlivosti otca, a
ktorým sa matke ukladá povinnosť platiť na maloleté dieťa výživné vo výške 100 eur mesačne s tým, že
výživné je splatné vždy 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.

Vo zvyšnej časti sa návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého dieťaťa sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.7.2015, domáhal
prostredníctvom svojho právneho zástupcu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu
na čas do rozvodu manželstva. Spolu s návrhom vo veci samej doručil otec súdu i návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd matke uložil predbežným opatrením povinnosť dočasne

platiť na maloleté dieťa výživné vo výške 150 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca
vopred k rukám otca.

Svoj návrh otec odôvodnil tým, že s matkou maloletého dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti, nakoľko
ju matka opustila, z návrhu pritom nie je zrejmé, kedy presne sa tak malo stať, a že starostlivosť o
maloleté dieťa zabezpečuje výlučne otec. Matka, ktorá sa na osobnej starostlivosti o dieťa nepodieľa,

však zároveň nijako neprispieva na výživu maloletého. Z návrhu zároveň vyplýva, že rodičia maloletého
sú aktuálne stále manželmi, aj keď na tunajšom súde sa pod sp. zn. 12P/63/2015 vedie konanie o rozvod
manželstva, ktoré nie je dosiaľ právoplatne ukončené.

Súd sa pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia oboznámil s obsahom návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia ako aj s listinnými dôkazmi k nemu pripojenými. Súd sa taktiež

oboznámilsobsahomspisuč.k.12P/63/2015,vrámciktoréhosaprejednávarozvodmanželstvarodičov
maloletého dieťaťa, a s obsahom spisu č. k. 13P/271/2012, ktorý je pripojený k spisu 12P/63/2015, a
vykonaltiežlustráciuobochrodičovvSociálnejpoisťovniivživnostenskomaobchodnomregistri,pričom
zistil nasledovný skutkový stav:

Rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, aj keď sú zatiaľ stále manželmi. Osobnú starostlivosť o

maloletého zabezpečuje aktuálne otec. Matka žije u svojich rodičov. Pokiaľ ide o majetkové pomery
matky, súd má za osvedčené, a to jednak vykonanou lustráciou v Sociálnej poisťovni a jednak ajnahliadnutím do spisu 12P/63/2015, že matka je aktuálne zamestnaná, pričom výška jej priemerného
čistého mesačného príjmu za obdobie január 2015 až máj 2015 predstavuje sumu 642,64 eur (priemerný
vymeriavací základ matky je 911,56 eur). Okrem toho matka poberá invalidný dôchodok vo výške 209,90

eur. Spolu tak mesačný príjem matky predstavuje sumu vo výške okolo 852,54 eur. Pravidelné mesačné
výdavky matky súd nemá za preukázané. Otec maloletého dieťaťa je živnostník a zároveň je konateľom
a jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti KYO-stav s.r.o., ktorej základné a v celom rozsahu
splatené imanie predstavuje sumu vo výške 6640 eur. Z daňového priznania otca ako fyzickej osoby-
podnikateľa za rok 2014 súd zistil, že otec v uvedenom roku hospodáril so ziskom 2278,40 eur. Otec

však nepreukázal, v akej výške dosiahla za uvedený rok zisk obchodná spoločnosť, ktorej je jediným
spoločníkom a konateľom, ako ani to, aký príjem dosahuje v súvislosti s podnikateľskou činnosťou
tejto obchodnej spoločnosti. Otec si v návrhu vyčíslil svoje pravidelné mesačné výdavky, ktoré spolu
predstavujú sumu vo výške 722,98 eur a tiež vyčíslil pravidelné mesačné výdavky maloletého dieťaťa,
ktoré predstavujú sumu vo výške 150 eur. Zo spisu č. k. 12P/63/2015, v rámci ktorého sa prejednáva
rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa, súd zistil, že otec sa v uvedenom konaní, pokiaľ ide o

úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode manželstva, domáha zverenia
maloletého do jeho osobnej starostlivosti a určenia výživného pre matku vo výške 100 eur mesačne.
Úpravu styku žiada ponechať neupravenú. Matka však s takto navrhovanou úpravou rodičovských práv
a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému nesúhlasí a v konaní o rozvod manželstva
sa domáha zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Podľa jej

vyjadrenia na pojednávaní vo veci č. k. 12P/63/2015 dňa 30.6.2015 spoločnú domácnosť naposledy
opustila začiatkom júna 2015, nakoľko ju k tomu svojim správaním prinútil otec maloletého, ktorý jej
bránil variť, používať plyn, elektrinu i chladničku. Na uvedenom pojednávaní sa matka k otázke právneho
zástupcuotca,akýmspôsobomprispievanavýživumaloletého,oktoréhosaaktuálneosobnestaráotec,
vyjadrila v tom zmysle, že na jeho výživu prispievala podľa potreby, avšak inak sa prispievať na výživu

synanecítibyťzaviazaná,pretožesotcommaloletéhoriadnenekomunikuje.Zospisuč.k.13P/271/2012
súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 13P/271/2012-59 zo dňa 15.11.2012, právoplatným dňa
27.11.2012, bola schválená dohoda rodičov, na základe ktorej bolo maloleté dieťa zverené do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov. Toto rozhodnutie však medzičasom stratilo účinnosť, nakoľko po
jeho vydaní rodičia maloletého obnovili spolužitie.

Podľa ustanovenia § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme
maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť

predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého
dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v
zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o
návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až
77 sa použijú primerane.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný,
ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1

obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého
dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá
nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do

zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ
domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má
byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do
ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky
na náhradu ujmy.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 4 O.s.p., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má
náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.Podľa ustanovenia § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez
výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

Podľaustanovenia§75ods.8O.s.p.,onariadenípredbežnéhoopatreniarozhodnesúdajbezvyjadrenia
ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom
až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie
o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu

im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi
najmä, aby
a)platil výživné v nevyhnutnej miere;
b)odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo

do striedavej osobnej starostlivosti,
c)poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje;
d)zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde;
e)nenakladal s určitými vecami alebo právami;

f)niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
g)nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivý z násilia.
h)nevstupoval alebo iba obmedzene vstupoval do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu ohrozuje,
i)písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktoval osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takýmto konaním
ohrozená,
j)sa na určenú vzdialenosť nepribližoval alebo iba obmedzene približoval k osobe, ktorej telesná integrita

alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená,
k)sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.

Podľaustanovenia§162ods.1O.s.p.,prirozsudkochpredbežnevykonateľnýchplynielehotanaplnenie
od ich doručenia.

Podľa ustanovenia § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.

Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov

účastníkov do času, kým súd nevydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia musia byť pritom osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je
daná existencia nebezpečenstva bezprostrednej ujmy, resp. v prípade, ak sa jedná o vec, týkajúcu
sa maloletých detí, je potrebné osvedčiť aspoň skutočnosť, že je daná potreba dočasnej úpravy

pomerovmaloletéhodieťaťa,ktorámusíbyťvzáujmemaloletéhodieťaťa,nakoľkovoveciach,týkajúcich
sa maloletých detí je prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania)
znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti
(teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov sa rozumie stav
vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.

Predbežné opatrenie, rovnako ako každé rozhodnutie súdu, musí vychádzať z pomerov a okolností,
ktoré existujú v čase rozhodovania (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.), a keď nie je možné
nariadiť jednému rodičovi odovzdanie dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča, pretože sa v nej už
nachádza, oprávňuje citované ustanovenie § 76 ods. 1 O.s.p. súd predbežným opatrením dočasne

upraviť vzťahy medzi účastníkmi aj inak, než v zákone výslovne formulovaným spôsobom. Ak už osobnú
starostlivosť o dieťa zabezpečuje rodič, u ktorého dieťa má byť, neprichádza do úvahy nariadenie
odovzdania dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti. Ak je však nevyhnutné pre vytvorenie podkladu preďalšie rozhodnutie požadované návrhom ( o predbežnej povinnosti na výživné a styk) konzervovanie
uvedeného faktického stavu, súd rozhodne o ponechaní dieťaťa v starostlivosti uvedeného rodičia.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa
živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom

rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj

na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd v danej veci rozhodoval o návrhu otca maloletého dieťaťa na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým otec žiadal, aby súd dočasne, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, uložil matke
povinnosť prispievať na výživu maloletého vo výške 150 eur.

Osvedčenie práva na výživné v nevyhnutnej miere podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p.,
vyžaduje aj osvedčenie toho, že povinný má schopnosti a možnosti výživné v požadovanej výške platiť.

Súd mal za osvedčené, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, a že matka, ktorá sa o maloletého

aktuálne osobne nestará, si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní. Osobnú starostlivosť o
dieťa aktuálne zabezpečuje otec, pričom súdu dosiaľ neboli signalizované žiadne nedostatky tejto
starostlivosti. Súd preto rozhodol o dočasnom ponechaní maloletého dieťaťa v osobnej starostlivosti
otca, ktorý zatiaľ nemal rozhodnutím súdu maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, a to
napriek tomu, že otec sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia dočasného ponechania

dieťaťa vo svojej osobnej starostlivosti nedomáhal. Podľa názoru súdu je ale takéto opatrenie potrebné
pre vytvorenie podkladu pre ďalšie rozhodnutie už požadované návrhom na nariadenie predbežného
opatrenia (a to pokiaľ ide určenie výživného). Súd zároveň matke nariadil dočasne platiť na maloleté
dieťa výživné vo výške 100 eur mesačne, ktorá suma pripadá súdu aj s ohľadom na vek a potreby
maloletého adekvátna, nakoľko mal za osvedčené, že matka by mala byť vzhľadom na výšku svojho

mesačného príjmu, predstavujúceho sumu okolo 852,54 eur, schopná platiť výživné na maloletého v
uvedenom rozsahu. Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sa otec domáhal určenia výšky
výživného vo výške 150 eur mesačne, tento návrh však súd v časti 50 eur mesačne zamietol, nakoľko
súd síce má za dostatočne osvedčené príjmy matky, avšak nemá osvedčené jej výdavky. Súd navyše
prihliadol aj na tú skutočnosť, že otec v návrhu vyčíslil svoje výdavky i výdavky maloletého, avšak

nepreukázal všetky svoje príjmy. Pri určovaní výšky výživného má síce súd prihliadať na skutočnosť,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, no i v prípade, že osobnú starostlivosť o
dieťa zabezpečuje len jeden z rodičov, vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia. Pravidelné mesačné
výdavky maloletého pritom otec vyčíslil na 150 eur, aj s ohľadom na túto skutočnosť má súd zato, že
dočasne určená výška výživného pre matku, ktorej výdavky zatiaľ súdu nie sú známe, v sume 100

eur je predbežne dostačujúca. Súd pri určovaní výšky dočasného výživného ďalej prihliadol aj na tú
skutočnosť, že v návrhu na rozvod manželstva sa otec domáha určenia výživného na maloleté dieťa na
čas po rozvode manželstva vo výške 100 eur, a dôvod, pre ktorý sa v konaní o úprave rodičovských
práv a povinností na čas do rozvodu manželstva domáha určenia výživného predbežným opatrením vo
výške 150 eur, otec nijako nezdôvodnil.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené
vo výroku tohto uznesenia.Súd zároveň poznamenáva, že skutočnosti tvrdené otcom v návrhu budú predmetom ďalšieho
dokazovania v konaní vo veci samej.

Toto uznesenie je vykonateľné dňom jeho doručenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Galanta na Krajský súd v Trnave.

Z podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.