Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoE/172/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711208365
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8711208365.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10,
Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o.,
Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinným 1./ R. M., bytom Y. XXX, F. Z., 2./ L. M.,
bytom Y. XXX, F. Z., o vymoženie 997,75 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Poprad č. k. 20Er 395/2011 - 63 zo dňa 27.03.2013 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ľuboša
Sidorjáka zo dňa 29.06.2011 v časti vymoženia istiny 366,48 Eur a úroku z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 366,48 Eur od 19.04.2010 do zaplatenia.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinným vymoženia pohľadávky s príslušenstvom na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK -
804/10-EK zo dňa 25.10.2010.

Následne súd citoval ust. § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok),
ust. § 3 ods. 1, § 39, § 52, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k), ods. 5, § 54 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), § 25 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 1 ods. 2 písm. e), § 2, § 3 ods. 1 a 2
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že medzi účastníkmi konania bola
uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. Zmluva, ako aj zmluvné dojednania boli vopred pripravené
veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov, pričom dlžníci nemohli ovplyvniť ich obsah. Súd poukázal na
nedodržanie informačnej povinnosti zo strany dodávateľa vzhľadom na husto písaný text drobným
písmom. Konštatoval, že zmluva obsahuje neprimerané podmienky - dojednania o zmluvných pokutách
(článok 14 zmluvných dojednaní), ktoré neboli individuálne dojednané a spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprimerané zmluvné podmienky
sú absolútne neplatné a rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinných na plnenie, ktoré je právom
nedovolené a je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Súd považoval výšku zmluvných pokút v
sume 366,48 Eur vzhľadom k výške istiny reálne poskytnutého úveru vo výške 597,49 Eur za absolútne
neprimeranú, priečiacu sa dobrým mravom a zákonu.

Z týchto dôvodov súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v časti zmluvných pokút.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 164/96 publikovaný pod číslom R 58/1997, podľa ktorého
formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložku o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené
formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti
je naplnená tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného
hlavne určitý výrok, doplnenie exekučného titulu o dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného
a povinného (§ 256 Občianskeho súdneho poriadku). Hypotéza § 45 ods. 1 písm. c) zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní) obmedzuje rozsah
preskúmavacej právomoci exekučného súdu výlučne na plnenie vyplývajúce z exekučného titulu a jeho
skúmanie ako objektívne nemožné, nedovolené či v rozpore s dobrými mravmi. Z tohto ustanovenia ani v
širšom zmysle nevyplýva, že exekučný súd má právo preskúmavať právny dôvod, na základe ktorého sa
v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. Posúdenie hmotnoprávneho základu plnenia je obmedzené
len na nachádzacie konanie ako také. Z ust. § 35 a § 51 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní v spojení
s ust. § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva prekážka res iudicata. Exekučný súd nie je
oprávnený o takejto otázke vôbec konať a rozhodovať, lebo jedinou procesne relevantnou možnosťou
z hľadiska Zákona o rozhodcovskom konaní by bolo preskúmanie rozsudku rozhodcom (o to povinní
nikdy nepožiadali, hoci túto možnosť rozhodcovská doložka výslovne pripúšťa čl. 18 ods. 18.2.1 písm.
f) zmluvy, alebo postup v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku). Exekučný súd takýmto
preskúmavaním porušuje elementárnu zásadu sporového konania - dispozičnosť a kontradiktórnosť
vyjadrenú v nutnosti podať návrh na súd stranou zmluvy, aby bola zmluva preskúmaná. Oprávnený ďalej
uviedol, že súd nebral do úvahy pri posudzovaní zmluvných pokút žiadne okolnosti, ktoré sa nároku na
zmluvné pokuty, jeho vzniku a výšky týkajú. Zmluvná pokuta vznikla ako sankcia za porušenie základnej
povinnosti tvoriacej podstatu celého zmluvného vzťahu - splatenie dlhu v splátkach. Navyše bolo
povinnosťou súdu zhodnotiť možnosť moderácie zmluvných pokút namiesto vyhlásenia o neprimeranosti
zmluvných pokút ako celku. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

Zákonný sudca podanému odvolaniu v zmysle § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku nevyhovel.

Povinným bolo odvolanie doručené na vedomie podľa § 209a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné v zmysle ust. § 221
ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Mgr. Erikom Končokom sp. zn. RK -
804/10 - EK dňa 25.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2010 a vykonateľnosť 04.01.2011
a ktorým bola povinným uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť oprávnenému sumu 997,75
Eur s príslušenstvom (v spise na čl. 3-7). Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300011287
zo dňa 13.08.2008 (v spise na č.l. 9) uzavretej medzi účastníkmi konania, vyplýva, že povinným ako
dlžníkom bola poskytnutá čiastka 25 000,- Sk (829,85 Eur), ktorú sa povinní zaviazali splácať v 30
mesačných splátkach po 1 603,- Sk (53,21 Eur). Zmluvná odmena za poskytnutie úveru bola dohodnutá
na 23 090,- Sk (766,45 Eur). Rozhodcovský súd založil svoju právomoc v zmysle bodu 18 zmluvných
dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere.

Súd prvého stupňa správne konštatoval, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená spotrebiteľská
zmluva (štandardná, typizovaná) bez možnosti spotrebiteľa akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť obsah
zmluvných dojednaní. Z tohto dôvodu súd správne uviedol, že je potrebné aplikovať ustanovenia na
ochranu spotrebiteľa. Postup súdu prvého stupňa však nebol správny, keď sa nezaoberal platnosťou
rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu danú vec prejednať a
rozhodnúť.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Význam rozhodcovskej doložky je v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami pomerne značný,
lebo v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s
cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Inými slovami povedané, cieľom
rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom ako súkromnou osobou, na
ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,
požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.

V danom prípade bola rozhodcovská zmluva vyjadrená len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva
s ostatnými zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere.

Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí to platiť aj pre súkromnoprávnu
sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môže výrazne
zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne
prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o arbitrážnom konaní vrátane
rozhodcovskej zmluvy.
Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal platnosťou, resp.
neplatnosťou rozhodcovskej doložky z hľadiska jej neprijateľnosti ako zmluvnej podmienky, ktorá je
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Na základe doposiaľ
vykonaného dokazovania prvostupňový súd dospel k
predčasnému právnemu záveru, pretože neskúmal platnosť dojednania rozhodcovskej doložky z
hľadiska ust. § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení napadnutého
uznesenia absentuje dostatok dôvodov, z ktorých vyvodil platnosť rozhodcovskej doložky, a preto
napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo
146/2011, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rovnaký právny názor vyplýva aj z
uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.11.2012 sp. zn. 6Cdo 207/2011, podľa ktorého už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie
sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie
(iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo
vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych
predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho
predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových
náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práva a
povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Osobitosť postavenia
rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednávať a rozhodnúť sa
odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné

uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského
súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za
následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Obdobný právny záver vyplýva aj z uznesení NS
SR sp.zn.6Cdo 143/2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV.
ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2011 a nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10
zo dňa 1.11.2011.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) Občianskeho
súdneho poriadku zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku).
Úlohou súdu prvého stupňa bude posúdiť platnosť rozhodcovskej doložky, ktorá vyplýva len z
pripojených zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti oprávneného (čl. 10-11),
a to aj v nadväznosti na ust. § 3 a 4 Zákona o rozhodcovskom konaní a následne o žiadosti súdneho
exekútora opätovne rozhodnúť.
Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.