Rozhodnutie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. december 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1T/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515010031
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8515010031.5

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa, senát: predseda senátu JUDr. Erik Uhlár a prísediaci sudcovia Ing. Božena
Kmečová a Mária Valigurská, na hlavnom pojednávaní dňa 14. decembra 2015 v Starej Ľubovni, v
trestnej veci proti obžalovanému J. X. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/
Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný J. X., nar. XX.X.XXXX v W., trvale bytom T. N., časť U., K. XX/XX,

je vinný, že

dňa 2.8.2014 v čase o 16.15 hod. pri železničnom moste nachádzajúcom sa v meste Podolínec, okres
StaráĽubovňa,prechovávalprevlastnúpotrebu1ksigelitovéhosáčkuobsahujúcehovysušenévrcholky

rastliny konope /cannabis/ o hmotnosti 1,88 g s priemerným obsahom THC /tetrahydrokanabinolu/
- účinnej látky rastliny konope 19,1 %, čo zodpovedá 3,76 násobku obvykle jednorazovej dávky na
použitie, pričom v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a
prípravkoch je konope zaradené do I. skupiny omamných látok,

t e d a

neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu omamnú látku vo väčšom rozsahu,

č í m s p á c h a l

prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona při zistení

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a nezistení priťažujúcich okolností podľa
§ 37 Trestného zákona, trest odňatia slobody na 15 /pätnásť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 24 /dvadsaťštyri/
mesiacov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické
liečenie, ktoré v zmysle § 74 ods. 1 Trestného zákona vykoná obžalovaný ambulantnou formou. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 29.1.2015 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa súdu obžalobu na J. X. pre
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a

obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák., ktorého sa mal obžalovaný v zmysle
podanej obžaloby dopustiť tak, že dňa 2.8.2014 o 16.15 hod. pri železničnom moste nachádzajúcom sa
v meste Podolínec, okr. Stará Ľubovňa prechovával pre vlastnú potrebu 1 ks igelitový sáčok obsahujúci
sušenú rastlinu, ktorá bola podľa znaleckého posudku Kriminalisticko - expertízneho ústavu PZ v
Košiciach označená ako vysušené vrcholky rastliny konope /canabis/ o hmotnosti 1,88 g s priemerným
obsahom THC /tetrahydrokanabinolu/ - účinnej látky rastliny konope 19,1 %, z ktorých by bolo možné

pripraviť 12 až 19 jednorazových dávok, pričom v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravných látkach v znení neskorších predpisov konope je zaradené
do I. skupiny omamných látok.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného; čítaním zápisnice o

výpovedi svedka Y. X. z č.l. 34-37 spisu a zápisnice o výpovedi svedka Z. X. z č.l. 38-41 spisu; čítaním:
zápisnice o vydaní veci z č.l. 66, fotodokumentácie z č.l. 67-70 spisu, úradného záznamu z č.l. 71 spisu,
fotokópie zápisu o dychovej skúške z č.l. 72 spisu, žiadosti o vykonanie toxikologického vyšetrenia z č.l.
73spisuapotvrdeniaovýsledkutoxikologickéhovyšetreniazč.l.74spisu,odbornéhovyjadreniazč.l.77
spisu,odpisuRTzč.l.78spisuazč.l.79spisu,výpisuzÚEPMVSRzč.l.80spisu,správyzč.l.82spisu,

kópie preukážky o zdravotnej starostlivosti z č.l. 86-87 spisu, odpovede na lustráciu v databáze súdnych
spisov z č.l. 122 spisu, odpovede na lustráciu v GP z č.l. 123 spisu, odpisu RT z č.l. 124 spisu, odpovede
na lustráciu v registri priestupkov z č.l. 125 spisu; čítaním: zápisnice o výsluchu znalca MUDr. Viery
Jenčovej z č.l. 42-44 spisu a znaleckého posudku MUDr. Viery Jenčovej č. 37/2014 zo 7.11.2014 z č.l.
55-65 spisu; výsluchom znalkyne MUDr. Viery Jenčovej; čítaním: znaleckého posudku KEÚ PZ, odboru

prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2014/2632 z
č.l. 50-52 spisu; výsluchom znalca kpt. RNDr. Petra Chovana; čítaním listinných dôkazov: odpovede na
lustráciu v databáze súdov z č.l. 158 spisu, odpovede na lustráciu v GP z č.l. 159 spisu, odpisu RT z č.l.
160 spisu, odpovede na lustráciu v registri priestupkov z č.l. 161 spisu, pracovnej zmluvy predloženej
14.12.2015.

Obžalovaný bol dňa 2.8.2014 zaistený príslušníkmi OO PZ Podolínec v súvislosti s ním zavinenou
dopravnou nehodou, pričom na výzvu dobrovoľne vydal, okrem iného, plechovú krabičku s
uzatvárateľným sáčkom z PVC obsahujúcim sušinu rastliny zelenej farby, ohľadne ktorej následne bolo
skúmaním KEÚ PZ Košice zistené, že predložený sáčok

.obsahoval vysušené vrcholky rastliny konope (Cannabis) o celkovej hmotnosti 1,88 g. Uvedená bola
identifikovaná metódou kapilárnej plynovej chromatografie v kombinácii s hmotnostnou spektrometriou,
pričom obsah účinnej látky - THC - bol určený metódou kapilárnej plynovej chromatografie, kde bolo
zistené, že priemerný obsah THC v danom prípade predstavuje 19,1 %. KEÚ následne určil, že uvedené
množstvo konope s priemerným obsahom 19,1 % THC zodpovedá 12 až 19 obvykle jednorazovým

dávkam drogy, spôsobilým po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa.
Na hlavnom pojednávaní znalec kpt. RNDr. Peter Chovan bližšie popísal priebeh chromatografického
skúmania tak čo do zisťovania kvality i kvantity omamnej látky - teda čo do zisťovania o akú látku ide
a koľko účinnej látky obsahuje. Uviedol, že v danom prípade hmotnosť predloženej vzorky bola 1880
mg, to znamená pri 19,1 % obsahu THC sa tam nachádzalo 359 mg THC a dávka, spodná hranica,

bola 30 mg THC, čiže 359 delené 30 je tých 12 a horná hranica je 100 mg sušiny čiže 1880 delené
100 je 18,8, teda 19. Poukázal na to, že 30 mg THC je spodná hranica, z ktorej KEÚ vychádza na
základe toxikologickej literatúry ako z dávky, pričom u konope je to často 10 mg THC, teda aj toto je
už trojnásobok toxikologickej literatúry. Opierajú sa v tomto smere aj o vlastné štatistické zisťovania
spracúvané podľa záchytov konope.

Obžalovaný priznával vinu za spáchaný skutok ako taký, avšak namietal správnosť stanovenia
množstva dávok, s poukazom na to, že v tom čase marihuanu užíval už asi sedem rokov a dávka bola
u neho vyššia, pričom zaistené množstvo látky podľa jeho tvrdenia predstavovalo pre neho dávku na
jeden deň. Uvedené množstvo, ktoré mal v ten deň pri sebe, zakúpil za 10,- eur a bolo toho asi 1,8

gramu, čo bola dávka pre neho na jeden deň rozdelená v troch častiach, nakoľko zvykol fajčiť marihuanuzhruba trikrát za jeden deň, a to asi každé tri až štyri hodiny. Užíval samotnú marihuanu, nakoľko nie
je fajčiarom tabaku. Uvádzal, že nevedel koľko daná látka obsahuje THC. Poukázal na to, že istú dobu
chodil do odborného zariadenia do Bratislavy, kde mu dávali iba tie isté testy ako aj rodičia doma, od

tej doby odborné zariadenia nenavštevuje. Uviedol, že to bolo nezodpovedné, škodil svojmu zdraviu,
sklamal rodičov, navyše to bolo nezákonné, čo mu je ľúto.
Z miesta bydliska je hodnotený všeobecne, v minulosti trestne stíhaný nebol, trestne stíhaný nie je ani
v inej veci, pred spáchaním skutku uvedeného v obžalobe bol postihnutý za jeden priestupok na úseku
cestnej dopravy, od 16.11.2015 je zamestnaný.

V danej veci podala k osobe obžalovaného posudok znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvia psychiatria, MUDr. Viera Jenčová - č. ZP 37/2014 , ktorý vypracovala 7.11.2014, kde poukázala
na to, že obžalovaný (v čase podania posudku) trpí duševnou poruchou - syndrómom závislosti od
marihuany, čím sa u neho rozumie jej systematické užívanie, na základe čoho odporučila mu ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Poukázala na to, že u obžalovaného boli splnené

kritériá medzinárodnej klasifikácie chorôb - MKCH 10. revízia pre prítomnosť závislosti. Na hlavnom
pojednávaní uviedla, že všeobecne, nie len čo sa týka osoby obžalovaného, nemožno stanoviť (z
medicínskeho hľadiska) obvyklú jednorazovú dávku, toto by sa dalo zistiť klinickým experimentom za
účasti znalca psychiatra, ktorý by čo najskôr po zachytení administroval obvinenému nájdenú látku,
drogu, a sledoval by klinické účinky, avšak takéto klinické experimenty nepripúšťa medicínska etika

a zákon. Znalkyňa zotrvala na nariadení ochranného protitoxikomanického liečenia obžalovanému s
poukazom na to, že bude dobré ak bude pod kontrolou lekárom, a to, ako sa dohodnú s lekárom, napr. na
kontrolách a toxikologických skúškach, záleží i od ich vzájomnej komunikácie, pričom ak sa pri takých
skúškach po roku zistí negatívna hodnota
.účinnej látky, tak sa môže už stanoviť dispenzarizácia, teda menej časté kontroly. Poukázala na to, že

obžalovanýjepokojnejší,niejeprítomnáneurovegetatívnasymptomatológia,žezobjektívnehohľadiska
môže povedať, že je počas celého pojednávania pokojný, nepotí sa, vie sa koncentrovať, nevnímala
teda u neho na pojednávaní neurovegetatívne, čo podľa nej svedčí o pozitívnej zmene a na základe
týchto skutočností je osobne názoru, že v súčasnosti marihuanu neužíva. Uviedla tiež, že sa nedá určiť
dĺžka doby, po uplynutí ktorej by sa dalo povedať, že bývalý užívateľ marihuany sa k jej užívaniu nevráti,

je to individuálne u každého človeka, nakoľko exogénne faktory stále číhajú, ako aj vonkajšie vplyvy
okolia, pričom po približne 5 až 10 rokoch abstinencie možno uviesť, že je vyliečený, ale aj to budúcna
vždy bude záležať na jeho postoji.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade došlo k

spáchaniu skutku napĺňajúceho všetky pojmové znaky trestného činu, avšak čo sa týka konkrétnej
právnej kvalifikácie obžalovaným spáchaného skutku, dospel súd k záveru, že obžalovaný svojim
konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2
Tr. zák., nie v obžalobe uvádzaného zločinu podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona.

V otázke právnej kvalifikácie trestného činu v danom prípade vychádzal súd z tzv., v súdnej praxi v
ostatnej dobe čoraz viac uplatňovaného, hmotnostného kritéria pre určenie množstva prechovávanej
omamnej látky. Nevychádzal, resp. nestotožnil sa teda súd so zisteniami KEU o tom, že z množstva
obžalovaným prechovávanej sušiny rastliny konope by bolo možné pripraviť 12 až 19 obvykle

jednorazových dávok na použitie. Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že pri
stanovovaní uvedeného záveru KEU vychádzal z tzv. absolútnej, teda čistej, omamnej látky, ktorou v
danom prípade je účinná látka rastliny konope (Cannabis), t.j. ktorou je THC (tetrahydrokanabinol) /
tu treba pre úplnosť dodať, že súd opomenul opraviť skutkovú vetu v zmysle podanej obžaloby pri
svojom rozhodnutí, čo mal urobiť, nakoľko v zozname omamných látok v zmysle prílohy č. 1 zákona

č. 139/1998 Z.z. v skupine I. nie je uvedené konope ako zdroj, resp. „rezervoár“ samotnej omamnej
látky THC, ktorá je v danej skupine prílohy č. 1 zákona č. 139/1998 Z.z. uvedená/. Súd sa nestotožnil
so záverom KEU o množstve 12 až 19 obvykle jednorazových dávok na použitie z množstva sušiny
prechovávanejobžalovaným,pretožezdokazovaniavyplýva,žeobžalovanýreálnenemalmožnosťzistiť
presnú koncentráciu THC v ním prechovávanej sušine, ktorej zistenie je možné iba znalcom podrobne

popísaným časovo a aj čo sa príslušného vybavenia na ten účel týka náročného postupu.

V danom prípade bolo preukázané, že obžalovaný sušinu rastliny konope obsahujúcu koncentráciu
omamnej látky THC v množstve dostatočnom na ovplyvnenie psychiky konzumenta (uznesenie NS SRsp. zn. 5Tz 11/2004 z 20.5.2004) prechovával nespochybniteľne na účely vlastnej spotreby. V tomto
smere je zrejmé, že konzument (v danom prípade rastliny konope) pri jej dávkovaní na použitie nemôže,
nedisponujúc vybavením aké má KEU, zisťovať presnú koncentráciu THC v nej, ale buď to ju užíva

prostredníctvom fajky, alebo ako tzv. joint (šúľanú cigaretu) a tento zaužívaný spôsob konzumácie
konope je z pohľadu súdu vyjadrený v pojme „obvykle jednorazovej“ dávky „na použitie“ (§ 135 Tr. zák.).
Ustanovenia § 135 Tr. zák. nehovoria o násobkoch odborne (toxikologicky, medicínsky a inak empiricky)
stanoveného minimálneho množstva schopného ovplyvniť psychiku užívateľa - t.j. nepojednávajú o
„obvykle jednorazovej dávke schopnej

.ovplyvniť psychiku užívateľa“, ale pojednávajú (čo je primárne nie len pre skutkové podstaty podľa § 171
ods. 1 a 2 Tr. zák., ale pri preukázaní prechovávania omamnej látky pre vlastnú potrebu i pre príslušné
ustanovenia § 172 Tr. zák.) „obvykle jednorazovej dávke na použitie“. Danú obvyklosť možno spájať
jedine so spôsobom užívania príslušnej omamnej látky, v danom prípade THC prostredníctvom rastliny
konope. Áno, použitie rastliny konope smeruje k dosiahnutiu ovplyvnenia psychiky užívateľa, avšak bez
nepreukázanie jeho možnosti presného zistenia koncentrácie THC v sušine treba pojem „na použitie“

čo sa týka množstva sušiny na použitie (a teda v konečnom dôsledku v nej obsiahnutého THC) vykladať
širšie ako len čo do určenia minimálneho množstva THC schopného na základe údajov, z ktorých v
zmysle výpovede RNDr. Chovana vychádza KEU, potenciálne ovplyvniť psychiku konzumenta.

Ďalej súd poukazuje na to, že znalcom spomínané štatistiky zo záchytov konope na území SR nie sú

nijako jednak v posudku ani v jeho výpovedi objektivizované, teda uvedené čo do presných údajov o
príslušných zisteniach. Rovnako sa súd vo svojej praxi v obdobných konaniach doteraz nestretol so
zmiešavaním konope zo strany páchateľov pri jeho užívaní s inými látkami, napr. so znalcom uvádzaným
tabakom. Ani u obžalovaného žiaden tabak nebol zaistený, čo podporuje tvrdenia o „obvykle“ primárnej
a samotnej konzumácii, teda „použití“, samotného konope. Prípadné zmiešavanie s tabakom síce nie je

vylúčené, ale ako uviedol samotný znalec: „skúsenejší užívatelia vedia po akom čase dosiahnu účinok“,
„zistí to až po požití látky“ - predpokladá to prípadné zmiešavanie až po minimálne jednej dávke na
„obvyklé použitie“. Okrem toho z pohľadu súdu postupom ako je v príslušnom v tejto veci podanom
posudku KEU znalci určili množstvo vyrobiteľných dávok zo zaistenej sušiny konope pomerne širokým
rozhraním a nie vo všeobecnosti, ale jednoznačne stanovení rozhrania 12 až 19 dávok zohľadňovali

rozdielnosť návykovosti konzumentov.

Obžalovaný ako páchateľ činu a súčasne preukázateľne koncový konzument ním prechovávanej sušiny
obsahujúcej THC teda preukázateľne nemohol vedieť v akej kvalite kupuje sušinu obsahujúcu príslušnú
omamnú látku, preto táto skutočnosť nie je a nemôže byť pokrytá jeho úmyselným zavinením (viď

obdobne uznesenie KS v Bratislave sp. zn. 4To/65/2010 z 13.5.2010).

Súd preto pri určení právnej kvalifikácie skutku má za to, že v tomto smere je potrebné vychádzať z
hmotnosti zaisteného sušeného materiálu rastliny konope obsahujúcej, ako bolo zistené, preukázateľne
dostatočnú koncentráciu THC vo vzťahu k možnému ovplyvneniu psychiky užívateľa, a pri zohľadnení

tohto hmotnostného kritéria vychádza súd z toho, že obvykle jednorazová dávka na použitie zodpovedá
maximálne 500 mg (0,5 g) vysušenej konopy (viď obdobne uznesenie KS v Žiline sp. zn. 1To/86/2011
z 20.9.2011) - konzumenti si v zásade konope zadovažujú v hmotnostných jednotkách, nie podľa
koncentrácieTHC.Vdanomprípadevovzťahukurčeniupojmu„obvyklejednorazovejdávkynapoužitie“
možno vychádzať z priemernej hmotnosti bežnej tabakovej cigarety, t.j. 0,5 g (viď obdobne uznesenie

KS v Bratislave sp. zn. 4To/11/2014 zo dňa 23.1.2014).

Súd takto dospel k záveru, že množstvo obžalovaným prechovávanej sušiny (1,88g) v danom prípade
zodpovedá 3,76 násobku obvykle jednorazovej dávky na použitie (1,88 g delené 0,5 g). V tomto smere
treba súčasne podotknúť, že súd sa nestotožňuje so závermi v iných konaniach o tzv. „zbytkovom

množstve drogy“ (napr. uznesenie KS v Bratislave sp. zn. 4To/11/2014, ale aj súdu v súvislosti s jeho
činnosťou už skôr známe uznesenie
.generálneho prokurátora sp. zn. XVI/2 PZ 42/15/1000 zo dňa 20.7.2015 - známe súdu skôr než bolo
predložené v konaní obhajkyňou obžalovaného) nemalo byť trestnoprávne sankcionované, ale prikláňa
sa k praxi vychádzajúcej z rozhodnutia KS v Žiline sp. zn. 1To/86/2011 z 20.9.2011 že za obvykle

jednorazovú dávku u konope sa považuje množstvo zodpovedajúce maximálne 500 mg jej sušiny.
Podľa § 175 ods. 1 Tr. zák. totiž je trestné prechovávanie omamnej látky pre vlastnú potrebu, a to v
zmysle § 135 ods. 1 Tr. zák. „v množstve, ktoré zodpovedá najviac trojnásobku obvykle jednorazovej
dávky na použitie“, rovnako tak v zmysle § 171 ods. 2 Tr. zák. je trestné neoprávnené prechovávanieomamnej látky pre vlastnú potrebu, a to v zmysle § 135 ods. 2 Tr. zák. v množstve, ktoré zodpovedá
najviac desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie.
Z uvedených zákonných definícií je podľa súdu zrejmé, že trestnoprávne následky má neoprávnené

prechovávanie akéhokoľvek množstva omamnej látky (v danom prípade teda i množstva
nedosahujúceho 0,5 konope), pričom limity v zmysle § 135 ods. 1 a ods. 2 Tr. zák. v znení „zodpovedá
najviac“ nemôžu znamenať a neznamenajú, vychádzajúc z gramatického výkladu daných ustanovení,
netrestnosť držania množstva omamnej látky síce nezodpovedajúceho ani obvykle jednorazovej dávke
„na použitie“, ale len stanovujú hornú hranicu množstva omamnej látky pre príslušnú kvalifikáciu skutku

podľa konkrétnej v osobitnej časti trestného zákona upravenej skutkovej podstaty, teda z pohľadu súdu
je trestné držanie, či prechovávanie akéhokoľvek množstva omamnej látky, t.j. ak aj nedosahuje aspoň
množstvo jednej obvykle jednorazovej dávky na použitie, pokiaľ ide o neoprávnené prechovávanie takej
látky, teda bez dispozície povolením vydaným v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z.. Trestný zákon v
žiadnom zo svojich ustanovení neupravuje netrestnosť neoprávneného prechovávania omamnej látky
či už pokiaľ nedosahuje ani množstvo aspoň jednej obvykle jednorazovej dávky na použitia, resp. ani

pre prípady, že celkové množstvo prechovávanej látky iba v časti nedosahuje takú hodnotu. Preto
v danom prípade súd ustálil právnu kvalifikáciu skutku kladeného obžalovanému za vinu (za použitia
vyššie uvedeného hmotnostného kritéria) ako prečinu podľa § 171 ods. 2 Tr. zák., kde teda prihliadol i
na v danom prípade obžalovaným prechovávané tzv. „zbytkové“ množstvo konope obsahujúcej THC (t.j.
zostávajúcich 0,38 g), pretože vychádzajúc vo všeobecnosti z ustanovení § 135 ods. 1 a ods. 2 Tr. zák.

je trestné podľa súdu aj prechovávanie uvedeného zbytkového množstva. Obžalovaný teda prechovával
omamnú látku už vo väčšom rozsahu (§ 135 ods. 2 Tr. zák.) nakoľko ním prechovávané množstvo
presahovalo trojnásobok obvykle jednorazovej dávky na použitie, zistený vyššie uvedeným postupom.

Na druhej strane sa však súd nestotožnil s argumentáciou obhajoby, že prechovávané množstvo konope

bolodávkoupreobžalovanéhonajedendeň.Obvyklejednorazovádávkanapoužitieneznamená„dennú
dávku“ v prípade toho-ktorého konzumenta príslušnej omamnej látky. Samotný obžalovaný poukázal
pritom na skutočnosť, že by dané množstvo počas dňa užil na viackrát. Obvykle jednorazová dávka na
použitie znamená určenie príslušnej dávky s istými limitmi, aby obsahovo tento pojem zahŕňal, resp.
sa vzťahoval rovnako na absolútny okruh osôb bez prihliadania na mieru individuálnej závislosti a z

toho vyplývajúcu potrebu viacnásobného užitia obvykle jednorazovej dávky tým-ktorým konzumentom
napr. počas jedného dňa, resp. v kratších časových intervaloch ako u menej závislých osôb, resp. iba
príležitostných „zneužívateľov“ v danom prípade konope. Miera závislosti totiž nemôže čo do trestnosti
zvýhodňovať, za inak rovnakých podmienok - teda napr. v prípade neoprávneného prechovávania
rovnakého množstva omamnej látky, osobu dlhodobo a pravidelne omamnú látku zneužívajúcu oproti

osobe, ktorá napr. prechováva také
.isté, prípadne i menšie, množstvo omamnej látky pre vlastnú potrebu avšak ešte nie je závislá a teda
sa tejto látky jej konzumáciou „zbaví“ až v dlhšom časovom období.

Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové

znaky skutkovej podstaty prečinu podľa § 171 ods. 2 Tr. zák.. Obžalovaný je subjektom uvedeného
trestného činu a je za stíhaný skutok trestne zodpovedný, úmyselne svojim konaním dosiahol
neoprávnené prechovávanie omamnej látky pre vlastnú potrebu (t.j. jej prechovávanie bez príslušného
povolenia v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z.), čím porušil zákonom chránený záujem, t.j. záujem
štátu a spoločnosti na zákonom regulovanom prechovávaní a nakladaní s omamnými látkami iba za

spoločensky akceptovanými účelmi v záujme prevencie a ochrany fyzických osôb pred ich zneužívaním
a s tým spojenými možnými negatívnymi následkami užívania omamných látok.

Súd preto uznal obžalovaného vinným z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona,

ktorého sa dopustil tak, ako je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku.

Čo sa týka otázky trestu, obžalovaný sa k skutku priznal, jeho spáchanie podľa názoru súdu úprimne
oľutoval, o čom svedčí aj zmena jeho postojov k užívaniu omamnej látky v súčasnosti, teda upustenie
od jej užívania, ktorú potvrdila po zhodnotení osoby obžalovaného a jeho prejavov na pojednávaní i

znalkyňa MUDr. Viera Jenčová. Obžalovaný doposiaľ nebol trestne stíhaný a odsúdený v inej veci,
zároveň však v krátkej dobe pred spáchaním skutku sa dopustil priestupku, za ktorý bol právoplatne
postihnutý v príslušnom blokovom konaní a tiež súd má vykonaným dokazovaním za preukázané,
že spáchanie skutku je výsledkom dlhodobého zneužívania príslušnej omamnej látky zo stranyobžalovaného - teda nemožno mať v jeho prípade za to, že by pred spáchaním skutku viedol riadny život.
Za týchto okolností súd, rešpektujúc ustanovenia § 34 Tr. zák., dospel k názoru, že za účelom jednak
vyjadrenia morálneho odsúdenia obžalovaným spáchaného skutku, ako aj za účelom dosiahnutia tak

generálnej ako aj individuálnej prevencie pred prípadným páchaním ďalšej trestnej činnosti zo strany
obžalovaného, je potrebné uložiť mu trest odňatia slobody, avšak nespojený ihneď s jeho výkonom. Ako
je uvedené vyššie, u obžalovaného bola zistená poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. a
súčasne neboli zistené žiadne priťažujúce okolnosti, preto horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia
slobody ustanovená v § 171 ods. 2 Tr. zák. sa u neho znižuje o 1 tretinu, teda o 20 mesiacov. Súd

obžalovanému na základe vyššie uvedených skutočností uložil trest odňatia slobody v dolnej polovici
takto zníženej trestnej sadzby. Súd má za to, že osobitne s poukazom na skutočnosť, že spáchanie
skutku bolo výsledkom dlhodobého zneužívania príslušnej omamnej látky zo strany obžalovaného,
je v danom prípade za účelom vytvorenia podmienok na predchádzanie páchaniu ďalšej trestnej
činnosti z jeho strany, osobitne obdobnej skutku, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným v tejto veci,
najvhodnejšie uloženie trestu odňatia slobody, ktorý z pohľadu súdu jednak čo sa týka druhu tohto

trestu, jeho výšky ako bola súdom uložená, ako aj skúšobnej doby určenej obžalovanému v súvislosti
so súčasným odkladom samotného výkonu tohto trestu bude najlepšie z možných trestov, ktoré by
inak tiež prichádzali v danom prípade do úvahy, pôsobiť primárne na samotného obžalovaného v
smere zabraňovania mu v páchaní, osobitne obdobnej, trestnej činnosti. Totiž minimálne počas určenej
skúšobnej doby bude na strane obžalovaného citeľná hrozba samotného uloženého trestu odňatia

slobody, ktorého výkon môže byť eventuálne nariadený, pokiaľ v skúšobnej dobe obžalovaný nebude
viesť riadny
život, a to trestu v trvaní 15 mesiacov, teda z pohľadu súdu najmä vzhľadom na spôsob spáchania činu,
pohnútku obžalovaného a jeho zavinenie v tomu primeranej dobe - t.j. nie v príliš nízkej výmere, ktorú
by obžalovaný prípadne mohol považovať za akceptovateľné riziko pre prípad jeho návratu k páchaniu

trestnej činnosti, osobitne obdobnej ako v tejto veci.

Zároveň, jednak s ohľadom na závery podaného znaleckého posudku MUDr. Jenčovej č. 37/2014, ako
aj s ohľadom na jej zdôvodnenie potreby ochranného liečenia na strane obžalovaného i na hlavnom
pojednávaní napriek určitým zrejme badateľným prejavom abstinencie obžalovaného v súčasnosti,

majúc preukázané, že obžalovaný spáchal trestný čin v súvislosti s užívaním návykovej látky, súd uložil
obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa
do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému
zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný
účinok.
Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre

nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že
nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do
povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem

obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca.Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako
obžalovanému.