Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. december 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17C/87/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814220944
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3814220944.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD v právnej veci žalobcu: P. Z.,

narodený X.X.XXXX, bytom I. 3, Z., zastúpený Advokátska kancelária MB, s.r.o. so sídlom Záhradnícka
36, Bratislava, proti žalovanému: Ing. Z. M., narodený XX.X.XXXX, bytom O. 318, zastúpený advokátom
JUDr. Dušanom Motúsom so sídlom Hviezdoslavova 3, Prievidza o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 25.000,- eur s úrokom z omeškania z tejto sumy v sadzbe
8,05 % ročne od 23.12.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a .
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Prievidza súdny poplatok za podanú žalobu 1.500,-
eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa prostredníctvom svojho advokáta žalobou doručenou súdu 1.12.2014 proti žalovanému
domáhal zaplatenia 100.000,- eur, pričom tvrdil, že žalovaný mu spôsobil svojim protiprávnym konaním
poškodenie zdravia, za čo žiadal 50.000,- eur a poškodenie zdravia zasiahlo do jeho súkromného a
rodinného života, za čo žiadal 50.000,- eur. Uplatnený nárok na pojednávaní 9.3.2015 zmenil zmenou
skutkových tvrdení tak, že sa proti žalovanému domáhal náhrady za bolesť 5.051,- eur, náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia 8.612,80 eur, nároku na ochranu osobnosti v dôsledku poškodenia

a zásahu do zdravia 44.949,- eur a nároku za zásah do práva na súkromie a rodinný život 41.387,20
eur. Uplatnený nárok na pojednávaní 7.11.2016 zmenil zmenou skutkových tvrdení tak, že sa proti
žalovanému domáhal náhrady za bolesť 9.689,40 eur, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
16.610,40 eur a nároku za zásah do práv žalobcu na zdravie, súkromie a osobný život 73.780,20 eur;
okrem toho si uplatnil úrok z omeškania z 100.000,- eur od 23.12.2014 do zaplatenia.
2.Žalobcaprotiuplatnenejnáhradezabolesťsčasti4.638,40eurvzniesolnámietkupremlčaniazdôvodu,
že zdravotný stav žalobcu bol ustálený 5.11.2013 a preto si tento nárok mohol uplatniť do 5.11.2015.

Žalobca proti uplatnenej náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia sčasti 7.997,60 eur vzniesol
námietku premlčania z dôvodu, že zdravotný stav žalobcu bol ustálený 5.11.2014 a preto si tento
nárok mohol uplatniť do 5.11.2016. Žalobca okrem toho namietol zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia, ktoré považoval za neprimerané, keďže hybnosť dolnej končatiny žalovaného obmedzuje len
pri športových aktivitách. Okrem toho žalovaný vzhľadom na svoje osobné pomery žiadal znížiť priznanú
náhradu škody. Žalovaný uviedol, že priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je obchádzaním
zákona o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

3.Súd vykonal všetky stranami navrhnuté dôkazy, a to čl. 14 - 15 trestný rozkaz, čl. 16 - 21 lekárske
správy, čl. 25 - 26 lekársky posudok, čl. 27 - 32 lekárske správy, čl. 33 - 34 prepúšťacia správa, čl. 35 -
40, rozhodnutie o invalidnom dôchodku, čl. 46 - 53 znalecký posudok, čl. 54 - 55 výsluch žalovaného z
trestného konania, čl. 57 - 60 korešpondencia, čl. 87 - 88 lekárske správy, čl. 89 - 91 pracovná zmluva,čl. 92 ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, čl. 105 a 108 otázky advokáta žalovaného a
odpovede ošetrujúceho lekára, čl. 115 - 119 fotografie, čl. 134 - 160 znalecký posudok, čl. 163 - 168
vyjadrenie a odpoveď znaleckej organizácie, výsluch svedkov K., M., O., J. a Z., výsluch žalobcu a

žalovaného. Z vykonaného dokazovania vyplynulo nasledovné:
X.Medzi stranami nebolo sporné a z trestného rozkazu (čl. XX - XX) a znaleckého posudku (čl. 134
- 160) vyplýva nasledovné: Žalovaný 21.1.2012 v Prievidzi napadol žalobcu tak, že ho strhol na zem,
čím mu spôsobil zlomeninu pravého členka. Zranenie si vyžiadalo (i) operáciu 21.1.2012, za čo je
počet bodov 180, ktorý treba zvýšiť na 270 pre zvýšený sekundárny pohyb fragmentov, pseudoartrózu

a zlomenie skrutiek a (ii) operáciu 24.4.2013, za čo je počet bodov 180, ktorý treba zvýšiť na 360 pre
infekciu, odobratie kostných štepov, migráciu skrutiek a ďalšiu operáciu 16.10.2013. Teda počet bodov
náhrady za bolesť je 630. Tieto zranenia spôsobili žalovanému úplnú (i) stuhnutosť pravého členkového
kĺbu v pravouhlom postavení, za čo je počet bodov 250, ktorý treba zvýšiť na 400 vzhľadom k veku
poškodeného v čase úrazu a možnosti spoločenského uplatnenia, (ii) trvalé poúrazové poruchy krvného
a lymfatického obehu pravej nohy, za čo je počet bodov 100, ktorý treba zvýšiť na 160 vzhľadom k

veku poškodeného v čase úrazu a možnosti spoločenského uplatnenia, (iii) rozsiahle plošné jazvy po
operáciách v rozsahu 5 až 30 cm, za čo je počet bodov 30 a (iv) vážne duševné poruchy, za čo je počet
bodov 130. Teda počet bodov náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je 720. Komplexne bolo
možné bolesť žalobcu ohodnotiť 5.11.2013 a sťaženie spoločenského uplatnenia 5.11.2014. Následky
úrazu žalobcovi znemožňujú vykonávať športovú činnosť a manuálnu prácu s potrebou zmien polohy

tela (čupnutie, postavenie na špičky, prechádzanie sa na dlhšiu vzdialenosť).
5.Z výsluchu svedkov K., M., O., J. a Z. vyplynulo, že vzťahy žalovaného s jeho priateľmi po úraze
ochladli, prestal sa s nimi stretať a chodiť na dovolenky, vyhľadával ich len, keď potreboval požičať
peniazealebonájsťprácu.Žalovanýbolpredúrazomvšestrannešportovozaložený(lyžovanie,cvičenie,
plávanie, futbal) a venoval sa manuálnym prácam (práca vo vinohrade, stavebné práce, opravy áut),

čo mu po úraze jeho zdravotným stavom nie je umožnené. Žalobca si pre obmedzenie svojho zdravia
nemôže nájsť stále zamestnanie, hoci pred úrazom bol riadne zamestnaný ako automechanik. Jeho
pracovná schopnosť je znížená o 55 %. Poberá čiastočný invalidný dôchodok, ktorého výška v roku
2013 bola 184,70 eur. Náklady jeho domácnosti, v ktorej s ním žije jeho manželka a dcéra, sú hradené
prevažne z príjmu jeho manželky. Žalovaný sa nemôže plnohodnotne zúčastňovať na výchove svojej

dcéry, ktorej nestíha pri prechádzkach a športových činnostiach. V dôsledku zmien psychiky sa žalovaný
voči manželke uzaviera, nerozumie jej a v komunikácii na ňu reaguje agresívne.
6.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
7.Podľa§156ods.1Trestnéhozákonaktoinémuúmyselneublížinazdraví,potrestásaodňatímslobody

na šesť mesiacov až dva roky.
8.Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
9.Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bolestnom“) sťaženie spoločenského

uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky
pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na
plnenie jeho spoločenských úloh.
10.Podľa § 10 ods. 4 prvá veta zákona o bolestnom bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo

stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel
poškodenie na zdraví.
11.Podľa § 5 ods. 1 zákona o bolestnom pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

12.Podľa § 5 ods. 2 zákona o bolestnom výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma
sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor.

13.Opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré bolo publikované oznámením č.
20/2012 Z.z. bola stanovená výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia za jeden bod v roku 2012 na 15,72 eur.14.Podľa § 5 ods. 5 zákona o bolestnom v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.
15.Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a z ustanovení právnych predpisov je žaloba čiastočne

dôvodná. Žalovaný svojím protiprávnym konaním postihovaným § 156 ods. 1 Trestného zákona konal
tak, že žalobcovi spôsobil poškodenie zdravia. Preto podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka
zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobcovi a ktorá spočíva v jeho bolesti a sťažení spoločenského
uplatnenia podľa § 444 Občianskeho zákonníka. Škoda bola v dokazovaní určená pri náhrade za bolesť
na 630 bodov a pri náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia na 720 bodov. Preto podľa § 5 ods. 2

zákona o bolestnom výška náhrady za bolesť predstavuje 9.903,60 eur (15,72 eur x 630 bodov) a výška
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 11.318,40 eur (15,72 eur x 720 bodov).
16.Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vzťahy žalovaného s jeho priateľmi po úraze ochladli,
prestal sa s nimi stretať a chodiť na dovolenky; vyhľadával ich len, keď potreboval požičať peniaze alebo
nájsť prácu. Žalovaný bol pred úrazom všestranne športovo založený (lyžovanie, cvičenie, plávanie,
futbal) a venoval sa manuálnym prácam (práca vo vinohrade, stavebné práce, opravy aút), čo mu po

úraze jeho zdravotným stavom nie je umožnené. Žalobca si pre obmedzenie svojho zdravia nemôže
nájsť stále zamestnanie, hoci pred úrazom bol riadne zamestnaný ako automechanik. Jeho pracovná
schopnosť je znížená o 55 %. Poberá čiastočný invalidný dôchodok, ktorého výška v roku 2013
bola 184,70 eur. Žalovaný sa nemôže plnohodnotne zúčastňovať na výchove dcéry, ktorej nestíha pri
prechádzkach. V dôsledku zmien psychiky sa žalovaný voči manželke uzaviera, nerozumie jej a v

komunikácii na ňu reaguje agresívne. Tieto skutočnosti odôvodňujú posúdenie sťaženia spoločenského
uplatnenia žalobcu ako prípadu hodného osobitného zreteľa podľa § 5 ods. 5 zákona o bolestnom,
keďže je zrejmé, že žalobca bol výrazne obmedzený v tých oblastiach života, ktoré tvorili prevažnú časť
jeho osobného sebauplatnenia pred úrazom. Žalobca bol pred úrazom manželom, otcom, manuálne
pracujúcou osobou, ktorá sa vo voľnom čase realizovala predovšetkým fyzickou prácou a športom.

Poškodenie zdravia žalobcu sa dotklo všetkých častí jeho osobného sebauplatnenia, a preto ide o
prípad hodný osobitného zreteľa. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona o bolestnom zvýšil z 11.318,40 eur o čiastku 3.778,-
eur, čo predstavuje 33,38 %. Takéto zvýšenie zodpovedá tomu, že žalobca utrpel úraz vo veku 40 rokov,
v čase, keď už bol manželom a otcom a vo veku, v ktorom šport prestáva byť rozhodujúcom prvkom

sebauplatnenia človeka. Preto nebolo dôvodné navýšenie o žalobcom žiadaných 50 %, keďže si možno
predstaviť prípady, pri ktorých by obdobné zranenie predstavovalo závažnejší zásah do osobného a
spoločenskéhoživotapoškodenejosoby.Hovoriťmožnonajmäopodobnešportovoamanuálnouprácou
zameraných mladších, slobodných a bezdetných mužoch, pri ktorých by obdobné poškodenie zdravia
mohlo viesť k omnoho väčším a dlhšie trvajúcim zásahom do ich pracovného a športového života,

prípadne do výraznejšieho obmedzenia možnosti založenia si vlastnej rodiny.
17.Vychádzajúc z uvedeného súd rozhodol tak, že žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému 25.000,- eur,
čo je súčet náhrady za bolesť 9.903,60, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 11.318,40 eur
a zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 3.778,- eur.
18.Na zaplatenie celého v žalobe uplatneného nároku žalobca vyzval žalovaného podaním žaloby, ktorá

bola žalovanému doručená 16.12.2014. Preto sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením priznanej
istiny17.12.2014,atopodľa§563Občianskehozákonníkavspojenís§41ods.3Občianskehosúdneho
poriadku. Preto je žalovaný povinný žalobcovi okrem istiny zaplatiť podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka aj úrok z omeškania v sadzbe 8,05 % ročne podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, keďže základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania predstavovala 0,05 % ročne.
19.V prevyšujúcej časti o zaplatenie 75.000,- eur súd žalobu zamietol. Primárne sčasti o zaplatenie
1.219,80 eur z dôvodu, že nepovažoval za dôvodné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia až o
50 % tak, ako žiadal žalobca. Predovšetkým však súd zamietol žalobu v tej časti, v ktorej sa žalobca
domáhal svojich domnelých nárokov podľa § 11 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého fyzická osoba

má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako
aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy v spojení s § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v
značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež
právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka vyplýva,

žeživot,zdravieasúkromieanepochybneiuplatneniefyzickejosobyvživoteavspoločnosti(§10ods.4
a§2ods.2.§5ods.5zákonaobolestnom)súchránenézákonompredzásahmi,ktorémajúzanásledok
poškodenie zdravia. Ochrana týchto hodnôt je však osobitným spôsobom upravená § 444 Občianskeho
zákonníka, ktorý pre prípad protiprávneho poškodenia zdravia vytvára osobitné nároky na odškodneniebolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom podrobnosti týkajúce sa týchto nárokov stanovuje
zákon o bolestnom, ktorého ustanovenia sa konštruované tak, že umožňujú i zohľadnenie ostatných
zložiek života fyzickej osoby, akými sú jej ľudská dôstojnosť, súkromie, rodinný, pracovný a spoločenský

život. Tieto osobitné ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka a zákona o bolestnom, osobitne jeho
ustanovenia § 10 ods. 4 a § 5 ods. 5 vytvárajú špeciálny zákonný rámec na úhrnné odškodnenie
všetkých zložiek ujmy, ktorá vzniká pri poškodení zdravia. Tieto osobitné ustanovenia vylučujú použitie
všeobecných, deklaratórnych a predovšetkým na ochranu celkom inak osobitne zákonom nechránených
hodnôt fyzickej osoby zameraných ustanovení § 11 a § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenia

§ 444 a zákona o bolestnom sú oproti ustanoveniam § 11 a § 13 ods. 2 osobitnými ustanoveniami, a
preto vylučujú použitie týchto všeobecných noriem.
20.Preto nemožno súhlasiť s právnym názorom vyjadreným v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 28.5.2014, sp.zn. 7Cdo/65/2013, v ktorom sa konštatuje, že „zo zákona o bolestnom vyplýva,
že zmyslom náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia je poskytnúť peňažnú náhradu
za ujmu spôsobenú zásahom do telesnej integrity fyzickej osoby. Z nich, ani zo zásad na hodnotenie

bolesti (§ 9 zákona o bolestnom), zásad na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 10
zákona o bolestnom), ale ani zo sadzieb bodového ohodnotenia (príloha 1. zákona o bolestnom) nie
je možné vyvodiť, že by sa náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytovali za
ujmu, ktorá premieta do psychickej sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti.“ Uvedený
názor je nesprávny a opomína vyššie uvedené ustanovenia § 10 ods. 4, § 2 ods. 2 a § 5 ods. 5

zákona o bolestnom, ktoré explicitne umožňujú zohľadniť osobitosť poškodenia zdravia s ohľadom na
osobitosť konkrétnej na zdraví postihnutej fyzickej osoby. Rovnako nemožno súhlasiť s tým, že príloha k
vyhláške nezohľadňuje psychickú sféru poškodenej osoby, čo je osobitne zrejmé i v tomto prípade, keď
sa žalobcovi poskytuje náhrada za bolesť spočívajúca v jeho vážnych duševných poruchách. Právny
názor uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je nesprávnym únikom zo zákonom

objektivizovanej náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia do roviny subjektivizmu
všeobecných, relatívne neurčitých noriem § 11 a § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V ostatnom treba
odkázať na argumenty uvedené v rozsudku Krajského súde v Trnave tak ako sú citované v uvedenom
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj na argumenty obsiahnuté v rozsudku
Krajského súdu v Prešove z 30.9.2013, č.k. 16Co/107/2013 -517 tak,

ako naň odkazuje Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí I. ÚS 426/2014 -31, v ktorom rozhodol tak, že právny názor, podľa ktorého popri nároku na náhradu
za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenie nie je daný nárok na ochranu osobnosti v
dôsledku poškodenia zdravia, je ústavne konformný.
21.Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia neboli dôvodné námietky žalobcu, ktorými namietal premlčanie uplatnených
nárokov. Zo žaloby a jej zmien je zrejmé, že žalobca vychádzal z nesprávnej právnej predstavy o tom, že
popri nároku na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia si možno uplatniť i náhradu
nemajetkovej ujmy. Na strane druhej však žalobca jasne vyjadril, že z dostatočne konkretizovaného
poškodenia zdravia si proti žalovanému vyvodzuje nárok na zaplatenie 100.000,- eur, pričom žaloba

bola podaná 1.12.2014. Podstatu svojej žaloby žalobca svojimi zmenami žaloby z 9.3.2015 a 7.11.2016
však nemenil, keďže šlo len o prispôsobenie jeho právnych predstáv výsledkom dokazovania a nie o
rozšírenie žalobou uplatnených nárokov. I keď išlo o zmenu žaloby, keďže išlo o podstatnú zmenu, či
skôr konkretizáciu skutkových tvrdení, treba dospieť k záveru, že nároky žalobcu na náhradu za bolesť
a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia boli uplatnené už doručením žaloby 1.12.2014. Preto

podaním žaloby na súde 1.12.2014 sa podľa § 112 Občianskeho zákonníka prerušilo plynutie premlčacej
doby, ktorá v prípade nároku na náhradu za bolesť začala plynúť 5.11.2013 a v prípade náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia 5.11.2014, kedy bolo možné tieto dve samostatné zložky komplexne
ohodnotiť. Nedošlo k premlčaniu práva žalobcu na náhradu škody, keďže neuplynula premlčacia doba
dvoch rokov tak, ako je stanovená v § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

22.Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný nemal priamy úmysel spôsobiť žalobcovi
poškodenie zdravia a o to, že žalovaný spláca viacero svojich záväzkov po splatnosti. Tieto skutočnosti
nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by bolo možné dôvodne priznanú
náhradu škody znížiť podľa § 450 Občianskeho zákonníka. Predovšetkým to neodôvodňujú pomery
žalobcu, ktorému bola škoda spôsobená a ktorého samotný prípad poškodenia zdravia treba považovať

za prípad hodný osobitného zreteľa. Žalovaný môže v ďalšom živote dosiahnuť príjem, ktorý mu
zabezpečí splatenie jeho dlhov, no ujma spôsobená žalobcovi na jeho zdraví je trvalá a závažná.
23.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania, keďže žalovaný mal úspech sčasti o zaplatenie 25.000,- eur a v prevyšujúcejčasti o zaplatenie 75.000,- eur bola žaloba zamietnutá. K tomu došlo len v dôsledku nesprávnej
právnej predstavy, pričom skutkové tvrdenia boli medzi stranami po vykonaní znaleckého dokazovania
nesporné. Preto nebol dôvod na to, aby súd náhradu trov konanie rozdeľoval. Osobitne súd prihliadol

na to, že žalobca bol poškodený na zdraví trestným činom žalovaného.
24.Žalobca bol v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Preto je žalovaný podľa § 2 ods. 2
zákona o súdnych poplatkoch povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sadzbe 6 % z 25.000,- eur,
teda 1.500,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa

jeho doručenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáhal.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.