Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. júl 2016

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 17Er/1288/1996

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7796892959
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Juričko
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7796892959.1

Uznesenie

K. súd J. v exekučnej veci oprávneného R. družstvo S., S., Z.: XX XXX XXX proti povinnému M. F. a.s.
v likvidácii, S. 2, J., Z.: XX XXX XXX o vymoženie XX.XXX,XX eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

P. vyhlasuje za neprípustnú a túto z a s t a v u j e.

Y. exekútorovi H.. H. U. nepriznáva trovy exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

K. podal súdnemu exekútorovi H.. H. U. návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky z
platobného rozkazu sp.zn. XRob/XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX vydaným K. súdom J.. K. súd J.
následne v zmysle § 44 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (P.
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „P. poriadok“) obdržal žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Y. po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné

predpoklady ust. § 44 ods. X P. poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.

R. podaním doručeným súdu dňa X.XX.XXXX poverený súdny exekútor požiadal súd o rozhodnutie v
exekučnom konaní podľa ust. § 57 ods. X písm. h/ P. poriadku, nakoľko šetrením majetkových pomerov
povinného zistil, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie pričom nie je ani predpoklad
jeho nadobudnutia do budúcnosti. Y. návrh zdôvodňoval a preukazoval správami o vykonanom šetrení

majetkových pomerov povinného.

Z predložených správ o šetrení majetkových pomerov vyplýva, že povinný nie je vlastníkom žiadnych
nehnuteľností ani žiadnych motorových vozidiel, nemá vedené žiadne účty v bankách. R. už nepôsobí
ako aktívny podnikateľský subjekt a jeho existencia je de facto obmedzená len na zápis do obchodného
registra. Q. je reálny predpoklad, že povinný nejaký exekučne postihnuteľný majetok v budúcnosti

nadobudne.

R. ust. § X35 ods. 2 P. poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára XXXX, sa dokončia
podľa doterajších predpisov.

V zmysle ust. § X35 ods. 2 P. poriadku preto musí súd aplikovať na toto exekučné konanie ustanovenia P.

poriadku v znení do XX.X.XXXX. Y. exekútor žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného
v zmysle ust. § XX ods. X písm. h/ P. poriadku, teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. P. poriadok však obsahuje tento dôvod zastavenia exekúcie až novelizáciou ust. § 57
ods. X uskutočneného s účinnosťou od. XX.XX.XXXX zákonom č. XX/XXXX Z.z. W. novela exekučného
poriadkualeniejeaplikovateľnánaexekučnékonaniazačatédoXX.XX.XXXX(§X35ods.2P.poriadku).
T. z tejto skutočnosti nie je možné postupovať podľa návrhu súdneho exekútora a predmetné exekučné

konania je nutné zastaviť podľa ustanovení § 57, ods. X písm. g/ P. poriadku účinného do XX.X.XXXX.W. iným dôvodom, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať je v predmetnom exekučnom konaní
nemajetnosť povinného, preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

R. ust. § 203 P. poriadku, v znení účinnom do XX.X.XXXX, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd
uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Y. však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na
účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

V tomto prípade nemožno uložiť oprávneného povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie z

dôvodu, že exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného. § 203 v znení účinnom do XX.X.XXXX
zakladal možnosť uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, len ak pri náležitej opatrnosti mohol
predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Y. predovšetkým skúma, či oprávnený mohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať zastavenie
exekúcie. Až po splnení tohto predpokladu možno oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie.

R. uloženia povinnosti náhrady trov zastavenej exekúcie oprávnenému je uváženie súdu o miere
procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie, pričom pod zavinením treba rozumieť také
porušenieprocesnýchpredpisovzostranyoprávneného,ktorémázanásledokbuďneodôvodnenývznik
trov exekúcie, alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Y. nemá za preukázané,
že oprávnený mohol predvídať zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného ani zastavenie

exekúcie nezavinil svojim konaním. K. navrhol vykonať exekúciu dňa XX.X.XXXX.

R. rešpektovaní platnej právnej úpravy nezostáva iné než konštatovať, že nie je možné výkladom
rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, resp. kedy trovy exekúcie
znáša oprávnený. R. v prípade, ak je povinný bezmajetný a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov

pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie,
ako nepriznať exekútorovi trovy exekúcie, aj keď takéto rozhodnutie sa môže zdať nespravodlivé
predovšetkým vo vzťahu k legitímnemu očakávaniu exekútora, že za výkon exekučnej činnosti mu
odmena patrí. J. tu teda vidieť istý nesúlad medzi zásadou, že exekútorovi patrí za výkon exekučnej
činnosti odmena a právnou úpravou náhrady trov. Q. aj ústavný súd skonštatoval, že interpretácia a

aplikácia ust. § 203 P. poriadku v tom smere, že sa exekútorovi odmena neprizná, nie je zásadne v
rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú
možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie nepriznať.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od

doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej
inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za
nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.