Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/179/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314215459
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4314215459.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: D. T., nar. XX. XX.
XXXX, bytom A., R. XXXX, t. č. bytom A., P.. F. XX (u D. P.), proti žalovanej: E. T., nar. XX. XX. XXXX,
bytomA.,ĽanováXXXX/X,t.č.bytomA.,M.R.R.XXX/X,ozaplatenie6.306,84euraspríslušenstvom,o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 28. 10. 2015, č. k. 7C/272/2014-86 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 10. 07. 2014 sa žalobca domáhal vydania platobného

rozkazu, ktorým bude žalovanej uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 6.306,84 eura. Dôvodil tým, že
dňa 14. 05. 2007 v uznaní dlhu sa so žalovanou, bývalou manželkou, dohodli na vyporiadaní BSM a
žalovaná uznala dlh v žalovanej výške. Dlžnú čiastku mala uhradiť do konca októbra 2007, čo neučinila.
Súd prvej inštancie žalobu zamietol. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 100 ods. 1, § 101, § 110 ods.
1, § 657 a § 558 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú právnu
domnienku, že dlh v čase uznania dlžníkom trval. Poukázal na rozpory v tvrdeniach žalobcu. V žalobe
uvádzal, že sa so žalovanou dohodli na vyporiadaní BSM a bol spísaný doklad o uznaní. Na pojednávaní

uvádzal, že dňa 14. 05. 2007 jej peniaze požičal, následne potvrdil vyjadrenie žalovanej, že žalovanú
čiastku do ruky nedostala, že žalobca potreboval peniaze na vyplatenie svojich dlhov, preto založila svoj
byt a bol jej poskytnutý úver, z ktorého žalobca vyplatil svoje dlhy. Po predaji jeho rodinného domu úver
vyplatili a záložné právo bolo zrušené. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd konštatoval,
že uznanie dlhu zo 14. 05. 2007 nie je dôkazom o vyporiadaní BSM a ani dôkazom o poskytnutí pôžičky.
Bolo preukázané, že k odovzdaniu finančnej čiastky vo výške 6.306,84 eura (190.000,- Sk) nedošlo
a žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepredložil dôkaz preukazujúci skutočné poskytnutie

finančných prostriedkov žalovanej. Obe strany sporu zhodne potvrdili, že k odovzdaniu peňazí, t.j.
predmetu pôžičky nedošlo, preto nebolo možné uznať neexistujúci dlh. Navyše, uznanie dlhu ani
nespĺňa náležitosť platného právneho úkonu, nakoľko okrem písomnej formy a všeobecných náležitostí
je potrebné, aby dlžník v uznaní vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku a rozsah,
v akom dlh uznáva. Záväzok žalovanej zo 14. 05. 2007 vzbudzuje pochybnosti o tom, aký záväzok
na seba vyhlásením do uznaniu dlhu prevzala, keď vyšlo najavo, že dôvodom vzniku pohľadávky,
resp. uznávacieho prejavu nebolo vyporiadanie BSM. Z uvedených dôvodov súd na tento dokument

neprihliadol a keďže nebolo preukázané uzatvorenie platnej zmluvy o pôžičke, nezaoberal sa ani
žalovanou vznesenou námietku premlčania žalobou uplatneného nároku.2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý nesúhlasil s konštatovaním
súdu prvej inštancie, že na chodbe Okresného súdu Levice žalovanej uviedol, že od nej finančnú čiastku
ani nechce, že ho D. núti k vymáhaniu dlžnej sumy a je mu dlžný peniaze. Uviedol, že žalovaná ho

požiadala o pôžičku v sume 190.000 Sk, peniaze jej dal v hotovosti pred advokátom do ruky a podpísala
uznanie dlhu. Odišla s tým, že peniaze mu vráti do 30. 10. 2007, keď predá svoj byt, čo sa doposiaľ
nestalo. Uviedol, že k pochybnostiam o podpísaní dokladu mohol byť vypočutý advokát. Ďalej uviedol,
že žalovanej požičal na jej dlhy bez zmlúv viac ako žaluje, o čom nemá doklady. Chce len peniaze, ktoré
mu prináležia, pričom si myslí, že žalovaná bola vo viacerých obdobných sporoch úspešná, nakoľko

má známosti na súde.

3. Žalovaná v replike k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Namietala podpis žalobcu na odvolaní, nesúhlasila s jeho tvrdeniami uvádzanými v odvolaní.
Uviedla, že súd rozhodol v zmysle listinných dôkazov a nemá žiadnu známosť na súde. Podľa jej názoru
žalobca ani nechcel podať žalobu, ani nevedel, z akého titulu ju žaluje. Poukázala na to, že v návrhu

žiadal zaplatenie žalovanej sumy z titulu uznania dlhu pri vyporiadaní BSM, na pojednávaní tvrdil, že
išlo o pôžičku. Podľa jej názoru, pokiaľ by nesúhlasil s tvrdeniami, ktoré na svoju obranu uvádzala na
pojednávaní, bol by sa ohradil už na pojednávaní, čo neurobil. Potvrdil jej tvrdenie, že de facto žiadnu
sumu vo výške 190.000,- Sk jej nedal, ale touto čiastkou po predaji rodičovského domu žalobcu sa
uhradil úver, ktorý si zobrala a založila vlastný byt, z ktorého žalobca uhradil svoje dlhy.

4. Žalobca v duplike k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu prehlásil, že podpis na odvolaní je jeho podpisom
a žalovaná niekedy v roku 2005 založila byt kvôli dlhom v sume 120.000,- Sk. Potreboval vyplatiť
dlh na svojom rodinnom dome v A., preto ju požiadal o pôžičku 70.000,- Sk. Súhlasila, že ak predá
dom, peniaze jej vráti. Dňa 01. 05. 2007 mu kupujúci rodinného domu v kancelárii advokáta dal zálohu

400.000,- Sk a pôžičku žalovanej vrátil. Na jej žiadosť jej na chodbe požičal ďalších 100.000,- Sk,
nakoľko tvrdila, že má dlhy a hrozia jej exekúcie. Spravil tak s ohľadom na jej predchádzajúcu pomoc,
pôžičku 70.000,- Sk. O tejto skutočnosti nemá žiaden doklad. Existuje len ústna dohoda. Ďalej poukázal
na svoju životnú úroveň, že je bez finančných prostriedkov, bez jedla a peňazí a má viaceré exekúcie.
Žalovaná úmyselne zavádza súd, aby mu nemusela žiadne dlhy vyplatiť, resp. vrátiť mu peniaze.

Nesúhlasil s názorom, že uznanie dlhu nie je dôkazom o vyporiadaní BSM, ani dôkazom o poskytnutí
pôžičky, keďže žalovaná výslovne uviedla, že uznáva svoj dlh.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania a zistení, že spĺňa

náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania a skutkovým stavom tak, ako ho zistil
súd prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si
to dôležitý verejný záujem, s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien,
ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie a preukazovanie bolo ust. § 120 ods. vety prvej OSP, podľa ktorého účastníci

boli povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovovalo
dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenie.
Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového
základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení než je
strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej

povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti
s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí
od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v
zabezpečovaní reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa
vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné, než navrhnuté dôkazy. Dôkazným

bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané
jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom
dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť
významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná akeď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto
skutočnosti ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých
skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé

právne dôsledky; ide o stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

7. Vposudzovanejvecižalobcavžalobetvrdil,žežalovanásuma6.306,84eurajesumouzvyporiadanie
BSM a žalovaná ju uznala v písomnosti nazvanej „Uznanie dlhu“ dňa 14. 05. 2007. Na pojednávaní pred
súdom prvej inštancie dňa 28. 10. 2015 žalobca uviedol, že žalovaná suma predstavuje pôžičku, ktorú

žalovanej poskytol po rozvode dňa 14. 05. 2007, o čom bol u advokáta spísaný doklad „Uznanie dlhu“. V
tom čase disponoval peniazmi, pretože predal rodičovský dom. Termín splatnosti pôžičky bol dohodnutý
ústne. Žalovaná tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe popierala s tým, že od žalobcu neprevzala žiadne
peniaze, nedošlo k uzatvoreniu žiadnej pôžičky. Naopak, založila vlastný byt, na ktorý jej bol poskytnutý
úver a z neho žalobca vyplatil svoje dlhy. Peniaze jej mal vrátiť po odpredaji domu rodičov. Žalobca
súhlasil s výpoveďou žalovanej a potvrdil, že sumu 190.000,- Sk nedostala do ruky, ale túto čiastku

použili na zaplatenie úveru, aby sa odblokoval jej byt, pričom z úveru povyplácal dlhy, čiastočne vlastné,
čiastočne spoločné. K uznaniu dlhu došlo preto, lebo mal pocit, že mu chce peňažné prostriedky vrátiť,
keďže jej aj v minulosti pomohol.

8. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a rozporných tvrdení žalobcu odvolací súd zhodne

so súdom prvej inštancie konštatuje, že v konaní nebolo preukázané uzatvorenie pôžičky, ktorej uznanie
mala žalovaná v písomnosti zo 14. 05. 2007 deklarovať. Keďže zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou,
čo znamená, že k platnému uzatvoreniu pôžičky musí dôjsť reálnym odovzdaním peňazí, pričom
v posudzovanej veci táto podstatná náležitosť zmluvy absentuje, je dôvodný záver, že k platnému
uzatvoreniu pôžičky medzi stranami sporu nedošlo. Keďže zmluva o pôžičke nebola uzatvorená, ani

uznávací prejav, od ktorého žalobca odvodzuje žalobou uplatnený nárok nie je platný, pretože uznať
možno len dlh, ktorý v čase uznania dlhu existoval, resp. trval. Tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní,
že žalovanej požičal peniaze a žalovaná mu ich mala vrátiť z ceny dosiahnutej odpredajom bytu v konaní
nepreukázal, v tomto smere neuniesol ani bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno, preto odvolací súd
nemohol prijať záver ani o pravdivosti tohto tvrdenia.

9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP

tak, že úspešnej žalovanej priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pretože
bola v odvolacom konaní úspešná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).