Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. január 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 13P/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114227577
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Tomanicová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:2114227577.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tomanicovou Nadeždou

vo veci starostlivosti o maloletého D. bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: A. zastúpený JUDr.
Ivanou Michalíkovou, advokátkou, AK, M. Pišúta 919/2, Liptovský Mikuláš, I. zastúpená JUDr. Mariom
Bednárikom, Bratislava, Korytnicka 12, o zníženie a zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Návrh otca na zníženie výživného pre maloletého D. sa zamieta.
Konanie o zvýšenie výživného pre maloletého D. sa zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa09.01.2015postúpilOkresnýsúdTrnavatunajšiemusúdunávrhotcazodňa30.10.2014nazníženie

výživného, na ďalšie konanie.

Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 21P/11/2010-86 zo dňa 16.05.2011, právoplatným 30.05.2011
bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej sa otec maloletého zaviazal platiť výživné na maloletého
D. sumou XXX eur mesačne. V tom čase súd skonštatoval, že od poslednej úpravy o výživnom
uplynulo 17 mesiacov, otec pracuje ako kuchár v Q., zarobí 1.020 eur mesačne. Matka zarobí 723,93
eur mesačne.

Otec v návrhu uviedol, že v marci 2014 prestal pracovať v Q., keďže tam pracoval sezónne a už pre
neho nemali prácu. Pracovný pomer uzavretý na dobu určitú sa skončil. Od 06.06.2014 sa zdržuje na
prechodnom bydlisku v A. keďže sa dňa XX.XX.XXXX oženil, dňa XX.XX.XXXX . sa im narodila maloletá
S., s ktorou je manželka na materskej dovolenke, pričom bývajú u rodičov manželky, v 3-izbovom byte,
ktorý je vo vlastníctve svokrovcov.

Ďalej uviedol, že od 15.05.2014 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce v Liptovskom
Mikuláši,jeposudzovanýsmanželkouaonnemážiadnypríjem.Výživnéplatízúspor.Svokrovcomplatia
125 eur na bývanie tiež z úspor. Márne si hľadá prácu, a preto navrhuje od 30.10.2014 jeho vyživovaciu
povinnosť znížiť na 100 eur mesačne.

V doplnenom podaní otec súdu oznámil, že od 04.02.2015 je zamestnaný v U. a jeho príjem je 600
eur netto. Rodičom manželky platia 150 eur mesačne a keďže sa chcú osamostatniť, sú nútení vybaviť

si úver, ktorého výška mesačného splácania vychádza na 230 eur. Ďalej doplnil, že nevlastní žiadny
majetok, okrem auta Mazdy 3, rok výroby 2005 a jeho manželka nepoberá mat. dávky. Rodičia manželky
pracujú, matka je predavačka, zarobí 380 eur, otec je J., zarobí 380 eur.K tvrdeniu predložil pracovnú zmluvu uzavretú do 31.12.2015, s platobným dekrétom od 05.02.2015
so základnou mzdou 380 eur, potvrdenie zo sociálnej poisťovne, že od 03.06.2014 je bez nároku na
dávku v nezamestnanosti, že od 09.04.2014 do 05.08.2014 je jeho manželka bez nároku na dávku v

nezamestnanosti, potvrdenie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Liptovskom Mikuláši, že jeho
manželkasinaúradeprácek27.03.2015neuplatnilanároknarodičovskýpríspevokaninároknarodinné
prídavky pre maloletú, ktorá sa narodilo XX.XX.XXXX.
.
Dňa 24.04.2015 sa k návrhu otca vyjadrila matka maloletého. S návrhom otca na zníženie výživného

nesúhlasila. Vyjadrila pochybnosť, či otec v Q. nepoberal na maloletého rodinné prídavky v rámci
Európskej únie. Uviedla, že maloletý má od posledného rozhodnutia o zvýšenie výživného, zvýšené
výdavky, nakoľko končí štúdium na základnej škole a od 09/2015 je prijatý na Súkromné bilingválne
gymnázium v T., kde sa platí školné 1.500 eur, zápisné 500 eur. Je sledovaný v očnej ambulancii E.
pre refrakčnú vadu s nutnosťou nosenia korekcie a sezónne alergické obtiaže so spojivkami. Matka
je spoluvlastníčkou motorového vozidla I., rok výroby 2001 a rodinného domu v C. zapísaného na LV

č. XXXX, kde býva s maloletým. Pripojila prehľad mesačných výdavkov maloletého, ktoré činia sumu
1.321 eur. K vyjadreniu pripojila potvrdenie o príjme, o zdravotnom stave maloletého od E., o svojom
vlastníctve, zmluvu o poskytovaní vzdelania maloletému na gymnázium, rozhodnutie o prijatí maloletého
na gymnázium, potvrdenie, že maloletý navštevuje školu, potvrdenie o poberaní rodinných prídavkov v
sume 21,25 eur mesačne. Výživné navrhla zvýšiť na sumu 350 eur mesačne.

Na pojednávaní dňa 28.04.2015 otec uviedol, že na návrhu trvá, nakoľko sa zmenili pomery na jeho
strane, ktoré oznámil súdu v návrhu a v doplnení návrhu. Jeho manželka, ktorá s ním pracovala v
Q., požiadala o materské dávky a rodinné prídavky v Q., zatiaľ rozhodnutie nemajú. Ďalej uviedol, že
výživné za posledné 3 mesiace poslal po 150 eur a že s maloletým je v minimálnom kontakte, raz ročne.

Úspory z Q. si priniesol v sume 5.000 eur a jeho manželka, ktorá tam pracovala ako M. v sume 6.000 eur.
Otec manželky je vo výsluhovom dôchodku, jej matka pracuje. S návrhom matky na zvýšenie výživného
nesúhlasil.

Matka na tom istom pojednávaní uviedla, že na svojom vyjadrení trvá. Rodinný dom, do ktorého sa

presťahovala s maloletým z 2,5 izbového bytu v Q., jej kúpil švagor za 200.000 eur. Splatila mu 60.000
eur a z predaja bytu vyplatila aj bývalého manžela. Zdrojom jej príjmu je 900 eur mesačne netto a ak
pracuje v nadčasoch 1.400 eur mesačne netto, pričom tento príjem je na úkor maloletého. Uviedla, že
otec má možnosť platiť 250 eur mesačne výživné aj 350 eur zvýšené, pretože dlhodobo pracoval v Q.,
ktorú skutočnosť ona hodnotí ako fakt, že ak niekto tak dlho pracuje v zahraničí, je to za účelom zvýšenia

životnej úrovne. Pracoval tam aj s terajšou manželkou, dieťa plánovali a z toho dôvodu je ona názoru, že
aj na zvýšenie výživného mal otec prihliadať už aj preto, že si v Q. na D. uplatňoval poberanie rodinných
prídavkov. Otec sa k tomuto vyjadriť nevedel. S mesačnými výdavkami maloletého pomáha matke jej
sestra, spolu s manželom.

Dňa 02.07.2015 zaslal otec súdu ďalšie vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s dokladmi súvisiacimi s jeho
prácou v Q. nedisponuje. V novembri 2014 si jeho manželka kúpila auto M., rok výroby XXXX za 9.900
eur, ktorú sumu si požičala od rodičov, ktorým peniaze vrátila po tom, ako jej boli vyplatené materské
dávky zo zahraničia, v sume 8.069,70 eur brutto. Úspory otca s manželkou tvorili sumu 11.000 eur. Z
týchto úspor zaplatili 9.711,09 eur za výdavky so svadbou, 950 eur za výdavky s narodením maloletej,

ktorej mesačné výdavky sú t.č. 200 eur. K tvrdeniam otec pripojil čestné prehlásenie manželkinej matky,
fotokópiu vyplatených materských dávok z Q., kúpnu zmluvu o kúpe manželkinho auta, rozpis výdavkov
súvisiacich so svadbou otca a manželky.

Matka v ďalšom doplnila rozpis svojich mesačných výdavkov, dohodu s manželmi M. zo dňa 10.07.2013

o vyplatení otcovi maloletého 9.000 eur z titulu BSM, aj vyplatenie poistenia v I. v sume 700 eur.

Dňa 21.01.2016 sa matka maloletého na pojednávanie nedostavila. Prostredníctvom právneho zástupcu
súdu oznámila, že založila do spisu čestné prehlásenie svojej sestry a jej manžela, ž jej kúpili rodinný
dom a že jej finančne pomáhajú s platením školného pre maloletého D..

Návrh otca navrhla zamietnuť a svoj návrh na zvýšenie výživného vzala späť, keďže prihliadla na
súčasnú situáciu na strane otca.Sospäťvzatímnávrhumatkynazvýšenievýživnéhokolíznyopatrovníkmaloletéhoajotecsúhlasili,preto
v tejto časti súd konanie zastavil (§ 96 O.s.p.).

Otec uviedol, že na svojom návrhu trvá. Jeho manželka poberá 207 eur mesačne rodičovský príspevok,
on zarába minimálnu mzdu a je preto zrejmé, že sa jeho životná úroveň znížila. Pribudla mu ďalšia
vyživovacia povinnosť, jeho príjem sa znížil o 640 eur. Matke sa príjem zvýšil a na rozdiel od neho má
samostatné, komfortné bývanie. Výdavky maloletého vyčíslila nadštandardne, a ak jej pomáha rodina,
je to ich dobrá vôľa, ale on na inú výšku výživného ako 100 eur mesačne financie nemá.

Právny zástupca matky uviedol, že maloletý 04.03.2016 dovŕši 16 rokov, je študent gymnázia, otec sa s
ním riadne nestretáva, jeho skutočné mesačné výdavky inak nehradí a je preto absolútne neprimerané,
aby platil 100 eur mesačne výživné.

Kolízny opatrovník doporučil súdu návrh otca zamietnuť, nakoľko zníženie výživného nie je v záujme

maloletého, ktorý je o 5 rokov starší, zmenil stupeň školy a je teda odôvodnená zmena pomerov na
strane dieťaťa, ktorá zníženie výživného vylučuje.

Podľa § 26 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť
rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a

povinností.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

Podľa§62ods.4Zákonaorodineč.36/2005Z.z.,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliada

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy

výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého

dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa§ 78 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.

Povykonanomdokazovaní,pooboznámenísasosituáciounastranerodičovamaloletého,súdonávrhu
otca na zníženie výživného rozhodol tak, že návrh zamietol.

Zmeny, ktoré nastali na strane rodičov a dieťaťa od 01.08.2010 do rozhodnutia súdu o návrhu otca nie
sú také podstatné, aby sa vyživovacia povinnosť otca od posledného návrhu znížila zo sumy 250 eur
mesačne na sumu 100 eur mesačne.Súd je toho názoru, že za obdobie od 01.08.2010 do 21.01.2016 sa podstatne zmenili pomery na strane
maloletého, ktorý začal navštevovať strednú školu, pričom sa úmerne jeho veku mesačné výdavky

zvyšujú, a nie je dôvod, aby otec na zvyšujúce sa výdavky maloletého platil neprimerane zníženým
výživným, a to v sume 100 eur mesačne.

Výdavky maloletej S. otec vyčíslil na sumu 200 eur mesačne. Pokiaľ sú výdavky maloletej, ktorá má 17
mesiacov v takejto sume, potom výdavky maloletého D., ktorý bude mať o necelé 2 mesiace 16 rokov,

sú v sume 250 eur mesačne zo strany otca nanajvýš primerané. Ak ich matka vyčíslila nadštandardne,
ako tvrdí otec, tak k tomu toľko, že mesačne sa na týchto podieľa otec len sumou 250 eur. Vo zvyšku
ich hradí matka so svojimi príbuznými a to je pravda, že na základe ich dobrej vôle.

Výdavky maloletých detí sa úmerne veku zvyšujú a na týchto sú rodičia povinní sa podieľať podľa
svojich možností a schopností. Otec nepreukázal v konaní, že by takéto schopnosti a možnosti nemal.

Je zdravý, vyučený a zamestnaný ako kuchár, mal možnosť príjmu nad 1.000 eur mesačne. Týmto
schopnostiam mal otec možnosť prispôsobiť svoj ďalší spôsob života a možnosť nakladania s príjmom
a so svojimi úsporami. Výdavky maloletých detí majú totižto prednosť pred akýmikoľvek osobnými
výdavkami rodičov.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je prvoradá pokiaľ sa deti pripravujú na budúce povolanie.
Súd s prihliadnutím na schopnosti a možnosti otca, jeho návrh na zníženie výživného pre maloletého
zamietol, keď vykonaným dokazovaním zistil, že navrhované riešenie otcom nie je v záujme
zabezpečenia ďalších zvyšujúcich sa mesačných výdavkov dieťaťa, ktoré je blízke veku dospelosti, na
výživné od rodičov je odkázané, keďže samé nemá možnosť ani schopnosť svoje výdavky pokrývať.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne, trojmo.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach/§42ods.3O.s.p./uviesťprotiktorémurozhodnutiu
smeruje,vakomrozsahusanapádavčomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažujezanesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha / § 205 ods. 1 O. s. p. /.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na

súdny výkon rozhodnutia / § 251 ods. 1 O. s. p. /.