Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Burik
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/18/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5915205273
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5915205273.1
Uznesenie
KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vprávnejvecinavrhovateľov:vrade1/Ing.B.W.,nar.XX.X.XXXX,
bytom I. X, O., v rade 2/ U. W., nar. XX.X.XXXX, bytom S. X, O., v rade 3/ A. W., nar. XX.X.XXXX, bytom
X. X, O., v rade 4/ Doc. MUDr. S. W., CSc., nar. X.X.XXXX, bytom I. X, Q., v rade 5/ Ing. Z. S., nar.
XX.X.XXXX, bytom E.. U. XXX, R. B., Česká republika, v rade 6/ MUDr. W. F., nar. XX.X.XXXX, bytom
S. XX, O. O., navrhovatelia v rade 2/ - 6/ zastúpení Ing. Vladimírom Sršňom, nar. XX.X.XXXX, bytom I.
X, O., proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo obrany SR, so sídlom Kutuzova 8, Bratislava,
IČO: 30 845 572, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o návrhu navrhovateľov
v rade 1/ - 4/ na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľov v rade 1/ a 4/ proti
uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, č. k. 2C/198/2015-83 zo dňa 16. novembra 2015, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľov v rade 1/ a 4/ na nariadenie
predbežného opatrenia.
Dospel k záveru, že absentuje potreba dočasne upraviť pomery účastníkov z dôvodu zabezpečenia
možného budúceho výkonu rozhodnutia, nakoľko navrhovatelia sa vo veci samej domáhajú vlastníckeho
práva k tej istej nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej už bolo právoplatným rozhodnutím súdu vlastníctvo
určené. Rozhodnutiami Okresného súdu Ružomberok a Krajského súdu v Žiline bolo rozhodnuté o
výlučnom vlastníctve odporcu k predmetnej nehnuteľnosti. Napriek tomu, že navrhovatelia podali voči
rozsudku krajského súdu dovolanie, mal za to, že podanie mimoriadneho opravného prostriedku samo o
sebe ešte nespôsobuje odklad právoplatnosti a vykonateľnosti takto napadnutého rozsudku. Súd návrh
na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie navrhovatelia v rade 1/ a 4/. Žiadali po zopakovaní dokazovania
napadnuté rozhodnutie zmeniť a nariadiť predbežné opatrenie, ktorým by bolo odporcovi zakázané
previesť vlastníctvo na tretie osoby alebo zaťažiť ho záložným právom alebo inou ťarchou v prospech
tretej osoby. Súd pri skúmaní, či sú dané procesné predpoklady pre vyhovenie návrhu, neskúmal vec v
celom rozsahu. Pokiaľ súd tvrdil, že bolo výlučne určené vlastníctvo odporcu, ide o omyl súdu v tom, že
v konaniach 6C/24/2011 a 8Co/634/2014 išlo o dodatočnú zmenu zápisu vlastníckeho práva v evidencii
nehnuteľností, no v konaní 2C/198/2015 ide o konanie o tom, že odporcovi nesvedčí žiadny právny
titul nadobudnutia vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti. Nesprávnym skutkovým zistením súdu
prvostupňový súd poskytuje ochranu majetku, ktorý bol nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom.
Štátu nesvedčí nadobudnutie vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti a toto vlastnícke právo ostalo
naďalejzachovanésubjektu,ktorýbolposlednýmvlastníkompreddňomzápisuvlastníckehoprávaštátu.
Prvostupňový súd mal vychádzať pri rozhodovaní o predbežnom opatrení z priority ich vlastníckeho
práva. V posudzovanom prípade je preukázané, že k prevzatiu nehnuteľnosti navrhovateľov štátom
došlo na základe právneho dôvodu síce existujúceho, ale nespôsobilého vyvolať zamýšľané právne
dôsledky. Navrhli prijatie predbežného opatrenia, pretože jeho neprijatie môže mať pre nich nezvratnédôsledky, vylučujúce aj reparačné, či satisfakčné funkcie právnej zodpovednosti odporcu. Je potrebné,
aby sa predbežným opatrením pred právoplatným skončením sporu zakázalo scudziť majetok, o ktorý
sa vedie spor, ktorý bol šikanóznym spôsobom predchodcovi navrhovateľov odňatý v roku 1956.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Zákonné ustanovenia upravujú predbežné opatrenie ako inštitút procesného práva, ktorého účelom je
poskytnúť dočasnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym pomerom účastníkov dovtedy, kým
títo nepodajú návrh na začatie konania vo veci samej, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím
neposkytne účastníkom definitívnu ochranu. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje
naliehavosť predbežnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená.
Odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia vychádzal zo skutkových okolností uvedených v návrhu
(a odvolaní). Nemal zo žiadnych uvádzaných skutočností preukázanú naliehavosť potreby dočasnej
úpravy pomerov medzi účastníkmi takej intenzity, aby predbežné opatrenie nariadil. Navrhovateľ taktiež
neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na jeho právach a právom chránených
záujmoch. Pri rozhodovaní súdu o nariadení predbežného opatrenia platí zásada nevyhnutnosti zásahu
súdu, t. j. súd predbežné opatrenia nariadi len v prípade potreby úpravy právnych pomerov účastníkov
konania súdnym rozhodnutím, pričom v tomto prípade, s poukazom na vyššie uvedené, táto potreba
daná nie je.
Pokiaľ navrhovatelia poukazovali na to, že súd mal vychádzať pri rozhodovaní o predbežnom opatrení
z priority ich vlastníctva, je nutné zdôrazniť, že v danom momente má súd, ako aj navrhovatelia
právoplatné rozhodnutie súdov o tom, že odporcovi bolo určené vlastníctvo, t.j. súd nemohol vychádzať
z priority vlastníctva navrhovateľov, keďže existuje právoplatné rozhodnutie o určení vlastníctva v
prospech odporcu. Navrhovatelia síce poukazujú na to, že v konaniach sp. zn. 6C/24/2011 (OS
Ružomberok) v spojení so sp. zn. 8Co/634/2014 (KS v Žiline) a v konaní sp. zn. 2C/198/2015 (Os
Ružomberok) ide o iný predmet konania, no vzhľadom na navrhovateľmi predložené listiny, je zrejmé,
že Okresný súd Ružomberok rozsudkom č.k. 6C/24/2011-261 zo dňa 6.3.2014 (potvrdeným rozsudkom
odvolacieho súdu) určil výlučné vlastníctvo odporcu k spornej nehnuteľnosti.
Ani podanie mimoriadneho opravného prostriedku samo o sebe nepredstavuje dôvod, pre ktorý by súd
mal nariadiť predbežné opatrenie.
V odvolaní navrhli odvolatelia, aby odvolací súd zopakoval dokazovanie a napadnuté rozhodnutie
zmenil. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že pokiaľ ide o nariadenie predbežného opatrenia,
dokazovanie sa nevykonáva. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je
nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Skutočnosti uvádzané navrhovateľom v odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o
samotnú nehnuteľnosť a vlastníctvo k nej, by boli (môžu byť a mohli byť) relevantné pre rozhodnutie vo
veci samej, no v tomto štádiu neodôvodňujú nariadenie predbežného opatrenia vo veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.