Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/103/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115011315
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115011315.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
FrantiškaKováčaaJUDr.PatrikaPríbelského,PhD.,naneverejnomzasadnutíkonanomdňa25.októbra
2016 prejednal sťažnosť prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín v trestnej veci obžalovaného

O. O.,

nar. X.XX.XXXX v C., trvale bytom M. N., O. XXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 2T/111/2015 zo dňa 7. septembra 2016 a
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením súdu prvého stupňa bolo trestné stíhanie pre skutok, že obžalovaný O. O. si v presne
nezistenom čase, v období od 30.12.2008 do 5.1.2009 prisvojil osobné motorové vozidlo značky X. R.

A K N.: Y modrej metalízy, rok výroby 1999, EČ: S., ktoré mu bolo dňa 22.9.2007 zverené v obci D.
N. na základe ústnej dohody s poškodenou K. O. za účelom vykonania opravy a výmeny náhradných
dielov, a to tým spôsobom, že toto vozidlo bez vedomia a súhlasu poškodenej dal neznámej osobe,
čím poškodenej K. O., nar. XX.X.XXXX, bytom M. N., E. XXX/XX spôsobil škodu vo výške 1.800 €,
kvalifikovaný obžalobu prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín, č. 1Kv/37/09 zo dňa 27.12.2011 ako
prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr.zák. podľa §§ 290 ods. 1, 281 ods. 2, 215 ods. 2 písm. a/ Tr.por.

zastavené, pretože trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť, je celkom bez významu popri treste,
ktorý bol obžalovanému už právoplatne uložený pre iný trestný čin, a to rozsudkom Okresného súdu
Trenčín, sp.zn. 2T/185/2011 zo dňa 2.3.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn.
23To/89/2015 zo dňa 29.2.2016.

Podľa § 281 ods. 3 Tr.por. per analogiam bola poškodená K. O. odkázaná s uplatneným nárokom na

náhradu škody na civilné konanie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote písomne sťažnosť prokurátor. Prokurátor poukázal
predovšetkým na to, že Okresný súd Trenčín v konaní vedenom pod sp.zn. 2T/185/2011 nemohol
postupom podľa § 41 ods. 2 Tr.zák. zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody podľa § 233
ods. 3 Tr.zák. od 7 rokov do 12 rokov o 1/3, pretože tento súd vo viacčinnom súbehu zbiehajúci sa trestný

čin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr.por. uznesením, sp.zn. 2T/185/2011 zo dňa 26.2.2015 vylúčil na
samostatné konanie vedené ďalej pod sp.zn. 2T/111/2015. V prípade, že by k tomu nebolo došlo, bolo bypovinnosťou Okresného súdu Trenčín už v pôvodnom konaní pri stanovovaní trestu vychádzať z výmery
trestu odňatia slobody od 7 rokov do 16 rokov. Na túto skutočnosť súd prvého stupňa v tomto novom
realizovanom konaní neprihliadol pod sp.zn. 2T/111/2015, pretože v novom konaní v prípade ukladania

užsúhrnnéhotrestubybolopotrebnévychádzaťzozvýšenejtrestnejsadzbypostupompodľa§42ods.1
Tr.zák. s poukazom na § 41 ods. 2 Tr.zák., teda u zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233
ods.3Tr.zák.bymuselvychádzaťniezvýmery7rokovaž12rokovodňatiaslobody,alezvýmery7rokov
až 16 rokov odňatia slobody. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že v trestnej veci realizovanej
na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 2T/111/2015 je možné očakávať uloženie prísnejšieho trestu

významnejším spôsobom, ako tomu bolo v pôvodnej veci 2T/185/2011. Preto procesný postup podľa
§§ 290 ods. 1, 281 ods. 2, 215 ods. 1 písm. a/ Tr.por. spočívajúci v zastavení trestného stíhania pre
neúčelnosť neobstojí. Prokurátor ďalej namietal, že v prípade konania hlavného pojednávania by bol
obžalovaný O. O. zaviazaný aj k náhrade škody z titulu sprenevery motorového vozidla X. R.. Prokurátor
navrhol uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr.por. zrušiť v celom rozsahu s tým,
aby bolo súdu prvého stupňa nariadené vykonať hlavné pojednávanie v predmetnej veci.

V písomnom vyjadrení k sťažnosti prokurátora obžalovaný O. O. uviedol, že vzhľadom na právoplatne
uloženýtrestodňatiaslobodyvovýmere13rokov,rozhodnutiesúduprvéhostupňaozastavenítrestného
stíhania je správne.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
sťažnosť nie je dôvodná.

Ako bolo vyššie uvedené, z obsahu sťažnosti prokurátora vyplýva, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa

o zastavení trestného stíhania nesúhlasí z toho dôvodu, že takýmto postupom došlo k „zmareniu“
možnosti uložiť obžalovanému O. O. „zvýšený trest odňatia slobody“ podľa § 41 ods. 2 Tr.zák. vo
vzťahu k jeho právoplatnému odsúdeniu rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 2T/185/2011 zo
dňa 2.3.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 23To/89/2015 zo dňa 29.2.2016.

S týmto názorom prokurátora sa však senát nadriadeného súdu nestotožnil. Prokurátorovi zrejme
uniklo pozornosti, že už v pôvodnom konaní Okresného súdu Trenčín pre zločin legalizácie príjmu z
trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1, 3 Tr.zák. pod sp.zn. 2T/185/2011 (Krajský súd v Trenčín, sp.zn.
23To/89/2015) bol obžalovanému O. O. právoplatne uložený trest odňatia slobody vo zvýšenej sadzbe
trestu odňatia slobody podľa § 41 ods. 2 Tr.zák. Vyplýva to nielen z použitých ustanovení §§ 42 ods.

1, 41 ods. 2 Tr.zák. vo výroku o treste, ale aj z výmery uloženého trestu odňatia slobody - 13 rokov.
Výmera trestu odňatia slobody uvedená v Osobitnej časti Trestného zákona pri zločine podľa § 233 ods.
3 Tr.zák. má pritom hornú hranicu odňatia slobody - 12 rokov. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva,
že obžalovanému O. O. bol v predchádzajúcom trestnom stíhaní právoplatne „zvýšený“ trest odňatia
slobody v trestnej sadzbe určenej podľa § 41 ods. 2 Tr.zák., a to aj bez toho, že by mu bol v tomto

pôvodnom konaní ukladaný trest aj za prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr.zák., ktorý je predmetom
tohto konania.

S vytýkanou chybou v sťažnosti prokurátora sa preto senát nadriadeného súdu nestotožnil.

Súčasne sa krajský súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že trest, ku ktorému môže viesť
toto trestné stíhanie pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr.zák. (trestná sadzba odňatia slobody
do 2 rokov), je celkom bez významu popri treste odňatia slobody vo výmere 13 rokov, ktorý bol už
obžalovanému pre iný trestný čin právoplatne uložený. V tomto inom konaní bol obžalovanému uložený
trest o 1 rok vyšší, ako je horná hranica trestnej sadzby uvedená v § 233 ods. 3 Tr.zák. (použitie § 41

ods. 2 Tr.zák.)

K námietke prokurátora z pohľadu potreby rozhodnutia o náhrade škody v trestnom konaní, je potrebné
uviesť, že ustanovenia § 281 ods. 2 Tr.por. o zastavení trestného stíhania z dôvodu podľa § 215 ods.
2 písm. a/ Tr.por. neukladajú orgánom činným v trestnom konaní ani súdu povinnosť osobitne pri tomto

postupe prihliadať na uplatnený nárok na náhradu škody. Tento záver vyplýva aj z ustanovenia § 281
ods. 3 Tr.por., ktoré odkázanie poškodeného v takomto prípade na civilný proces (súd prvého stupňa
nesprávne uviedol civilné konanie) výslovne prikazuje.Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.