Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. december 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/190/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713217841
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5713217841.7

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia
Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, právne zastúpenej JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, P. O. BOX 205, proti žalovanému W. Š., K..
XX.X.XXXX, K. O. Q., Q.Z. XX, t.č. na neznámom mieste v Martine, zastúpenému opatrovníkom Mestom
Martin, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného občianskeho združenia VŠEOBECNÁ

OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962,
právne zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Bratislava, Dobrovičova 13, v
konaní o zaplatenie 1 677,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.

Žalovanému sa voči žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 268,46 €, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka číslo XXXXXXXXXX/XXXX
B.Ý. B. I. O., U.. W...

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21. 11. 2013 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia

sumy 1.677,- € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.602,51 € od 21.01.2012 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že jeho právny zástupca obchodná spoločnosť Slovenská
sporiteľňa a.s. so sídlom v Bratislave poskytla žalovanému na základe úverovej zmluvy č.0352591916
spotrebný úver „Na čokoľvek“, pričom úverová zmluva bola uzavretá 08.02.2007. Úver bol poskytnutý s

ročnou úrokovou sadzbou 18,4 % a žalovaný sa zaviazal splácať ho formou pravidelných mesačných
splátok, pričom posledná mala byť zročná 20.01.2012. Žalovaný však svoj záväzok voči predchodcovi
žalobcovi neplnil a v čase, keď bol úver splatný ku dňu 20.01.2012 bol v omeškaní s istinou
poskytnutého úveru vo výške 1.602,51 € s nesplatenými zmluvnými úrokmi z úveru vo výške 65,52
€ v omeškaní s nezaplatenými poplatkami za správu úveru v sume 8,97 €. Žalobca túto pohľadávku
proti žalovanému nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrela Slovenská

sporiteľňa, a.s. so sídlom v Bratislave ako postupca so žalobcom ako postupníkom dňa 28.03.2013.
Pohľadávka žalobcu nebola uspokojená ani ku dňu spísania žaloby a žalobca bol nútený obrátiť žalobou
na súd.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

Žalobca potom podaním zo dňa 19.01.2015 pohľadávku uplatnenú žalobou bližšie špecifikoval. Uviedol,
že žalovaný sa zaviazal úver zaplatiť formou 59-tich pravidelných mesačných splátok vo výške 41,13 €,pričom tieto boli zročné k 20-temu dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Prvá splátka bola dohodnutá
k 20.03.2007 a posledná k 20.01.2012. Žalovaný na úver zaplatil len 1.674,55 €. Pohľadávka žalobcu
pozostáva z nesplatenej časti úverovej istiny vo výške 1.602,51 €, z nesplatených riadnych zmluvných

úrokov vo výške spolu 65,52 € a z nesplatených poplatkov za správu úveru vo výške 8,97 €. Neuhradená
časť úveru vo výške 1.602,51 € pozostáva z nesplatenej istiny úveru a riadnych úrokov vyčíslených
od uzavretia zmluvy, teda od 08.02.2007 do 20.11.2011. Nesplatené úroky predstavujú riadne úroky za
obdobie od 21.11.2011 do 20.01.2012. Šlo o úroky stanovené sadzbou 18,40 % ročne. Nesplatené
poplatky za správu úveru predstavujú nezaplatené poplatky od 21.11.2011 do 21.01.2012. Podľa názoru

žalobcu, ktorý prezentoval v tomto podaní, šlo vzťah úverový, ktorý má v zmysle Obchodného zákonníka
charakter absolútneho obchodu, a preto jeho pohľadávka premlčaná nie je, nakoľko právne vzťahy
premlčania by sa mali spravovať Obchodným zákonníkom.

Podaním zo dňa 12.11.2014 zahlásil svoj vstup do konania vedľajší účastník uvedený v záhlaví tohto
rozsudku. Vedľajší účastník sa prvýkrát k žalobe vyjadril podaním z 21.01.2015, ktorým žiadal žalobu

zamietnuť v celom rozsahu. Poukázal predovšetkým na skutočnosť, že z listín, ktoré žalobca doložil
nebolo dokázané, či a ako žalovaný úver vyčerpal a nebolo preukázané kedy, a ktorou splátkou sa dostal
do omeškania, či a ako bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžných súm a kedy a ako Slovenská sporiteľňa
uplatnila svoje právo žiadať pre nezaplatenie splátky splatenie celej istiny. V súvislosti s aktívnou
legitimáciou žalobcu poukázal vedľajší účastník na skutočnosť, že žalobca nepreukázal podmienky

vyžadovanéust.§92ods.8 Zákonač.483/2001Z.z. obankách,atedanásledneaj splneniezákonných
predpokladov pre platné postúpenie pohľadávky z banky na nebankový subjekt, ktorým je žalobca.
Vedľajší účastník poukázal na skutočnosť, že citované ustanovenie dovoľuje banke postúpiť pohľadávku
voči klientovi za splnenia určitých podmienok. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú
osobu je predovšetkým to, aby bol klient v omeškaní aspoň 90 dní s úhradou záväzku voči banke a

tiež, ale to, aby ho banka na splnenie záväzku písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené,
pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Dôkazné bremeno preukázania platnosti postúpenia pohľadávky na žalobcu musí znášať žalobca.

Na vstup vedľajšieho účastníka a jeho vyjadrenie zareagoval žalobca podaním zo dňa 19.02.2015,

kde vzniesol námietku k vstupu vedľajšieho účastníka, ale súčasne sa vyjadril aj k otázke splnenia
podmienok vyžadovaných v ustanovení § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V tomto smere žalobca uviedol,
že žalovanému písomne oznámil výšku omeškaných splátok ku 31.08.2010 a súčasne žalovaného
vyzval na zaplatenie dlžnej sumy jeho právny predchodca, teda Slovenská sporiteľňa. Žalovaný však
od tohto dátumu až do dátumu konečnej splatnosti úveru dňa 20.01.2012 nezaplatil žiadnu platbu. Na

dôkaz tejto skutočnosti pripojil nedatovanú výzvu banky, z ktorej vyplývalo, že žalovaný je v omeškaní
k 31.08.2010 s úhradou sumy 237,08 € a banka ho žiada, aby dlžnú sumu uhradil najneskôr do 10
dní od doručenia výzvy. V prípade neuhradenia dlžnej sumy v stanovenej lehote Slovenská sporiteľňa,
a.s. pristúpi k zvereniu vymáhania predmetnej pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe, ktorá bola
žalovaného kontaktovať. V priebehu celého konania však žalobca nepripojil listinný dôkaz preukazujúci

odoslanie tejto výzvy bankou a už vôbec nie dôkaz preukazujúci kedy výzva bola doručená žalovanému,
prípadne, či bola aspoň dopravená do jeho poznávacej sféry a teda žalovaný mal možnosť si ju napr.
na pošte vyzdvihnúť.

O námietke žalobcu voči vstupu vedľajšieho účastníka súd právoplatne rozhodol uznesením č. k.

10C/190/2014-87 zo dňa 04.06.2015, ktorým námietku žalobcu vstupu vedľajšieho účastníka do konania
zamietol a vstup vedľajšieho účastníka pripustil.

Na podanie vedľajšieho účastníka zareagoval žalobca podaním zo dňa 07.10.2015, v ktorom
argumentoval skutočnosťou, že účelom ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách je prelomenie

bankovéhotajomstvaanieobmedzeniemožnostipostúpiťbankovúpohľadávku,čonepochybnevyplýva
zo systematického začlenenia dotknutého ust. zákona a aj z dôvodovej správy k tomuto § vládneho
návrhu zákona o bankách. V súlade s účelom ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorým je prelomenie
bankového tajomstva a nie zakotvenie ďalšej podmienky v platnosti postúpenia pohľadávky boli výzvy
na úhradu omeškaných splátok, ktoré boli zasielané zo strany právneho predchodcu žalobcu obyčajnou

poštou v súlade s ust. článku 10. bod 10.3. všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu
žalobcu, podľa ktorého pri doručovaní písomnosti v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú
v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní a to aj vtedy, ak sa adresát
o tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnuté inak,banka zasiela písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej zásielky. Pokiaľ ide o reálne
poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému, ktoré namietol vedľajší účastník tak toto jednoznačne
vyplýva z výpisu z úverového účtu, ktorý žalobca pripojil do súdneho spisu. Preto žalobca na žalobe v

celom rozsahu trval.

V ďalších podaniach potom žalobca len konštatoval, že považuje pohľadávku Slovenskej sporiteľne
voči žalovanému na žalobcu za riadne postúpenú a nedokázal súdu predložiť dôkaz o odoslaní výzvy,
ktorú pripojil do súdneho spisu.

Samotná Slovenská sporiteľňa, ktorá bola oslovená tiež súdom ohľadne otázky doručenia výzvy
Slovenskej sporiteľne, ktorú žalobca pripojil do súdneho spisu, súdu podaním zo dňa 18.11.2015
oznámila, že jej uplynula archivačná lehota podľa § 42 ods. 1 Zákona o bankách a požadovaným
listinným dôkazom preukazujúcim odoslanie predmetnej výzvy už nedisponuje.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, pretože sa mu ju nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keďže sa
nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska a iné miesto jeho pobytu sa súdu zistiť napriek rozsiahlym
šetreniam nepodarilo. Súd preto žalovanému ustanovil podľa § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovníka pre konanie
v osobe Mesta Martin, ktoré potom žalovaného zastupovalo v konaní. Opatrovník žalovaného sa k
žalobe a k ďalším podaniam žalobcu a vedľajšieho účastníka nevyjadril.

Súd pri svojej rozhodovacej činnosti vychádzal z listinných dôkazov, ktoré pripojila do spisu
predovšetkým žalujúca strana. Takto vykonaným dokazovaním mal súd preukázaný tento skutkový stav
veci:

Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Bratislave ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dňa 08.02.2007
uzavreli zmluvu o splátkovom úvere čísla uvedeného v žalobe, ktorou bol žalovanému poskytnutý
spotrebiteľský úver typu Mini úver do 10 minút vo výške 45.000,- Sk pri pevnej úrokovej sadzbe
18,40 % ročne. Zmluvné strany dohodli poplatok za správu úveru vo výške 60,- Sk mesačne, výšku
splátky vo výške 1.239,- Sk mesačne, splatnosť prvej splátky k 20.03.2007, počet splátok 59, ktoré boli

zročné vždy mesačne k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci a konečnú splatnosť úveru k 20.01.2012.
Ročná percentuálna miera nákladov tohto typu úveru bola 23,22 % ročne. Neoddeliteľnou súčasťou z
úverovej zmluvy boli základné podmienky úverovej zmluvy a všeobecné obchodné podmienky žalobcu.
Z prehľadu transakcií na úverovom účte potom súd zistil, že žalovaný poslednú splátku úveru zaplatil
v máji roku 2010, potom na úverovom účte z jeho strany nie sú evidované žiadne platby. Je teda

zrejmé, že žalovaný v máji 2010 prestal úver splácať. Pokiaľ šlo o výzvu Slovenskej sporiteľne,
ktorú pripojil do spisu žalobca, táto výzva nebola datovaná (čl.73). Z jej obsahu tak možno usúdiť,
že bola spísaná zrejme v septembri 2010, nakoľko z jej textu vyplýva, že k 31.08.2010 žalovaný mal
dlhovať Slovenskej sporiteľni sumu 237,08 €. Ako súd konštatoval vyššie, žalobca nepredukoval dôkaz
preukazujúci doručenie výzvy žalovaného a už vôbec dôkaz preukazujúci, že Slovenská sporiteľňa

takúto výzvu žalovanému vôbec odoslala a ak odoslala, tak kedy sa tak stalo.

Žalobca svoj nárok voči žalovanému odvíjal od zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel so
Slovenskou sporiteľňou dňa 28.03.2013 ako postupník. Skutočnosť, že Slovenská sporiteľňa, a.s. so
sídlom v Bratislave na žalobcu postúpila pohľadávku z vyššie úverovej zmluvy vyplýva aj z oznámenia

o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka, teda z listu Slovenskej sporiteľne zo dňa
05.04.2013, ktorý bol adresovaný žalovanému ( čl. 8). Z tohto listu vyplýva, že Slovenská sporiteľňa
oznamuje žalovanému, že uzavrela so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE
dňa 28.03.2013 a pohľadávku z vyššie uvedenej úverovej zmluvy celkove 2.290,88 € s príslušenstvom
postúpila na žalobcu a žalovaný môže tento dlh plniť priamo zaplatením tejto sumy na účet tam uvedený.

Otázne však bolo, či toto postúpenie bolo urobené platne, teda, či bola uzavretá platná zmluva o
postúpení pohľadávok zo Slovenskej sporiteľne na žalobcu, v rámci ktorej mala byť postúpená aj
pohľadávka voči žalovanému.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k presvedčeniu, že medzi bankou, teda Slovenskou sporiteľňou,
a.s. so sídlom v Bratislave a žalovaným na základe vyššie spomínanej úverovej zmluvy vznikol vzťah
spotrebiteľský vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a na takýto vzťah mimo zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. sa vzťahujú aj ďalšie ustanovenia právnych predpisov, ktoréboli prijaté na ochranu spotrebiteľa, predovšetkým ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ktoréupravujúspotrebiteľsképrávnevzťahy,aleajďalšiezákony,napr.zákonč.250/2007Z.z.oochrane
spotrebiteľa a podobne.

Vedľajší účastník v konaní predovšetkým namietal porušenie ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách č.
483/2001 Z. z..

Podľa daného ustanovenia účinného v čase postúpenia, ak je napriek písomnej výzve banky alebo

pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čoilenčastisvojhopeňažnéhozáväzkuvočibankealebopobočkezahraničnejbanky,môžebankaalebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. To právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta zo splnením čo
i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol 1 rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Predpokladom platného postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 ods. 1 a 2 Obč. zák., v prípade
pohľadávky banky je plnenie podmienok daných ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách a totiž, aby klient
bol aspoň 90 dní v omeškaní a aby banka klienta na plnenie písomne vyzvala.

Súd nepochybuje o skutočnosti, že žalovaný prestal splácať vo vzťahu k predchodcovi žalobcu dlh a
banka ho mala na zaplatenie vyzvať výzvou vyššie uvedenou. Žalobca, ktorý sa mal stať na základe
zmluvy o postúpenia pohľadávky nositeľom pohľadávky vo vzťahu k žalovanému však nepreukázal,
žeby banka túto výzvu bola žalovanému odoslala a následne aj žalovanému doručila alebo ju aspoň
dostala do jeho poznávacej sféry, preto súd výzvu banky v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z.

nemal preukázanú a teda nemal za preukázané splnenie podmienok vyžadovaných týmto ustanovením
zákona a preto dospel k presvedčeniu, že postúpenie pohľadávky banky na žalobcu nebolo urobené v
súlade s ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. a preto je podľa § 39 Obč. zák. neplatné.

Podľa § 525 ods. 1 Obč. zák., postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa

alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.

Vyššie uvedené ustanovenie zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa
zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu, pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať

za taký druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené
špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. Zákona bankách
akoajobsiahlebankovétajomstvo.Tietopožiadavkyvyplývajúprebankupriamozozákona.Postúpením
pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá bankou nie je a teda týmto požiadavkám nepodlieha sa
tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupcom a dlžníkom

v porovnaní s novom vznikajúcim vzťahom medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom. Preto treba
principiálne vychádzať z toho, že ustanovenia § 525 ods. 1 Obč. zák. bráni postupovaniu pohľadávok z
takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach
klienta a preto je nutné rešpektovať ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

Z uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pričom postupca v súdnom konaní, v
ktorom takúto postúpenú pohľadávku uplatňuje je povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej
legitimácie, a totiž tej skutočnosti, že je nositeľom práv, ktoré v súdnom konaní uplatňuje. Nepreukázanie
týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.Keďže podľa presvedčenia súdu žalobca neprodukoval dôkaz preukazujúci platnosť postúpenia
pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne na žalobcu, súd dospel k presvedčeniu, že žalobca proti

žalovanému nárok uplatnený žalobou uplatňovať nemôže a, že žaloba je nedôvodná, preto žalobu v
celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalovaný bol v konaní proti žalobcovi
plneúspešný,avšakvkonanímupreukázateľnetrovynevznikli,pretosúdotrováchžalovanéhorozhodol

tak, že sa žalovanému proti žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný náhrada trov konania nepriznáva.

Pokiaľ ide o trovy vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval na strane víťazného žalovaného podľa
presvedčenia súdu mal vedľajší účastník nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania. Trovy
vedľajšieho účastníka sú tvorené trovami jeho právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené a priznané
podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Trovy právneho zastúpenia tvorí odmena právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za 3 úkony právnej
služby po 81,33 € a režijný paušál za 2 úkony právnych služieb po 8,04 € a za 1 úkon právnych služieb
urobených v roku 2015 za 8,39 €. K úkonom právnych služieb patrí prevzatie a príprava zastúpenia,
vyjadrenie k veci samej a vyjadrenie k námietke neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania.
Spolu trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka predstavujú sumu 268,46 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.