Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. august 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/71/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615214011
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615214011.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Rizmana a členov senátu
JUDr. Zdenky Kohútovej a Mgr. Márie Hlaváčovej v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s.,
Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, proti povinnému: U. Z.Á., R.. XX.XX.XXXX, I.
XXX, o vymoženie 878,09 eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou Mgr. Janou Virličovou,
Exekútorský úrad Bratislava, Vajnorská 100/A, Bratislava, pod EX 8576/2015, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 11Er/742/2015-18 zo dňa 19.11.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol.

2.V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že mu bola dňa 30.7.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny 878,09 eura s príslušenstvom na
základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. IA-C/0314/2668 zo dňa 14.5.2014. Rozhodcovský

rozsudok bol podľa jeho odôvodnenia vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej
dňa 8.11.2011 medzi oprávneným a povinnou. V zmysle tejto zmluvy bol povinnej poskytnutý úver
vo výške 1.000,- eur. Právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie predmetného sporu bola daná
podľa článku 10 bodu 10.2. zmluvy - rozhodcovská doložka. Súd prvej inštancie vec právne
posúdil podľa § 243d ods. 1, 2, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a/, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4 písm. r/, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
smernice Rady č. 93/13/EHS a uviedol, že úver poskytnutý na základe zmluvy je spotrebiteľským
úverom. V úverových podmienkach, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy, sa nachádzala
rozhodcovská doložka, ktorú považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uviedol, že doložka bola
súčasťou formulárovej zmluvy, ktorej znenie spotrebiteľ ovplyvniť nemohol, podmienky v nej obsiahnuté

si osobitne nevyjednal a nemal možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky aj vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Už vzhľadom k tejto skutočnosti považoval súd
prvej inštancie rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná.
Okrem toho nútila spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím
mu bola odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým rozhodcovská doložka
spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Na základe uvedeného súd prvej inštancie posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú
podmienku, ktorá je neplatná. Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej sauskutočnilo rozhodcovské konanie, rozhodcovský rozsudok v ňom vydaný nie je spôsobilým exekučným
titulom a preto súd prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

3.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie, alebo
aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený
namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a že účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/). Citujúc § 37 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že právoplatný rozhodcovský
rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, preto exekučný súd s ním musí nakladať
rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu a je ním viazaný. Zdôraznil, že exekučný súd preto
nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku rozhodcovského

súdu, ani nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Poukázal
na § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, z ktorého vyplýva povinnosť predložiť povinnému ako
klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s tým, že povinnému bola daná možnosť neprijať túto
zákonom stanovenú ponuku. S poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a tiež
na § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní uviedol, že súd príslušný

na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania,
proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo
exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Z
uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie

iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako
neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Oprávnený tiež zdôraznil, že
vychádzajúc z čl. 288 Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, smernice a
rozhodnutia nie sú priamo záväzné pre jednotlivcov, a teda ani pre účastníkov tohto konania. Ďalej
uviedol, že predmetná zmluva o úvere je štandardnou úverovou zmluvou, ktorou bol poskytnutý úver

bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v SR v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách a podlieha dohľadu Národnej Banky Slovenska, nejde teda o žiadny nebankový subjekt.
Oprávnený poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky v obdobných
veciach a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a uviedol, že právoplatný rozhodcovský
rozsudokpredstavujeprekážkupreopätovnéprejednanievecirovnakoakorozsudokvšeobecnéhosúdu

a exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva a skúmať podmienky,
ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu či konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok.
Zdôraznil, že súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku,
ale len realizujú svoje oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Citoval z
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013-8, podľa ktorého hoci je účelom

exekučného práva aj ochrana povinného pred nadmernými zásahmi prostriedkami núteného výkonu
rozhodnutia, určite ním nie je ochrana fyzickej osoby z titulu jej spotrebiteľskej pozície. Jednoducho
v takom exekučnom konaní, o aké ide aj v prerokovávanej veci, nezohráva fakt, že povinný bol v
základnom (nachádzacom) konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ, žiadnu právne významnú úlohu.
Mal za to, že rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná podľa zákona a ako taká

nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. Uviedol tiež, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná,
a.s. ako zriaďovateľ rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom záujmového združenia
Rozhodcovská a mediačná, a.s. zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie
Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory v súlade s § 73
ods. 5 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

4.Súdna exekútorka a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnej
exekútorke dňa 4.1.2016 a povinnej dňa 4.1.2016.

5.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len

„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379, §
380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie
ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.6.Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia,
na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

7.V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským
súdom pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava sp. zn. IA-C/0314/2668 zo
dňa 14.5.2014, ktorým bolo povinnej uložené zaplatiť oprávnenému 878,09 eura s príslušenstvom.
Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská

doložka uvedená v článku 10 bod 10.2. všeobecných obchodných podmienkach pre úver, ktoré tvoria
súčasť hlavnej zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou.

8.Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia

vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

9.V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad
všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z
nich udelenie poverenia vylučuje.

10.Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že povinnosťou

exekučného súdu je dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie
exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto
návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti
exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

11.Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011
Najvyšší súd SR konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný

titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo
dňa 5. decembra 2012 sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu
závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný

orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť
nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola
uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený

a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

12.V prejednávanej veci nebolo sporné, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom

oprávneného a povinnou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.13.Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

14.Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

15.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

16.Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

17.V prejednávanej veci je rozhodcovská doložka neplatná pre nedodržanie zákonom predpísanej
písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, lebo nie je
obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Z obsahu spisu vyplýva, že
všeobecné obchodné podmienky, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka - článok 10 bod
10.2.2. zmluvy, neboli podpísané zmluvnými stranami, preto tieto všeobecné obchodné podmienky nie

je možné považovať za platne uzavretú rozhodcovskú doložku k hlavnej zmluve. Úprava obsiahnutá v
Zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti
extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v prejednávanej veci dodržaná nebola
(uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa30.11.2011,sp.zn.2Cdo245/2010, porovnaj
aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 146/2011 z 13.10.2011).

18.Aj v prípade, ak by išlo o písomne dojednanú rozhodcovskú doložku, odvolací súd sa stotožňuje
s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, lebo dôsledkom takto formulovanej
rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je odopretá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to

znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si dodávateľ
už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá
klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve iných klauzúl z dôvodu,
aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv dodávateľa.

19.Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná,
ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana
si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite
naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu
preexekučnýtitulvpredmetnomkonaní,znemožňujevoľbouspotrebiteľadosiahnuťrozhodovaniesporu

všeobecným súdom, pretože riešenie sporov z úverovej zmluvy rozhodcovským súdom je dojednané
ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné. Neprijateľná zmluvná podmienka
je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka zmluvnou podmienkou absolútne neplatnou, preto nemôže
založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu)
vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nie je

spôsobilým exekučným titulom. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne uzavrel, že neboli
splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

20.Ak oprávnený v podanom odvolaní namietal, že v čase podpisu zmluvy bol oprávnený (Poštová
banka, a.s.) povinný podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ponúknuť klientom neodvolateľný

návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory budú rozhodnuté v
rozhodcovskom konaní, ani táto odvolacia námietka neobstojí.

21.Uvedené ustanovenie podľa názoru odvolacieho súdu nijako nezbavovalo oprávneného predložiť
povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne

zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo z neho
tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v
rozhodcovskom konaní.22.Pokiaľ oprávnený takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol oprávneným doložený
listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, správne súd prvého stupňa konštatoval neprijateľnosť
rozhodcovskej doložky a správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul.

23.Z ustanovenia § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase uzavretia
zmluvy o úvere vyplýva, že banky a pobočky zahraničných bánk boli povinné ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z
obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom

zriadeným podľa osobitného zákona, a to podľa § 67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z. z. (poznámka č. 88k/
k zákonu č. 483/2001 Z. z.). Jedná sa o súd zriadený bankami alebo pobočkami zahraničných bánk,
resp. ich záujmovým združením. Z exekučného titulu ani z výpisu z Obchodného vestníka č. 49/2003
pritomnevyplýva,žeStályrozhodcovskýsúd zriadenýpri Rozhodcovskej,arbitrážnejamediačnej,a.s.,
Bratislava je stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa ustanovenia § 67 zákona č. 510/2002 Z.
z., pričom jedine takýto rozhodcovský súd bol podľa zákona č. 483/2001 Z. z. oprávnený prejednávať

a rozhodovať spory z bankových obchodov.

24.Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa §
387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

25.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

26.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,
na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427
ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).