Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Baran

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114200024
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114200024.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľky: C. L., P., M. XX,

zast. Mgr. Petrom Labancom, Sabinov, Nezabudova 31, proti odporcom: X./. T. U.Á., P., M. XX, X./. U.
T., P., M. XX, X./. T. U., P., M. XX, X./. R. G., P., M. XX, X./. K. R., P., M. XX, X./. L. C.Á., P., M. XX, X./.
T. K., P., M. XX, X./. P. L., P., M. XX, X./. T. C., P., M. XX, X./. W. R., P., M. XX, XX./. L. Č.B., P., M. XX,
XX./. T. K., P., M. XX, XX./. L. U., P., M. XX, XX./. L.. C. P., P., M. XX, XX./. D. W., P., M. XX, XX./. L. T.,
P., M. XX, XX./. I.. C. E., P., M. XX, XX./. U. Š., P., M. XX, XX./. L. L., P., M. XX, XX./. U. L., P., M. XX,
XX./. F.D. Q., P., M. XX, XX./. P. U., P., M. XX, XX./. A. B., P., M. XX, XX./. N. T., P., M. XX, XX./. U. Y., P.,
M. XX, XX./. I.. V. Š., P., M. XX, XX./. T. B., P., M. XX, XX./. U. Č., P., M. XX, XX./. P. A., P., M. XX, XX./.

Š. F.B., P., M. XX, XX./. Ľ. C., P., M. XX, XX./. U. N., P., M. XX, XX./. I. P., P., M. XX, XX./. U. D., P., M.
XX, XX./. L. B.Á., P., M. XX, XX./. L. L., P., M. XX, XX./. F. W., P., M. XX, XX./. T. P., P., M. XX, XX./. D.
U., P., M. XX, XX./. Q.. F. J., P., M. XX, XX./. J. L., P., M. XX, XX./. J. B., P., M. XX, XX./. L. M., P., M. XX,
XX./. I.. G. P.Č., P., M. XX, XX./. P. P., P., M. XX, XX./. T. T., P., M. XX, XX./. L. C., P., M. XX, XX./. T. L.,
P., M. XX, XX./. T. B., P., M. XX, XX./. T. U., P., M. XX, XX./. Ľ. K., P., M. XX, XX./. L. Š., P., M. XX, XX./.
I.. T. A., P., M. XX, XX./. N.V. F., P., M. XX, odporcovia zastúpení JUDr. Johanou Bertovou, advokátkou
so sídlom Prešov, Bajkalská 30, o zrušenie právoplatnosti hlasovania o dobrovoľnej dražbe bytu, takto

r o z h o d o l :

u r č u j e , že písomné hlasovanie vlastníkov bytov bytového domu M. XX, P. o dobrovoľnej dražbe
bytu č. XXX v dňoch 12. až 14.12.2013 j e n e p l a t n é ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 02.01.2014 sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti
písomného hlasovania o vykonaní dobrovoľnej dražby k jej bytu v bytovom dome na ulici M. XX F. P..
Predmetný návrh odôvodnila skutočnosťou, že postup pri hlasovaní bol v rozpore s demokratickými
princípmi a bolo ovplyvnené tým, že vlastníci bytov mali byť informovaní spôsobom, ktorý bol tendenčný

v neprospech navrhovateľky o tom, že ak nepodpíšu tento návrh, bude jej dlh pripísaný im. Poukázala
na skutočnosť, že týmto rozhodnutím by boli porušené jej základné práva.

Odporcoviacestousvojhoprávnehozástupcuuviedli,žežalobaniejedôvodná,poukázalinaskutočnosť,
že navrhovateľka má dlh na úhradách za plnenia spojených s užívaním bytu k 31.03.2014 3.240,53 Eur,
pričom v čase hlasovania to bolo 2.257,82 Eur. Hlasovanie prebehlo regulárne a z celkového počtu 55
bytov a nebytových vlastníkov kladne sa vyjadrilo 40 vlastníkov, proti 9 a 6 nehlasovalo. Navrhovateľka

oslovila vlastníkov s tým, že dlh uhradí do 30.04.2014, čo však neučinila.Odporca v 52. rade uviedol, že hlasovaniu listinu podpisovala jeho manželka tým, že bola manipulatívne
tlačená na takéto rozhodnutie zo strany vykonávateľov hlasovania, tak ako to namietla navrhovateľka.
Zároveň uviedol, že tento problém vznikol v dôsledku neplnenia si platobných povinností navrhovateľky.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľky ako aj zástupcu a ostatných
odporcov, pričom u navrhovateľky bolo vykázané doručenie. Súd nepovažoval za dôvodné pojednávanie
odročiť, napriek vyjadreniu zástupcu navrhovateľky s poukazom na skutočnosť, že dôkazy, ktoré boli
pripojené v spise, boli postačujúce pre rozhodnutie súdu. Bral pritom do úvahy zásadu hospodárnosti

konania.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom odporkyne v 9. rade, oboznámením listinných dôkazov,
a to výpisom z LV č. XXXX, vyjadrenia k žalobe, prehľadu mesačných predpisov a úhrad za rok 2013,
2014, zápisnice zo schôdze vlastníkov bytového domu, oznámenia o písomnom hlasovaní, výsledku z
písomného hlasovania a ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:

Navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou bytu č. XXX, ktorý sa nachádza v bytovom dome so súp. číslom
XXX vedeného na LV č. XXXX v k. ú. P.. Jedná sa o byt v bytovom dome na ulici M. XX F. P..
Navrhovateľka dlhodobo neplní svoje povinnosti vlastníka bytu tým, že neplatí riadne a včas mesačné
predpisy na služby spojené s užívaním bytu, pričom jej dlh v mesiaci september 2013 predstavoval sumu

2.257,82 Eur. Z uvedeného dôvodu bola dňa 09.09.2013 konaná schôdza vlastníkov bytov v predmetom
bytovom dome, ktorá však nebola uznášania schopná, a preto bolo vypísané písomné hlasovanie o tom,
či vlastníci bytov súhlasia s tým, aby vlastník bytu č. XXX, ak neuhradí dlžnú čiastku za služby spojené
s bývaním, vrátane poplatkov z omeškania, do konca mesiaca október 2013, bola na jeho byt vykonaná
dobrovoľná dražba cestou správcu. Tento podnet na takéto hlasovanie bol daný zo strany správcu bytu,

a to Bytového družstva U., pričom následne bolo takéto oznámenie vydané dňa 01.12.2013 s tým, že v
dňoch 12. až 14.12.2013 sa konalo písomné hlasovanie o tejto otázke. Výsledkom tohto hlasovania bolo,
že z celkového počtu 55 bytov a nebytových priestorov za hlasovalo 40 vlastníkov, proti 9 a nehlasovalo
6. Zo strany odporcu v 52. rade bolo potvrdené, že vykonávatelia hlasovania manipulatívne vykonávali
nátlak na hlasujúcich s tým, že dlžná suma navrhovateľky bude rozúčtovaná medzi odporcov. Výsledok

písomného hlasovania bol zverejnený dňa 18.12.2013. Navrhovateľka na tunajšom súde podala žalobu
dňa 02.01.2014 na zrušenie tohto hlasovania.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 11 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
účinnomkudňuvyhláseniahlasovania(01.12.2013),akvlastníkbytualebonebytovéhopriestoruvdome
svojím konaním zasahuje do výkonu vlastníckeho práva ostatných vlastníkov bytov alebo nebytových
priestorov v tomto dome takým spôsobom, že obmedzuje alebo znemožňuje výkon vlastníckeho práva
tým, že hrubo poškodzuje byt alebo nebytový priestor, spoločné časti domu, spoločné zariadenia

domu, spoločné nebytové priestory, príslušenstvo alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných
vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome, alebo neplní povinnosti
uložené rozhodnutím súdu, môže súd na návrh spoločenstva alebo niektorého vlastníka bytu alebo
nebytového priestoru v dome nariadiť predaj bytu alebo nebytového priestoru.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov
týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na
zabezpečeniepohľadávokvzniknutýchzprávnychúkonovtýkajúcichsabytualebonebytovéhopriestoru
v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k
nebytového priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva. Ak sa spoločenstvo nezriaďuje,

vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik
a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia

pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva, dedenie sa zaručuje.

Podľa článku 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň
vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

Podľa článku 7 Charty základných práv Európskej únie, každý má právo na rešpektovanie svojho

súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie.

V danom prípade súd prejednával návrh navrhovateľky, ktorá sa obrátila na súd v zmysle zákona o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, kedy namietala porušenie princípov hlasovania o dobrovoľnej
dražbe jej bytu, ktoré bolo vykonávané z dôvodu jej dlhu na úhradách za užívanie bytu. Súd vychádzal
zo skutočnosti, že základným právnym predpisom, ktorý upravuje práva a povinnosti vlastníkov bytov a

nebytových priestorov v bytovom dome je zákon č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom ku dňu vyhlásenia
hlasovania. V tomto zákone je výslovne uvedené v § 11 ods. 5, že nariadiť predaj bytu alebo nebytového
priestoru môže iba súd na návrh spoločenstva alebo niektorého vlastníka bytu. Zo spisu bolo zistené,
že vlastníci bytov vykonali hlasovanie tým spôsobom, že mala byť vykonaná dražba bytu na základe
zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý platí v podmienkach Slovenskej republiky. V tejto súvislosti je

nutné nielen aplikovať zákonné ustanovenia, ale brať do úvahy aj celkový charakter zákona a zásady,
ktoré platia v občianskom práve, pričom jednou z týchto zásad je aj zásada proporcionality výkonu
záložného práva. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, ktorý
vo veci Stanková c/a Slovenská republika (09.10.2007) uviedol, že súd musí ustrážiť proporcionalitu
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a otázku, či je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti

vykonať záložné právo týmto spôsobom. Ak výkon záložného práva iným spôsobom, napr. podľa 3. časti
O.s.p. a následnou exekúciou by nebol spojený s drastickými následkami, nedostatok proporcionality pri
dobrovoľnej dražby by mal viesť podľa okolností konkrétneho prípadu k zdržaniu sa výkonu záložného
práva týmto spôsobom, teda dobrovoľnou dražbou, čo musí sudca vyhodnotiť. Súdny dvor poukázal
na to, že je na súde, aby princíp proporcionality naplnil. Vyslovil tiež, že došlo k porušeniu článku 8

Dohovoru (Článok 7 Charty).

Konajúci súd aplikoval tieto kritériá aj v danej veci, aj keď sa nejedná o typicky spotrebiteľský vzťah ako
bol v citovanom prípade, každopádne je tu zamýšľaný postup podľa zákona o dobrovoľných dražbách,
kedy vlastne vzniká záložné právo v zmysle ustanovenia zákona č. 812/1993 Z. z. a následne toto

záložné právo sa realizuje podľa zákona o dobrovoľných dražbách. V danom prípade je zrejmé, že dlh
navrhovateľky činil v čase vyhlásenia hlasovania asi 2.200 Eur. Súd preto podrobil k preskúmavaniu z
hľadiska kritéria primeranosti to, či je primerané, aby v demokratickej spoločnosti bol niekto v podstate
zbavený svojho obydlia pre dlh vo výške 2.200 Eur, pričom v konaní nebolo preukázané, či vôbec bol
súdompriznaný,aleboexistujúciačiboliinéprostriedkyvýkonurozhodnutiaaleboexekúcieneefektívne.

Podľa názoru súdu nemožno prisvedčiť skutočnosti, že zodpovedá zásadám primeranosti to, ak dôjde k
vykonaniu dobrovoľnej dražby pre vymoženie dlhu 2.200 Eur bez toho, aby bolo preukázané, že ostatné
prostriedky a exekučné spôsoby neboli predtým efektívne.

Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že písomné hlasovanie v dňoch 12. a 14.12.2013 zo strany

vlastníkov bytov bytového domu M. XX o dobrovoľnej dražbe bytu č. XXX je neplatné.

Podľa názoru súdu tomuto záveru zodpovedá aj systematika zákona č. 182/1993 Z. z., ktorý priamo v
§ 11 ods. 5 hovorí, že v prípade neplnenia povinnosti si vlastníka bytu je možno pod pojem porušenie
dobrých mravov chápať aj to, že neplatí preddavky na úhrady spojené s užívaním bytu, len v prípade, ak

si nesplní túto povinnosť, môže súd nariadiť predaj bytu alebo nebytového priestoru. V danom prípade
súd má za to, že nemožno obchádzať takéto ustanovenie zákona postupom, ktorý bol použitý v tomto
prípade, teda tým, že tu vzniklo záložné právo alebo malo vzniknúť záložné právo v prospech vlastníkov
bytov a realizáciou podľa zákona o dobrovoľných dražbách by v podstate bol obídený súd pri realizácii
predaja bytu. Takýto postup podľa názoru súdu je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, a preto mu

nemožno priznať právnu ochranu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sa preto súd nezaoberal
tým, či písomné hlasovanie bolo ovplyvnené zo strany jeho organizátorov, nakoľko toto vo veci nebolo
relevantné a pre rozhodnutie o tomto návrhu bolo dostatočne vykonané dokazovanie v spise. Z dôvodu
hospodárnosti konania preto sa súd nezaoberal už týmto samotným hlasovaním, aj keď zo stranyjedného z odporcov boli potvrdené výhrady navrhovateľky. Tieto však pre rozhodnutie súdu už neboli
relevantné.

Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na skutočnosť, že úspešnej
navrhovateľke trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.