Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. október 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25P/193/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715202953
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Suchová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1715202953.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci

starostlivosti o maloleté dieťa: Q. dieťa rodičov: matka - S. a otec - S. o návrhu otca na zníženie
výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 28.10.2014 žiadal otec o zníženie svojej
vyživovacejpovinnostinamaloletéhoQ.nasumu30%zosumyživotnéhominimananezaopatrenédieťa
od14.7.2014.Návrhodôvodniltým,žesazávažnýmspôsobomzmenilijehopomeryoprotiobdobiu,kedy

bolo výživné určené. V súčasnosti je vo výkone trestu odňatia slobody a chce sa vyhnúť opätovnému
trestnému stíhaniu.

2. Matka sa k návrhu písomne nevyjadrila.

3. Vzhľadom k tomu, že otec sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a súhlasil s
pojednávaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti a matka sa na pojednávanie súdu dňa 19.10.2016

nedostavila, hoci doručenie predvolania mala riadne vykázané uložením na pošte, súd konal a
rozhodoval v ich neprítomnosti, s prihliadnutím na obsah spisu a charakter veci.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, oboznámil sa so spisom
Okresného súdu Pezinok sp. zn. 4C 592/2008, s príjmami rodičov ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi
založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Naposledy bolo o výživnom na maloletého Q. rozhodnuté v rámci konania o rozvode manželstva
rodičov rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k. 4C 592/2008-34 zo dňa 17.3.2009 tak, že súd
schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého Q. výživným
vo výške XXX,-€ mesačne. V čase tohto rozhodnutia bol otec zamestnaný a podľa jeho vyjadrenia
dosahoval príjem XXX,-€ až XXX,-€ mesačne netto. Matka dosahovala príjem XXX,-€ mesačne netto a
maloletý navštevoval predškolské zariadenie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.4.2009.

6. Matka vo výpovedi uviedla, že naposledy bolo o výživnom pre maloletého rozhodnuté v roku 2009 a
to v rámci konania o rozvode manželstva, pričom v tom čase Q. chodil do materskej školy. V priebehu
rozvodového konania sa sudkyňa tri krát pýtala otca, či bude schopný výživné, na ktorom sa dohodli
platiť a tri krát povedal, že áno. Od tohto rozhodnutia však výživné neplatil vôbec a teda podala trestnéoznámenie. Potom v septembri 2014 jej z ničoho nič prišla od otca platba X.XXX,-€. Následne jej bolo
poslané výživné z výkonu trestu dňa 15.10.2014 vo výške XX,XX €, dňa 17.12.2014 vo výške XX,XX €,
dňa 15.1.2015 vo výške XX,XX €, dňa 12.2.2015 vo výške XX,XX €, dňa 13.3.2015 vo výške XX,XX

€, dňa 17.3.2015 vo výške XX,-€ a naposledy jej z výkonu trestu poslali dňa 30.4.2015 sumu XX,-€.
Odvtedy už žiadne výživné neprišlo. V júni 2015 podala žiadosť o vyplácanie náhradného výživného,
ktoré zatiaľ nepoberá. Otec ich od rozvodu vôbec nekontaktuje a ani pred rozvodom manželstva nežili
spolu. K svojim príjmom uviedla, že do februára 2016 bola riadne zamestnaná, avšak pracovala iba 1,5
mesiaca, pretože keď zistila, že pracuje v 12-hodinových zmenách a dosala na výplatu XXX,-€ netto,

tak dala výpoveď. Predtým bola riadne zamestnaná v spoločnosti, kde pracovala 3 roky a zarábala tam
XXX,- až XXX,-€ mesačne netto, avšak od tohto zamestnávateľa po vzájomnej dohode odišla, pretože
jej nevedel zamestnávateľ vyhovieť v tom, aby pracovala v 8-hodinových zmenách, ktoré žiadala z
dôvodu väčšej potreby starostlivosti o maloletého. Od 30.3.2016 je evidovaná na úrade práce a nárok
na dávky v nezamestnanosti jej vznikol, avšak zatiaľ dávky nedostala. V súčasnosti teda žije z finančnej
pomoci od svojej sestry a prácu si hľadá. Maloletý navštevuje 6.triedu ZŠ, výdavky s ním má bežné ako

napríklad XX,-€ mesačne za obedy v škole, XX,-€ mesačne vreckové, XX,-€ telefón a náklady na stravu
pre maloletého nevedela odhadnúť, avšak dodala, že každé dva až tri dni robí nákup za približne XX,-€,
pretože maloletý má veľký apetít. So synom má ďalej výdavky aj na oblečenie a venuje sa krúžku E., s
čím ale zvýšené výdavky nemá. K výpovedi dodala, že maloletý by chcel navštevovať umelecký krúžok,
ale momentálne nemá financie na zaplatenie ľudovej školy umenia.

7. Kolízny opatrovník uviedol, že sa k návrhu otca na zníženie výživného nepripája, keďže je toho
názoru, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa. Z dokazovania vyplýva, že otec
je pravdepodobne opätovne vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin a teda svojim
konaním zavinil, že sa do takejto situácie dostal, čo však nemôže byť v neprospech maloletého dieťaťa.

8. Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby za rok 2015 (január až november) vyplýva, že
matka mala čiastkový základ dane X.XXX,XX € a daň XXX,XX. €.

9. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že v období od 1.8.2014 do 23.2.2015 bol otec evidovaný

ako zamestnanec Ústavu na výkon väzby, U. s tým, že mal vymeriavací základ XXX,XX € priemerne
mesačne (s výnimkou mesiaca október 2014). Od 11.3.2015 do 30.6.2015 bol evidovaný ako
zamestnanec na základe dohody o pracovnej činnosti s vymeriavacím základom (apríl až jún 2015) vo
výške XX,XX € priemerne mesačne. Od 6.8.2015 je otec opäť evidovaný ako zamestnanec Ústavu na
výkon väzby, U., pričom v období od augusta 2015 do apríla 2016 mal príjem XXX,XX € priemerne

mesačne netto.

10. Maloletý Q. v školskom roku 2015/2016 navštevoval 6.triedu ZŠ.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

14. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

15. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že naposledy bolo o výživnom pre
maloletého Q. rozhodnuté v roku 2009, t.j. pred viac ako 7 rokmi, pričom rodičia v rámci konania o
rozvode manželstva uzavreli rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému a teda aj o výške vyživovacej povinnosti otca. Súd rodičovskú dohodu schválil, keďže bola

uzavretá v záujme maloletého. V čase uzavretia rodičovskej dohody bol otec zamestnaný a podľa jeho
vyjadrenia dosahoval príjem asi XXX,-€ mesačne netto a vyjadril sa, že je schopný výživné v dohodnutej
výške platiť. Vykonaným dokazovaním v rámci tohto konania bola síce preukázaná zmena pomerov
na strane otca, keďže v čase podania návrhu už bol vo výkone trestu odňatia slobody a to až do23.2.2015, kedy bol podmienečne prepustený a od 29.6.2015 je otec opäť vo výkone trestu odňatia
slobody, avšak súd na túto zmenu pomerov neprihliadol. Dôvodom, pre ktoré súd nevyhovel návrhu otca,
je tá skutočnosť, že sa otec úmyselným a nezodpovedným konaním dostal do svojej terajšej nepriaznivej

situácie, pričom takýto stav zapríčinil sám a teda súd nemohol na to prihliadnuť. Takéto správanie sa
otca súd hodnotí ako nezodpovedné, pretože je jeho povinnosťou prispievať na výživu svojho jediného
dieťaťa, ku ktorému má vyživovaciu povinnosť, aspoň určeným výživným a nie je možné túto povinnosť
prenášať v celosti na matku maloletého, ktorá si svoje povinnosti plní riadne. Je teda povinnosťou otca
prispievať na výživu dieťaťa aspoň takou sumou, na ktorej sa rodičia dohodli, pričom doteraz určené

výživné súd považuje za primerané. S poukazom na to, že sa otec do nevýhodnej finančnej situácie
dostal vlastným konaním a jeho nezodpovedný prístup nemôže byť na ujmu maloletého, súd návrh ako
nedôvodný zamietol.

16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku,
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.