Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. december 2015

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 1T/122/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614010295

Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Třešková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2614010295.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Třeškovej a prísediacich M.
W. a L. G. v trestnej veci proti obž. W. T.A. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Senici dňa 14. decembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

W. T., nar. X.X.XXXX v Senici, trvale bytom C. XXX,

je vinný, že

dňa 14.10.2013 v čase asi o 14,15 hod v Senici na Námestí oslobodenia pred budovou pobočky
Slovenskej pošty po predchádzajúcom slovnom konflikte napadol A. Z. a to tým spôsobom, že oboma

rukami schmatol za bundu A. Z. a ťahal ho vo vzdialenosti 4 - 5 metrov za priľahlý bar zv. Slon, kde
ho stojaceho na chodníku opakovane 10 až 12-krát udrel rukami zovretými v päsť do oblasti hlavy, v
dôsledku čoho A. Z. spadol na zem, kde viackrát kopol A. Z. do oblasti rebier a viackrát päsťami udrel
do oblasti chrbta a hlavy, čím A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., N. XXXX/X, spôsobil pomliaždenie
hlavy, krčnej chrbtice, pravej strany hrudníka a ľavého lakťa, opuch v spánkovej oblasti obojstranne,
krvnú podliatinu ľavej strany oka, ktoré si vyžiadali následnú hospitalizáciu v NsP Skalica v dobe od dňa
14.10.2013 do dňa 18.10.2013 s celkovou dobou liečenia a práceneschopnosti do 30.10.2013,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví,

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. l Trestného zákona.

Za to sa

odsudzuje

podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona /ďalej len Tr. zák./, § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody
v trvaní 6 /šesť/ mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa
§ 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba na 1 /jeden/ rok.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému A. Z., nar.
XX.XX.XXXX v Myjave, trvale bytom Z., N. XXXX/X, škodu vo výške 1.610,- €.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodené strany:

- Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30807484,
- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Mamateyova 17, Bratislava, IČO 35937874,
odkazujú s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku sa obžalovaný W. T., nar. X.X.XXXX v Senici, oslobodzuje
spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry v Senici č. k. Pv XX/XX/XXXX - XXX zo dňa 9.12.2014

pre pokus zločinu podvodu podľa § 14 ods. 1 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že dňa 3.3.2006 o 10,00 h na notárskom úrade JUDr. S. Z. v Senici v dedičskej
veci vedenej pod spisovou značkou XD/XXX/XXXX po poručiteľovi M.Á. T., nar. XX.X.XXXX, naposledy
bytom C. XXX, zomrelom dňa 9.12.2004 predložil závet označený ako „moja posledná vôľa„ datovaný
dňom 23.5.2004, na základe ktorého zanecháva poručiteľ celý svoj majetok svojej manželke V. T.Í. a dňa

3.3.2006 o 10,10 h na notárskom úrade JUDr. S. Z. v Senici v dedičskej veci vedenej pod sp. zn. XD/X/
XXXX po poručiteľke V. T., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXX, zomrelej dňa 3.1.2005
predložil ďalší závet označený ako „moja posledná vôľa„ datovaný dňom 23.5.2001, na základe ktorého
zanecháva poručiteľka celý svoj dom vnučke M. T. a ďalší majetok role a lesy dcére Ľ. G., rod. T. a
synovi W. T. a zároveň z dedičstva vynecháva syna M. T. a tieto závety predložil hoci vedel, že oba

závety datované dňom 23.5.2004 sú falošné a že ich poručitelia nenapísali, pričom v prípade dedenia
na základe uvedených závetov by M. T., nar. XX.X.XXXX bytom Č. XX, vznikla škoda najmenej 28.000,-
€, čo je jeho zákonný podiel na dedičstve vo výške 1/3,

nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry v Senici č. A. XX/XX/XXXX zo dňa 9.12.2014
súd prejednal trestnú vec proti obžalovanému W. T. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Trestného zákona a pre pokus zločinu podvodu podľa § 14 ods. 1, § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/
Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného W. T., svedka a
poškodeného A. Z. a svedka a poškodeného M. T., svedkov T. M., N. C., V. O., A. Z., Ľ. G., JUDr. A.
C. a M. W., výsluchom znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia
MUDr. O. A. a výsluchom znalkyne z odboru písmoznalectva RNDr. G. G. z Ústavu súdneho inžinierstva

Žilinskej univerzity v Žiline, oboznámením listinných dôkazov a to zápisnice o rekognícii osoby zo dňa
29.3.2014, lekárskej správy o zdravotnom stave poškodeného A. Z. zo dňa 10.1.2014, fotografiami
poškodeného vyhotovenými svedkom A. Z., spisu Okresného súdu Senica sp. zn. XXC/XX/XXXX,
fotokópie operačného denníka operačného strediska VO OR PZ v Senici zo dňa 14.10.2013, správy
Mestskej polície Senica zo dňa 29.7.2015, správy Okresného úradu Trnava, odboru krízového riadenia

zo dňa 13.8.2015, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 30.7.2015, potvrdenia
obchodnej spoločnosti Niersberger Slovakia, s.r.o., zápisníc zo dňa 3.3.2006 napísaných notárom JUDr.
S. Z. v dedičských konaniach vedených pod sp. zn. XD/XXX/XXXX, Dnot XXX/XXXX a XD/X/XXXX,
Dnot XX/XXXX, odborných vyjadrení ohľadom hodnoty majetku patriaceho do dedičstva po neb. M. T.
a neb. V. T., správy o povesti obžalovaného, odpisu z registra trestov na obžalovaného, oboznámením

aj ostatného obsahu trestného spisu, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil skutkový
stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný ku skutku, pre ktorý je obžalobou stíhaný, a to k pokusu zločinu podvodu podľa § 14 ods.
1 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona odmietol vypovedať.K ďalšiemu skutku, pre ktorý je obžalobou stíhaný, a to k prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. l Trestného zákona, obžalovaný vypovedal jednak v prípravnom konaní a jednak na hlavnom
pojednávaní, pričom jeho výpovede boli odlišné, podľa obžalovaného z dôvodu, že policajtom neverí a

preto uviedol v prípravnom konaní iné skutočnosti.

V prípravnom konaní obžalovaný vypovedal, že sa skutok nestal a že sa necíti byť vinným. Poškodeného
A. Z. žiadnym spôsobom nenapadol, všetky zranenia si poškodený len vymyslel a lekári len zapísali ním
tvrdené skutočnosti. Dňa 14.10.2013, teda v deň incidentu, prišiel obžalovaný do Senice až okolo 15.15

hod. alebo 15.30 hod., pričom incident sa mal odohrať o 14.15 hod. Zároveň obžalovaný uviedol, že
má brata, s ktorým sa na seba veľmi podobajú, a teda je možné, že policajná hliadka videla v Senici
po incidente práve jeho brata.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vypovedal, že s poškodeným A. Z. bol kamarát. Pokiaľ však
poškodený uviedol, že mu požičal 200,- €, tak klame, žiadne peniaze mu poškodený nedal. Poškodený

sám mame vybral z účtu 200,- €, následne ich prehral v rulete a svojej mame povedal, že peniaze požičal
obžalovanému. Mama poškodeného potom začala na obžalovaného vykrikovať, že či sa nehanbí od
chudáka poškodeného, ktorý nikde nerobí, požičať si 200,- €. A tu sa to podľa obžalovaného všetko
začalo. Poškodený napísal svojej sestre SMS správu, prečo sa s obžalovaným stretáva, a na druhý
deň, teda 14.10.2013, bol tu v Senici v stávkovni vedľa Slona. Vyšiel odtiaľ von a obžalovaný išiel

náhodou okolo, prišiel k poškodenému a povedal mu „Peťo, poď sem“, chytil ho za bundu na prsiach a
potiahol ho za Slon pred vchod do baru. Poškodený sa mu vytrhol a chcel vbehnúť dovnútra do Slona,
ale uvedomil si, že tam by ho obžalovaný chytil, preto utekal rovno, ale keďže je okolo Slona drevená
ohrádka a obžalovaný stál v jej východe, dostal poškodený strach, hodil sa o zem a začal sa tam váľať
po zemi. Obžalovaný ho vyzval, aby vstal, no on nechcel a dal si ruky okolo hlavy, lebo sa bál, že ho

asi obžalovaný zbije. Ten sa ho však údajne ani nedotkol, a keďže sa poškodený nechcel postaviť, ako
bol obžalovaný nad ním, kopol ho do zadku a išiel od neho preč. Následne poškodený vyskočil a začal
kričať „volajte políciu“. Ako obžalovaný odchádzal preč k svojmu autu odstavenému pri Allianz, videl, že
žiadny svedkovia na mieste neboli, ani p. O., všetko to má vymyslené. Obžalovaný si z incidentu nič
nerobil, až v januári mu potom prišlo predvolanie k policajtom, že mal zbiť A. Z.. Na druhý deň preto išiel

k MUDr. O., lebo vraj poškodeného zaviezla mestská polícia k nemu na ošetrenie. Ten ho najskôr vítal,
lebo sa poznajú, keď mu však povedal, o čo ide, prestal sa s obžalovaným baviť. Sestrička povedala,
že poškodenému nič nebolo, bol len celý dováľaný a zaprášený, a doktor povedal, že on len písal to, čo
mu poškodený diktoval. Na druhý deň išiel obžalovaný do Skalice do nemocnice, kde mu zasa zástupca
primára, ktorý si všetko našiel v počítači povedal, že za tým bolo niečo iné, ale nie bitka.

Svedok a poškodený A. Z. k veci uviedol, že dňa 14.10.2013 v čase o 14.15 hod. šiel v Senici smerom k
pošte, kde k nemu na rohu baru Slon pristúpil obžalovaný a schmatol ho za bundu, stiahol ho na terasu
a nečakane ho začal udierať. Dal mu úder do tváre päsťou, kde presne si poškodený nepamätal, a on sa
preto začal reflexívne úderom uhýbať a rukami si zakryl tvár. Úderov mohlo byť tak 10, 12, 15, neustále

ho obžalovaný udieral do spánkov, potom obžalovaný začal nadávať, sotil poškodeného na zem, kde ho
začalkopaťadávaťmuúdery.Obžalovanýkopolpoškodenéhodobokuzchrbta,doramenaaajsmerom
do hlavy. Koľko presne dostal úderov na zemi a koľko dostal kopancov si poškodený už nepamätal, či
tri alebo päť, lebo bol otrasený a kričal o pomoc. Kopancov však mohlo byť tak tri až päť a asi tri až šesť
úderovpäsťounazemi.Útokobžalovanéhoprestalažnakrikokoloidúcichľudí.Podľapoškodenéhobolo

aj zle, že sa úderom kryl, lebo nemal nejaký monokel vizuálne. Keď útok skončil, boli tam zhrčení dvaja
- traja ľudia. Podľa výpovedí potom poškodený zistil, že tam bola p. O., ktorá mu bola povedomá, a videl
aj jedného neznámeho pána, ktorý odchádzal s telefónom. Medzitým prišli na miesto mestskí policajti.
Pani O. poškodený požiadal, aby mu šla svedčiť, lebo policajti to išli zapisovať. Ešte tam bola jedna
pani, lenže tá ušla, a potom ďalšia, ktorá síce povedala, že to poškodenému dosvedčí, ale len na mieste,

nechcela s tým nič mať. Mestskí policajti krátko vypočuli svedkov a potom išli poškodeného odviesť k
doktorovi O.. Ako prechádzali križovatkou, videli obžalovaného stáť pred VÚB bankou, pričom aj policajti
obžalovaného z videnia poznali. Ďalej pokračovali k lekárovi poškodeného a následne do nemocnice
do Skalice. Poškodený utrpel otras mozgu, aj s ramenom niečo mal, v nemocnici strávil 5 alebo 6 dní
a dostával infúzie i lieky. Počas pobytu v nemocnici bol za ním kamarát obžalovaného A. Z. a ten si

ho fotil, myslel si asi, že je to nejaký dôkaz, keď nebol navonok dolámaný a nemal vonkajšie zranenia
nejaké viditeľné. Poškodený potvrdil, že tri alebo štyri dni po incidente jazdil na motorovom vozidle,
bolo to však v čase povolenej vychádzky a z dôvodu, že si bol po lieky. Videl pri tom aj obžalovaného,
vyzeralo to, akoby ho sledoval. S obžalovaným mal poškodený vzájomný kamarátsky vzťah a to aždo okamihu, keď boli spolu hrať ruletu v Skalici. Poškodený vtedy vybral pre obžalovaného 200,- €,
avšak vrátiť mu bol schopný len sumu 50,- € a odvtedy poškodený zistil, že je to klamár a nebavil sa
s ním. K incidentu dňa 14.10.2013 potom prišlo preto, že poškodený poslal obžalovanému dva, tri dni

pred napadnutím SMS správu, v ktorej mu napísal niečo ako „nerob malému hanbu, mama si ťa podá“,
pričom skôr to bolo formulované ako správa od mamy poškodeného, ako že mama s ním zatočí, na
čo obžalovaný reagoval s tým, že teraz poškodenému ukáže on, keď sa mu aj s mamou vyhrážajú.
Poškodeného mrzelo, že obžalovaný robil medzi kamarátmi reči o sestre poškodeného a chcel len,
aby obžalovaný bral na jeho synovca, teda na syna jeho sestry, ohľad. Aký bol vzťah obžalovaného a

sestry poškodeného nevedel poškodený presne uviesť, teda nevedel, či išlo o vzťah kamarátsky alebo aj
milenecký, boli tam však podľa neho hádky a on posielal tú SMS len kvôli malému synovcovi. Poškodený
ďalej jednoznačne tvrdil, že na neho útočil obžalovaný a nie jeho brat, a práve obžalovaného videl aj na
križovatke, keď išiel s mestskými policajtmi, ktorí ho tiež spoznali. Svedkyňu O. si poškodený nepamätal
podľa tváre, ale iba podľa mena, lebo jeho sestra mala psíka a p. O. ho asi ošetrovala, keď ona alebo jej
manžel boli zverolekári. Keď sa poškodený podľa mena dozvedel, kto je to, myslel si, že aspoň ona by

mohla ísť svedčiť, keď sa ostatní ľudia už rozchádzali. Poškodený tiež potvrdil, že aj jeho matka S. Z. a
svedkyňa O. sú v rovnakom vzťahu ako jeho sestra a táto svedkyňa, teda sú to známe osoby. Pokiaľ ide
o následky útoku, poškodený trpí častými, až reumatickými a migrenóznymi bolesťami hlavy v oblasti
spánkov aj v temene, iné následky mu spôsobené neboli. Čo sa týka pomliaždenia hlavy, krčnej chrbtice,
pravej strany hrudníka a ľavého lakťa a opuchu spánkovej oblasti obojstranne, krvnej podliatiny ľavej

strany oka, bolo to všetko poškodenému spôsobené tak, ako je to uvedené v správe. Tieto následky
pritom viditeľné ani neboli, skôr mal poškodený bolesti hlavy s tým, že na druhý deň po útoku boli tieto
následky predovšetkým citeľné na dotyk a viditeľné neboli, hoci opuchy boli aj vidieť. Pri lekárskom
ošetrení bezprostredne po skutku poškodený uvádzal útok na hlavu, rameno, zadok a chrbát tak, ako
je to napísané v správe. Poškodený absolvoval lekársku prehliadku v Skalici na neurológii, na ušnom

a očnom a bol aj na röntgene. Ďalej absolvoval CT vyšetrenie a prípadne aj ďalšie vyšetrenia podľa
správy. Z nemocnice bol poškodený prepustený podľa jeho vyjadrenia po tom, ako prestal brať infúzie
a lekári zvážili, že by mal byť v domácom ošetrení.

Svedok T. M. k veci uviedol, že obžalovaného z videnia pozná. Dodal, že si pamätá akurát toľko, že

nejaký pán, ktorého viezli na pohotovosť, musel ísť do nemocnice, a že nejaká pani volala 159, že pri
pošte niekoho dobili alebo také niečo. Keď svedok prišiel na miesto, bol tam len pán, zjavne dobitý,
ktorého vzali na pohotovosť a odtiaľ šiel do nemocnice. Ten pán uviedol, že páchateľom mal byť nejaký
pán T., W. T.. Ako potom svedok šoféroval služobné vozidlo, niekde na hlavnej križovatke poškodený
zbadal obžalovaného a svedok po letmom pohľade na neho skonštatoval, že áno, je to W. T., že ho

pozná. Naopak, brata obžalovaného svedok nepozná, a je si absolútne istý, že na križovatke videl práve
obžalovaného. Na mieste činu sa podľa svedka nachádzala nejaká pani v okuliaroch, čo mala volať, a
ktorej iniciálky ako svedkyne si potom zobrali a dali ich štátnej polícii. Ako presne poškodený po dobití
vyzeral si svedok nepamätal.

Svedok N. C. k veci uviedol, že dostal na vysielačku telefonát, že majú ísť pred poštu, že tam je nejaký
zbitý pán. Keď prišli s kolegom M. na miesto, bol tam nejaký pán, akože zbitý, pováľaný, a nejaká pani,
ktorá sa prihovorila, že ona volala. Pán im povedal, čo sa stalo, že ho zbil nejaký p. T., a pani sa vyjadrila,
že to videla. Keďže pán povedal, že chce podať trestné oznámenie a ísť na ošetrenie, zobrali ho do auta,
kolega si opísal iniciály panej, čo to videla, a pána zaviezli na pohotovosť, kde si ho prevzala hliadka

OO PZ. Po príchode na miesto činu svedok videl poskakujúceho, špinavého pána, ako na nich máva.
Nevidel na ňom žiadne zranenia a nepamätal si, že by krvácal, všimol si iba, že je špinavý. Poškodený
svedkovi a jeho kolegovi povedal, že ho pred poštou napadol nejaký p. T.A. a ukázal na nejakú pani, že
to vraj videla. Udával, že ho bolí hlava a chce ísť na ošetrenie, čomu vyhoveli. Svedok obžalovaného
nemohol nikde v blízkosti miesta činu vidieť, lebo ho vôbec nepoznal, ani z videnia. Ako išli autom,

poškodený povedal, že tam je T., no svedok to nevedel, nepoznal ho. Podľa svedka štátnu políciu zavolal
ich operačný, ktorému povedali, že sú na pohotovosti a že poškodený chce podať trestné oznámenie.

Svedkyňa V. O. k veci uviedla, že v kritický deň išla na úrad práce niekedy v poobedňajších hodinách,
mohlo to byť medzi druhou a treťou hodinou poobede. Pri pošte pred reštauráciou Slon zbadala dvoch

mužov, ako sa bijú - ten, ktorý útočil, zhodil na zem toho napadnutého, a ten ležal na zemi a rukami si
chránil hlavu. Vtedy jej napadlo, že keby išlo o jej dieťa, bola by rada, keby mu niekto pomohol, preto
vytiahla mobil a zavolala políciu. Tí jej povedali, že už to majú hlásené, čo jej potvrdila aj mladá žena s
dvomi deťmi, čo k nej pristúpila a povedala jej, že už políciu volala. Za chvíľu prišla na miesto mestskápolícia, ktorej svedkyňa povedala, čo videla, že útočník búchal napadnutému hlavu o betón a kopal ho.
Svedkyňa osobne nepoznala ani jedného z mužov, keď sa však policajti spýtali napadnutého na jeho
meno, bolo jej známe, lebo mala jeho sestru S. Z. za susedu pred 12 rokmi. Svedkyňa potom odišla

na úrad práce a toho napadnutého muža policajti zobrali a viezli ho niekde na pohotovosť alebo do
polikliniky, a tým to skončilo. Svedkyňa ďalej uviedla, že po príchode polície sa poškodený postavil a keď
sa s nimi rozprával, triasol sa, mal doudierané ruky a mal tvár udretú na boku, neboli to modriny, vyzeralo
to ako odraté, ale či to boli odreniny alebo skôr začervenanie po úderoch, to si už svedkyňa presne
nepamätala. Útok obžalovaného na poškodeného prestal podľa svedkyne po tom, ako k nim pristúpil pán

v tmavom obleku a kabáte od okresného úradu a niečo im povedal. Obžalovaný krátko pred príchodom
polície odišiel smerom do mesta k hlavnej križovatke. Políciu svedkyňa volala z jej mobilu, avšak na
aké číslo volala si už nepamätala. V deň incidentu svedkyňa nebola zamestnaná, bola evidovaná ako
uchádzačka o zamestnanie a išla sa asi hlásiť na úrad práce alebo tam možno niesla nejaké potvrdenie.
Po predmetnom skutku sa na úrad aj dostavila, meno konkrétnej pracovníčky však uviesť nevedela.
Svoje meno na mieste činu diktovala polícii iba ona, nakoľko matka s deťmi i pán v kabáte boli v tom

čase už preč. Keby sa na mieste činu nenachádzala, nevymyslela by si niekam volať.

Svedok A. Z. k veci uviedol, že bol s poškodeným kamarát, a keďže mu nebral v ten deň telefón,
volal jeho sestre, ktorá mu povedala, že T. ho dobil a leží v nemocnici, má pomliaždeniny, zlomenú
ruku či nohu, otras mozgu, a podobne. Svedkovi sa to nezdalo, lebo poznal aj obžalovaného a vedel,

že by niečo také nerobil. Na druhý deň po údajnom napadnutí bol preto pozrieť poškodeného v
nemocnici v Skalici a nevšimol si, že by mu niečo bolo, na nič nesťažoval a nevidel mu v oblasti tváre
pomliaždeniny ani podliatinu na ľavej strane oka, tzv. monokel, ani žiadne odreniny. Bolo to podľa neho
zo strany poškodeného len účelovo vykonštruované zranenie, pričom pri odchode mu ešte poškodený
stihol povedať, že to obžalovaného draho vyjde a smial sa. Inak sa poškodený k samotnému skutku

nevyjadroval. Svedok ďalej uviedol, že si spravil aj fotky poškodeného v nemocnici hneď na druhý deň
po údajnom napadnutí. Poškodený mu fotenie nezakazoval, ale ani mu s fotením nevyjadril súhlas,
avšak určite vedel, že ho svedok fotí. Fotky vyhotovil preto, že sa mu zdalo nezmyselné, že obžalovaný
poškodeného dobil a mal mu spôsobiť také zranenia, ako uvádzala jeho sestra, a to pomliaždeniny,
prasknutá lebka a zlomeniny. Pokiaľ ide o vzťah svedka k obžalovanému, je s ním kamarát rovnako ako

s poškodeným, hoci s poškodeným vzťahy po tomto incidente trochu ochladli.

K výpovedi svedka A. Z. poškodený uviedol, že žiadny súhlas na fotenie mu nedával, svedok tam
šibrinkovalsmobilomaontotušil,nosvedokmupriamonepovedal,žehoidefotiť,tobymuaninedovolil,
lebo vedel, na čo to chce použiť.

Zo znaleckého posudku MUDr. O. A. č. XXX/XX zo dňa 20.7.2014 súd zistil, že poškodený A. Z. v
dôsledku fyzického incidentu zo dňa 14.10.2013 utrpel zranenie - pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy
a tváre s príznakmi vegetatívnej symptomatológie s krvnými výronmi v spánkovej oblasti obojstranne
a v oblasti záhlavia, otras labyrintu vnútorného ucha vpravo, pomliaždenie mäkkých tkanív hrudníka

bez známok poškodenia kostného skeletu, pomliaždenie mäkkých tkanív ľavého lakťa s odreninami
kože bez úrazových zmien na kostnom skelete. V mechanizme vzniku zranenia sa mohol uplatniť úder
alebo údery vedené rukou útočníka zovretou v päsť do oblasti hlavy. Intenzita pôsobiacej sily pri vzniku
zranení v oblasti hlavy bola slabá až stredne silná, pričom vzniknuté zranenia bolo možné spôsobiť
tromi, prípadne i viacerými údermi päsťou. Zranenie v oblasti hrudníka vzniklo priamym pôsobením

tvrdého, tupého predmetu, pričom sa mohlo jednať o úder alebo o údery slabej intenzity vedené i nohou
útočníka. Zranenie v oblasti lakťa mohlo vzniknúť napríklad i pri páde na tvrdú podložku - zem, kedy
často dochádza i k odreninám kože, s tým, že intenzita pôsobiacej sily pri vzniku zranenia bola slabá.
V priamej súvislosti s fyzickým incidentom zo 14.10.2013 tak u poškodeného došlo ku vzniku ľahkého
zranenia - krátku dobu trvajúcej poruche zdravia, bez priameho ohrozenia či zranenia životne dôležitého

ľudskéhoorgánu,stým,žekuvznikutohtozraneniačizranenímohlodôjsťtak,akotouviedolpoškodený.
Liečba i práceneschopnosť u poškodeného trvala od 14.10.2013 do 30.10.2013, teda niečo viac ako dva
týždne, čo je adekvátna doba pohybujúca sa na dolnej hranici bežne potrebnej doby liečenia takýchto
zranení (do troch týždňov). Poškodený bol počas tejto doby pre zranenie obmedzený v bežnom spôsobe
života, avšak bez zanechania trvalých následkov funkčného charakteru. Bodové hodnotenie zranenia

predstavuje podľa znaleckého posudku 100 bodov, čo pri hodnote bodu 16,10 € predstavuje v peňažnom
vyjadrení sumu 1.610,- €.Na hlavnom pojednávaní znalec MUDr. O.Á. A. v plnom rozsahu zotrval na záveroch písomne
podaného znaleckého posudku a ďalej uviedol, že znalecký posudok vypracoval na základe zdravotnej
dokumentácie poškodeného, hlavne sa jednalo o prepúšťaciu správu z chirurgického oddelenia, kde

boli uvedené jednak subjektívne pocity a ťažkosti, ktoré uvádzal sám poškodený, a jednak objektívne
zistené známky zranenia na poškodenom, a k tomu boli vykonané pomocné prístrojové vyšetrenia RTG
a CT, ktorých popis mal znalec k dispozícii, ako aj odborné neurologické a ušno-nosno-krčné vyšetrenia.
V tejto zdravotnej dokumentácii bolo uvedené, že poškodený mal byť napadnutý známou osobou dňa
14.10.2013 v popoludňajších hodinách, pričom mal dostať údery do hlavy vedené päsťou, ale aj nohou

útočníka. Poškodený udával pocit na vracanie, závrate, bolesti hlavy v oblasti spánkov obojstranne
a v oblasti záhlavia. Na základe toho boli vykonané röntgenové vyšetrenia lebky, ktoré nedokázali
úrazové zmeny na kostnom skelete. V objektívnom náleze boli zistené krvné výrony spánkovej oblasti
hlavy obojstranne a v oblasti záhlavia, bola zistená dotyková bolesť v oblasti prednej ľavej strany
hrudníka, čo svedčí o pomliaždení mäkkých tkanív, a taktiež bola zistená dotyková bolesť a odrenina
kože v oblasti ľavého lakťa. Poškodenému bola kvôli udávaným závratom a pocitom na vracanie

odporučená hospitalizácia a sledovanie predmetných zranení. Počas hospitalizácie bolo vykonané i
CT vyšetrenie lebky a krčnej chrbtice, pričom neboli zistené žiadne úrazové zmeny kostného skeletu
ani známky zranenia mozgu. Z odborných vyšetrení bolo vykonané tiež neurologické vyšetrenie a
ušno-nosno-krčné vyšetrenie so záverom otrasu labyrintu vnútorného ucha vpravo. Po nasadenej
liečbe, ktorá spočívala v aplikácii infúzií liekov proti opuchu mozgu a liekov od bolesti sa postupne

stav poškodeného stabilizoval a 18.10.2013 bol prepustený do ambulantnej liečby. Po kontrolnom
vyšetrení dňa 28.10.2013 bolo konštatované zlepšovanie stavu a k 31.10.2013 bol poškodený uznaný
za práceschopného. Vykonané RTG a CT vyšetrenia boli podľa znalca zamerané na odhalenie
prípadnej zlomeniny a zranenia mozgu, čo napokon dokázané nebolo, avšak to neznamená, že
poškodený neutrpel zranenia uvedené v prepúšťacej správe a následných kontrolných vyšetreniach.

Predmetnými vyšetreniami sa dané zranenia ani nepotvrdzujú ani nevylučujú, a vykonané boli len z
dôvodu vylúčenia závažnejšieho zranenia poškodeného. Na CT vyšetrení by pritom boli popisované
známky pomliaždenia, prípadne krvných výronov, pokiaľ by boli rozsiahlejšieho charakteru a rozmeru,
v danom konkrétnom prípade sa však o rozsiahle pomliaždenia nejednalo. Povrchové pomliaždenia
bežne v CT nálezoch nebývajú ani popisované a ani hodnotené, a dané CT vyšetrenie nebolo na

diagnostikovanie pomliaždenia vôbec zamerané. Prejav takéhoto zranenia preto nemusí byť na CT
zachytený. Pokiaľ ide o pomliaždenie spánkovej oblasti hlavy a pomliaždenie mäkkých tkanív hrudníka,
tieto sa všeobecne prejavujú dotykovou bolesťou, opuchom a krvným výronom, v danom prípade
bola popisovaná bolestivosť s krvnými výronmi v spánkovej oblasti obojstranne a v oblasti záhlavia, a
bolestivosť prednej steny hrudníka s krvným výronom. Krvný výron sa môže prejaviť sfarbením kože,

teda modrinou, i s odstupom jedného, dvoch dní, teda nemusí byť hneď sledovateľný, prípadne ak je
krvný výron hlbšie uložený, nemusí dôjsť k vytvoreniu modriny na koži vôbec. Pokiaľ ide o mechanizmus
vzniku udávaných zranení, tieto vznikli priamym pôsobením tvrdého tupého predmetu, teda mohli to byť
i údery vedené rukou zovretou v päsť a nohou, a mohlo to byť napríklad aj v dôsledku autonehody.
Čo sa týka umiestnenia zranení na hlave poškodeného, jednalo sa o spánkovú časť vpravo i vľavo a

o oblasť záhlavia, teda prevažne o vlasatú časť hlavy, takže laik si nemusel predmetné zranenia na
hlave poškodeného vôbec všimnúť, mohli byť zakryté vlasmi. Nedá sa však povedať, či pomliaždenie
spánkovej časti hlavy mohlo byť viditeľné alebo sa mohlo nachádzať len vo vlasatej časti hlavy, lebo
presná špecifikácia umiestnenia zranenia sa v bežnej medicínskej praxi nepopisuje, udáva sa len oblasť
zranenia, v danom prípade spánková oblasť. Prípadná podliatina v oblasti oka by podľa znalca bola

viditeľná, či už by sa prejavila ako modrina, alebo - ak by išlo o hlbší krvný výron - tak ako opuch v
oblasti oka.

Zo zápisnice o rekognícii osoby zo dňa 29.3.2014, vykonanej OO PZ Senica so svedkyňou V. O. súd
zistil,žesvedkyňaoznačilaakoosobu,ktorádňa14.10.2013včaseasio14.15hod.vMesteSenicapred

budovou pobočky Slovenskej pošty fyzicky napadla poškodeného A. Z., osobu obžalovaného W.V. T..

Z lekárskej správy o zdravotnom stave poškodeného A. Z. zo dňa 10.1.2014 mal súd preukázané, že
dňa 14.10.2013 bol lekárom MUDr. A. O. ošetrený poškodený A. Z., u ktorého boli predbežne zistené
zranenia: opuch v spánkovej oblasti obojstranne, krvná podliatina ľavej strany oka, tlaková bolesť na

pravú stranu hrudníka, a boli poškodené orgány: pohmoždenie hlavy, krčnej chrbtice, hrudníka vpravo a
ľavého lakťa. Poškodený uviedol, že k zraneniam došlo v dôsledku útoku a napadnutia cudzou osobou
pôsobením úderov a kopancov, pričom poškodený udával bolesti hlavy, závraty a tŕpnutie ľavej strany
hlavy. Z lekárskeho hľadiska išlo o ľahké zranenie. Poškodený bol hospitalizovaný vo FNsP Skalica od14.10.2013 do 18.10.2013 a práceneschopný bol od 14.10.2013 do 30.10.2013. Podľa lekárskej správy
poškodeného predmetné zranenie v bežnom spôsobe života neobmedzovalo.

Z fotokópie operačného denníka operačného strediska VO OR PZ v Senici zo dňa 14.10.2013 mal súd
preukázané, že v uvedený deň o 14.31 hod. bola na linku 158 hlásená udalosť, a to „pri herni Slon vedľa
pošty sa bijú dvaja muži“, s tým, že ohlasovateľom udalosti bola O. zo Senice, bez uvedenia konkrétneho
telefónneho čísla. Správou zo dňa 31.7.2015 zasa OR PZ v Senici oznámilo, že z telefónneho čísla
uvedeného svedkyňou O. dňa 14.10.2013 na linku 158 nikto nič nenahlasoval.

Správou Mestskej polície Senica zo dňa 29.7.2015 mal súd preukázané, že na tiesňovú linku 159 dňa
14.10.2013 nebol z telefónneho čísla uvedeného svedkyňou O. prijatý žiadny telefonát, a taktiež zo
správy Okresného úradu Trnava, odboru krízového riadenia zo dňa 13.8.2015 mal súd preukázané, že
na tiesňovej linke 112 dňa 14.10.2013 neevidujú z telefónneho čísla uvedeného svedkyňou O. žiadny
oznam.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 30.7.2015 súd zistil, že V. O. sa
dňa 14.10.2013 nebola na ich úrade hlásiť a ani sa tohto dňa na úrad práce nedostavila za účelom
predloženia nejakých dokumentov.

Z potvrdenia obchodnej spoločnosti Niersberger Slovakia, s.r.o., Žilina, Bytčická cesta 82, IČO: 36 390
071, potvrdenie zo dňa 4.6.2015, súd zistil, že M.Á. T., sa dňa 14.10.2013 o 14.15 hod. nachádzal na
služobnej ceste v Kočovciach, kde v závode firmy Hella Slovakia Front-Lighting s.r.o. vykonával činnosť
zadanú jeho nadriadeným.

Z fotografií, ktoré boli súdu predložené obhajcom obžalovaného s tým, že ide o fotografie vyhotovené
svedkom A. Z. v nemocnici v Skalici na druhý deň po incidente zo dňa 14.10.2013, súd zistil, že na
poškodenom, ležiacom v posteli, neboli v čase vyfotografovania snímok viditeľné žiadne krvné výrony -
modriny, pozorovateľný na snímkach bol len obväz pravého predlaktia ruky poškodeného a tiež infúzia
zavedená v ľavej ruke poškodeného.

Súd zároveň po vykonanom dokazovaní zamietol návrh obhajcu obžalovaného na vypočutie svedka
MUDr. A. O., nakoľko tento výsluch vzhľadom na dostatočne preukázaný skutkový stav už nepovažoval
za potrebný a ani za spôsobilý priniesť vo veci nové skutočnosti, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na
iné rozhodnutie vo veci.

Svedok a poškodený M. T. k veci uviedol, že prvýkrát videl závety po nebohých rodičoch až u notára
JUDr. Z. niekedy v januári 2006, ale je možné, že to bolo až 3.3.2006, presne už nevedel, išiel sa vtedy
notára opýtať na dedičské konanie. Ako tie závety uvidel, hneď vedel, že to rodičia nepísali, ale to napísal
obžalovaný. Povedal o závetoch sestre Ľ., ktorá o nich vedela a tvrdila, že dediť sa má podľa závetu.

Potom prišlo dedičské konanie, kde im notár povedal, že závet po otcovi je neplatný úplne, a keďže sa
Ľ. ani obžalovaný nechceli dohodnúť, podal poškodený žalobu na súd, že sú závety neplatné. Podľa
poškodeného písal závety brat W., teda obžalovaný, a to až po maminej smrti. Znaleckým dokazovaním
v civilnom konaní sa zistilo, že rodičia závety naozaj nepísali, ale u obžalovaného nebolo jasné, či
to písal alebo nepísal on. Po smrti mamy išiel poškodený aj s dcérou U. do rodičovského domu, ale

obžalovaný ich vyhnal a vynadal im, a odvtedy tam nebol. Keď rodičia žili, navštevovali ich buď každý,
alebo každý druhý týždeň, ich vzťahy boli dobré. Čo si poškodený pamätal, mama mu spomínala, že po
jej smrti sa rozdelia na troje, a keď tam W. zostane bývať, musí ich vyplatiť. Závety nikdy nespomínala
ani ona, ani otec. Ich obsahom malo byť to, že dom sa mal dať dcére obžalovaného M., role po mame
sa mali dať obžalovanému a role po tatovi sestre Ľ.. Poškodený nevedel, kde konkrétne boli závety v

rodičovskomdomeuložené,aleasiniekdevizbe.Pokiaľideodaryodrodičovpočasichživota,takmama
dala manželke poškodeného na kožuch 10.000,- Sk/331,94 €, ale dar 100.000,- Kčs za účelom stavby
rodinného domu alebo 30.000,- Kčs za účelom jeho zariadenia určite nedostal. Čo sa týka osobného
motorového vozidla a nákladného motorového vozidla, prípadne finančných prostriedkov na ich kúpu,
rodičia mu nechali auto, Škodu 110 hráškovo zelenej farby, aby ich mohol navštevovať, ale inak nič viac

nedostal.Chodilimuvšakpomáhaťskorokaždúsobotunastavburodinnéhodomu.Eštezaživotamatky,
na Vianoce, boli všetci v rodičovskom dome, teda bratia a sestra, prípadne aj ich deti. Sedeli všetci v
kuchyni, v spálni počas tejto návštevy poškodený nebol. Mamu vtedy viackrát navštívil, zrejme spolu s
manželkou, a vždy bola mama doma, ale či tam bol aj obžalovaný, to poškodený uviesť nevedel. Možnomamu aj sám navštívil, no už si to presne nepamätal. O spôsobe rozdelenia pozostalosti sa s rodičmi
poškodený nikdy nerozprával, nikdy mu nepovedali, že po ich smrti pripadne rodinný dom obžalovanému
a pozemky budú rozdelené medzi obžalovaného a jeho sestru. Pokiaľ ide o starostu C., o závetoch sa

s ním nikdy nerozprával. So sestrou Ľ. sa o závetoch rozprávali, ale až po návšteve u notára, lebo len
vtedy sa o nich poškodený dozvedel. Poškodený sám predmetné závety nepísal a ani nezabezpečil ich
napísanie prostredníctvom tretej osoby. Ďalej uviedol, že obžalovaný mu na stavbu rodinného domu
chodil pomáhať, no spočítal by to na prstoch oboch rúk. On aj sľúbil, že príde, no neprišiel, alebo prišiel
neskoro. Keď si objednával bager a nákladné autá ešte z OSP Senica, prišli dvaja bagristi, jeden šofér, F.

Š.aobžalovaný,alezatopoškodenýnormálnezaplatil.Čosatýkapohreburodičov,mamamupovedala,
že majú nachystané na pohreb aj na pomník, že je to uložené v škatuľke v skrini 60.000,- Sk/1.991,64
€ alebo 80.000,- Sk/2.655,51 €. Nepovažoval preto za svoju povinnosť niečím na pohreb prispievať, a
čo sa potom stalo s tými peniazmi, to už nevedel, toto mal podľa poškodeného pod palcom obžalovaný,
aj peniaze aj vkladné knižky.

Svedkyňa Ľ. G. k veci uviedla, že v piatok, keď mal otec 80 rokov, prišiel starosta C. k nim domov, aby
otcovi zagratuloval. Doma boli rodičia a obžalovaný, ona tam vtedy nebola. Keď pán starosta odchádzal,
mama mu povedala, aby prišiel v nedeľu poobede, že chcú spísať závet. Starosta v nedeľu naozaj prišiel
a napísali tie závety, pričom mama písala obidva, lebo otec už toho nebol schopný. V júli 2004 jej potom
mama povedala o starostovi i to, že je najstaršia a musí vedieť, že spísali závety, a priniesla ich svedkyni

zo skrine v obálke, aby si ich prečítala. Závety si prečítala a následne mama vrátila závety späť do obálky
a do skrine v spálni rodičov. Na Vianoce, na Štefana po smrti otca boli všetci, teda brat M. s manželkou a
deťmi, svedkyňa i obžalovaný u mamy, a brat M. vtedy rozprával mame, ako mal otec frajerky a podobne.
Po vianočných sviatkoch mama dostala porážku, dali jej lieky, mysleli si, že jej zaberú. Dňa 5.1. mala ísť
na kontrolu k lekárovi, ale 3.1. zomrela. S obžalovaným potom vybavili všetko ohľadom pohrebu, ktorý

napokon financovala svedkyňa, lebo rodičom na vkladnej knižke žiadne peniaze nezostali. Svedkyňa
potvrdila, že podľa závetu mal dom pripadnúť dcére obžalovaného M. a role a lúky mali byť rozdelené
medzi svedkyňu a obžalovaného. Rodičia im vždy všetkým hovorili jedno, že sa o nich všetkých troch
postarali. V Častkove M. pomáhali stavať dom, aj peniazmi aj silou. Obžalovaný ich mal doopatrovať a
dom mal byť jeho s tým, že po ňom ho zdedí jeho dcéra M.. A svedkyňa mala mať svoje u G., lebo ona

s mužom vyplatili švagra, mužovho brata, a dom im zostal. Svedkyňa ďalej uviedla, že nie je pravda,
že by M. nič nedostal, dozvedela sa od rodičov, že od nich dostal 100.000,- Kčs, keď išiel stavať dom.
Rodičia mu tiež kúpili nákladné auto a potom mu dali aj Škodu 110 zelenú, a kúpili mu pílu i drevo na
dom. Od rodičov ešte dostal 40-50 litrov slivovice na svadbu, štyri prasce na zabitie a kotol, a dostal aj
30.000,- Kčs na sedačku do obývačky, keď už mal dom postavený. Potom si ešte zobrali rohy, z povale

kolovrat, a aj starodávnu almaru, ktorú mal obžalovaný v izbe. Nie je teda pravdou, že by sa bratovi
M. nepomáhalo, ona na rozdiel od M. dostala len menšie dary, jej rodičia neprispievali ani pri stavbe a
ani jej nedali žiadne peniaze, len obžalovaný jej vyplatil 50.000,- Kčs. Po predložení fotokópie závetu
po neb. M. T. svedkyňa potvrdila, že je to ten istý závet, ktorý jej mama dala prečítať, s tým, že podpis
patrí otcovi a ostatné písmo je mamine. Pokiaľ ide fotokópiu závetu po neb. V. T., je to podľa svedkyne

rovnaký závet, aký jej mama dala prečítať, a je to aj jej písmo. Prístup do spálne rodičov, kde boli závety
uložené, mali všetci súrodenci, lebo otec tam ležal päť a pol roka. Bol chorý, no čítať aj písať vedel do
poslednej chvíle. Vlastnoručne závet nenapísal podľa svedkyne len preto, lebo by nebol čitateľný. Závet
mal vidieť aj JUDr. C.Š., lebo mama to písala a on tam bol s ňou v kuchyni, nikto ďalší tam už nebol.
Podľa svedkyne matka povedala všetkým súrodencom, ako má byť pozostalosť vysporiadaná, samotné

závety však ukázala a vedela o nich iba svedkyňa. S bratmi sa o nich nerozprávala, až po smrti matky
obžalovanému povedala, že tu musia byť niekde napísané závety, že ich musia nájsť a aj ich našli, boli
v nezalepenej obálke v škatuli, kde mala mama doklady. Svedkyňa potvrdila, že obsah závetov, ktoré
jej boli predložené na hlavnom pojednávaní je totožný s obsahom poslednej vôle jej rodičov tak, ako
jej to bolo povedané.

Svedok JUDr. A. C. k veci uviedol, že ako starosta bol pozvaný do rodiny v čase, keď sa pán T. dožil
okrúhleho výročia. Požiadala ho vtedy jeho manželka, aby k nim prišiel cez víkend, že len nachvíľu s ním
chce hovoriť medzi štyrmi očami. Keď tam svedok potom prišiel, ukázala mu dva listy, jeden z nich bola
posledná vôľa po M. T. a druhý bola jej posledná vôľa. V. T. povedala, že pripravila tieto dve posledné

vôle za seba aj za manžela. Svedka obsah listín ani nezaujímal, ale vedel, že manžel bol po úraze bez
dvoch - troch prstov na ruke, takže on to ani nemohol písať. Upozornil p. T., že závet manžela musí
byť spísaný jeho vlastnou rukou, inak je neplatný, a navrhol jej, že jej sprostredkuje stretnutie u notára.
Na to mu však táto povedala, že to nie je treba a že jej stačí, že závety videl. Tým sa vlastne úlohasvedka skončila, s tým, že následne po smrti p. T. hovoril obžalovanému, alebo M., alebo Ľ., pre odstup
času už svedok nevedel presne uviesť, že sú tam a že videl dve posledné vôle. Po predložení fotokópií
závetov na pojednávaní svedok uviedol, že nevie presne uviesť, či sa jedná o rovnaké papiere, aké mu

ukázala p. T., bolo to už pred 10 rokmi, ale boli to ako zo zošita papiere, niečo podobné ako toto. Nemal
dôvod pochybovať o pravdivosti toho, čo mu p. T. povedala, teda že ona napísala oba závety. Priamym
svedkom ich spísania však nebol. V civilnom konaní síce uviedol, resp. omylom podpísal vyjadrenie,
podľa ktorého mal byť pri spísaní závetov prítomný, no toto nie je pravda, p. V. T. mu závety len dala
prečítať a on len laicky usúdil, že to zrejme písala jedna a tá istá osoba. Svedok už nevedel presne

uviesť, či boli závety, keď ich čítal, aj podpísané, ale zrejme áno. V. T. mu povedala, že jedného syna
vyplatili, poskytli mu nejaké finančné prostriedky, a že musia ešte vysporiadať ďalšie dve deti, avšak či
mu obsah poslednej vôle ústne prejavil aj neb. M. T. si už svedok nepamätal.

Zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. XXX/XXXX zo dňa
13.5.2013, odbor Písmoznalectvo, a z jeho doplnku č. 1 (číslo úkonu XX/XXXX) zo dňa 6.2.2014 súd

zistil, že na základe porovnania textových zápisov a podpisov na sporných závetoch s porovnávacími
materiálmi W. T., Ľ. G. a M. T. znalecký ústav skonštatoval, že pisateľom sporných závetov je
pravdepodobne W. T., a že Ľ. G., M. T. a M. T. pisateľmi sporných závetov nie sú. Zároveň znalecký
ústav skonštatoval, že sa stotožňuje so záverom znalkyne Mgr. V. D. v znaleckom posudku č. XX/XXXX
zo dňa 26.3.2012 o tom, že M. T. nie je pisateľkou sporných závetov, avšak nestotožňuje sa so záverom,

že W. T. a Ľ. G. nie je možné vylúčiť ani určiť ako možného pisateľa sporných závetov. Poukázal pritom
na nedostatky predložených porovnávacích materiálov a na to, že v písme Ľ. G. sa potvrdili hodnotne
rozdielne znaky v porovnaní s písmom sporných závetov.

Zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. XXX/XXXX zo dňa

12.5.2014, odbor Písmoznalectvo, súd zistil, že Ľ. G., M. T. a M. T. nie sú pisateľmi predložených
spornýchzávetovvrátanepodpisov,ažeW.T.niejemožnépotvrdiťanivylúčiťakopisateľapredložených
sporných závetov vrátane podpisov.

Na hlavnom pojednávaní znalkyňa RNDr. G. G. z Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline

v plnom rozsahu zotrvala na záveroch písomne podaných znaleckých posudkov, resp. ich doplnkov, a
ďalej uviedla, že znalecký ústav robil kontrolný znalecký posudok č. XXX/XXXX, ktorý bol vypracovaný
ako prvý, potom bol k nemu vypracovaný doplnok č. 1 pod číslom XX/XXXX, a následne bol vypracovaný
znalecký posudok č. XXX/XXXX. Pokiaľ ide o to, že záver znaleckého posudku č. XXX/XXXX sa
nezhoduje so záverom znaleckého posudku č. XXX/XXXX ohľadom obžalovaného W. T., je to z dôvodu

usmernenia vyšetrovateľky OR PZ v Senici, v zmysle ktorého pri vypracovaní znaleckého posudku č.
XXX/XXXX nemali použiť skeny originálov, ktoré boli zabezpečené od W. T. ako svedka, t. j. jeho skúška
písma a ukážky písma - záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy a potvrdenie o odovzdaní
50.000,- korún. Konkrétne teda mohli použiť len skeny originálov označené ako PM 81 a PM 82, ktoré
si vyhotovili v rámci znaleckého posudku č. XXX/XXXX, a zároveň nemohli použiť porovnávací materiál

označený ako PM 1 - PM 20 a PM 69. Z tohto dôvodu, keďže znaleckému ústavu zostal len malý
rozsah a skrátený rozsah porovnávacieho materiálu, nebol tento porovnávací materiál vyhovujúci v
dostatočnej miere na overenie W. T. ako pisateľa sporných závetov. Znalkyňa však uviedla, že pokiaľ
by boli pri znaleckom posudku č. XXX/XXXX použité vzorky písma obžalovaného tak, ako boli použité
aj pri spracovaní znaleckého posudku č. XXX/XXXX, boli by závery oboch posudkov rovnaké. Ďalej

znalkyňa potvrdila, že sporné závety boli písané jednou rukou, a ich pisateľmi neboli ani neb. V. T. ani
neb. M. T., čo síce bolo predmetom skúmania iného znaleckého posudku, avšak vypracovaného ich
znaleckým ústavom, takže si na jeho záver dobre pamätá. Pisateľmi závetov neboli podľa podaných
znaleckých posudkov ani M. T. mladší, Ľ. G. a M. W., rod. T.. Písmo rodinných príslušníkov podľa
znalkyne vykazuje navzájom zhodné, podobné znaky, ale v určitých prípadoch aj veľmi nenápadné

detaily v zhodných, podobných znakoch môžu byť rozdielne. Podľa nej sa nedá povedať, že by bolo
ľahšie rozlíšiť písma dvoch cudzích ľudí ako písma rodinných príslušníkov, pretože každý pisateľ má
svoje vlastné písacie návyky a časom nadobúda svoje vlastné charakteristické znaky v písme. Zároveň
sú isté špecifické znaky aj u pisateľov určitých generácií, nakoľko sa časom školské normy menili. V
sporných materiáloch sa potom vyskytuje písmo vyhotovené bližšie k školskej predlohe, ale obsahuje

aj identifikačne hodnotné znaky, ktoré sú už individualizované a nie sú písané podľa školskej predlohy.
Dané písmo však nezodpovedá vekovej kategórii ročníkov p. M. T. staršieho a p. V. T.. Znalkyňa ďalej
potvrdila, že vedela o tom, že obžalovaný odmietol dať vzorky písma, lebo časť skúšok obžalovaný
vykonal, ale v polovici vykonávania skúšok písma podpisov odmietol pokračovať.Svedkyňa M. W., rod. T. k veci uviedla, že so starými rodičmi mala dobrý vzťah, navštevovala ich a mala
ich rada. Stará mama jej hovorila, že keď bude dospelá, nasťahuje sa tam a bude tam bývať, pričom

hovorila jej to asi preto, že ju mala rada. S babkou v jednom dome býval aj jej otec, teda obžalovaný,
ktorý jej pomáhal a bol jej nablízku, a ktorý býva v tom dome v C. až doteraz. Videla originál závetov
prvýkrát u notára, kde to celé vlastne vzniklo, lebo M., brat obžalovaného, ktorý tam bol prítomný, so
závetmi nesúhlasil. Svedkyňa však uviedla, že vie, že za života starí rodičia M. pomáhali, či už keď staval
dom, alebo mu možno aj niečo dali, a jeho deti U. a M. starú mamu nenavštevovali, nestarali sa o ňu.

Podľa nej závety jednoznačne písala mama obžalovaného, lebo pozná písmo starej mamy, táto sa s
ňou hrávala a písala jej do pamätníka. Kde boli závety uložené svedkyňa uviesť nevedela, no potvrdila,
že stará mama chcela všetko tak, ako to bolo napísané v závetoch. To, že stará mama závety spísala,
nevedela, no podľa nej starý otec zdielal vôľu so starou mamou. O starého otca sa staral obžalovaný
a samozrejme stará mama, a keď bolo treba, prišla aj ona. Kým starí rodičia žili, stýkala sa s otcom
častejšie, teraz je to už menej. Brat obžalovaného M. chodil k starým rodičom s manželkou a rodinou len

málo, tým pádom vzťahy boli naštrbené, lebo obžalovaný vyčítal M., že sa o starého otca a starú mamu
nestarajú, a Ľ.X., sestra obžalovaného, tá sa o svoju mamu a otca starala, bývali v jednej dedine, tak
tam bola často. Svedkyňa nevedela uviesť, prečo nebolo v závete myslené aj na Ľ. syna, ale asi Ľ.X.
takisto svoje dostala, lebo jej pomáhali a takisto mali dom.

Zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. XXC/XX/XXXX súd zistil, že rozsudkom č. k. XXC/XX/
XXXX zo dňa 22.9.2010, právoplatným dňa 15.11.2011, bolo určené, že závet - listina označená
ako "Moja posledná vôľa" poručiteľky V. T., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. Č.. XXX,
zomrelej X.X.XXXX, napísaný dňa 23.5.2004 v C. Č.. XXX je neplatný, nakoľko vykonaným znaleckým
dokazovaním (znalecký posudok znalca z odboru písmoznalectva Mgr. O. G. č. XXX/XXXX zo dňa

29.9.2007) bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sporný závet vlastnoručne nepísala ani
nepodpísala poručiteľka V. T., rod. Č.. Zo spisu ďalej vyplynulo, že pred Okresným súdom Senica sa
vedie dedičské konanie po nebohej V. T., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa X.X.XXXX s tým, že
potencionálnymi zákonnými dedičmi sú M. T., nar. XX.X.XXXX, W. T. (obžalovaný) a Ľ. G., všetci ako
deti poručiteľky. V rámci toho dedičského konania bolo zistené, že poručiteľka zanechala závet zo dňa

23.5.2004, označený ako „Moja posledná vôľa“, z ktorého obsahu je zrejmé, že poručiteľka v ňom určila
závetnú dedičku na dom vnučku M. T., a role a lesy odkázala Ľ. G. a obžalovanému.

Zo zápisníc zo dňa 3.3.2006, napísaných na notárskom úrade notára JUDr. S. Z. v dedičských konaniach
vedených pod sp. zn. XD/XXX/XXXX, Dnot XXX/XXXX a XD/X/XXXX, Dnot XX/XXXX súd zistil, že

obžalovaný W. T. predložil v dedičskom konaní sp. zn. XD/XXX/XXXX po poručiteľovi M. T., nar.
XX.X.XXXX, naposledy bytom C. XXX, zomrelom dňa 9.12.2004, závet označený ako „moja posledná
vôľa„, datovaný dňom 23.5.2004, na základe ktorého zanecháva poručiteľ celý svoj majetok svojej
manželke V. T., a tiež obžalovaný predložil v dedičskom konaní sp. zn. XD/X/XXXX závet po poručiteľke
V. T., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXX, zomrelej dňa X.X.XXXX, označený ako „moja

posledná vôľa„, datovaný dňom 23.5.2001, na základe ktorého zanecháva poručiteľka celý svoj dom
vnučke M. T.Í. a ďalší majetok role a lesy dcére Ľ. G., rod. T. a synovi W. T., a zároveň z dedičstva
vynecháva syna M. T..

Z odborných vyjadrení vzťahujúcich sa na ohodnotenie majetku patriaceho do dedičstva po neb. M. T.

a neb. V. T. súd zistil, že v prípade, ak by došlo k dedeniu na základe predmetných sporných závetov,
vznikla by poškodenému M.Á. T., nar. XX.X.XXXX škoda a to vo výške najmenej 28.000,- €.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania uznal súd obžalovaného W. T. za vinného z prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko bolo v konaní preukázané, že

obžalovaný inému úmyselne ublížil na zdraví tak, ako to uvádza skutkový stav vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia. Zároveň súd obžalovaného W. T. oslobodil spod obžaloby pre pokus zločinu podvodu podľa
§ 14 ods. 1 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, že tento skutok obžalovaný spáchal.

Vina obžalovaného bola preukázaná najmä výpoveďou svedka a poškodeného A. Z. a tiež vykonaným
znaleckým dokazovaním. Obžalovaný W. T. spočiatku tvrdil, že sa v čase incidentu, teda dňa 14.10.2013
asi o 14.15 hod. v Senici vôbec nenachádzal, a že je možné, že si ho pomýlili s jeho bratom, s ktorým
sa na seba veľmi podobajú. Toto však bolo v priebehu konania vyvrátené, nakoľko zamestnávateľ M. T.,brata obžalovaného súdu oznámil, že v uvedený deň a v uvedenom čase bol M. T. na služobnej ceste
v Kočovciach. Následne obžalovaný svoju výpoveď zmenil a potvrdil, že dňa 14.10.2013 asi o 14.15
hod. v Senici došlo medzi ním a poškodeným A. Z. pred budovou pobočky Slovenskej pošty ku konfliktu,

avšak s tým, že sa poškodeného ani nedotkol, len ho chytil za bundu na prsiach a potiahol ho pred vchod
do baru zv. Slon, kde sa pred ním poškodený sám hodil na zem a začal sa tam váľať. Toto poškodený
poprel a uviedol, že ho obžalovaný začal nečakane udierať päsťami do tváre, pričom úderov mohlo byť
tak desať až pätnásť, a následne sotil poškodeného na zem a kopal ho.

Skutočnosť, že k fyzickému incidentu medzi obžalovaným a poškodeným v uvedený deň skutočne došlo,
mal súd okrem výpovedí poškodeného a obžalovaného preukázané tiež výpoveďami svedkov T. M. a
N. C. - mestských policajtov zavolaných na miesto činu, ako aj výpoveďou svedkyne V. O.. Títo všetci
potvrdili, že na mieste činu sa nachádzal poškodený, špinavý a otrasený, bez zjavne viditeľných zranení,
avšak sťažujúci sa na bolesti hlavy a žiadajúci o odvoz na lekárske vyšetrenie. Za páchateľa činu
poškodený označil obžalovaného, ktorého následne krátko po udalosti počas prevozu poškodeného na

ošetrenie svedok T. M. spoznal priamo na ulici, a tiež svedkyňa O., ktorá incident hlásila na polícii, a
ktorá rovnako identifikovala počas rekognície ako útočiacu osobu osobu obžalovaného.

Obžalovaný namietal, že svedkyňa O. na mieste činu ani nebola, no hoci žiadne tiesňové volanie z
telefónneho čísla svedkyne nie je v záznamoch príslušných úradov evidované, z fotokópie operačného

denníka operačného strediska VO OR PZ v Senici zo dňa 14.10.2013 jasne vyplýva, že dňa 14.10.2013
o 14.31 hod. bola na linku 158 hlásená udalosť v znení „pri herni Slon vedľa pošty sa bijú dvaja muži“,
s tým, že ohlasovateľom udalosti mala byť O. zo Senice. Keďže v operačnom denníku telefónne číslo
volajúcej osoby nie je zaznamenané, nie je predmetný zápis v operačnom denníku v rozpore s tým, že
úrady tiesňové volanie z telefónneho čísla svedkyne nepotvrdili.

Pokiaľ ide o zranenia poškodeného, z lekárskej správy MUDr. A. O. o ošetrení poškodeného a zo
znaleckého posudku znalca MUDr. O. A. súd zistil, že poškodenému boli dňa 14.10.2013 spôsobené
zranenia - pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre s krvnými výronmi v spánkovej oblasti obojstranne
a v oblasti záhlavia, otras labyrintu vnútorného ucha vpravo, pomliaždenie mäkkých tkanív hrudníka

a pomliaždenie mäkkých tkanív ľavého lakťa s odreninami kože, ktoré zranenia si u poškodeného
vyžiadali hospitalizáciu od 14.10.2013 do 18.10.2013, a dobu liečenia a dobu práceneschopnosti od
14.10.2013 do 30.10.2013, teda niečo viac ako dva týždne v zmysle podaného znaleckého posudku.
Pokiaľ ide o mechanizmus vzniku zranení, znalec súdu potvrdil, že mohli vzniknúť tak, ako to uviedol
poškodený, teda ako následok úderu alebo úderov vedených rukou útočníka zovretou v päsť, prípadne

pôsobením tvrdého, tupého predmetu, napríklad úderu alebo o úderov slabej intenzity vedených
prípadne i nohou útočníka. Súd sa preto priklonil k priebehu udalostí tak, ako ich opísal poškodený,
nakoľko je nepravdepodobné, že by poškodený zostával až päť dní neodôvodnene hospitalizovaný, a
pokiaľideoto,žeMUDr.A.O.zapísaldosprávyoošetrenípoškodenéhoťažkostiudávanépoškodeným,
toto je len logické, keďže išlo o ľahké zranenia, poškodený bol pri plnom vedomý a vedel uviesť, aké

ťažkosti pociťuje.

Napokon, čo sa týka fotografií vyhotovených svedkom A. Z. v nemocnici v Skalici údajne na druhý deň
po incidente zo dňa 14.10.2013, je pravdou, že žiadne na prvý pohľad viditeľné zranenia poškodeného
nie sú na snímkach pozorovateľné. Toto však samo o sebe neznamená, že poškodenému opisované

zranenia spôsobené neboli, čo napokon vo svojej výpovedi potvrdil aj znalec MUDr. O. A., podľa ktorého
sa prípadný krvný výron - modrina môže prejaviť sfarbením kože i s odstupom jedného, dvoch dní, a
teda nemusí byť hneď sledovateľný.

Súd tak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sa skutok stal tak, ako to uviedol

poškodený, a uznal obžalovaného z predmetného skutku - prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Trestného zákona - za vinného.

Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného W. T., bolo zistené, že obžalovaný je
prihlásený k trvalému pobytu v rodinnom dome na adrese C. č. XXX a je rozvedený. Podľa výpisu z

Ústrednej evidencie priestupkov bol doteraz šesťkrát postihovaný v priestupkovom konaní. V odpise z
registra trestov má štyri záznamy o odsúdení, avšak vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí, akoby
nebol odsúdený.Pri rozhodovaní o uložení trestu a jeho výmery obžalovanému W. T. súd nezistil žiadnu poľahčujúcu
okolnosť a ani žiadnu priťažujúcu okolnosť, a teda vychádzal zo zákonom stanovenej trestnej sadzby
šesť mesiacov až dva roky, a uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici jeho výmery,

to znamená šesť mesiacov, s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu jeden rok.
Pri ukladaní trestu súd zohľadnil spôsob spáchania trestného činu obžalovaného a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, a tiež osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Pokiaľ ide o náhradu škody, poškodenú Sociálnu poisťovňu, a.s. a poškodenú Všeobecnú zdravotnú

poisťovňu, a.s. súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal s nárokom na náhradu škody
na občianske súdne konanie, nakoľko ohľadom výšky škody by bolo potrebné vykonať ešte ďalšie
dokazovanie ,ktoré presahuje potreby trestného konania a toto by predĺžilo. Zároveň súd podľa § 287
ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému A. Z. škodu vo výške
1.610,- € v zmysle záverov znaleckého posudku znalca MUDr. O. A. č. XXX/XX zo dňa 20.7.2014.

Pokiaľ ide o pokus zločinu podvodu podľa § 14 ods. 1 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného
zákona, hlavným dôkazným materiálom, o ktorý sa obžaloba opierala, bol písmoznalecký posudok
Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. XXX/XXXX zo dňa 13.5.2013, z ktorého
záverov vyplynulo, že pisateľom sporných závetov po neb. manželoch T. je pravdepodobne ich syn W.
T., teda obžalovaný, a že Ľ. G., sestra obžalovaného a M. T., dcéra obžalovaného, pisateľkami sporných

závetov nie sú. Na tento znalecký posudok však nie je možné prihliadať a použiť v ďalšom konaní ako
dôkaz získaný zákonným spôsobom. Procesná chyba tohto dôkazu, resp. jeho neprocesnosť spočíva
v tom, že uznesenie o pribratí znaleckého ústavu do konania, ČVS: P.-XXX/OEK-Z.-XXXX zo dňa
13.9.2012, bolo ústavu doručené dňa 17.9.2012, t. j. ešte pred vznesením obvinenia proti obžalovanému
(uznesenie OR PZ v Senici zo dňa 13.6.2013, ČVS: P.-XXX/OEK-Z.-XXXX, doručené obžalovanému

dňa 14.6.2013), doručené bolo i splnomocnenkyni poškodeného M. T.A. a to dňa 17.9.2012 (č. l. 542),
pričom samotnému obžalovanému ani jeho obhajcovi nebolo uznesenie o pribratí znaleckého ústavu
doručenévôbec,atieždanýznaleckýposudokč.XXX/XXXXbolvyhotovenýeštepredtým,nežboloproti
obžalovanému pre tento skutok vznesené obvinenie (znalecký posudok zo dňa 13.5.2013, podaný dňa
21.5.2013). V dôsledku tejto skutočnosti bola obžalovanému odňatá možnosť podať opravný prostriedok

proti uzneseniu o pribratí znaleckého ústavu do konania, čo je podľa platnej judikatúry , ako aj ustálenej
súdnej praxe ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XTz/X/XXXX, uznesenie Krajského súdu Trnava
sp. zn. XTo/X/XXXX ) podstatná vada konania spočívajúca v porušení práva obžalovaného na obhajobu.
Súdpretonatentopodanýznaleckýposudokakonadôkazzískanýnezákonnýmspôsobomneprihliadal,
a v konaní rozhodoval podľa ďalšieho vykonaného dokazovania, najmä s prihliadnutím na iný znalecký

posudok vyhotovený Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline pod č. XXX/XXXX zo dňa
12.5.2014 ako aj ďalšie k veci sa vzťahujúce vykonané dôkazy.

Súd mal v konaní jednoznačne preukázané, že poručitelia, teda neb. manželia T. neboli pisateľmi
predmetných sporných závetov (najmä neb. V. T., ktorú za pisateľku označila sestra obžalovaného Ľ. G. i

dcéra obžalovaného M. W., rod. T.), a tiež mal preukázané, že pisateľmi závetov neboli ani ďalšie osoby,
ktoré by vzhľadom na obsah závetov mohli mať z dedenia podľa nich prospech, a to Ľ. G. a M. W.. Ako
tretia osoba, ktorá by z dedenia podľa závetov profitovala, a ktorú zároveň za pisateľa závetov označil
svedok a poškodený M. T. mladší (brat obžalovaného), prichádzal do úvahy obžalovaný W. T., u ktorého
však vykonané písmoznalecké dokazovanie neviedlo k jednoznačnému záveru, že by bol pisateľom

sporných závetov. Bolo síce preukázané, že pisateľom závetov bola jedna a tá istá osoba, avšak podľa
znaleckého posudku č. XXX/XXXX nemožno obžalovaného ako pisateľa týchto závetov potvrdiť ani
vylúčiť. Keďže tak svedecké výpovede jednotlivých svedkov vo veci nevyznievajú hodnoverne vzhľadom
nato,žesledujúrozdielnyrozsahichdedičskýchpodielovvzávislostiodtoho,čisabudedediťzozákona
alebo podľa závetov, a vzhľadom na to, že jediný možný objektívny dôkaz - písmoznalecké dokazovanie

- nepotvrdil obžalovaného ako pisateľa sporných závetov, nie je možné z vykonaných dôkazov vyvodiť
jednoznačný a ničím nespochybniteľný záver, že skutok spáchal obžalovaný W. T., a preto ho súd v
zmysle zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného spod obžaloby pre tento skutok oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Senica

do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.). Oznámenímrozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v
neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), a to v neprospech i v
prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj
proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), a to len

vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.),
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods.
1 písm. c/ Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická

osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.),
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Tr. por., § 45 ods. 1
Tr. por.).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.