Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010123
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1116010123.3

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci
obžalovaného Y. Č., pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona
a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.09.2016 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
Y. Č. N. P. G. Á. C. narodený XX.XX.XXXX Z. K., trvale bytom K.Q.Z. - A. M., prechodne bytom bez

prihlásenia K. O. XX, nezamestnaný,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

I.
dňa 30.05.2015 v čase približne od 12.00 hodiny do 19.30 hodiny na Jakubovom námestí č. 3 v
Bratislave, po mreži, ktorá sa nachádza na okne pod balkónom, vyliezol na balkón patriaci k bytu č.
X, ktorého vlastníkom je T.. V. Y., vytlačil balkónové dvere, cez ktoré následne bez súhlasu majiteľky
bytu vnikol do predmetného bytu, kde odcudzil z kuchynskej linky 1 ks fľašu s obsahom alkoholického

nápoja značky Tullamore Dew, z pracovne 4 škatuľky cigariet značky Sparta, zo šuplíka komody 1 ks
dámsky zlatý prsteň zo žltého zlata o hmotnosti 1,87 g, 1 ks zlatá retiazka na krk zo žltého zlata o dĺžke
46 cm a hmotnosti 4,31 g a 1 ks zlatý náramok z červeného zlata o dĺžke 19 cm a hmotnosti 1, 67 g, čím
poškodenej T.. V. Y., G.. XX.XX.XXXX, E. K. B. G.. Č.. XXXX/X, K., spôsobil škodu v presne nezistenej
výške,

II.
dňa 02.06.2015 v čase približne od 12.30 hodiny do 13.00 hodiny na Jakubovom námestí č. 3 v
Bratislave, po mreži, ktorá sa nachádza na okne pod balkónom, vyliezol na balkón patriaci k bytu č. 4,
ktorého vlastníkom je T.. V. Y., kde sa snažil otvoriť balkónové dvere, čo sa mu aj podarilo, pričom počas
toho, ako prestrkoval ruku cez dvere dnu do bytu, bol prichytený Q. V., ktorá mu najprv zabránila vstúpiť
do predmetného bytu, avšak následne ho pustila do bytu, nakoľko vedela, že Y. Č. je synom majiteľky

bytu, a nakoľko jej obvinený uviedol, že sa chce opláchnuť a prišiel si zobrať svoje oblečenie, hoci
vedel, že v uvedenom byte žiadne oblečenie nemá, a následne z uvedeného bytu odcudzil oblečenie
patriace T.. M. K., a to košeľu s dlhým rukávom značky Zara, šedej farby, športovú bundu značky Nike,
modrej farby, tričko s krátkym rukávom čiernej farby a rifľové nohavice modrej farby, čím svojím konaním
poškodenému T.. M. K., G.. XX.XX.XXXX, E. K. Š.Í. XX, K., spôsobil škodu vo výške 200,-Eur,

t e d a

v bode I.
neoprávnene vnikol do obydlia iného a prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal
vlámaním,v bode II.
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním,

č í m s p á c h a l

v bode I. a II.
pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, v bode I. v jednočinnom

súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4, § 36 písmeno l/, § 37 písmeno
h/, písmeno m/, § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť)
mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona súd obvineného pre výkon uloženého trestu odňatia

slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 02.03.2016 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry
Bratislava I zo dňa 01.03.2016, č. k. 1 Pv 316/15/1101-14 na obvineného Y. Č., pre skutky v bode I.
a II. právne kvalifikované ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a/ Trestného

zákona, v bode I. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1
Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Súd na podklade podanej obžaloby (po vydaní trestného rozkazu a podanom odpore voči nemu) nariadil

vo veci hlavné pojednávanie, na ktoré sa obžalovaný Y. Č. neustanovil a svoju neprítomnosť nijakým
spôsobom neospravedlnil (hoci mu termín hlavného pojednávania bol riadne a v dostatočnom časovom
predstihu oznámený a súčasne bol upozornený na možnosť konania hlavného pojednávania v jeho
neprítomnosti), v dôsledku čoho súd hlavné pojednávanie vykonal v neprítomnosti obžalovaného za
splnenia podmienok upravených v § 252 odsek 2 Trestného poriadku. Na hlavnom pojednávaní vykonal

súd dokazovanie oboznámením (čítaním) obsahu zápisníc o výsluchu obžalovaného v prípravnom
konaní, prečítaním zápisníc o výsluchu svedkyne - poškodenej Ing. Dany Fučíkovej a svedkov Q. V., M.
O., T. C., B. O. postupom podľa § 263 odsek 2 Trestného poriadku (obžalovaný bol rovnako upozornený
na možnosť čítania zápisníc o výsluchu svedkov prípravnom konaní v prípade jeho neospravedlnenej
neúčasti na hlavnom pojednávaní), prečítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to

zápisnice o obhliadke miesta činu, zápisnice o vydaní /odňatí/ veci, záložnej zmluvy, záznamu o vrátení
veci, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odpisu registra
trestov obžalovaného, výsledku lustrácie v STA a výsledku lustrácie v GP SR.

Obžalovaný Y. Č. sa vo svojej výpovediach z prípravného konania k spáchaniu oboch skutkov priznal a

svoje konanie oľutoval. Ku skutku v bode I. obžaloby uviedol, že v uvedený deň išiel do predmetného
bytu, do ktorého sa dostal tak, že vyliezol po mreži, ktorá sa nachádza na okne, na balkón a balkónové
dvere si otvoril tak, že ich vytlačil. Keďže na uvedenej adrese vyrastal, vedel, že sa dajú vytlačiť.
Následne sa dostal do bytu, odkiaľ vzal fľašu alkoholu Tullamore dew, z obývačky potom dva kusy
balíkov cigariet Sparta a zo spálne odcudzil svojej mame dve retiazky zo žltého kovu a jeden prsteň z

žltého kovu. Následne z bytu odišiel cez vchodové dvere. S odcudzenými vecami išiel do záložne na
Mlynských Nivách. Tieto veci dal kamarátovi M. O., aby ich založil, nakoľko on nemal občiansky preukaz.
M. O. nevedel o tom, že dané veci odcudzil z maminho bytu. Ku skutku v bode II. obžaloby obžalovaný
uviedol, že dňa 02.06.2015 išiel do uvedeného bytu, kde zazvonil na zvonček, ale nikto mu neotváral.
Následne na to vyšiel na balkón rovnakým spôsobom ako pri skutku v bode I. Išiel otvoriž balkónové

dvere a ako mal ruku vo dverách, tak mu tam prsty privrela Q. V.. Zo začiatku ho nechcela pustiť dnu, alepotom ho pustila. Z bytu zobral zo skrine rifle a košeľu, ktoré pravdepodobne patrili maminmu priateľovi
Martinovi. Následne z bytu odišiel.

Svedkyňa - poškodená T.. V. Y. vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedla, že dňa 30.05.2015
o 12.00 hodine odišla so svojou vnučkou z bytu, pričom balkónové dvere boli riadne uzatvorené a
takisto aj vchodové dvere do bytu riadne uzamkla. Do bytu sa vrátila v čase okolo 19.30 hodine. Pri
odomykaní vchodových dverí do bytu zistila, že vchodové dvere nie sú uzamknuté. Po vstupe do bytu si
skontrolovala svoje veci, pričom zistila, že jej chýba fľaša alkoholu, z pracovne jej chýbali 4 ks krabičiek

cigariet značky Sparta a z komody v spálni jej boli odcudzené šperky, a to 3 prstene zo žltého kovu a
3 retiazky zo žltého kovu. Ďalej svedkyňa poškodená uviedla, že dňa 02.06.2015 v čase okolo 11.00
hodine išla do práce, pričom doma zostala opatrovateľka Q. V. spolu s vnučkou M.N.L. Š.. Domov sa
vrátila asi o 17.00 hodine, pričom od vnučka a aj od opatrovateľky sa dozvedela, že tam bol obžalovaný.
Opatrovateľka jej uviedla, že obžalovaný prišiel asi okolo 12.30 hodine. Najprv niekto zvonil na zvonček
a po chvíli počula, ako sa niekto pokúša dostať dnu cez balkónové dvere. Následne videla, ako sa

obžalovaný dobýja do bytu. Obžalovaný jej uviedol, že sa chcel presvedčiť, či nie je otvorené, nakoľko si
potreboval zobrať veci. V. ho najskôr nechcela pustiť dovnútra, ale obžalovaný ju uprosil. Nevedela, že
obžalovaný v byte žiadne veci nemá a po tom, čo ho vpustila do bytu, mu už nevenovala pozornosť. Keď
obžalovaný vychádzal z bytu, videla, ako v ruke nesie sako, košeľu a rifle. Tieto veci patrili jej priateľovi
M. K., s ktorým žije v spoločnej domácnosti asi 3 roky.

Svedkyňa Q. V. v prípravnom konaní vypovedala, že dňa 02.06.2015 opatrovala vy byte poškodenej
jej vnučku, nakoľko mala ovčie kiahne. Opatrovateľka jej uviedla, že obžalovaný prišiel asi okolo 12.30
hodine. Asi okolo 12.30 hodine niekto zvonil na zvonček a po chvíli počula, ako sa niekto snaží otvoriť
balkónové dvere. Následne videla ako obžalovaný Y. Č., syn poškodenej, prestrkuje ruku cez dvere dnu,

ktorú mu ona pricvikla. Obžalovaný ju uprosil, že nech ho pustí dnu, že sa chce opláchnuť a napiť a
hneď odíde. Potom jej povedal, že si chce vziať oblečenie do novej práce a zo skríň vzal sako, košeľu
a rifle a následne odišiel. Po tom, čo prišla poškodená, jej táto povedala, že mala hneď volať ju alebo
políciu, pričom jej tiež uviedla, že obžalovaný v jej byte žiadne veci nemá.

Svedok M. O. v prípravnom konaní vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 31.05.2015 asi okolo 16.00 hodine
stretol obžalovaného, s ktorým následne išiel do centra mesta, pričom obžalovaný mu uviedol, že má pri
sebe zlato, ktoré mu vrátila bývala priateľka a že ho chce ísť predať. Požiadal ho, aby išiel do záložne
zlato predať, nakoľko on ešte nemá vybavený občiansky preukaz. Išli do záložne na Mlynských Nivách.
Obžalovaný mal zlato vo vrecku, pričom išlo o prsteň a retiazku, ale ich počet uviesť nevedel. On v

záložni predložil svoj občiansky preukaz, pričom so zamestnancom záložne komunikoval obžalovaný,
ktorému bolo vyplatených asi 170,-Eur.

Svedkyňa T. C. v prípravnom konaní vypovedala, že pracuje ako záložník v záložni Breva na Paríčkovej
ul.č.5,Bratislava.Dňa31.05.2015asio16.45hodineprišladozáložneosoba,ktorápredložilaobčiansky

preukaz na meno Martin Prííbelský a ktorá chcela predať nejaké zlato. Od osoby prevzala dámsky zlatý
prsteň, zlatý náramok a zlatú retiazku na krk, za ktoré mu vyplatila sumu 175,30 Eur.

Svedok B. O. vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedol, že od zamestnanca záložne mu ako
zodpovednému vedúcemu bolo oznámené, že polícia žiada o súčinnosť pri hľadaní odcudzeného zlata,

na základe čoho zistil, že hľadané zlato do záložne predala osoba menom M. O. pod predajnou zmluvou
č. 3G15*09440 D. Išlo o 3 kusy zlatých šperkov, a to dámsky prsteň zo žltého zlata, náramok z červeného
zlata a retiazku zo žltého zlata.

V zápisnici o obhliadke miesta činu je zadokumentovaný priestor bytu na Jakubovom námestí č. 3

v Bratislave, 1. Poschodie, pričom okrem iného je v nej zaznamenané poškodenie na pravom krídle
dvojkrídlových balkónových dverí.

Zo záložnej zmluvy č. 3G15*09440 D vyplývajú skutočnosti, ktoré vo svojej výpovedi uviedol svedok
B. O..

Všetky vo veci vykonané dôkazy súd vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne tak, ako to predpokladá § 2
odsek 12 Trestného poriadkuVychádzajúc z výpovede svedkyne - poškodenej T.. V. Y., výpovede svedkyne Q. V. a svedkov M.
O., T. C. Q. B. O.U.G., zo samotnej výpovede obžalovaného uskutočnenej v prípravnom konaní, ako

aj z ostatných vo veci vykonaných dôkazov, mal súd vinu obžalovaného Y. za jednoznačne a bez
akýchkoľvek rozumných pochybností za preukázanú.

Ako už bolo uvedené, obžalovaný Y. Č. sa k spáchaniu oboch skutkov priznal, pričom ním uvedené
skutočnosti sú takmer v úplnej zhode so skutočnostiam uvedenými svedkyňou - poškodenou a ostatnými

vo veci vypočutými svedkami tak, ako to vyplýva z popisnej časti odôvodnenia tohto rozsudku. Tieto
súd považoval za dostatočne presvedčivé, nevzbudzujúce žiadne dôvodné pochybnosti k skutkovým
okolnostiam, ktoré sa uvádzajú v rámci popis skutku.

Podľa názoru súdu boli oba skutky v obžalobe aj správne právne kvalifikované. Obžalovaný si evidentne
prisvojil cudzie veci tým, že sa ich zmocnil a čin spáchal vlámaním, a to pri skutku v bode I. nedovoleným

prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily (vytlačením
balkónových dverí) a pri skutku v bode II. ľsťou, keď využil omyl svedkyni Q. V., ktorý sám vyvolal, keď
jej uviedol vymyslený dôvod, pre ktorý ho menovaná svedkyňa nakoniec vpustila do bytu. Spáchanie
činu vlámaním má zjavnú oporu v dikcii § 122 odsek 4 s prihliadnutím aj na § 122 odsek 6 Trestného
zákona. Na tomto základe, ako aj na objektívnu aj subjektívnu súvislosť oboch čiastkových útokov (§

122 odsek 10 Trestného zákona) boli preto oba skutky ako čiastkové útoky (§ 10 odsek 16 Trestného
poriadku) opodstatnene právne posúdené ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno
a/ Trestného zákona.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutkov z hľadiska následku (pri trestnom čine krádeže podľa § 212

Trestného zákona), považuje súd za potrebné uviesť, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná
konkrétna výška škody na odcudzených veciach uvedených v bode I. obžaloby (určenie konkrétnej
výšky škody v tomto bode obžaloby absentuje). V tomto smere neboli v prípravnom konaní zabezpečené
relevantné dôkazy a tieto neboli ani na hlavnom pojednávaní navrhnuté. Na tomto základe bolo možné
mať za ustálenú len výšku škody spôsobenú skutkom v bode II. obžaloby, ktorá tak nedosahuje ani malú

škodu (v zmysle § 125 odsek 1 Trestného zákona škoda prevyšujúca sumu 266,-Eur). Z tohto dôvodu
je tak opodstatnená právna kvalifikácia oboch čiastkových útokov iba v zmysle § 212 odsek 2 písmeno
a/ Trestného zákona, ktorého zákonným znakom nie je spôsobenie škody.

Skutkom v bode I. sa obžalovaný taktiež dopustil prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194

odsek 1 Trestného zákona (v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a/
Trestného zákona), nakoľko vykonaným dokazovaním bolo nepochybné, že obžalovaný nemal žiadne
užívacie právo k predmetnému bytu a bez súhlasu vlastníka nebol oprávnený na vstup do tohto bytu. Ako
vyplýva z výpovede svedkyne - poškodenej, žiaden takýto súhlas mu nebol udelený, čím bol naplnený
znak protiprávnosť činu.

Vzhľadom na to, že v danej trestnej veci sa jedná o prečin, súd sa zaoberal aj materiálnou stránkou
trestného činu v podobe materiálneho korektívu vyjadreného v § 10 odsek 2 Trestného zákona, a
to z hľadiska všetkých do úvahy prichádzajúcich kritérií (hodnotených v celku) v tomto ustanovení
obsiahnutých. Obžalovaný svojím konaním naplnil znaky dvoch prečinov, pričom spôsob vykonania činu

(aj za použitia ľsti), okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, spôsobený následok v podobe spôsobenej
škody, mieru zavinenia (priamy úmysel bez toho, aby sa zavinenie z hľadiska miery delilo medzi
viaceré osoby) a pohnútku obžalovaného (ziskuchtivosť) v nijakom smere neodôvodňuje záver, že by
posudzovaný skutok nebol prečinom pre absenciu požadovaného konkrétneho stupňa závažnosti.

Pokiaľ ide o určenie druhu a výmery trestu, súd vychádzal z účelu trestu vyjadreného v § 34 odsek 1
Trestného zákona, ako aj zo všetkých relevantných zásad pre ukladanie trestu. Súd u obžalovaného
zistil jednu poľahčujúcu okolnosť upravenú v § 36 písmeno l/ Trestného zákona spočívajúcu v priznaní
a úprimnom oľutovaní spáchania trestného činu. Na druhej strane súd u obžalovaného prihliadol
na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona spočívajúcu v spáchaní viac

trestných činov, ako aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona v spočívajúcu v
prechádzajúcomodsúdeníobžalovanéhozatrestnýčin.Vdôsledkuprevažujúcehopomerupriťažujúcich
okolností (pri aplikácii § 38 odsek 4 Trestného zákona) sa u obžalovaného zvyšuje dolná hranica trestnejsadzby upravenej v § 212 odsek 2 Trestného zákona (0 mesiacov až 2 roky) o jednu tretinu, t. j. upravená
trestná sadzba predstavuje rozpätie 8 mesiacov až 2 roky.

Pri stanovení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na to, že obžalovanému ukladal trest za dva
trestné činy, ktoré obžalovaný spáchal napriek tomu, že už bol za trestný čin odsúdený trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.03.2015, sp. zn. 0T/41/2015, právoplatným toho istého
dňa,ktorýmmuboluloženýtrestodňatiaslobodyvovýmere6mesiacovspodmienečnýmodkladomjeho
výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok (do 15.03.2016). Z uvedeného je tiež zrejmé, že obžalovaný Y.

Č. sa dopustil trestnej činnosti počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, a to dokonca
iba niečo vyše dva a pol mesiaca po tom, čo mu skúšobná doba začala plynúť. Menovaný obžalovaný
bol tiež niekoľkokrát priestupkovo prejednávaný za priestupok na úseku proti čistote a poriadku podľa
§ 48 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a až v piatich prípadoch
pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d/ zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisovv (ďalej len „zákon o priestupkoch“). V tomto smere

súd poukazuje na priestupok podľa naposledy citovaného ustanovenia zákona o priestupkoch, ktorého
sa Y. Č. dopustil tak, že dňa 05.07.2014 v čase o asi 05.50 hodine v Bratislave na zastávke MHD na
Suchom Mýte sa vyhrážal oznamovateľovi B. J. tým spôsobom, že sa proti oznamovateľovi rozbehol,
vytiahol kuchynský nôž z bieleho kovu s 13 cm čepeľou, ktorý držal v pravej ruke a sa ním dvakrát zahnal
na oznamovateľa, avšak oznamovateľ uskočil a ho netrafil (priestupok prejednaný Okresným úradom

Bratislava pod číslom: OU-BA-OVVS2-2014/075904).
S poukazom na uvedené možno konštatovať, že čisto výchovný trest nebude u obžalovaného Y. Č. plniť
svoj účel. Doterajšie postihy za priestupky, ako ani predchádzajúce odsúdenie (a plynutie skúšobnej
doby) neviedli obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život, naopak, opakovane (dvomi skutkami) sa
dopustil ďalšej trestnej činnosti. V jeho prípade považuje súd za potrebné a žiaduce vo zvýšenej miere

prihliadať na represívnu funkciu trestu pri rešpektovaní zásady jednoty prevencie a represie. Osoba
obžalovaného spôsobom svojho života, páchaním trestnej činnosti a priestupkov nedáva žiadnu záruku,
že sa opätovne nedopustí trestnej činnosti, na základe čoho je potrebné mať na zreteli predovšetkým
ochranu spoločnosti pred páchaním trestných činov zo strany obžalovaného Y. Č..

Spôsob spáchania činu, okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia, následok, prevažujúci
pomer priťažujúcich okolností a najmä osoba a pomery obžalovaného, ako aj možnosť jeho nápravy,
odôvodňujúuloženienepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodynatakmerdolnejhranicizvýšenejtrestnej
sadzby. Z tohto hľadiska je podľa názoru súdu výmera trestu odňatia slobody 9 mesiacov adekvátna,
reflektujúca trestnú činnosť obžalovaného a jeho osobu.

Nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho v súlade s § 48 odsek
2 písmeno a/ Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

V súvislosti s výrokom o náhrade škody súd poukazuje na to, že poškodení si v konaní pred súdom
neuplatnili nárok na náhradu škody, resp. nežiadali, aby súd uložil obžalovanému spôsobenú škodu
uhradiť. Na tomto základe preto súd o nároku na náhradu škody ani nerozhodoval.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ
sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným

môžu podať odvo-lanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súro-denci,
osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvola-nie pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.