Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. júl 2013

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4C/69/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213202236
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2013:8213202236.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci navrhovateľa CD

Consulting s.r.o., so sídlom : Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha
3, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o. IČO: 36 864 421,
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti odporkyni T. T., O. X. B.. I.. X. XXXX/X, X. B. P., o zaplatenie
1.351,52 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na Okresný súd Bardejov Návrh na uplatnenie pohľadávky (na tlačive A) podľa článku
4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu ktorým žiadal, aby súd vydal rozsudok proti odporkyni o

zaplatenie v záhlavi rozsudku uvedenej sumy s príslušenstvom s uvedením, že sa jedná o konanie s
nízkou hodnotou sporu a s cezhraničným charakterom - sídlo navrhovateľa v ČR.

Navrhovateľ odôvodnil svoj nárok voči odporkyni v bode 8.1. tlačiva A tým, že je indosátorom, t.j.
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa na zmenkovú sumu uvedenú v
zmenke, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Za miesto splatenia bolo

určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa - POHOTOVOSTI, s.r.o. (indosant). Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, pričom odporkyňa doposiaľ na zmenkovú sumu a úroky zaplatila 371,75 eur.
Zmenkoválistinajeopatrenádoložkoubezprotestu.Vbode8.2.tlačivaAuviedolakopísomnédôkazyna
podporu svojej pohľadávky originál zmenky, ďalej splnomocnenie pre pr. zástupcu, výpis z obchodného
registra navrhovateľa a osvedčenie na registráciu na daň z pridanej hodnoty.

Z pripojených písomných listín podľa bodu 8.2.1., t.j. zo zmenky vyplýva, že bola vystavená odporkyňou

pre prvotného zmenkového veriteľa -indosanta a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807
598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, SR. Rovnako z tejto zmenky vyplýva, že miesto splatnosti bolo
dohodnuté v sídle spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, SR. Z úplného
výpisu z obchodného registra vedeného Mestským súdom v Prahe, oddiel C, vložka 81616 súd zistil,
že navrhovateľ má aktuálnu adresu sídla na adrese uvedenej v tlačive A v Českej republike a aktuálny
predmet podnikania má : výroba, obchod a služby neuvedené v prílohách 1 až 3 živnostenského zákona
a to s účinnosťou od 08.01.2013. Z aktuálneho výpisu obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. so

sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, ktorá bola prvým zmenkovým veriteľom na
doloženej zmenke vyplýva, že predmetom činnosti spoločnosti je aj : poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov. Toto je súdu známe aj z jeho činnosti.Podľa článku 4., bod 4. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 : Ak sa súd alebo
tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané,
alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka

nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu
na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť, alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce
informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na
tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II.

Po preštudovaní Návrhu na uplatnenie pohľadávky, t.j. tlačiva A, podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, tvrdení navrhovateľa v bode 8. Údaje o pohľadávke a doložených písomných dôkazov
v bode 8.2., súd následne vyzval právneho zástupcu navrhovateľa tlačivom B podľa vyššie uvedeného
článku 4. bodu 4. na konkrétne doplnenie, resp. opravu konkrétnych časti - oddielov tlačiva A - Návrhu
na uplatnenie pohľadávky v lehote do 31.05.2013. Konkrétne súd tlačivom B vyzval navrhovateľa, aby

citujem : Je potrebné v oddiele 8.1 návrhu uviesť konkrétny právny titul, na základe ktorého bola zmenka
vystavená a vyplnená s uvedením prvotného právneho vzťahu medzi pôvodnými účastníkmi. Len tak
môže súd zistiť, či sa jedná o spotrebiteľský, alebo iný právny vzťah a teda aké právo sa má na daný spor
použiť, pričom to má význam aj na určenie miestnej a vecnej príslušnosti súdu. Je potrebné zároveň
zaslať súdu ako prílohu aj právny titul, na základe ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená ( zmluvu

alebo iný právny titul) a uviesť tieto skutočnosti v oddiele 8.2 návrhu na uplatnenie pohľadávky. Zároveň
v tomto tlačive B bol navrhovateľ poučený, že ak návrh nedoplní, resp. neopraví v uvedenej lehote súd
návrh zamietne v súlade s podmienkami ustanovenými v nariadení č. 861/2007/ES.“

Právny zástupca navrhovateľa reagoval na túto žiadosť súdu o doplnenie, resp. opravu tlačiva A

odpoveďou v ktorej uviedol : a) že ako navrhovateľ poskytol súdu dostatočne jasné a primerané
informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej
zmenky.Navrhovateľpredložilsúduoriginálzmenky.Zmenkovéinformáciepreniesolnavrhovateľpresne
do návrhu a preto neostáva z jeho strany čo doplniť alebo opraviť. Navrhovateľ si uplatňuje majetkové
práva zo zmenky a nie z pohľadávky. Navrhovateľ disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k

dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámce
už v návrhu uvedeného súdu oznámiť alebo predložiť. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ nemá
dostatočne presné a primerané údaje na to, aby mohol zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej
vzniku. V bode b) odpovedí súdu navrhovateľ uviedol, že vyplnil tlačivo na uplatnenie pohľadávky ktorá
vyjadruje zmenkové nároky. Na preukázanie vzniku zmenkových nárokov predložil súdu originál platnej

zmenky. Zmenka obsahuje všetky dostatočne jasné a primerané informácie o vyčíslenej pohľadávke
ktorú uplatňuje. Prípustnosť uplatneného nároku je daná platnosťou zmenky. Doplnenie alebo oprava
tlačiva na uplatnenie pohľadávky preto nesúvisí s prípustnosťou uplatneného nároku. Po c) uviedol,
že príslušnosť súdu v tejto veci vyplýva priamo z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 a príslušné sú okresné súdy v Slovenskej republike, pretože sa jedná o drobný spor, hoci sa

týka zmenky.

Následne Okresný súd v súlade s článkom 4. bodu 4. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie s nízkou hodnotou sporu rozhodol tak, že Návrh
navrhovateľa zamieta a to z dôvodov, že navrhovateľ aj napriek výzve súdu na tlačive B, tlačivo Návrhu

nauplatneniepohľadávky-Anedoplnilaneopravilvrámciurčenejlehotytak,akohonatovyzvalsúd.Na
bližšie odôvodnenie tohto svojho postupu súd uvádza nasledovne : Konkrétne k tomu súd udáva, že tak
v súčasnosti, ako aj v čase vystavenia zmeniek objektívne existovalo a existuje v rámci Európskej únie
a jej členských štátov, tzv. spotrebiteľské právo, ktorého účelom je predovšetkým zabezpečiť ochranu
spotrebiteľa, nastolením reálnej nielen formálnej rovnosti účastníkov, čo sa týka ich práv a povinností

v spotrebiteľských vzťahoch.

V zmysle platných právnych predpisov a judikatúry v súčasnosti už nie je sporné, že súd v každom štádiu
konania a v každom druhu konania je povinný ex offo, t.j. z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v
danej veci o spotrebiteľský právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy

spotrebiteľského práva a to za vyššie uvedeným účelom. Z toho je zrejmé, že aj v tomto konaní podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotu sporu je každý súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti povinný skúmať, či sa i
v týchto konaniach nejedná o spotrebiteľské právne vzťahy a to bez ohľadu na to, že sa jedná o konanies nízkou hodnotou sporu, respektíve, že sa uplatňuje právo z cenného papiera, napríklad zo zmenky,
ako je to v tomto prípade. Keďže navrhovateľ k Návrhu na uplatnenie pohľadávky na tlačive A priložil v
bode 8.2.1. písomné dôkazy a to : originál zmenky, súd z tejto zmenky ako už bolo uvedené vyššie zistil,

že táto zmenka bola vystavená odporcom pre prvotného zmenkového veriteľa, ktorým bola obchodná
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, SR.

Z výpisu z obchodného registra tejto obchodnej spoločnosti, t.j. prvého zmenkového veriteľa a indosanta
vyplýva, že do predmetu jej činnosti patrí aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Preto súd pri

ďalšom postupe musel aj v tomto konaní za účelom zistenia, či sa nejedná o spotrebiteľské právne
vzťahy, vyzvať navrhovateľa na tlačive B na opravu, resp. doplnenie Návrhu, pričom súd v súlade
s článkom 4. bodu 4. uvedeného Nariadenia EÚ navrhovateľovi uviedol vyzval, ako má konkrétne
doplniť, resp. opraviť, konkrétne oddiely tlačiva A - Návrhu na uplatnenie pohľadávky. Aj napriek tomu
navrhovateľ uvedenú výzvu súdu neakceptoval a uvedené skutočnosti v stanovenej lehote neuviedol,
tlačivo nedoplnil, ako aj nedoložil ani listinné dôkazy, na ktoré ho súd vyzval. Z tohto dôvodu musel

súd podľa článku 4. bodu 4. návrh na uplatnenie pohľadávky podaný navrhovateľom zamietnuť. Pokiaľ
navrhovateľ vo svojej odpovedi na túto žiadosť súdu na tlačive B udáva, že si uplatňuje výslovné právo
zo zmenky ako z cenného papiera a to ako ďalší zmenkový veriteľ - indosatár a teda, že nie je povinný
predkladať ( lebo ide o právo zo zmenky, t.j. z cenného papiera) akékoľvek iné doklady, či uvádzať iné
skutočnosti, lebo jeho právo vyplýva priamo z tejto zmenky ako cenného papiera, súd takýto jeho právny

názor neakceptoval. Tieto tvrdenia navrhovateľa sú totiž v rozpore so spotrebiteľským právom.

Súd poukazuje na to, že aj toto konanie je sporovým konaním, kde má navrhovateľ okrem povinnosti
tvrdeniaajdôkaznúpovinnosťanavrhovateľvtomtokonanítútosvojupovinnosťnesplnil.Ztohtodôvodu
navrhovateľ nesie aj právnu zodpovednosť za tento svoj návrh. Čo sa týka spotrebiteľského práva,

na tento prípad je potrebné použiť právo európskej únie a to hlavne : Smernicu Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 05.04.1993, ktorá bola prijatá za účelom ochrany
spotrebiteľa a ktorá v článku 3 ods. 3 definuje čo sa považuje za nekalú podmienku, ktorá je absolútne
neplatná, pričom práve s ohľadom na článok 3 ods. 1 a 3 tejto smernice vyplýva právo ba dokonca
povinnosť súdu skúmať prípadnú nekalú podmienku vzhľadom na cieľ stanovený v článku 6 smernice.

Ďalej sa použijú smernice : 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, smernica 2005/29/ES
o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ako aj článok
47 Charty základných práv Európskej únie. V nadväznosti na to sa použijú právne normy jednotlivých
členských štátov na ochranu spotrebiteľa, v SR napríklad § 52 Občianskeho zákonníka a nasledujúce,
zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon na ochranu spotrebiteľa a iné. Tieto všetky právne normy

tvoria spotrebiteľské právo, ktoré má kogentné ustanovenia ( nie je možné ich zmeniť a to ani dohodou
účastníkov) a vo vzťahu k iným odvetviam práva má špeciálne postavenie, teda má prednosť.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka č.40/1964 Zb. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). V prípade pochybnosti výkladu sa vykladá
právo vždycky v prospech spotrebiteľa. Dôkaznú povinnosť má stále navrhovateľ, t.j. dodávateľ.
Neprijateľné podmienky sú absolútne neplatné. Podľa aktuálneho zákona o spotrebiteľských úveroch č.
129/2010 Z.z. a to § 17, odsek 3, § 24 sú zmenky v spotrebiteľskom práve, ako zabezpečovací inštitút
zakázané. Dohody o zmenkách v spotrebiteľských vzťahoch však môžu byť považované aj pred týmto

zákazom za absolútne neplatné a to pre rozpor s dobrými mravmi, t.j. § 3 Občianskeho zákonníka, alebo
ako neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Z európskych právnych noriem ako aj z vnútroštátnych právnych noriem na ochranu spotrebiteľa vyplýva
súdom vykonávať ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktnú kontrolu

zmlúv (§ 153 ods. 3, 4 O.s.p.) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré
zhoršujú kvalitu života a tak naplniť cieľ v čl. 6 citovanej smernice Rady 93/13/EHS, t.j. postarať
sa, aby spotrebiteľom neprijateľné klauzuly - neprijateľné podmienky nevznikali. Tak sa má, cez
súdnu kontrolu zabezpečiť reálna rovnosť práv a povinnosti účastníkov spotrebiteľských vzťahov. Súd
opätovne zdôrazňuje, že vždy majú prednosť osobitné - špeciálne ustanovenia právneho poriadku

na ochranu spotrebiteľa, ktoré majú kogentnú povahu, tvoria spotrebiteľské právo a uplatňujú sa aj
pred ustanoveniami napríklad obchodného práva, či zákona o šekoch a zmenkách a inými právnymi
normami. Tým, že navrhovateľ ani po výzve súdu nedoplnil, resp. neopravil svoj Návrh na uplatnenie
pohľadávkyanedoložildôkazytak,akobolvyzvanýapoučený,navrhovateľspôsobil,ženiejeobjektívnemožné zistiť, či sa v danom prípade nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, ako to naznačuje doložená
zmenka a jej prvotný zmenkový veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. a teda súd nemôže posúdiť prípadné
neprijateľné podmienky, ktoré sú absolútne neplatné a nemôže zistiť, či sa nemali použiť ustanovenia

o spotrebiteľskom práve. Tieto skutočnosti a tieto právne normy sú pritom všeobecne známe a musia
byť známe aj navrhovateľovi.

Súdu je zrejmé z vlastnej činnosti, že práve prvotný zmenkový veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o.
poskytuje úvery a pôžičky, pričom jeho zmluvy, obchodné podmienky a iné dojednania obsahujú aj

neprimerané zmluvné podmienky, ktoré sú následne vyhodnocované ako absolútne neplatné. Taktiež
je potrebné uviesť, že podľa konkrétneho rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 16.11.2010 práve vo
veci POHOTOVOSŤ, s.r.o. C-76/10, bolo rozhodnuté Súdnym dvorom EÚ, že vnútroštátny súd má v
každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy
sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o
právnom a skutkovom stave. V bode 37 tohto rozhodnutia proti POHOTOVOSTI, s.r.o. je uvedené, že

sa vychádza z účelu právnej úpravy Smernice č. 93/13 a to že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o
úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. V bode 38 uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora je jasne
uvedené, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom ide o kogentné ustanovenia,

ktoré nie je možné zmeniť. Ich cieľom je nastolenie formálnej rovnováhy vyplývajúcej zo zmluvy medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán a nahradiť ich skutočnou rovnováhou a zaviesť s nimi rovnosť
medzi účastníkmi právneho vzťahu.

Súd poukazuje aj na list Európskej komisie z 25.04.2013, pod č.2012/4165, Vec : Výzva - Porušenie

č.2012/4165, ktorý bol zaslaný Slovenskej republike práve z dôvodu upozornenia zo strany EK, že SR
pravdepodobne dôsledne nedodržuje spotrebiteľské právo EÚ. V tomto liste EK sa dokonca výslovne
uvádza práve obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. (str. 2,3,14 listu EK), ako aj už vyššie
uvedené rozhodnutie Súdneho Dvora z 16.11.2010 vo veci C-76/10 Pohotovosť. Okrem iného sa
vo výzve EK výslovne uvádza v bode 4. Iné praktiky zamerané na vyhýbanie sa riadnej justičnej

kontrole ( str.5 listu EK), citujem : „ Okrem rozhodcovského súdu, alebo ako alternatívu k nemu,
obchodníci používajú aj iné praktiky a postupy na vymáhanie nezákonných pohľadávok založených
na nekalých podmienkach. Prvým príkladom je používanie blankozmeniek. Obchodníci vypĺňajú do
blankozmeniek svoju nárokovanú sumu, hoci to právne predpisy o spotrebiteľských úveroch nedovoľujú,
a napriek skutočnosti, že tieto pohľadávky nemajú oporu v právnych predpisoch a sú založené na

nekalých podmienkach. Rozhodcovské rozsudky však vynášajú rozsudky aj na základe týchto zmeniek.“
Uvedené právne úpravy sú kogentného charakteru a majú za následok nielen povinnosť pre súdy, ale
aj povinnosť pre navrhovateľa (čo je aj tento prípad) doložiť pri svojom Návrhu na začatie konania
všetky dôkazy a uviesť všetky skutočnosti, tak aby bolo možné posúdiť, či sa jedná o spotrebiteľský
alebo nespotrebiteľský vzťah. Ak je na to navrhovateľ vyzvaný súdom v súlade s uvedenou smernicou

a nariadením a uvedené nedostatky v lehote neodstráni (čo je aj tento prípad), súd nemá inú možnosť
len jeho návrh zamietnuť podľa článku 4. bodu 4. nariadenia. Súdu je známe z jeho činnosti, že v
rámci právnych vzťahov ktoré boli založené prvotným zmenkovým veriteľom t.j. s POHOTOVOSŤOU,
s.r.o. ako je uvedené aj v tomto prípade na zmenke doloženej navrhovateľom vyplýva, že v týchto
pohľadávkach sa jedná o úvery, resp. pôžičky poskytnuté veriteľom a to POHOTOVOSŤOU, s.r.o.,

ktorý je uvedený na zmenke ako prvý zmenkový veriteľ, kde sú uvedené dohody o zabezpečení
spotrebiteľského záväzku práve zmenkou. Preto má súd právo skúmať aj prvotný právny vzťah a
uvedenú dohodu o zmenke na základe ktorej bola zmenka vystavená, či sa nejedná o nekalú praktiku,
resp. neprijateľnú zmluvnú podmienku, resp. o rozpor s dobrými mravmi, t.j. o absolútne neplatné
dojednanie, ktoré nepožíva právnu ochranu. Súd tu poukazuje aj na nemecký rozsudok: Z 1965 podľa

ktorého, ak bola zmenka prevedená na iný subjekt, (čo je tento prípad, pretože prvý zmenkový veriteľ
POHOTOVOSŤ, s.r.o. ju previedol na navrhovateľa) a pritom jestvujú indície, že zmenka zabezpečovala
úver alebo pôžičku pre spotrebiteľa, (čo je aj tento prípad, pretože to vyplýva z činnosti súdu ako
aj zo samotnej zmenky doloženej navrhovateľom, že prvotný zmenkový veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o.
má v predmetnej činnosti poskytovanie úverov), nie je možné poskytnúť ochranu navrhovateľovi, lebo

aj nový zmenkový veriteľ, t.j. navrhovateľ si mal preskúmať v súlade so spotrebiteľským právom, či
zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver a hlavne z dôvodu, že nadobudol tieto zmenky od subjektov
(POHOTOVOSŤ, s.r.o.) o ktorých je všeobecne známe, že predmetom ich činnosti je poskytovanie
úverov alebo pôžičiek.Čo sa týka zmenky ako cenného papiera, treba rozlišovať neplatnosť zmenky, alebo jej jednotlivých
časti pre nesplnenie podmienok (podstatné náležitosti) podľa zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách

a šekoch a na druhej strane neplatnosť dojednaní o vystavení a vyplnení zmenky za účelom
zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľských vzťahov, či už pre rozpor s dobrými mravmi,
resp. po vyhodnotení dojednaní o zmenke ako neprijateľné podmienky, resp. výslovného zákazu
zabezpečovacej zmenky podľa aktuálneho zákona o spotrebiteľských úverov. Súd teda aj v tomto konaní
podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, musel postupovať v súlade s týmto

nariadením ako aj so spotrebiteľským právom a preto v súlade s článkom 4. bod 4. tohto nariadenia
vyzval navrhovateľa na odstránenie, resp. doplnenie Návrhu a doloženie príloh na tlačive B a keďže
navrhovateľ uvedené v lehote nedoložil a neodstránil, súd nemal inú možnosť len tento návrh na
uplatnenie pohľadávky navrhovateľa zamietnuť. Navrhovateľ bol o tom poučený.

Podľa článku 19. Rozhodné procesné právo Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.

861/2007 : Pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľabodu(26)preambulytohtoNariadenia:Akýkoľvekodkazvtomtonariadenínaopravnýprostriedok
by mal zahŕňať všetky možné opravné prostriedky v rámci vnútroštátneho práva.

Podľa bodu (28) preambuly tohto Nariadenia : Kedykoľvek súd alebo tribunál určuje lehotu, dotknutá
strana by mala byť informovaná o následkoch zmeškania tejto lehoty.

Z vyššie uvedeného čl. 19 je zrejme, že ak niečo nie je upravené v tomto Nariadení, použije sa

vnútroštátna úprava procesného práva, t.j. v tomto prípade zákon č.99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok ( O.s.p. ). V Nariadení nie je uvedené akou formou rozhodnutia ( rozsudok, uznesenie )
rozhoduje súd, ak zamieta Návrh podľa čl.4, bodu 4. a O.s.p. nepozná také zamietnutie návrhu a
preto O.s.p. ani nestanovuje formu rozhodnutia, akou sa má rozhodnúť. Najbližšie v O.s.p. je úprava
podľa § 43, kde súd návrh na začatie konania odmietne ( nie zamietne ), ak navrhovateľ ani v lehote

stanovenej súdom neodstráni vady návrhu, na čo ho súd vyzve uznesením. V takomto prípade sa
rozhoduje o odmietnutí návrhu podľa O.s.p. uznesením. Keďže v Nariadení ani O.s.p nie je stanovená
forma rozhodnutia pri zamietnutí návrhu podľa č.4, bodu 4 nariadenia, súd rozhodol rozsudkom podľa
§ 152 a nasledujúcich O.s.p. a vzhľadom na bod (26) v preambule Nariadenia, pripustil voči rozsudku
opravný prostriedok - odvolanie a to podľa § 201 a nasledujúcich O.s.p.

O trovách konania účastníkov súd nerozhodoval, pretože v tomto štádiu konania súd rozhodol o
zamietnutí Návrhu na uplatnenie pohľadávky - tlačivo A podľa čl.4, bodu 4. nariadenia a to pre
neodstránenie nedostatkov Návrhu, po výzve súdu na tlačive B, tak ako je to vyššie špecifikované. Podľa
nariadenia sa odporkyni v tomto štádiu nedoručuje ani tlačivo A - Návrh na uplatnenie pohľadávky zo

strany navrhovateľa, ani tlačivo B - Výzva na odstránenie nedostatkov, ani odpoveď navrhovateľa a ani
rozhodnutiesúduozamietnutíNávrhu.Ztohtodôvoduvtomtoštádiukonaniavsúladesnariadením,súd
nezasielal uvedené písomnosti ani odporkyni. Ustanovenia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007 majú pritom stále prednosť pred vnútroštátnym právom. Analogicky je to však obdobné
aj podľa vnútroštátneho práva podľa § 43 O.s.p. keď súd po predchádzajúcej výzve na odstránenie

vád podania v stanovenej lehote, toto odmietne, pretože navrhovateľ nedostatky v lehote neodstránil. V
tomto štádiu taktiež súd v rozhodnutí o odmietnutí podania nerozhoduje o trovách účastníkov. Z vyššie
uvedeného je aj zrejme, že v tomto štádiu rozhodovania, odporkyni účelne vynaložené trovy ešte ani
nemohli vzniknúť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie olehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.