Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Katarína Muráriková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 8P/52/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716209680
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Katarína Muráriková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716209680.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: U. M., C.. XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky: U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.. I. XXX/XX,
I.Á. M. H. a otca: W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.. I. XXX/XX, I. M. H., v konaní o návrhu matky na
úpravu rodičovských a práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností zamieta .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.Návrhomdoručenýmsúdudňa17.08.2016samatkadomáhalazvereniamaloletejdcérydojejosobnej
starostlivosti a zároveň určenia výživného v sume 200 eur, ktoré by bol otec povinný na jej výživu platiť.
Na odôvodnenie návrhu matka uviedla, že s otcom maloletej sú manželia a žijú v spoločnej domácnosti.
Spolu s nimi a dcérou žije aj ich plnoletý syn Juraj. Otec neprispieva pravidelne na domácnosť, na dcéru
matke nedáva žiadne finančné prostriedky. Náklady na bývanie zabezpečuje otec. Obaja majú pôžičky.
S finančnými prostriedkami nehospodária spoločne, manžel matke nedáva žiadne peniaze na stravu
pre deti, občas niečo kúpi do domácnosti (párky, pečivo, cukor, mlieko), nie však pravidelne. Dcéra
v septembri 20126 nastúpila na strednú školu. Situácia v rodine je podľa tvrdenia matky neúnosná,
vyjadrila obavu, že otec prestane úplne poskytovať finančné prostriedky na chod domácnosti, výživu a
výchovu dcéry.
2. Na pojednávanie sa neustanovil kolízny opatrovník, hoci bol riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť
ospravedlnil dodatočne. Súd pri aplikácii § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) v spojení s § 31 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len
„CMP“) a v záujme hospodárnosti konania pojednával v jeho neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah
spisu a ostatné vykonané dôkazy.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a oboznámením listín nachádzajúcich sa v spisovom
materiáli, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Rodičia maloletej sú manželia. Vzťahy medzi nimi sú napäté. Bývajú v spoločnej domácnosti. Spoločne
nehospodária. Otec hradí náklady na bývanie a energie, občas kupuje potraviny alebo potrebné veci,
stará sa o dom, podľa možností aj uprace a navarí. Zabezpečuje kúrenie. Obaja rodičia sú zamestnaní.
Priemerný príjem otca za mesiace január až august 2016 bol 501,89 eur v čistom. Okrem toho poberá
výsluhový dôchodok. Priemerný príjem matky zo závislej činnosti je 485,14 eur. Otec matke finančné
prostriedky nedáva. Vzťah otca s maloletou je dobrý. Stará sa o ňu, zakupuje jej potrebné veci (ošatenie,obuv, hygienické potreby, kozmetiku), pokiaľ o to požiada. Prispieva jej na školu a hradí cestovné.
Maloletá od septembra 2016 navštevuje strednú školu. Má dlh na zdravotnom poistení, ktorý za ňu
matka uhrádza mesačne sumou 40 - 50 eur.
4. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť
záujmy maloletého dieťaťa.
5. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.
6. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
7. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
8. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.
9. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
10. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 65 odsek 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako
aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu
dobrovoľne neplní.
12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Primárne súd skúmal, či sú splnené zákonné hmotnoprávne podmienky pre to, aby mohlo byť
rozhodnuté o zverení maloletej do starostlivosti jedného z rodičov a súčasne o určení rozsahu
vyživovacej povinnosti otca k maloletej.14. Naplnenie podmienky, že rodičia maloletých detí spolu nežijú, nie je závislé od okolnosti, či
spolu bývajú. Splnenie tejto podmienky treba posudzovať s ohľadom na všetky okolnosti, najmä s
prihliadnutím na to, či existuje medzi rodičmi vôľa tvoriť rodinu, respektíve vôľa spoločne zabezpečovať
jej potreby. V danom prípade súd dospel k záveru, že rodičia spolu žijú, a to nielen na základe toho,
že zdieľajú spoločnú domácnosť, ale aj na základe toho, že matka aj otec, hoci každý inou mierou,
zabezpečujú potreby rodiny (zabezpečovanie stravy pre všetkých členov rodiny, otec zabezpečuje
bytové potreby všetkých členov v domácnosti, vykonáva práce na dome, nakupuje potraviny pre rodinu,
hoc nepravidelne, príležitostne uprace). Z uvedeného je zrejmé, že rodičia sa o rodinu a domácnosť
starajú spoločne, podľa svojich možností a schopností; na spoločnom spolužití nič nemení ani fakt, že
medzi rodičmi dochádza k nezhodám a že došlo k ich citovému odcudzeniu.
15. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané aj to, že starostlivosť o výchovu maloletej
zabezpečujú obaja rodičia; to, že osobná starostlivosť o maloletú zo strany matky rozsiahlejšia a že
dcéra k nej viac inklinuje je dané aj tým, že matka ako žena má k dcére v jej veku bližšie ako otec. Otec
sa na jej výchove však preukázateľne tiež podieľa a má s ňou dobrý vzťah. Vzhľadom na uvedené, keďže
obaja rodičia vykonávajú osobnú starostlivosť o maloletú, pričom v ich starostlivosti zistené nedostatky
neboli, nie je dôvod, aby súd rozhodol o zverení maloletej do starostlivosti iba jedného z rodičov. V tejto
súvislosti poukazuje súd aj na vek maloletej (17 rokov), kedy úprava práv a povinností už nie je v takomto
rozsahu potrebná. Preto súd návrh matky v tejto časti zamietol.
16. Rovnako tak súd zamietol ako nedôvodný aj návrh matky na určenie výživného maloletej.
Súd skúmal, či otec prispieva dobrovoľne na výživu maloletej, respektíve či prispieva na jej výživu
dostatočným spôsobom, v primeranom rozsahu. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že otec
zabezpečuje všetky bytové potreby maloletej a takisto aj bytové potreby matky, vykonáva práce na
dome, zabezpečuje drevo na kúrenie, zakupuje základné potraviny a mäso. Otec ďalej hradí maloletej
aj oblečenie, na jej požiadanie jej zakupuje ďalšie nevyhnuté veci, hradí jej cestovné a školné. Pokiaľ
maloletá potrebuje finančné prostriedky, otec jej žiadosti v zásade vyhovie, čo nepoprela ani matka.
Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej plní, a to
dobrovoľne, pričom rozsah vyživovacej povinnosti otca zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam.
17. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
18. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.
19. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.
20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, nakoľko účastníci si trovy konania neuplatnili a súd nezistil splnenie podmienok
pre aplikáciu § 55 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, na Okresnom súde Martin.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Matka a otec sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať proti tomuto rozsudku odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.