Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. november 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/177/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415205502
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4415205502.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: APS FUND ALPHA

uzavřený investiční fond, a.s. so sídlom Celetná 988/38, Praha 1, Česká republika, IČO: 01596039,
právne zastúpený JÁNSKÝ & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Nitra, Štúrova 13, IČO: 47 249 650, proti
žalovanému: T. I., nar. XX.X.XXXX, bytom C., S. XX/XX, o zaplatenie 163,28 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi sumu vo výške 115,48 eur spolu s úrokom z omeškania:
- vo výške 9 % p. a. zo sumy 41,06 eur od 26.4.2012 do zaplatenia,
- vo výške 9 % p. a. zo sumy 16,68 eur od 26.5.2012 do zaplatenia,
- vo výške 9 % p. a. zo sumy 54,24 eur od 26.6.2012 do zaplatenia,

- vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 3,50 eur od 26.7.2012 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v bode 4 Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných
služiebzodňa13.2.2012vznení:„VprípadeporušeniazáväzkuÚčastníkauvedenéhovbode1písmeno

b) alebo v bode 3 tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany
Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1“, j e n e p
r i j a t e ľ n á.

IV. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 163,28 eur s príslušenstvom titulom
neuhradených telekomunikačných služieb a zmluvnej pokuty, keď poukázal na skutočnosti, v zmysle
ktorých mal žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzatvoriť Zmluvu o poskytovaní verejných

služieb s Dodatkom k zmluve. Žalovaný mal porušiť svoje povinnosti pozostávajúce zo zaplatenia
poskytovaných služieb a v dôsledku toho mal žalobcovi vzniknúť nárok na zaplatenie neuhradených
telekomunikačných služieb a zmluvnej pokuty podľa dojednaných podmienok.

2. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a. s. a žalobca uzavreli medzi sebou Zmluvu
o postúpení pohľadávok dňa 9.6.2014, predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu.

3. Na pojednávanie konané dňa 14.11.2016 sa strany sporu ani právny zástupca nedostavili. Právny
zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť mailovým podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa
14.11.2016 z dôvodu procesnej hospodárnosti a uviedol, že v tomto konaní predložil dôkazy dostatočne
preukazujúce oprávnenosť jeho nárokov a súhlasil s tým, aby súd pojednával a rozhodol v jehoneprítomnosti ako aj v neprítomnosti žalobcu a v prípade úspechu si uplatnil nárok na náhradu trov
konania.
Žalovaný mal doručenie predvolania vykázané v súlade s ustanovením § 111 odsek 3 C.S.P. Preto súd

pojednával v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu podľa § 180 C.S.P.

4. Žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť platiť riadne a včas za služby poskytované právnym
predchodcom žalobcu a z tohto dôvodu si žalobca uplatnil aj zmluvnú pokutu. Právny predchodca
žalobcu si svoju zmluvnú povinnosť plnil riadne a včas, lebo včas fakturoval za služby, ktoré poskytol

žalovanému na základe predložených faktúr.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to: výpisom z
Obchodného registra žalobcu, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb, Dodatkom k zmluve, Zmluvou
o postúpení pohľadávok, faktúrami, platobným rozkazom, uznesením o zrušení platobného rozkazu, a
zistil tento skutkový a právny stav:

6. Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 13.2.2012 žalobca preukázal, že právny predchodca
žalobcu takúto uzavrel so žalovaným, predmetom ktorej bolo poskytnutie SIM karty s programom služieb
Relax 60 + (120).

7. Dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb žalobca preukázal, že právny predchodca
žalobcu takúto uzavrel so žalovaným, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívanie služby,
s programom Relax 60 + (120) s dobou viazanosti 24 mesiacov a v prípade porušenia týchto podmienok
s určením zmluvnej pokuty vo výške 47,80 eur.

8. Oznámením o postúpení pohľadávok právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že
pohľadávka žalovaného vo výške 163,28 eur spolu s príslušenstvom bola postúpená na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 9.6.2014 na žalobcu, a preto bol vyzvaný, aby zaplatil sumu 163,28
eur na účet uvedený v tomto oznámení, ktorá suma obsahovala istinu + zmluvnú pokutu na nového
veriteľa žalovanú sumu do 5 dní od obdržania tohto oznámenia, v opačnom prípade bol upozornený na

každodenné narastanie príslušenstva vyššie uvedených pohľadávok.

9. Faktúrami z čl. 9-17 spisu žalobca preukázal, z čoho faktúra pozostáva, na akú sumu je vystavená
a za aké obdobie bola vystavená. Päť faktúr, a to fa č. 7207147601 znejúca na sumu 3,50 eur, splatná
dňa 25.7.2012, fa č. 7206076591 znejúca na sumu 54,24 eur, splatná dňa 25.6.2012, fa č. 7204824999

znejúcanasumu16,68eur,splatnádňa25.5.2012,fač.7203613132znejúcanasumu41,06eur,splatná
dňa25.4.2012bolivystavenéakopravidelnémesačnépoplatkyzaužívaniemobilnýchhlasovýchslužieb
a fa č. 7304607545 znejúca na sumu 47,80 eur, splatná dňa 25.5.2013, bola vystavená ako zmluvná
pokuta.

10. Prílohou č. 1 - Protokolom o odovzdaní konkrétnych postupovaných pohľadávok právny predchodca
žalobcu preukázal, že konkrétne pohľadávka žalovaného vo výške žalovanej sumy bola postúpená na
žalobcu.

11. V Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I je od 1.4.1999 zapísaný s aktuálnym obchodným

menom Slovak Telekom a.s., Karadžičova 10, Bratislava, s prideleným IČOm: 35 763 469. Do
predmetu jeho činnosti patrí, okrem iného, poskytovanie verejnej telekomunikačnej mobilnej služby
prostredníctvom mobilných verejných telekomunikačných sietí, poskytovanie verejnej elektronickej
komunikačnej služby, zriaďovanie, prevádzkovanie, výstavba, údržba a servis telekomunikačných
zariadení sietí a informačných technológií vo vlastníctve iných subjektov v rozsahu uzatvorených zmlúv

(výpis z obchodného registra, ktorý je súdu všeobecne známy zo svojej rozhodovacej činnosti).

12. Platobným rozkazom tunajšieho súdu pod sp. zn. 9C/177/2015-30 zo dňa 14.5.2015 mal súd
preukázané,ževskrátenomkonaníbolovyhovenénárokužalobcuažalovanýbolzaviazanýkzaplateniu
sumy 163,28 eur istiny s príslušenstvom, a náhradou trov konania a následne bol uznesením zo dňa

10.5.2016, č. k. 9C/177/2015-41 tento platobný rozkaz zrušený podľa v tom čase platného § 173 ods.
1, 2 O.S.P. z dôvodu, že sa ho nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk.13. Medzi spoločnosťou Slovak Telekom a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 (podnik)
a žalovaným (účastník) bola v písomnej forme uzatvorená vyššie uvedená Zmluva o poskytovaní
verejných služieb a Dodatok k zmluve. Podnik sa zaviazal poskytovať žalovanému služby mobilných

hlasových služieb s programom Relax 60 + (120) s dobou viazanosti 24 mesiacov a s výškou zmluvnej
pokuty 47,80 eur. Účastník vzal na vedomie a súhlasil s tým, že v prípade porušenia povinností
uvedených v bode 4 tabuľky č. 1 Dodatku, je povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tomto
bode, čo znamená 47,80 eur. Podľa identifikačných údajov v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení a
dodatku k zmluve, bol žalovaný fyzickou osobou - nepodnikateľom.

14. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd dospel k nasledovnému právnemu názoru
a záveru veci:

15. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k

verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník,
ktorésúsúčasťouzmluvy.Zmluvaoposkytovaníverejnýchslužiebjepísomná;toneplatíprepredplatené
služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných
prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako
písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa

Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

16. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluva o poskytovaní
verejných služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,

b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,

3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,

6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných

cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania

výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,

h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

(3) Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných

služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne
uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o
poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:
a) lehotu prvého pripojenia k sieti,b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení
účastníkovi,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a

informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,
e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,
f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) v znení od 01.01.2008 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení od 01.01.2008 dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení od 01.01.2008 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 01.04.2004 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, a tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (ďalej len "neprijateľná

podmienka").

21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení od 01.01.2008 neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho
nesplní ani v dodatočne primeranej lehote poskytnutej mi veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť
ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých
plnení.
ods. 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri

plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 3a Nariadenia vlády SR č. 281/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie
vlády SR č. 87/1995 Z. z., ods. 1, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných

prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov
nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov, naposledy zverejnenú
podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a
súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády, za rozhodujúcu
sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

24. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len sčasti. Súd sa v prvom rade
zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu v konaní so záverom, že aktívna legitimácia žalobcu
v konaní je daná. Vyplýva z právneho nástupníctva po spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Bratislava,
na základe citovanej zmluvy o postúpení pohľadávok. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že predmetný zmluvný vzťah je v
skutočnosti spotrebiteľskou zmluvou, pretože právny predchodca žalobcu zmluvu uzavrel v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a v nej vystupoval ako dodávateľ a žalovaný, ktorý v čase uzavretia zmluvy o
poskytovaní verejných služieb nebol podnikateľom, vystupoval ako spotrebiteľ.
Nárok žalobcu na zaplatenie poskytnutých verejných elektronických komunikačných služieb a z

nich vyplývajúcich mesačných poplatkov upravených v zmluve, a ktoré boli v konečnom dôsledku
špecifikované vo vyššie citovaných faktúrach v celkovej výške 115,48 eur, súd považuje za dôvodný. Niet
totižpochýbotom,žemedziprávnympredchodcomžalobcuažalovaným vznikolzmluvnývzťahpodľa§
44 odsek 1, 2 a 3 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, právny predchodca žalobcuposkytoval dohodnuté služby, za ktoré žalovanému vznikla povinnosť v zmysle dohodnutých podmienok
realizovať odplatu podľa dohodnutých podmienok a vo výške uvedenej vo vyššie označených faktúrach.
Žalovaný však týmto spôsobom nepostupoval, a svoje povinnosti si neplnil. Okrem priznanej istiny bola

žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, pretože
sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, a to podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Zb. v znení od 01.01.2009. Počiatok z omeškania bol určený spôsobom navrhnutým žalobcom, pretože
žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu v dňoch, ktoré nasledujú po dni splatnosti
jednotlivých faktúr.

Nárok žalobcu na dohodnutú zmluvnú pokutu však súd vyhodnotil ako neoprávnený, pretože takto
dohodnutá zmluvná pokuta je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka a teda je neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení od
01.01.2008. Neprijateľnosť tejto podmienky vyplýva zo skutočnosti, že spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. K tomuto záveru
súd dospel vzhľadom na skutočnosť, že predmetný dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb a

jej všeobecné podmienky obsahujú nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty jednostranne iba v neprospech
žalovaného (spotrebiteľa) pre prípad porušenia jeho zmluvných povinností, pričom pre prípad porušenia
zmluvných povinností dodávateľa neexistuje v zmluve žiadna sankcia v podobe zmluvnej pokuty v
prospech žalovaného. Z uvedených dôvodov súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty ako
nedôvodný zamietol. Obdobným spôsobom bolo právoplatne rozhodnuté aj rozsudkami Okresného

súdu Košice II. 36C/198/2012 zo dňa 04.12.2012, 36C/180/2012 zo dňa 04.12.2012 a 36C/276/2012
zo dňa 19.02.2013, ktorými zároveň boli zmluvné podmienky o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu
výlučne spotrebiteľom určené za neplatné z dôvodu jej neprijateľnosti. Z § 544 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti môžu dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je
účastník povinný zaplatiť pre prípad porušenia povinnosti vyplývajúci zo zmluvy. Zmluvná pokuta je

zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak
poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky
alebo spôsobu jej určenia. Výška nie je limitovaná, nemôže byť však v rozpore so zásadou zakotvenou
v ustanovení § 3 OZ, t. j. nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Súd nijako nepopiera význam
zmluvnej pokuty ani jej dojednania, ale treba dbať aj na skutočný zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty,

ako inštitútu súkromného práva zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch. Právny
predchodca žalobcu ponúkal žalovanému svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných
zmlúv,ktorémalvopredpripravenéavktorýchspotrebiteľnemôžezmluvnépodmienkyovplyvniť.Toplatí
aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť žalobca od spotrebiteľov v paušálnej výške bez ohľadu na to,
oakézmluvnéporušeniepôjdeahrozbapokutyexistujepriakomkoľvekporušenítak,žezmluvnépokuty

neobchádza ani aspekt neurčitosti (... ak poruší niektorú z povinností...). Podstatným pre posúdenie je,
že takto dojednané zmluvné pokuty zaväzovali žalovaného aj ostatných spotrebiteľov k zaplateniu v
prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, t. j. 24 mesiacov, teda aj v prípade, ak si účastník
zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované žalobcom, riadne platil ich úhradu až do doby
krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť

zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Právny predchodca žalobcu, ako dodávateľ, vôbec nerozlišoval
medzi prípadom, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu 1 mesiac pred uplynutím doby viazanosti a medzi
prípadom, keď spotrebiteľ ukončí zmluvu na začiatku doby viazanosti. V oboch prípadoch je spotrebiteľ
viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné. Takto dojednané
zmluvné pokuty, ktoré sú súčasťou Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretej s

žalovanou sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami a podľa § 53 ods. 5 OZ sú neplatné. Z uvedených
dôvodov súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol
a zároveň podľa § 298 ods. 1 C.S.P. aj bez návrhu výslovne uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku
zmluvnú podmienku, ktorú považuje za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti.

25. Je dôležité ďalej uviesť, že úroky z omeškania alebo zmluvnú pokutu je potrebné odlišovať od úrokov
z istiny. Zatiaľ čo úrok z istiny predstavuje odplatu (odmenu) za poskytnutie istiny, t.j. zisk na strane
veriteľa a to bez ohľadu na jeho formálne pomenovanie (nejedná sa však v žiadnom prípade o sankciu
či zabezpečenie záväzku), úrok z omeškania predstavuje sankciu za nedodržanie záväzku, na ktorý má
veriteľ zo zákona právo a napokon zmluvná pokuta predstavuje spôsob zabezpečenia záväzku, jedná

sa však taktiež o sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti.

Žalobca mal v konaní úspech 42 %, a to z nasledovných dôvodov: úspech súd vypočítal tak, že od
pôvodnej sumy 163,28 eur odpočítal sumu, ktorú priznal žalobcovi 115,48 eur, čím dostal sumu 47,80eur, teda neúspech, čo predstavuje 100 % - 71 % = 29 %. K 71 % úspechu sa súd dopracoval tak,
keď vydelil priznanú sumu 115,48 eur so sumou 1,63 eur, ktoré 1 % vypočítal (163,28 : 100). Napokon
odpočítal úspech 71 % od neúspechu 29 %, čo sa rovná 42 % (71 % - 29 %), a teda 42 % je úspech,

ktorý súd priznal takto žalobcovi. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.
2 C.S.P., keď žalobca mal úspech iba pomerný a súd tento pomer vypočítal. O výške nároku bude
rozhodnuté po právoplatnosti konania vo veci samej v súlade s ustanovením § 262 odsek 2 C.S.P.
osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).