Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/245/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814204565
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814204565.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu A.. T. E. a členov senátu Z.. Z. D. a A..
Q. Q. v exekučnej veci oprávneného: G. E. K., s.r.o., S., C., P.: XX XXX XXX, zastúpeného spoločnosťou
R. E., s.r.o., S. 5, C., P.: XX XXX XXX proti povinnej: A. T., nar. XX.X.XXXX, U. XXXX/X, Q., ustanovený
opatrovník G. N., súdna tajomníčka X. súdu Q., o vymoženie XXX,XX eur s príslušenstvom, vedenej
súdnym exekútorom A.., Exekútorský úrad Bratislava, T., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Rožňava zo dňa 15.5.2014 č. k. 12Er/432/2014-10, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

K. sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na
vymoženie svojej pohľadávky, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Rozhodcovského
súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o., Bratislava sp. zn. EP XXXXX/XX zo dňa
XX.X.XXXX. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona

č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45
ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 2 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a zistil, že
pohľadávka oprávneného vznikla zo zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrel
právny predchodca oprávneného (L. U. D., a.s.) s povinnou dňa X.XX.XXXX. Po preskúmaní zmluvy

o pôžičke a Všeobecných obchodných podmienok pôžičky , ktoré tvoria súčasť zmluvy súd prvej
inštancie zistil, že zmluva obsahuje viacero neprijateľných podmienok. Súčasťou zmluvy o pôžičke je
aj rozhodcovská doložka uvedená v bode 15.23 VOP. Spotrebiteľ pri podpise zmluvy nemal možnosť
výberu ani akýchkoľvek individuálnych dojednaní, ktoré by obsah zmluvy menili. Rozhodcovská doložka
je súčasťou rozhodcovskej formulárovej zmluvy a spotrebiteľ ju nemohol ovplyvniť. Osobitne si ich
nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky v nej zakotvenej. Mohol

len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Rozhodcovskú doložku v
predmetnej veci považoval súd prvej inštancie za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 OZ,
pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná
podmienka nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, a teda bránila tomu, aby na jej základe vydaný
rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Preto súd

prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prekročil rámec svojej

preskúmavacej činnosti, zverenej mu Exekučným poriadkom, keďže nie je oprávnený skúmať vecnú
správnosť exekučného titulu, ale iba materiálnu a formálnu správnosť exekučného titulu. Poukázal
na nesprávny preklad rozhodnutia B. do slovenského jazyka, čo je zreteľné pri porovnaní znenia v
anglickom jazyku. Uviedol, že správny preklad je však taký, že exekučný súd má vtedy povinnosť
„posúdiť“, resp. „vyhodnotiť“, či je rozhodcovská doložka nekalá (alebo či nie je nekalá), ak má pre takéto

posúdenie skutkové okolnosti k dispozícii. Súd prvej inštancie nie je podľa rozhodnutia Európskeho
súdu vo veci B. povinný vykonať cielenú procesnú aktivitu smerujúcu k zisťovaniu a preskúmavaniu
okolností prípadu. Citoval ustanovenie § 35 a § 37zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
a § 159 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z citovaných ustanovení vyplýva, že
právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu
a tvorí prekážku pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a spôsobilý byť podkladom na

vykonanie exekúcie. Uviedol, že slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku B. povinný vyhodnotiť
rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo
exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú,
a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve, avšak v slovenskom
právnom poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje

o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd
vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Poukázal
aj na nesprávny preklad prílohy 1 písm. q/ smernice 93/13/EHS. Namietal, že ani zo slovenského a
ani z európskeho práva nemožno vyvodiť záver, podľa ktorého by súd mal povinnosť preskúmavať
exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil

si ich. Oprávnený zastával názor, že postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému
zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty,
čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní,
ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť
zodpovednosťštátuzaškodu.PoukázalajnarozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.3MCdo/11/2010

zo dňa 26. 9. 2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť,
že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o
dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. (rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom). Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi

jeviazanýnaplnenieanieibanato,čisamotnáspotrebiteľskázmluvaobsahujeneprijateľnúpodmienku,
nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka, spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými
mravmi. Rozhodujúcim bude len to, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje
dobrým mravom, len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.

4.Súdnyexekútorapovinná sa kodvolaniuoprávnenéhonevyjadrili,odvolaniebolodoručenésúdnemu
exekútorovi dňa XX.X.XXXX a opatrovníčke povinnej dňa X.XX.XXXX.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379, §

380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie
ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

6. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia,

na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

7. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia

vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide oexekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

8. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je
spôsobilým exekučným titulom podľa ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný
súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania,
vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX-XX.

9. V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (dňa X.XX.XXXX) platil v Slovenskej republike zákon č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravoval podmienky poskytovania spotrebiteľských
úverov, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojený s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Tento zákon
sa vzťahoval na zmluvy s dlžnou sumou od XXX eur do XX XXX eur.

10. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

11. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

12. Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. (§ 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z.).

13. Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že rozhodcovskú doložku si účastníci
konania dojednali platne vo všeobecných obchodných podmienkach.

14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže
mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

15. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods.

2 citovaného zákona).

16. Ako vyplýva z predmetnej rozhodcovskej doložky - bod 15.23 VOP, zmluvné strany sa dohodli, že
všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy o pôžičke vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie budú riešené pred rozhodcovským súdom.

17. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

18. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

20. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to ajnapriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna, a v konečnom dôsledku núti
spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok
odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť. Povinný, ako spotrebiteľ, sa reálne vopred vzdal práva

na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v
podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka
za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá neoprávňovala
rozhodcovskýsúdvovecikonaťa rozhodcovskýrozsudokvydať.Uvedenáskutočnosťpredstavujevadu
exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým
exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie,
preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie (uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.2Cdo245/2010zodňa30.11.2011).

22. Námietka oprávneného, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho prekladu smernice Rady
93/13/EHS do slovenského jazyka, nie je dôvodná. Príloha smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za
nekalé. Členské štáty však môžu prijať aj úpravu prísnejšiu a tak zabrániť používaniu neprimeraných

podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Neprimeranosť zmluvných podmienok súdy posudzujú pri
zohľadnení všetkých okolností veci, pričom aplikujú národnú úpravu. Smernicu súd priamo neaplikuje,
môže ju použiť len ako interpretačné pravidlo. Posúdenie neprimeranej podmienky podľa § 53 ods.1
Občianskeho zákonníka exekučným súdom a jej následné vyhodnotenie ako neplatnej je v súlade
so slovenským právom. Navyše zákonodarca novelou č. 568/2007 Občianskeho zákonníka účinnou

od 1.1.2008, priamo v § 53 ods. 4 písm. r) menuje ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní,
za neprijateľné.

23. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa

§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným

účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,
na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427
ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429

ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).