Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/374/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614202310
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8614202310.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu T. B., bytom T. L. F. XX/
X, XXXX B., J.,právne zastúpený T. & J. E. firm s.r.o., so sídlom A. XX, XXX XX A., IČO: 47 237 406
proti žalovanej Mgr. L. Hančákovej, bytom XXX XX C. XXX, občan SR, zastúpená JUDr. Dušanom
Maruščákom, advokátom, so sídlom Hrnčiarska 1619/42, 091 01 Stropkov, o ochranu osobnosti s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 7C/83/2014-129 zo dňa
18.05.2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jsa rozsudok.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % .

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Žalobca sa domáha voči žalovanej nárokov vyplývajúcich zo zásahu do jeho osobnostných práv.

2. Žalovaná vo svojej procesnej obrane navrhovala žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku jej pasívnej
vecnej legitimácie.

Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Svidník ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol tak, že:
„I. Žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 801,58 Eur (trovy právneho
zastúpenia) na účet právneho zástupcu JUDr. Dušana Maručšáka, advokáta do troch dní od

právoplatnosti rozsudku“.

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalobca a žalovaná sa
dostali do vzájomného kontaktu celkovo trikrát, a to dňa 11.11.2013, 12.11.2013 a dňa 05.09.2014.
Vo všetkých prípadoch žalobca ako otec maloletého dieťaťa aktívne navštívil predškolské zariadenie,
aby sa informoval o maloletej, stretol sa s ňou, resp. sa oboznámil s týmto predškolským zariadením,
aj s poukazom na to, že došlo k zmene predškolského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje. Vo

všetkých prípadoch žalobca kontaktoval žalovanú ako zamestnankyňu, resp. riaditeľku materskej
školy v rámci realizácie jeho rodičovských práv a povinností otca maloletého dieťaťa, ktoré navštevuje
predškolskézariadenie.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žežalovanábolavkontakte
so žalobcom len v pozícii riaditeľky materskej školy, teda v pozícii zamestnanca Obce C., je osoboupoužitou na výkon činnosti tejto právnickej osoby. Z jej výsluchu vyplynulo, že mala vedomosť, že
prebieha rozvodové konanie rodičov maloletej vrátane úpravy rodičovských práv a povinnosti k nej.
Z vnútorného poriadku Materskej školy Chotča zistil, že jej zriaďovateľom je Obec Chotča. Podľa

vnútorného poriadku materská škola je v prevádzke v pracovných dňoch v dobe od 7.00 hod. do 15.30
hod., konzultačné hodiny sú poskytované denne po osobnej dohode alebo na uvedených telefónnych
číslach. Rodič privádza dieťa do materskej školy od 8.30 hod a prevezme spravidla po 15.00 hod.
V prípade dochádzky dieťaťa v priebehu dňa dohodne rodič čas jeho príchodu/odchodu a spôsob
stravovania tak, aby nenarušil priebeh činnosti ostatných detí (napr. neobmedzil pobyt vonku a pod.).

Styk s rodičmi je uskutočňovaný individuálne pri príchode a odchode detí zo zariadenia, taktiež formou
schôdzi RZ, triednych aktívov alebo prostredníctvom oznamov v šatni. Učiteľky a rodičia sa vzájomne
informujú o dieťati. Rodič má právo zúčastňovať sa výchovy a vzdelávania po predchádzajúcom
súhlase riaditeľky materskej školy, byť informovaný o výchovno-vzdelávacích výsledkoch svojho dieťaťa
po dohode s riaditeľkou MŠ ( telefonické informácie poskytujeme rodičom len po zvážení učiteľky/
riaditeľky ), dodržiavať podmienky výchovno-vzdelávacieho procesu svojho dieťaťa určené školským

poriadkom. Z uznesenia Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoP/5/2014-98 zo dňa 04.03.2014 v spojení s
opravným uznesením Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoP/5/2014 zo dňa 20.03.2014 zistil, že Krajský
súd Prešov zmenil uznesenie súdu 1. stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým bol upravený
styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou T. F. B., každý prvý víkend v
mesiaci a to v piatok od 09.00 hod. do 17.00 hod. a v sobotu od 09.00 hod. do nedele 17.00 hod. bez

prítomnosti matky tak, že maloletú si otec prevezme pred bydliskom matky a na tom istom mieste dieťa
matke odovzdá. Matka dieťa na styk riadne pripraví. Zo správy Štátnej školskej inšpekcie v Prešove
zo dňa 02.06.2014 súd zistil, že úprava rodičovských práv a povinností a úprava styku s dieťaťom v
ďalších prípadoch, prípadne rozhodovanie pri nezhode rodičov, nie je v kompetencii Štátnej školskej
inšpekcie, v zmysle § 35 a § 36 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, o vzťahoch medzi rodičmi a deťmi ako aj

rodičovských právach a povinnostiach rozhoduje súd. Z čestného prehlásenia T. B. zistil, že menovaná
upozornila matku v čase, keď maloletá navštevovala iné predškolské zariadenie v ktorom pracovala , že
bráni jej kontaktu s otcom a so starými rodičmi z otcovej strany.

5. Na takto zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého žalovaná nie je pasívne vecne

legitimovaná.

6. Pre posúdenie predmetu sporu považoval za potrebné vyriešiť otázku, či zodpovednosť nesie sama
žalovaná alebo právnická osoba, ktorá je jej zamestnávateľom. Konštatoval, že je všeobecne známe
(teda nielen z vnútorného poriadku materskej školy), že činnosťou materskej školy je poskytovanie

výchovy a vzdelávania maloletým deťom v predškolskom veku v rámci celodennej starostlivosti so
zameraním na rozvoj osobnosti dieťaťa, a to kvalifikovanými učiteľmi, ktorí zodpovedajú za bezpečnosť
a zdravie detí počas ich pobytu v zariadení. Nie sú tak pochybnosti o tom, že pri plnení uvedenej
činnosti je nevyhnutná spolupráca školy a rodičov dieťaťa, ktorá v záujme riadneho naplnenia účelu
zariadenia musí mať svoje pravidlá, čo v konečnom dôsledku je v samotnom záujme maloletých detí a

ich rodičov. Z výsledkov dokazovania súd nezistil takú okolnosť, ktorá by smerovala k vybočeniu konania
žalovanej z činností predškolského zariadenia, jeho úloh a funkcií. Za uvedenej situácie, aj v prípade
porušenia právnych povinností žalovanej, by prichádzala do úvahy len pracovnoprávna zodpovednosť
žalovanej vo vnútornom vzťahu k zamestnávateľovi ( nejde o predmet konania ) a nie navonok k tretím
osobám. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30 Cdo 1542/2003, 28 Cdo 795/2002, 28

Cdo 1863/2001, 30 Cdo 1293/2007, 30 Cdo 3219/2009, Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 228/2012, 3 Cdo
201/2007.

7. Aplikoval ustanovenia § 1 ods. 1, §11, §13 ods.1,2, §420 ods.1, 2, § 853 ods.1 Občianskeho
zákonníka, § 90, § 120 ods.1, § 125, § 132, § 153 ods.1 O.s.p.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 a § 149 ods.1 O.s.p. a priznal úspešnej žalovanej
náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.

Obsah odvolania žalobkyne

9.Protitomutorozsudkupodalodvolaniežalobca. Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzmenil
a vyhovel jeho návrhu, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.Ďalej v odvolaní uviedol, že cit.: „ Máme za to, že prvostupňový súd dospel k záveru o nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie žalovanej a z toho dôvodu k zamietnutiu žaloby z dôvodu, že: neúplne
zistil skutkový stav, pretože nevykonal nami navrhnutý dôkaz - výsluch pani T. B., potrebný na zistenie

rozhodujúcich skutočností, nesprávne právne vec posúdil, pretože aplikoval nesprávnu právnu normu,
resp. jej nesprávne ustanovenie. Žalobca podaním zo dňa 12.01.2015 neskôr aj podaním zo dňa
28.4.2015 navrhol vykonanie dôkazu - výsluchom svedka - bývalej riaditeľky materskej školy v K., ktorú
navštevovalmaloletá-paniT.B.,zaúčelompreukázaniaskutočnosti,žematkakonásúmyslompoškodiť
žalobcu vo výkone jeho rodičovských práv a za tým účelom ovplyvňuje svoje okolie, pričom je evidentné

že takto ovplyvňovala aj žalovanú, ktorá konala na jej pokyn.... Uvedený žalobcom navrhnutý dôkaz
súd nevykonal, pričom ani v napádanom rozsudku neuviedol dôvody jeho nevykonania. Prvostupňový
súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 420 ods.
2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych

predpisov nie je tým dotknutá.“ Prvostupňový súd uvádza, že nezistil takú okolnosť, ktorá by smerovala
k vybočeniu konania žalovanej z činností predškolského zariadenia, jeho úloh a funkcií, a tým ku
skutočnosti že žalovaná je v predmetnej veci nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. S právnym záverom
prvostupňového súdu nesúhlasíme, máme za to, že k nemu dospel na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu a aplikovania nesprávneho ustanovenia právnej normy. Žalovaná je v predmetnom

spore nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. V danom prípade nespochybňujeme skutočnosť, že k
zásahu do osobnostných práv žalobcu došlo v pracovnej dobe a na pracovisku právnickej osoby,
s ktorou bola žalovaná v pracovnoprávnom vzťahu. Avšak máme za to, že toto konanie žalovanej
nemožno považovať za činnosť právnickej osoby, týmto konaním žalovaná vybočila z medzí činnosti
tejtoprávnickejosoby-predškolskéhozariadenia.Vsúladesužustálenoujudikatúrousúdovovybočenie

tzv. exces) v danom prípade ide vtedy. ak zásah (škoda) bol spôsobený pri takej činnosti, ktorou škodca
sledoval vlastné záujmv či potreby, prípadne záujmy iných osôb, aj za situácie ak k takému konaniu
došlo v pracovnej dobe na pracovisku tejto právnickej osoby, (rozsudok NS ČR z 13.12.2005. sp. zn.
25Cdo 2777/2004). Ako vyplýva z konštantnej judikatúry, ktorú citoval aj prvostupňový súd v odôvodnení
napádaného rozhodnutia (str. 12), nie každé správanie zamestnanca, ktoré môže mať povahu trestného

činu, vybočuje z činnosti právnickej alebo fyzickej osoby. Z uvedeného vyplýva záver, že v každom
prípade otázku či došlo k zásahu do osobnostných práv dotknutej osoby a kto je v danom prípade
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti treba posudzovať individuálne. Z povahy správania žalovanej kedy
neumožnila styk žalobcu s maloletou, a zo skutkového stavu je evidentné, že žalovaná tak konala
neoprávnene, evidentne na pokyn matky maloletej. Ako uvádza aj samotná žalovaná, ešte pred tým

ako prišla do kontaktu so žalobcom bola matkou informovaná o tom, že medzi žalobcom ako otcom
maloletej a matkou maloletej F.. P. B. prebieha konanie o rozvod a úpravu rodičovských práv a povinností
a zároveň ju matka informovala, že so žalobcom majú nejednotné požiadavky na výchovu ich maloletej
dcéry navštevujúcej predškolské zariadenie, ich vzťahy sú hlboko rozvrátené. K danému uvádzame, že
vzhľadom na priateľský vzťah medzi matkou maloletej a žalovanou, matka v danom prípade nabádala

(takakoajpredchádzajúcuriaditeľkup.B.,ktorúsmenavrhovalivypočuť)ajžalovanú,avysloveneodnej
žiadala aby zamedzila otcovi v styku s maloletou dcérou. Z uvedeného vyplýva záver, že matka maloletej
siuvedenýmistykmi(priateľskýmvzťahomsožalovanou)zabezpečilato,abymohlažalobcoviakootcovi
ich maloletej dcéry škodiť, naďalej mu zamedzovať v styku s dcérou. Aj z udalostí, ktoré sa odohrali
dňa 5.9.2014, kedy si žalobca v súlade s právoplatným a vykonateľným rozhodnutím prišiel vyzdvihnúť

maloletú z Materskej školy a žalovaná mu ju odmietla vydať s odôvodnením, že má nové rozhodnutie,
ktoré jej poskytla matka maloletej kedy je žalobca oprávnený sa stretnúť s dcérou až o 15:30 hod.
vyplýva, že žalovaná konala protizákonne, nerešpektovala vtedy právoplatné a vykonateľné uznesenie o
nariadení predbežného opatrenia....Žalovaná popísaným konaním zneužila svoje postavenie riaditeľky
materskej školy. Sme toho názoru, že o zodpovednosť právnickej osoby aj za zásah do osobnostných

práv bezprostredne spôsobený žalovanou konajúcou v rámci výkonu činností, ktorými bola poverená
právnickou osobou, by v danom prípade išlo iba vtedy, ak by žalovaná konala v rozpore so zákonom a
morálnymi princípmi, ale v súlade s výkonom činností, resp. plnením funkcií, ktoré patria do pôsobnosti
tejto právnickej osoby, ktorú zastupovala. Na záver chceme zhrnúť, že vzhľadom k priateľským vzťahom
medzi žalovanou a matkou maloletej, a v rámci dlhotrvajúcej snahy matky, ktorá sa z pomsty žalobcovi

za podanie návrhu na rozvod snaží akýmikoľvek spôsobmi zamedziť mu prístup k dieťaťu, sa matka
vyslovene dohodla aj so žalovanou, aby mu tento kontakt s dcérou bol zamedzený aj v predškolskom
zariadení - Materskej Školy v C.. Žalovaná vedela, že koná v rozpore s právnymi predpismi, žalovanej
je tiež známy obsah jej povinností, no napriek tomu opakovane úmyselne zasahovala do osobnostnýchpráv žalobcu, v snahe vyhovieť požiadavkám matky, a preto vzhľadom k uvedenému toto úmyselné
konanie žalovanej nemožno kvalifikovať ako výkon a plnenie činnosti predškolského zariadenia“.

10.Žalovanávosvojompísomnomvyjadreníkodvolaniunavrhlapotvrdiťnapadnutýrozsudokakovecne
správny a priznať jej trovy odvolacieho konania.

Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutých
častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil
na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a

dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza (§ 387
ods. 2 CSP).

13. Žalobca namieta, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z neúplného zistenia
skutkového stavu veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich

skutočnosti, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zistenia a nesprávne
vec právne posúdil (§ 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p. účinného v čase podania odvolania).

14. K odvolacej námietke o neúplnom zistení skutkového stavu z dôvodu nevykonania navrhnutého
dôkazu odvolací súd uvádza, že žalobca navrhoval výsluch T. B., ktorý považoval za potrebný na

zistenie rozhodujúcich skutočností (odhlásenie maloletej z predchádzajúceho predškolského zariadenia
a k okolnostiam správania sa matky vo vzťahu k svedkyni ako k riaditeľke). Z obsah spisu vyplýva,
že takýto návrh bol žalobcom podaný. Na pojednávaní dňa 18.05.2015 (č.l. 121-123) vychádzajúc z
obsahu zápisnice návrh na doplnenie dokazovania zo strany žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu
nebol podaný, napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Súd pri vykonávaní dokazovania nie je

viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých
navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom,
pretože v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré
z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy účastníka konania.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 09. 2011, sp. zn. 6 Cdo 153/2011)

15. Predmetný odvolací dôvod vychádza zo zmyslu odvolacieho konania, ktorým je prieskum nielen
nesprávností, úplností skutkových zistení, alebo nesprávnosti právneho posúdenia, ale tiež nesprávnosť
postupu súdu z hľadiska zachovania procesnoprávnych predpisov takýto postup upravujúcich.
Odvolacím dôvodom podľa tohto ustanovenia sú všetky vady konania, ale spôsobilým odvolacím

dôvodom sú sami o sebe (bez ďalšieho) len vtedy, ak môžu mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Aj keby žalobca napriek poučeniu podľa § 120, ods. 4 O.s.p. trval na vykonaní už označeného
dôkazu, odvolací súd zastáva názor, že nevykonanie označeného dôkazu nemá za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcom uvádzané dôvody pre výsluch svedkyne
nie sú relevantné vo vzťahu k posúdeniu tvrdeného zásahu žalovanej do osobnostných práv žalobcu.

16. Podľa názoru žalobcu súd nesprávne právne posúdil vec, ak nezistil u žalovanej vybočenie z činnosti
jej zamestnávateľa pri konaní, ktorým mala zasiahnuť do jeho osobnostných práv. Žalobca trvá na tom,
že žalovaná je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou
alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto
osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa
pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.17. Právnická osoba nerealizuje výkon svojich práv a povinností sama, ale tak činí prostredníctvom
osôb, ktoré sú oprávnené vykonávať jej činnosť. Právne úkony realizujú štatutárne orgány - ako aj iní

zamestnanci, pokiaľ je to stanovené vo vnútorných predpisoch alebo je to vzhľadom k ich pracovnému
zaradeniu obvyklé (§ 20 ods. 2 OZ), ďalšie činnosti môžu vykonávať právnické osoby i prostredníctvom
ďalších osôb, najmä zamestnancov. Z ich činnosti vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, ak nejde
o tzv. exces (vybočenie) pri výkone pracovných povinností, teda o konanie (opomenutie), ktorému chýba
miestny, časový a vecný vzťah k činnosti právnickej osoby a ktoré nemá priamu súvislosť s plnením

úloh právnickej osoby. O takýto prípad ide najmä tam kde fyzická osoba sledovala z objektívneho i
subjektívneho hľadiska výlučne uspokojenie svojich osobných záujmov, či potrieb poprípade záujmov
tretej osoby (porovnaj rozsudok NS ČR zo dňa 31. 08. 2005, sp. zn. 25 Cdo 482/2005). Samotná
okolnosť, že osoba postupuje objektívne nesprávne (protiprávne), poprípade koná neplatné právne
úkony, nepredstavuje bez ďalšieho exces, ak koná v záujme právnickej osoby (porovnaj rozsudok NS
ČR zo dna 13. 12. 2005, sp. zn. 25 Cdo 2777/2004).

18. Odvolací súd sa plne stotožňuje s konštatovaním súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
na strane žalovanej. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde a nemôže ísť tam,
kde k nemu došlo v rámci výkonu iného subjektívneho práva stanoveného zákonom, poprípade, keď
iný subjekt plnil právnu povinnosť, ktorú mu ukladá zákon. Aj v prípade, ak by k neoprávnenému

zásahu do osobnosti došlo, platí zásada, že konanie osoby, ktorá spôsobila škodu, však nemožno
považovať za činnosť právnickej alebo fyzickej osoby - podnikateľa vtedy, ak konajúca osoba vybočila
z medzí činnosti právnickej alebo fyzickej osoby (ide o tzv. exces konajúcej osoby). Vtedy za škodu
zodpovedná priamo konajúca osoba. Záver, či v konkrétnom prípade bola škoda spôsobená ešte v rámci
plnenia úloh zamestnávateľa, alebo či v konkrétnom prípade bola škoda spôsobená pri činnosti, ktorá

vybočuje z rámca jej činnosti, závisí od okolností konkrétneho prípadu. Preto nemožno jednoducho
urobiť všeobecný záver, že z medzí plnenia úloh zamestnávateľa vybočuje každá činnosť zamestnanca,
ktorou spôsobil škodu a ktorá je úmyselným trestným činom (prečinom, priestupkom).

19. Zásadným kritériom pre záver, či v konkrétnom prípade bola škoda spôsobená v rámci činnosti

fyzickej osoby - podnikateľa, je miestny, časový a predovšetkým vecný (vnútorný, účelový) vzťah k
činnosti, pri ktorej bola škoda spôsobená, k prevádzkovej (obchodnej) činnosti zamestnávateľa, teda či
objektívne išlo o činnosť konanú pre zamestnávateľa, hoci bez jeho príkazu, len na základe vlastného
rozhodnutia. Kritériom na rozlíšenie, či určitá činnosť zamestnanca spadá do rámca činnosti jeho
zamestnávateľa (právnickej, príp. fyzickej osoby), nie je samotná okolnosť, či jeho konanie naplnilo

skutkovú podstatu trestného činu. Neplatí totiž automaticky, že každá činnosť, ktorá je zároveň trestným
činom, musí byť excesom (porovnaj R 55/1971). Do rámca činnosti právnickej (fyzickej) osoby spadá
výkon zamestnania, plnenie úloh vyplývajúcich z pracovného pomeru, úkony s tým priamo súvisiace,
ale aj ďalšia činnosť, ktorej nechýba miestny (priestorový), časový a vecný (vnútorný, účelový) vzťah k
činnosti právnickej (fyzickej) osoby. Iba v prípade, ak by zamestnanec právnickej, príp. fyzickej osoby

vykročil z rámca činnosti tejto právnickej alebo fyzickej osoby, teda ak by sa jednalo o tzv. exces, ku
ktorej bol touto právnickou či fyzickou osobou použitý, bude postihnutý občianskoprávnymi sankciami
podľa § 13 OZ voči dotknutej fyzickej osobe priamo sám tento zamestnanec.Ak bola škoda spôsobená
pri činnosti, ktorou škodca, hoci v pracovnom či služobnom pomere, sledoval výlučne uspokojovanie
svojich záujmov či potrieb, ide o tzv. exces a v takom prípade zodpovedá za škodu priamo sám (porovnaj

rozsudok NS ČR z 18. 05. 2006, sp. zn. 25 Cdo 670/2005).

20. Podľa názoru žalobcu konanie žalovanej, ktoré má byť excesom spočíva v neumožnení styku
žalobcu s maloletou dňa 11.12.2013 v čase, kedy neboli súdom upravené rodičovské práva a povinnosti
k maloletej. Žalovaná maloletú dcéru otcovi nevydala z predškolského zariadenia dôvodiac to tým, že

otca videla prvýkrát, mala vedomosť o prebiehajúcom rozvodovom konaní a nezhodách rodičov, ktorú
získala od matky maloletej. Jej postup a teda konanie v inkriminovaný čas nie je možné hodnotiť ako
exces. Pri výkone svojich pracovných povinností postupovala obozretne vo vzťahu k ochrane maloletej
vzhľadom na jej vedomosti o nezhodách medzi rodičmi, k stavu, že rodičia nežili v spoločnej domácnosti,
k okolnosti, že otca predtým nepoznala. Nejde v žiadnom prípade o konanie prípadne (opomenutie),

ktorému by chýbala miestna, časová súvislosť a predovšetkým vecný vzťah k činnosti právnickej osoby
a ktoré nemá priamu súvislosť s plnením úloh právnickej osoby. Aj s prihliadnutím na skutočnosť,
že žalovaná nepristupovala rovnako k obom rodičom maloletej pri vydávaní dieťaťa z predškolského
zariadenia a dieťa tak odovzdávala iba jednému rodičovi, je možné rozhodnutie žalovanej vyhodnotiťako primerané s ohľadom na jej vedomosti o vzťahoch medzi rodičmi maloletej ako aj s ohľadom na to,
že žalobcu vôbec nepoznala ako rodiča a nejde o konanie, ktoré by bolo možné považovať za zjavne
vybočujúce z bežného spôsobu pri zhodnotení všetkých okolností prípadu na ktoré súd poukázal vyššie.

Konanie žalovanej bez pochýb malo súvislosť s činnosťou jej zamestnávateľa.

Podrobené prieskumu objektívneho a zákonného konania sa stalo aj konanie žalovanej dňa 05.09.2014,
kedy si žalobca prišiel vyzdvihnúť dcéru z predškolského zariadenia a žalovaná mu ju odmietla vydať
aj napriek existencii právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ktorým bol predbežne upravený

styk otca s maloletou tvrdiac, že konala v rozpore so zákonom, morálnymi princípmi sledujúc záujmy
matky a to neumožniť styk žalobcu s maloletou dcérou. V tom čase bolo nariadené predbežné opatrenie,
ktorým Krajský súd v Prešove zmenil uznesenie Okresného súdu Svidník vo výroku o úprave styku
otca s maloletou a otec bol oprávnený sa stýkať s dcérou každý prvý víkend v mesiaci a to v piatok od
9,00 hod. do 17,00 hod. a v sobotu od 9,00 hod. do nedele 17,00 hod. bez prítomnosti matky tak, že
maloletú si otec prevezme pred bydliskom matky a na tom istom mieste dieťa matke odovzdá. Matka

mala dieťa na styk riadne pripraviť. Je nesporné, že otec dňa 05.09.2014 bol oprávnený realizovať styk
s maloletou v čase od 9.00 do 17.00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že otec si maloletú má prevziať
pred bydliskom matky. Matka bola povinná maloletú na styk riadne pripraviť. Je zrejmé, že matka v
čase rozhodnom maloletú otcovi neodovzdala a nie je preukázaná existencia rodičovskej dohody o
náhradnom čase a mieste styku v predmetný deň, než ten, ktorý bol nariadený súdom. Maloletá sa

nachádzala v predškolskom zariadení. V žiadnom prípade však nie je možné konanie žalovanej vo
vzťahukžalobcovipopríchodedopredškolskéhozariadenia,ktorémalospočívaťpodľatvrdeniažalobcu
v tom, že nerešpektovala súdne rozhodnutie a neodovzdala mu maloletú hodnotiť ako protiprávne,
svojvoľnéavykazujúceznakyexcesu.Vprvomradevychádzajúcznariadenéhopredbežnéhoopatrenia,
miestom odovzdania maloletej bolo bydlisko matky, nie predškolské zariadenie (napriek času začiatku

realizácie styku). Osobou povinnou odovzdať maloletú otcovi v zmysle tohto rozhodnutia bola matka a
nie tretia osoba (pracovníčka predškolského zariadenia). Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaná konala
protizákonne a nerešpektovala súdne rozhodnutie tak neobstojí. Žalovaná sama vo svojej výpovedi
potvrdila, že v tento deň jej žalobca oznámil, že rozhodnutie súdu, ktorým ma byť zmenený rozsah styku
s mal. dcérou je neprávoplatné, na čo ona reagoval, že platí pôvodné, podľa ktorého je oprávnený sa

stretávať s dcérou o 9.00 hod. v piatok a otec je oprávnený ju prevziať od matky a nie z predškolského
zariadenia a ona nie je oprávnená mu dieťa vydať. Z konania žalovanej nie je možné mať za to, že
konala v záujme matky a na jej príkaz v snahe zabrániť styku otca s dieťaťom. Na obranu konania
žalovanej možno uviesť, že nie je povinnosťou učiteľa vydať dieťa rodičovi oprávneného na styk podľa
rozhodnutia súdu a tak jej konanie nevybočuje z rámca jej pracovných povinnosti. Konať musí v záujme

dieťaťa. Spory medzi rodičmi dieťaťa nie je možné preniesť na učiteľa, resp. žiadať, aby bol zodpovedný
za neuskutočnenie styku podľa rozhodnutia súdu. Postup žalovanej vo vzťahu k žalobcovi nie je možné
považovať za protizákonný a v rozpore s morálkou.

21. V konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaná dopustila vybočenia z plnenia jej úloh ako

zamestnankyne právnickej osoby a za týchto okolností potom neobstojí tvrdenie žalobcu o tom, že je
to práve žalovaná, ktorá je vecne pasívne legitimovaná v konaní o ochranu osobnosti.

22. Odvolateľka tiež namieta nesprávne skutkové zistenia súdu bez ďalšej konkretizácie tohto
odvolacieho dôvodu. Odvolací dôvod podľa ust.§ 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. účinného v čase podania

odvolania bol v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd
prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom
dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov
nie je v súlade s ust.§ 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania

najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov

nezodpovedátomu,čomalobyťzistenéspôsobomvyplývajúcimzust.§133až§135O.s.p.Rozhodnutiu
súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebožeby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust.§ 133 až § 135 O.s.p., alebo že by
na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia

nesprávne vyložil. Táto odvolacia námietka nie je dôvodná.

23. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods.
2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, vrátane správneho rozhodnutia o trovách konania.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1, § 262, ods. 1 CSP tak, že vyslovil, že žalovaná má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, pretože bola v odvolacom konaní plne úspešná.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).