Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/184/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200222
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:3014200222.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej

a členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Ľubice Filovej v právnej veci navrhovateľa Z. O.,
bytom L., právne zastúpený: Mgr. Ľuboš Jurčo, advokát so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti
odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 29. septembra 2014, č. k. 15Sd/73/2014-22,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 29. septembra 2014, č. k.
15Sd/73/2014-22, m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne číslo XY zo dňa 06. februára 2014 z r u š

u j e a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 139,82 € k
rukám jeho právneho zástupcu do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa ustanovenia § 250q O.s.p. (Občiansky súdny poriadok)
potvrdil rozhodnutie číslo XY zo dňa 06. februára 2014, ktorým odporkyňa podľa § 65 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť
navrhovateľa o starobný dôchodok.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že navrhovateľovi bol
právoplatným rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (GR ZVJS),
útvaru sociálneho zabezpečenia č. GR ZVJS-12997/120-03 z 18.08.2003 priznaný od 01. augusta 2003
výsluhový dôchodok podľa § 38 v spojení s § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) v
sume úhrnu starobného dôchodku vypočítaného podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. a prídavku

k starobnému dôchodku. Žiadosťou zo dňa 03.07.2013 navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie
starobného dôchodku od 03.07.2013. Krajský súd dospel k záveru, že navrhovateľovi bol priznaný
starobný dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov útvarom
sociálnehozabezpečeniaGRZVJSapretonároknatenistýdruhdôchodkuzatieistédobyzamestnania,
vzniknúť nemôže. Navrhovateľovi bolo zhodnotené obdobie od 07.07.1966 do 31.07.2003, vrátane doby
zamestnania vo všeobecnom systéme - v Spojených sklárňach, n.p. Lednické Rovne v II. pracovnej
kategórii. Tento záver oprel o právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudkoch sp. zn.

9So/41/2008, 9So/129/2010 a 9So/134/2010. Poukázal na to, že navrhovateľ má možnosť po splnení
zákonných podmienok v súlade s § 67 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení zákonač. 519/2007 Z.z. požiadať útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS o zvýšenie výsluhového dôchodku
za obdobie dôchodkového poistenia získaného po 31.12.2003. Napadnuté rozhodnutie preto ako vecne
správne a vydané v súlade so zákonom potvrdil. Neúspešnému účastníkovi trovy konania nepriznal.

Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietol nesprávne zistenie
skutkového stavu a nesprávne posúdenie veci krajským súdom predovšetkým z dôvodu, že starobný
dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. mu nebol priznaný - bol mu priznaný výsluhový
dôchodok od 01.08.2003, kedy bol už zákon č. 100/1988 Zb. zrušený a preto nebolo možné postupovať

podľa § 132 a nasl. uvedeného zákona. Pre výsluhový dôchodok mu bola započítaná len doba základnej
vojenskej služby a služobného pomeru, t.j. v rozsahu 22 rokov a 214 dní (od 01.06.1968 do 31.10.1968
a služobný pomer od 01.06.1981 do 31.07.2003) a tento mu bol priznaný podľa § 38 a § 128 zákona č.
328/2002 Z.z. Doba dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme poistenia v rozsahu 17 rokov a
278 dní, ktorú odporkyňa vykázala v Informácii o stave individuálneho účtu poistenca k 31.12.2003, mu
doteraznebolazhodnotená.Žiadalpreto,abyodvolacísúdrozsudokkrajskéhosúduzmenil,rozhodnutie

odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 288,08 € k rukám jeho právneho zástupcu.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako
vecnesprávnystým,ženavrhovateľovibolvýsluhovýdôchodokpriznanývovýškestarobnéhodôchodku

spolu s prídavkom starobného dôchodku a pre určenie sumy starobného dôchodku bola navrhovateľovi
zhodnotená celá preukázaná doba.

Konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov (§ 492 ods. 1 S.s.p. „Správny súdny

poriadok“).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
a rozhodnutie odporkyne bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť.

Nebolo sporné, že navrhovateľ ako príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže vykonával službu v
služobnom pomere od 01.06.1981 do 31.07.2003. Ako doba výkonu služby mu podľa potvrdenia GR
ZVJS bola zhodnotená doba služby v rozsahu 22 rokov a 214 dní v I. kategórii funkcií spolu s výkonom
základnej vojenskej služby (od 01.06.1968 do 31.10.1968).

Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dôchodkový vek je 62 rokov veku
poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 132 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 129 zákona č. 100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na

starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával
najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.

Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. i § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia
zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií, sa priznávajú do 31.

decembra 2023.

Keďže navrhovateľ do 31.12.1999 vykonával službu zaradenú do I. kategórie funkcií viac ako 20 rokov,
v súlade s § 175 zákona č. 100/1988 Zb. a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. mu zostal zachovaný nárok
na starobný dôchodok dovŕšením veku 55 rokov.

Navrhovateľ sa narodil XY. Dôchodkový vek 55 rokov podľa § 65 ods. 2 v spojení s § 274 zákona č.
461/2003 Z.z. a § 175 zákona č. 100/1988 Zb. dovŕšil dňom XY.

V zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa

za dobu pred 01. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129), t.j. aj príslušníkov zborov
nápravnej výchovy (neskôr Zboru väzenskej a justičnej stráže), zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak
nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa
v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/.Navrhovateľovi nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., keďže vek 55
rokov nedovŕšil predo dňom 01.07.2002, počnúc ktorým sa ustanovenie § 132 tohto zákona na sociálne

zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužije.

Podľa§65ods.1zákonač.461/2003Z.z.poistenecmánároknastarobnýdôchodok,akboldôchodkovo
poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj
zamestnanie a náhradná doba získané pred 01. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 01.
januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj
obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.

decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

Nebolo sporné, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z., teda
že obdobie výkonu služby získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Z ustanovenia
§ 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. však súčasne vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia
na účely nároku na dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia sa nepovažujú len doby
služby policajta.

Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol
priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok
hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia (doby tzv. civilného zamestnania).

Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ bol v „civilnom sektore“ celkom 17 rokov a 278
dní (štúdium plus zamestnanie).

Pokiaľ odporkyňa navrhovateľovi nehodnotila dobu ďalšieho štúdia a doby zamestnania v tzv. „civilnom
sektore“, lebo podľa jej názoru tieto doby boli navrhovateľovi zhodnotené pre nárok na výsluhový

dôchodok (tento názor si osvojil aj krajský súd), taký záver nie je ničím podložený.

Z potvrdenia GR ZVJS číslo: GR ZVJS-12997/120-03 z 18.08.2003 nevyplýva, že by navrhovateľovi boli
naposúdenienárokunavýsluhovýdôchodokzhodnotenéajdobycivilnéhozamestnania.Vyplývazneho
len to, že výsledná suma výsluhového dôchodku nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku s

prídavkom k tomuto dôchodku.

Je nesporné, že navrhovateľovi bol od 01.08.2003 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č.
328/2002 Z.z., keďže splnil podmienku trvania služobného pomeru najmenej 15 rokov (§ 38 ods. 1
uvedeného zákona).

Spôsob výpočtu sumy výsluhového dôchodku policajta je upravený v § 39 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.
V zmysle § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. suma výsluhového dôchodku policajta, na ktorý vznikne nárok
v období po účinnosti tohto zákona do 31. decembra 2010, nesmie byť nižšia ako suma starobného
dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku, na ktorý by vznikol nárok v tomto období podľa predpisov

pred účinnosťou tohto zákona v sume určenej podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona.

Podľa Oznámenia GR ZVJS z 28.06.2013 na účely výsluhového zabezpečenia boli navrhovateľovi ako
doba trvania služobného pomeru zhodnotené doby od 01.06.1968 do 31.10.1968 a od 01.06.1981 do
31.07.2003, teda v trvaní viac ako 22 rokov. Keďže výška výsluhového dôchodku, vypočítaná podľa

§ 39 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. bola nižšia ako úhrn sumy starobného dôchodku (vypočítaného
podľa zákona č. 100/1988 Zb). a sumy prídavku k starobnému dôchodku (vypočítaného podľa zákona
č. 73/1998 Z.z.), v súlade s § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. mu výsluhový dôchodok bol priznaný v sume
uvedeného úhrnu starobného dôchodku a prídavku k dôchodku.Z ustanovení § 38, § 39 a § 128 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že nemožno stotožňovať dobu
pre vznik nároku na výsluhový dôchodok (trvanie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na

výsluhový dôchodok) a spôsob určenia sumy výsluhového dôchodku.

Zuvedenéhojezrejmé,ženavrhovateľovirozhodnutímGRZVJSnebolpriznanýstarobnýdôchodok.Bol
mupriznanývýsluhovýdôchodok; ibavýškavýsluhovéhodôchodkubolaodvodenáodvýškystarobného
dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku podľa skorších predpisov.

Ak teda odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok z dôvodu, že výsluhový
dôchodok mu bol priznaný vo výške starobného dôchodku vypočítanej podľa zákona č. 100/1988
Zb. spolu s prídavkom starobného dôchodku, keď pre určenie sumy starobného dôchodku bola
navrhovateľovi zhodnotená celá preukázaná doba, nepostupovala v súlade so zákonom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec
jej vrátil na ďalšie konanie podľa § 250ja ods. 3 veta prvá v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok
znova, pričom je viazaná právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.). Po zohľadnení

všetkých období poistenia v osobitnom a všeobecnom systéme poistenia môže postupovať podľa Čl. 33
ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 416/1991 Zb.).

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 250k ods. 1 v spojení s
§ 224 ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania v celej vyčíslenej výške,

pretože právny zástupca vyčíslil trovy za konanie v jednej šestine výpočtového základu, avšak podľa
§ 11 ods. 4 veta druhá zákona č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach
preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške
jednej trinástiny výpočtového základu. Odporkyni uložil uhradiť navrhovateľovi náhradu trov konania

pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia, podanie
odvolania) á 61,87 € podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. + 2 x režijný paušál 8,04 €, to je spolu
v sume 139,82 €, ktorú je odporkyňa povinná uhradiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do
tridsiatich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie senát najvyššieho súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.