Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/632/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614207209
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2614207209.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu

JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: Quantum Credit, a.s., so sídlom
Bratislava, Tomášikova 23/C, IČO: 47 248 980, právne zast.: PERSPECTA Legal, s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom Bratislava, Tomášikova 23/C, proti žalovanému: W. B., narodený XX.XX.XXXX,
bytom G., č. XXX, o zaplatenie 493,35 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Senica č.k. 6C/220/2014-22 zo dňa 12. decembra 2014 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním žalobcu uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
mu 33,97 eura s úrokom z omeškania 9,5% ročne od 18.08.2011 do zaplatenia, sumu 15,52 eura s
úrokom z omeškania 9,5% ročne od 18.09.2011 do zaplatenia, sumu 24,96 eura s úrokom z omeškania
9,5% ročne od 18.10.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo
zvyšku žalobu žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie
odôvodnil záverom, že predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci zo zmluvy o poskytnutí služby
Magio Sat zo dňa 25.06.2011, ktorú uzavrel so žalovaným právny predchodca žalobcu Slovak Telekom

a.s., ktorým bola predmetná pohľadávka na žalobcu postúpená (zmluva o postúpení pohľadávok zo
dňa 20.11.2013). Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou § 78 ods. 9, § 43 ods. 1 písm. a),
ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1, 3, 4, § 517 ods. 2
zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ). V konaní mal preukázané, že právny
predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o poskytnutí služby Magio Sat, na základe ktorej právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému služby, za ktoré sa zaviazal zaplatiť odplatu, ktorú povinnosť
však nedodržal. Žalovaný nepreukázal, že jeho záväzok plniť za služby poskytnuté žalobcom celkovo

v sume 74,45 eura (33,97, 15,52 plus 29,42 eura s príslušenstvom) žalobcovi zaplatil, teda že jeho
záväzok zanikol splnením. Preto bolo dôvodné uložiť žalovanému povinnosť túto hodnotu poskytnutých
služieb žalobcovi uhradiť. Pritom predmetná zmluva je v zmysle § 52 ods. 1 OZ zmluvou spotrebiteľskou
a spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod
sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako
právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov,

prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy nápravy už prijatého plnenia alebo
ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. V danom prípade je spotrebiteľská zmluva obsiahnutá na
predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje individualizované spotrebiteľa, ktorý
však nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jej obsah. Medzi absolútne neprijateľnú podmienkuv spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 písm. k) aj ustanovenia, ktoré
požadujú od spotrebiteľa, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením
jeho záväzku. Dohodnutie zmluvnej pokuty za nezaplatenie dohodnutých splátok sa považuje za

sankciu spojenú s nesplnením záväzku, pričom súd prihliada pri posudzovaní jej výšky na dôležitosť
a význam povinnosti, ktorá je pokutou zabezpečená. Pokiaľ je výška zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej
zmluve dohodnutá neprimerane vysoká v pomere k celkovému zmluvnému záväzku, ide o neprijateľnú
podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná. Ustanovenie § 53 OZ vychádza z toho,
že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na

jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou
ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. V prípade, že dodávateľ
požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k
jeho plneniu, je neplatná. Zmluvné strany sú oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu, ktorá plní funkciu
zabezpečovacieho prostriedku pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Jej výška napriek tomu, že ju
zákon nijakým spôsobom neohraničuje, by mala byť v súlade s § 3 ods. 1 OZ, teda v súlade s dobrými

mravmi. Nie je preto prijateľné, aby spotrebiteľovi vznikla povinnosť platiť neprimerane vysokú zmluvnú
pokutu bez ohľadu na to, či počas doby viazanosti 24 mesiacov porušil zmluvnú povinnosť na začiatku
tejtodobyaleboažnajejkonci.Právnypredchodcažalobcuneprihliadolvtomtosmereaninatiesituácie,
v ktorých by žalovaný ako spotrebiteľ mohol po celú dobu viazanosti riadne splniť svoje povinnosti a
zmluvu ukončiť až krátko pred uplynutím jej viazanosti. Súd neprijateľnosť zmluvnej pokuty vyhodnotil

v kontexte s ustálenou súdnou praxou a judikatúrou (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 15Co/52/11) a preto vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Keďže žalovaný sa s plnením záväzku -
hodnoty služieb ocitol v omeškaní, súd prvej inštancie v zmysle § 517 ods. 2 OZ mu priznal popri plnení
aj úroky z omeškania z dlžnej

2. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP a žalovanému, ktorý bol
neúspešný len v nepatrnej časti a patrila by mu náhrada trov konania túto nepriznal, nakoľko mu v konaní
žiadne trovy nevznikli.

3. Proti tomuto rozsudku a to v jeho zamietajúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Svoje

odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so záverom súdu
prvej inštancie, že dojednania o zmluvnej pokute sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu,
že nezohľadňujú, kedy k prípadnému porušeniu povinností došlo. Žalovaný svojim konaním porušil
zmluvu, čím právnemu predchodcovi žalobcu spôsobil majetkovú ujmu. Zmluvná pokuta predstavuje

inštitút zabezpečenia záväzkov, ktorý má donútiť zmluvnú stranu plniť po celú dobu trvania povinností,
ktoré na seba prevzal. Je právne irelevantné, kedy zmluvná strana porušila povinnosť, podstatné je to,
že sa nesprávala tak, ako bolo v zmluve zaviazaná. Uvedený spôsob aplikácie zmluvnej pokuty sa v
právnej praxi bežne používa a takéto jej určenie je všeobecne spoločnosťou i súdmi akceptované. Daná
zmluvná pokuta nespĺňa ani jeden z prípadov uvedených v § 53 ods. 4 písm. k) a poukázal tiež na to, že

žalovanému bol okrem iného poskytnutý Magio box s príslušenstvom, poskytnuté zľavy na dané zmluvy
a očakávaný hospodársky výsledok. V prípade, ak by žalovaný po porušení svojich povinností vrátil toto
zariadenie v predajnom mieste podniku, zmluvná pokuta (okrem pokuty v sume 199,- eur, ktorá sa viaže
na nedodržanie doby viazanosti) by mu nebola fakturovaná, resp. ak by mu bola fakturovaná, bola by
mu odpustená. Žalovaný ale stále disponuje týmto zariadením, ktoré predstavuje majetkovú hodnotu a

z daného zmluvného vzťahu získal oveľa viac výhod ako podnik sám a preto niet žiadneho dôvodu, pre
ktorýbynemalžalovanýneisťzodpovednosťzaporušeniesvojichpovinnostíformouzaplateniazmluvnej
pokuty. K otázke nemožnosti ovplyvnenia zmluvných podmienok uviedol, že i keď ide o formulárovú
zmluvy, ich uzavretie zo strany účastníka stále ostáva iba na jeho slobodnom rozhodnutí. Nijakým
spôsobom nebol nútený vstúpiť do zmluvného vzťahu, účastník má právo na relevantné informácie

zo strany podniku, kedy sa rozhodne, či vstúpi do zmluvného vzťahu alebo nie. Poukázal na viaceré
rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré jeho nároku priznali právnu ochranu. Preto navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zmenil a žalobe vyhovel.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril a navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 - Civilného
sporového poriadku - ďalej len CSP, použitého s odkazom na § 470 CSP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, akt. 362 ods. 1 CSP), oprávnenýmsubjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP účinného
v čase podania odvolania s použitím § 470 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aj § 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 OSP, akt. § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP, ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto

a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu
nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne
správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP. Senát
odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

6. Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 385 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak,
že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie odvolacieho pojednávania nevyžaduje dôležitý verejný záujem.

7. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), účinným od 1.7.2016, bol zrušený

doterajší procesný predpis o konaní pred súdom - zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok,
pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto je ho v zmysle § 470 ods. 1 CSP
potrebné aplikovať aj na toto konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Zohľadňujúc

vzájomný vzťah ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová
právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej účinnosti procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1
CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470
ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej, právnej úpravy o
odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od

uvedeného dňa a so všetkými dôsledkami. Úplná účinnosť týchto ustanovení novej právnej úpravy sa
uplatní až pri odvolaniach podaných proti rozhodnutiam vydaným súdom prvej inštancie od uvedeného
dňa.

8. Predmetom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu je odvolaním napadnutá zamietajúca časť

rozsudku týkajúca sa nepriznanej zmluvnej pokuty v sume 418,90 eura s príslušenstvom z dôvodu
porušenia zmluvných povinností zo zmluvy o pripojení zo dňa 25.06.2011.

9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež

zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide
pre posúdenie uplatneného nároku preukázané a právne rozhodné skutočnosti, keď prvoinštančný
súd v dostatočnom rozsahu vykonal potrebné dokazovanie a vykonané dôkazy správne jednotlivo i

vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil a následne dospel k správnym skutkovým zisteniam. Pretože
odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ust. §
387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia.13. V odvolaní odvolateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej
inštancie zisteného stavu veci alebo jeho právneho hodnotenia. Ani takými, o ktorých by súd prvej
inštancie pri svojom rozhodovaní nemal vedomosť, alebo ktoré by nebol uvážil. Z konania pred súdom

prvej inštancie, resp. i pred odvolacím súdom iný, než napadnutým rozhodnutím vyslovený právny záver
nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci
a priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa. Odvolací súd preto ustálil vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia.

14. K zvýrazneniu správnosti záverov prvostupňového súdu sa žiada dodať už iba nasledovné:

15. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu (Slovak Telekom, a.s.) a žalovaný uzavreli
dňa 25.06.2011 písomnú zmluvu o poskytovaní služby Magio Sat Klasik na 26 mesiacov. V
zmluve sú obsiahnuté dojednania o zmluvnej pokute, ktorú je účastník povinný v prípade porušenia
zmluvných povinností uhradiť, spolu v sume 418,90 eura. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný

prestal uhrádzať faktúry za služby poskytované na základe zmluvy o poskytovaní dojednaných služieb.

16. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie považoval za nepochybné (a účastníkmi v konaní
nespochybňované), že predmetná zmluva bola uzavretá ako zmluva spotrebiteľská, kde prichádza do
úvahy aplikácia ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zameraná na ochranu spotrebiteľa

pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

17. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka (OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o

zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. (ods. 1). Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (ods. 2). Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa

nepovažujú za individuálne dojednané (ods.3). Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (ods.4 písm. k).

18. Podľa § 544 ods. 1) OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú

pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne žiadna škoda.

19. Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

20. Zo samotnej podstaty zmluvnej pokuty vyplýva požiadavka na prísne formálne náležitosti, medzi
ktoré patrí jej výslovné dojednanie a individuálne stanovenie vzájomných práv a povinností.

21. Z obsahu uzavretej zmluvy a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený dodávateľom

pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne
formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy sa dopisovali iba údaje
individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný účastnícky program a koncové zariadenie. Žalovaný ako
spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred
podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v

uvedenej zmluve preto nemožno považovať za individuálne dojednané (§ 53 ods. 2 OZ). Je nesporné,
že žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom
navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovanom dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu
ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o
zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne

dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka bolo na žalobcovi. Žalobca ale v
konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s § 53
ods. 3 OZ predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.22. Žalobca predmetnú zmluvnú pokutu vyjadril jednou pevnou sumou bez ohľadu na to, kedy k
porušeniu zmluvnej povinnosti dôjde (či na začiatku, či v priebehu, či na konci zmluvného vzťahu),
kedy zmluvná pokuta nerešpektuje skutočnosť, aká miera porušenia povinnosti účastníka zmluvného

vzťahu, aká intenzita tu nastala, i keď pri vyvážených zmluvných vzťahoch takto treba postupovať, aby
konanie zmluvných strán a nastavené zmluvné podmienky boli vyvážené a vo všeobecnosti spravodlivé.
Také zmluvné dojednania, ktoré uvedené zásady nerešpektujú, vytvárajú zjavnú nerovnováhu vo
vzájomných právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože vyžadujú od neho, aby
zaplatil neprimerane prísnu sankciu bez ohľadu na rozsah porušenia jeho povinností. Takúto zmluvnú

podmienku mohol súd prvej inštancie v zmysle § 153 ods. 3 OSP v znení do 30.6.2016,
účinného v čase jeho rozhodovania, vyhlásiť za neprijateľnú. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa
takto nepostupoval, pretože tu nejde o pôvodného dodávateľa, ktorý aplikoval neprijateľnú zmluvnú
podmienku v sporných zmluvách a terajší žalobca, ktorý nie je dodávateľ, uvedenú zmluvnú podmienku
v rámci spotrebiteľských vzťahov nepoužíva (nevystupuje tu ako dodávateľ), preto aplikácia § 153 ods.
3 OSP nie je efektívna. To všetko však nemôže brániť vo vyhodnotení predmetnej zmluvnej pokuty

ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorá je neprijateľná a na základe ktorej nie je možné
požadované plnenie priznať, na ktorú skutočnosť poukázal aj súd prvého stupňa. V tomto smere sa
súdna prax už ustálila v názore, že odstupňovanie zmluvnej pokuty podľa rozsahu a intenzity uvedeného
porušenia je v rámci spotrebiteľských vzťahov dôležité, pretože tu treba rozlišovať situácie, kedy a za

akýchpodmienok,vakomrozsahudôjde kneplneniupovinnostíspotrebiteľa(porovnajrozsudok
ESD vo veci C-618/10). Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobcom požadované
plnenie i z dôvodu jeho neplatnosti pre spôsobenie značnej nerovnováhy vo vzájomných právach a
povinnostiach účastníkov zmluvy žalobcovi nepriznal.

23. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval
vecne správne, keď nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty spolu s príslušenstvom
zamietol. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a to vrátane výroku o trovách prvostupňového konania.

24. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, vzhľadom
na to, že bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP).

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).