Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 13XCdo/299/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216922
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Hudák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:4312216922.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Nitra pod, sp. zn. 10 C 340/2012, o dovolaní
žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 30. novembra 2015, sp. zn. 15 Co 129/2015, 15 Co

130/2015, 15 Co 211/2015, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra uznesením z 12. decembra 2014, č.k. 10 C 340/2012-64, uložil žalobkyni povinnosť

zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20,- eur podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov,
ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Nitre uznesením z 30. novembra 2015, sp. zn. 15 Co 129/2015,
15 Co 130/2015, 15 Co 211/2015, potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

uložil žalobkyni zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20,- eur. V odôvodnení poukázal
na ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. vrátane jeho prechodných ustanovení, keď mal za to,
že žalobkyňa by nebola povinná súdny poplatok zaplatiť len za predpokladu, že by odvolanie podala do
30. septembra 2012. Aplikácia právnej úpravy zákona účinného v čase vzniku poplatkovej povinnosti
(teda v čase podania odvolania) bola preto podľa neho zo strany okresného súdu správna.

3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa a žiadala rozhodnutia súdov oboch
nižších stupňov zrušiť a pre prípad úspešnosti priznať jej náhradu trov dovolacieho konania. Dovolanie
odôvodnila tým, že jej postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm.
a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.), ktorá vada mala spočívať v prekvapivosti rozhodnutia
odvolacieho súdu a v porušení práva dovolateľky na súdnu ochranu zaručenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, pretože jej súd uložil poplatkovú povinnosť tam, kde ju nemala.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“)] po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443
C.s.p.), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
dovolanie nie je prípustné (§ 447 písm. c/ C.s.p.).5. Vzhľadom k tomu, že dovolanie žalobkyne bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, dovolací súd postupoval v
zmysleustanovenia§470ods.2C.s.p.,podľaktoréhoprávneúčinkyúkonov,ktorénastalivkonanípredo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a prípustnosť podaného dovolania
posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O.s.p.

6. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch
predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou

dovolateľkou - viď konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 Cdo 180/2014,
3 Cdo 275/2014, 3 Cdo 333/2014, 3 Cdo 374/2014, 3 Cdo 428/2014, 4 Cdo 266/2014, 4 Cdo 363/2014,
4 Cdo 391/2014, 4 Cdo 402/2014, 5 Cdo 301/2014, 5 Cdo 390/2014, 5 Cdo 365/2014, 7 Cdo 398/2014,
7 Cdo 466/2014, 8 Cdo 265/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v
týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 C.s.p. už ďalšie
dôvody neuvádza.

7. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 a 239 O.s.p. prípustné nie je, Najvyšší súd
Slovenskej republiky ho odmietol podľa § 447 písm. c/ C.s.p. bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou
podaného dovolania.
8. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 veta

druhá C.s.p. neodôvodňuje. O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§
262 ods. 2 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.