Rozsudok – Vyhlásenie za mŕtveho ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Eva Suchová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoVyhlásenie za mŕtveho

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25P/294/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414216629
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Suchová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1414216629.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, o návrhu

navrhovateľa S. na vyhlásenie pani Y. za mŕtvu, zastúpenej opatrovníčkou C., pracovníčkou Okresného
súdu Bratislava V takto

r o z h o d o l :

Súd v y h l a s u j e Y. za mŕtvu s tým, že neprežila deň 29.4.2016.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 12.11.2014 žiadal navrhovateľ, aby súd
vyhlásil za mŕtvu pani Y., ktorá bola jeho tetou a ktorá je nezvestná. Ďalej v návrhu uviedol, že má právny
záujem na tomto návrhu, keďže je prípadný zákonný dedič nezvestnej.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi
založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav.

3. Pani Y. a naposledy bývala v F..

4. Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že teta žila so svojimi rodičmi a bratom (ktorý bol jeho otcom) v F. v

rodinnom dome. Po vypuknutí 2.svetovej vojny sa rodina jeho otca rozdelila a teta asi v roku 1941 odišla
do C.. Z rozprávania svojho otca vie, že tetu - svoju sestru naposledy videl na pohrebe ich spoločnej
mamy krátko po 2.svetovej vojne. Odvtedy sa teta žiadnym spôsobom na jeho otca ani na širšiu rodinu
nekontaktovala a teda aj jeho otec, pokiaľ žil, usudzoval, že sa tete niečo muselo vážne stať, keď sa
vôbec nikomu neozvala.

5. Podľa § 7 ods. 2 druhá a tretia veta Občianskeho zákonníka, ak smrť nemožno preukázať

predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási
aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

6. Podľa § 225 ods. 1 C.m.p., ak je vzhľadom na všetky okolnosti pravdepodobné, že fyzická osoba
nežije, súd vydá verejnú vyhlášku, ktorou vyzve toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho, aby sa prihlásil
do jedného roka.

7. Podľa § 225 ods. 1 C.m.p., súd vo verejnej vyhláške vyzve každého, kto má o fyzickej osobe správy,
aby ich podal súdu alebo procesnému opatrovníkovi.8. Podľa § 225 ods. 3 C.m.p., súd vo verejnej vyhláške uvedie podstatné okolnosti prípadu a poučenie,
že po márnom uplynutí lehoty môže byť fyzická osoba vyhlásená za mŕtvu.

9. Podľa § 228 ods. 1 C.mp., ak aj po uplynutí lehoty podľa § 225 ods. 1 je vzhľadom na všetky okolnosti
pravdepodobné, že fyzická osoba nežije, súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu.

10. Podľa § 228 ods. 2 C.m.p., vo výroku rozsudku súd uvedie presnú identifikáciu fyzickej osoby a deň
predpokladanej smrti, prípadne deň, ktorý fyzická osoba pravdepodobne neprežila.

11.Vyhláška bola na úradnej tabuli Okresného súdu Bratislava IV vyvesená jeden rok, t.j. od 28.4.2015
do 28.4.2016.

12. Z vykonaného dokazovania nebolo možné zistiť presný dátum smrti pani Y. a teda súd má za to, že
nezvestná neprežila deň 29.4.2016, ktorý je prvým dňom po uplynutí jednoročnej lehoty, počas ktorej

bola vyhláška vyvesená na úradnej tabuli súdu a v tejto lehote sa nezvestná neozvala a ani nikto nepodal
o nej súdu správu.

13. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku,
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.