Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3Tos/106/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812010014
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5812010014.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline na neverejnom zasadnutí konanom 27. októbra 2016 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Milana Repáňa prejednal
sťažnosť odsúdeného L. N. proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/6/2012 z 26.4.2016
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného L. N. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 419 ods. 1 Tr. por. a § 50 ods. 4 Tr. zák.
vyslovil, že odsúdený L. N. sa v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
neosvedčil a súčasne mu nariadil výkon trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Na výkon trestu
odňatia slobody zaradil odsúdeného do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tak, že odsúdený sa počas plynutia skúšobnej doby
- najmenej od mesiaca jún 2012 do 10.5.2013, dopúšťal obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi, za čo
bol aj právoplatne odsúdený. Za takýchto okolností je možné preto konštatovať, že neviedol riadny život.

Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť odsúdený, ktorú odôvodnil tak, že žiada, aby mu súd

ustanovilobhajcu,nakoľkojevovýkonetrestuodňatiaslobody.Sťažnosťďalejdoplnilajprostredníctvom
ustanoveného obhajcu, ktorú odôvodnil tak, že nariadenie výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 6
mesiacov považuje za neúčelné, keďže v súčasnosti vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 10 rokov. Z hľadiska účelu trestu teda nariadenie 6-mesačného trestu odňatia slobody nie je
účelné a nie je ani nevyhnutné. Má za to, že v jeho prípade sú dané výnimočné okolnosti a žiada, aby
súd ponechal jeho podmienečné odsúdenie v platnosti. Keďže v súčasnej dobe vykonáva trest odňatia

slobody v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, žiada, aby bol zaradený do ústavu so
stredným stupňom stráženia a nie do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por.
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť
bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak táto nie je dôvodná.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že prvostupňový súd rozhodol správne, keď konštatoval, že
odsúdený počas plynutia skúšobnej doby neviedol riadny život, nakoľko sa dopustil úmyselnej trestnej
činnosti, pre ktorú bol aj právoplatne odsúdený. Spáchanie obzvlášť závažného zločinu nemožno ani
podľa názoru krajského súdu považovať za vedenie riadneho spôsobu života. Prvostupňový súd mal
aj podľa názoru krajského súdu splnené všetky zákonné podmienky na vyslovenie, že odsúdený sa v

skúšobnej dobe neosvedčil a na nariadenie výkonu trestu odňatia slobody.Prekážkou nariadenia trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nemôže byť ani skutočnosť, že
odsúdený v súčasnej dobe vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov. Za
neopodstatnenúpovažujekrajskýsúdajpožiadavkuodsúdeného,abyvzhľadomnavýnimočnéokolnosti

bolo ponechané jeho podmienečné odsúdenie v platnosti. Ponechanie podmienečného odsúdenia v
platnosti v zmysle § 50 ods. 4 Tr. zák. prichádza do úvahy len dovtedy, pokiaľ ešte neuplynula skúšobná
doba. V predmetnej veci však uplynula skúšobná doba 26.7.2015.

Za neopodstatnenú považuje krajský súd aj ďalšiu námietku odsúdeného, a to jeho žiadosť, aby bol na

výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Pokiaľ prvostupňový
súd zaradil odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia,
nemožno na základe sťažnosti podanej odsúdeným zmeniť napadnuté rozhodnutie v jeho neprospech
- teda rozhodnúť o jeho zaradení na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s prísnejším stupňom
stráženia. Takýto postup by odporoval ustanoveniu § 195 ods. 1 Tr. por., z ktorého vyplýva, že orgán
rozhodujúci o sťažnosti nemôže z jej podnetu zmeniť uznesenie v neprospech osoby, ktorá sťažnosť

podala, alebo v ktorej prospech bola sťažnosť podaná.

Pokiaľ odsúdený v konaní pred prvostupňovým súdom nemal obhajcu, nedošlo k porušeniu jeho práva
na obhajobu, nakoľko v jeho prípade nešlo o povinnú obhajobu. Zo spisu vyplýva, že na žiadosť
odsúdeného mu bol prvostupňovým súdom z dôvodov § 40 ods. 2 Tr. por. - teda pre nemajetnosť,

pre ďalšie konanie ustanovený obhajca.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže krajský súd považuje výrok napadnutého uznesenia
za zákonný a zákonu zodpovedá aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preto rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia a sťažnosť odsúdeného L. N. podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.

ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.