Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/689/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214222748
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214222748.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov

senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: AB 1 B.V., Amsterdam,
Strawinskylaan č. 933, Holandsko, reg. č.: 560 07 043, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., Trenčín, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679, proti žalovanému:
E. M., nar. XX. A. XXXX, bytom Q., P. XXX/X, o 1.114,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 16. februára 2015 č. k. 8C/1/2015-54 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie sumy 1.114,11 eur, ročného
úroku z omeškania 36,57 eur, úroku z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 1.114,11 eur od 4.
decembra 2014 do zaplatenia a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil
ustanovením § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 2 písm. c/, f/, j/, k/, § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ
(zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), § 52 ods. 1, 3, 4, § 517
ods. 1, 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 3 ods. 1, § 10c

nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. z. v znení neskorších
predpisov, § 273 ods. 1 ObZ (Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov).
Vecne zdôvodnil uzavretou zmluvou o úvere dňa 16. januára 2012 medzi právnou predchodkyňou
žalobkyne (Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/174) a žalovaným, ktorá neobsahovala
obligatórne zákonom stanovené náležitosti, konkrétne adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (z označenia adresy právnej predchodkyne žalobkyne nevyplýva,
že ide o adresu s uvedeným účelovým určením, pričom takýto údaj nebol obsiahnutý ani v úverových

podmienkach), dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru (hoci v bode 48 je uvedené, že
lehota splatnosti je 48 mesiacov po poskytnutí úveru, tento údaj nie je možný považovať za termín, ktorý
musí byť presný a jasný, bez potreby jeho vypočítania; pojem poskytnutie úveru nie je možné považovať
za určitý, vzhľadom na jeho alternatívny výklad ako príkaz na úhradu alebo dátum poukázania peňazí
na účet), údaj o RPMN (ročná percentuálna miera nákladov), ktorá bola stanovená v intervale od 49,4%
do 52,7% (s poznámkou že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru, klient súhlasil s jej
oznámením po poskytnutí úveru, čím sa spotrebiteľ vzdáva práva poznať výšku RPMN pred podpisom

zmluvy, čo nie je možné). Posledná absentujúca náležitosť je neuvedenie konkrétnej výšky, počtu a
termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia (zo zmluvy nevyplýva rozčlenenie splátky na istinu, úroky a ďalšie poplatky). Podľa § 1Hlavy 5 Podmienok splácania úveru v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny,
poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a prípadná úhrada za poistenie, ak z údajov nevyplýva
iné. Spotrebiteľ teda nemal možnosť vypočítať si výšku jednotlivých zložiek mesačnej splátky. Absenciu

týchto obligatórnych náležitosti úverovej zmluvy, a to aj len jednej z nich, ZoSÚ sankcionuje tým, že úver
sapovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Napodporusvojejargumentáciesúdprvejinštanciepoukázal
na rozhodovaciu prax súdov (napr. sp. zn. 9Co/310/2012, 9Co/111/2012, 23Co/354/2013). Z vyššie
uvedeného dôvodu bolo nutné celé plnenie žalovaného započítať výhradne na úhradu istiny, keďže
čerpal sumu 1.300 eur a uhradil celkovo 1.535,80 eur (teda viac ako mal). Nedlhuje žalobcovi žiadnu

sumu. Nemohol sa tak dostať ani do omeškania s plnením dlhu od 10.7.2014, kedy už celá suma úveru
bola žalovaným uhradená. Z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalobkyni neprináležali
ani uplatňované úroky a poplatky, ako ani úroky z omeškania z nedôvodne uplatňovaných úrokov a
poplatkov. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 142 ods.
1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna
2016), v zmysle ktorého vznikol nárok na náhradu trov konania úspešnému žalovanému, ktorý si však

trovy konania neuplatnil a preto mu ich náhrada priznaná nebola.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie (vyhovením
žalobe v plnom rozsahu). Odvolanie obsahovo odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci, ako

i nesprávnymi skutkovými zisteniami, na základe vykonaných dôkazov a inou vadou, majúcou za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa poukázala na pojmovú nejednotnosť ZoSÚ, ktorá
spočíva v použití rôznych slovných spojení v jednotlivých ustanoveniach a to suma, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalovaný podpisom úverovej zmluvy a úverových zmluvných
podmienok potvrdil, že bol s nimi oboznámený. ZoSÚ v prílohe 3 (štandardné európske informácie

pre spotrebiteľa) potvrdzuje, že v čase poskytnutia úveru boli splnené všetky náležitosti (výška, počet
a frekvencia splátok, ktoré zaplatil spotrebiteľ). Predmetná zmluva je celistvá, uzavretá v písomnej
forme, určitým, slobodným a vážnym prejavom vôle žalovaného, ktorý ju potvrdil svojím podpisom.
Obsah prejavu vôle je zachytený v texte listiny. Bol prístupný ľudskému vnímaniu. Neoddeliteľnou
súčasťouzmluvyboliúverovépodmienkyuvedenénarubetejtolistinyanasamostatnomliste.Celistvosť

listiny je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých listín je spoznateľná z obsahu právneho úkonu a
ak spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná. Žalobkyňa namietala veľmi striktný a formalizovaný
výklad ohľadom náležitosti adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť. Zákon nestanovuje formu alebo spôsob, akým má byť adresa uvedená. Adresa predajcu,
resp. poskytovateľa úveru je dostatočná, a to v tej forme ako je uvedená na lícnej strane zmluvy.

Samotná doložka, že ide o adresu predávajúceho zákon explicitne nevyžaduje a z hľadiska rozumného
chápania ide o prehnanú ochranu spotrebiteľa. Žiaden právny predpis taktiež neurčuje, že končená
splatnosť úveru má byť špecifikovaná konkrétnym dátumom a nie počtom mesiacov, počas ktorých
dlžník hradí jednotlivé splátky. Slovné spojenie 48 mesiacov po poskytnutí úveru je dostatočne určité a
osoba spôsobilá na právne úkony musí pochopiť, čo znamená uvedené slovné spojenie. Na podporu

svojej argumentácie žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/153/2012,
z ktorého vyplýva, že ochrana žalovaného strany ako spotrebiteľa nemôže byť bezhraničná. Presná
hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru. Žalovaný ako klient súhlasil, že presnú výšku RPMN mu
žalobkyňa oznámi po poskytnutí úveru. Takýto spôsobom určenia RPMN zvolila právna predchodkyňa
žalobkyne s ohľadom na to, že pre výpočet je rozhodujúci dátum čerpania úveru, keďže sa jednalo o

bezúčelovýhotovostnýúver.Spracovanieúverovejzmluvyvinformačnomsystémetrvaloistý,objektívne
dlhý čas. Právna predchodkyňa bola preto nútená pristúpiť k vymedzeniu RMPN prostredníctvom
jeho minimálnej a maximálnej výšky (rozdiel 1,1%). Žalobkyňa uviedla tabuľku, z ktorej vyplývalo, že
zmena dátumu poskytnutia úveru môže ovplyvniť výšku RPMN. Opäť ide o formalistický výklad normy
a odchýlku 1,1% pri uvedení RPMN neprimerane postihuje. Žalobkyňa súdu prvej inštancie vytýkala

nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že lexikálnym a logickým výkladom právnej normy § 11 ods.
1 písm. a/ ZoSÚ možno dospieť k záveru, že preto, aby súd mohol považovať zmluvu o spotrebiteľskom
úvere za bezodplatnú, musia byť splnené kumulatívne podmienky (dané spojkou a), konkrétne absencia
písomnej formy zmluvy a absencia náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods.
1 ZoSÚ. Písomná forma právneho úkonu v danom prípade nebola nikdy spochybnená ako jedna z

nevyhnutných podmienok. Súd prvej inštancie však vyložil spojku a vo význame alebo, čím do značnej
miery zmenil obsah uvedeného ustanovenia (pozmeňujúci výklad nezdôvodnil v napadnutom rozsudku).
Predmetné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie neobsahuje náležitosti ustanovenia § 157 ods. 2
O. s. p., pričom súd mal dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé. Obsahom práva naspravodlivý proces je relevantné konanie súdov. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami,
porušuje ústavnoprávne princípy (II.ÚS 85/06). Žalobkyni sa uvedeným postupom súdu prvej inštancie
odňala možnosť konať pred súdom. Súd prvej inštancie zamietol časť žalobného návrhu týkajúci sa aj

poistenia a upomienky bez toho, aby svoje zamietavé stanovisko zdôvodnil.

3. Žalovaný sa v odvolacom konaní nevyjadril.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že

odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zmluvu o úvere, uzavretú medzi právnou predchodkyňou
žalobkyne a žalovaným 16. januára 2012, ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a správne aplikoval na

dojednané obsahové náležitosti tejto zmluvy ustanovenia ZoSÚ. Dôsledná aplikácia ustanovení ZoSÚ
znamená taký výklad právnej úpravy, ktorý je pre spotrebiteľa dostatočne zrozumiteľný a poskytuje
mu ochranu pred nevyváženými zmluvnými dojednaniami v spotrebiteľskej zmluve. Ako vyplýva z
ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy) zmluva
medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorá neobsahuje označené zákonom stanovené náležitosti, má za

následok kvalifikovanie úveru za bezúročný a bez poplatkov.

7. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy)
vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide o špeciálnu právnu
úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu v uvedenom rozsahu. Výklad a aplikácia ustanovení

ZoSÚ musí byť v súlade so zmyslom a účelom tohto zákona. Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých
obsahových náležitostí zmluvy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné
obsahové náležitosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je faktické nerovné postavenie vo vzťahu
k profesionálnemu dodávateľovi a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii,
vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a dostupnosť

právnych služieb, ako i možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových
zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla
od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený a pri uzatváraní zmluvy
je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia

autonómie vôle. Tá predstavuje elementárnu podmienku fungovania materiálneho právneho štátu, nie
je však úplne absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahov je limitovaná princípom ochrany slabšej
strany, teda spotrebiteľa (ktorý koná s dôverou v druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav). Z
uvedenej koncepcie spotrebiteľského práva vychádzal aj zákon ZoSÚ, ktorý stanovil osobitné náležitosti
spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy

bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie
ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z
uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti a to práve tie, ktoré sú uvedené v § 11
ods. 1 písm. a/ ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy) zákonodarca v prospech
ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval

bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankcie pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým
spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu (uvedené už odznelo v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 11Co/127/2015).

8. Súd prvej inštancie rozhodol preto vecne správne po zistení, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom

úvere neobsahuje obligatórnu obsahovú náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ (v znení
účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy), t. j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadne poradie v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom a
z tohto dôvodu je treba úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.9. Účelom náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ (v relevantnom znení) je náležité informovanie
spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu

tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože inak by nebolo dostatočne určité, akú časť istiny
zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu
žalobkyne. Uvedené nemožno nahradiť stanovením celkovej výšky splátky. Zmyslu zákonnej úpravy
zodpovedá, ak sa každý z atribútov vyjadrený v zákone slovami „suma, počet a termíny splátok“ viaže
ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť,

teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom (porov. uznesenie Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 10CoE/313/2010, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/256/2013). Ak zákon
explicitne (výslovne) vymedzuje jednotlivé náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak tento údaj
v zmluve musí byť jednoznačne uvedený a nie je prípustné, aby sa účastník zmluvy k tomuto údaju
dopracovával výkladom a výpočtom (porov. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/141/2012).
Poukaz žalobkyne na ustanovenie § 1 Hlavy 5 úverových zmluvných podmienok splácania úveru nebol

náležitý, keďže informovanie spotrebiteľa, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá časť úverovej istiny
úrokov, poplatkov za vedenie úverového účtu, príp. iných úhrad predstavuje len druhové pomenovanie
zloženia úverových splátok, nie však kvantifikované rozlíšenie týchto súčastí splátky, tak ako to požaduje
právna úprava. Oprávnenie spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky je bez
právneho významu vo vzťahu k požiadavke zákonodarcu, uviesť v samotnej zmluve o spotrebiteľskom

úvere výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

10. Každá spotrebiteľská zmluva má vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad
spotrebiteľského práva, teda aj k obligatórnym náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to
dôslednou obsahovou a formálnou úpravou zmluvných podmienok (ktoré nebudú pre spotrebiteľa

predstavovať zložitý, ťažko čitateľný a nejednoznačný súbor údajov, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne
v dôsledku toho narušujú zmluvnú rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa). Jednoznačnosť a
určitosť zmluvných podmienok má zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy.

11. Logickým a teleologickým výkladom ZoSÚ je potrebné dospieť tiež k záveru, že absencia taxatívne
vymedzených náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ, kvalifikovaná
zákonodarcom ako porušenie povinností, má za následok sankciu. Zákonodarca neuvedenie týchto
náležitostí v písomnej úverovej zmluve sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.
Dôvodom preferovania niektorých obligatórnych náležitostí zmluvy je potreba dosiahnutia rovnovážneho

postavenia spotrebiteľa a dodávateľa. Ak má mať podľa zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere
písomnú formu, tak logicky by mali byť uvedené v písomnej forme aj jej obligatórne obsahové náležitosti.
Niet ale logického dôvodu, aby pre vznik dôsledkov porušenia povinností upravených v § 11 ods. 1
ZoSÚ, požadoval zákonodarca (okrem absencie povinných náležitostí v písomnej zmluve) aj absenciu
písomnej formy celej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ak by zmluva o úvere nemala písomnú formu,

bolo by bez právneho významu vôbec sa zaoberať obligatórnymi obsahovými náležitosťami zmluvy).
Úmyslom zákonodarcu bolo sankcionovať dodávateľa za nedostatok obsahových náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ako aj naplniť požiadavku písomnej formy zmluvy, nie však jej nedodržaním
podmieňovať dôsledky porušenia povinností dodávateľa v súvislosti s obsahovými náležitosťami zmluvy.

12. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je faktické nerovné postavenie vo vzťahu k profesionálnemu
dodávateľovi a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu
profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a dostupnosť právnych služieb, ako i
možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy
je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom

spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený a pri uzatváraní zmluvy je využívaný moment
prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv
je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle.
Tá predstavuje elementárnu podmienku fungovania materiálneho právneho štátu, nie je však úplne
absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahov je limitovaná princípom ochrany slabšej strany, teda

spotrebiteľa, ktorý koná s dôverou v druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav (porov. rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015).13. Prioritne bolo potrebné vychádzať zo základnej požiadavky, že každá spotrebiteľská zmluva má
vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského práva, a to náležitou obsahovou
aj formálnou úpravou zmluvných podmienok, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne nenarušujú zmluvnú

rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa. Práve jednoznačnosť a určitosť zmluvných podmienok má
zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy.

14. K argumentácii žalobkyne poukazujúcej na oboznámenie sa žalovaným so zmluvou o úvere, ktorú
podpísal a vzal na vedomie, aj všeobecné obchodné podmienky, ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy

vzal na vedomie, je potrebné uviesť nasledovné. Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré
ustanoveniabudúuvedenévzmluveaktorévovšeobecnýchpodmienkach(prílohách)jeiluzórna,keďže
listiny vo formulárovej podobe pripravuje veriteľ. Argument, že spotrebiteľ je slobodný v tom, či zmluvu
uzavrie alebo nie, nie je namieste vzhľadom na to, že v jednotlivých odboroch podnikania postupujú
spravidla zmluvní partneri spotrebiteľov obdobne a preto spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol nepristúpiť
na vopred pripravené zmluvné podmienky, odsúdil by sám seba k životu mimo bežnú spoločnosť, bez

využívania služieb. Nič také po spotrebiteľovi spravodlivo požadovať nemožno. Od jeho zmluvných
partnerov však naopak požadovať možno, aby sa vo svojej činnosti správali voči spotrebiteľovi poctivo
(uvedené už odznelo v rozsudku Okresného súdu Chebe sp. zn. 15C/410/2009).

15. Neprijateľné z hľadiska normatívnej spotrebiteľskej ochrany je aj neuvedenie termínu konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru. Predovšetkým predmetná formulárová zmluva neobsahovala ani
rubriku s pojmom „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“, ale len lehotu splatnosti (termín
znamená uvedenie presného dátumu konečnej splatnosti úveru na rozdiel od pojmu lehota, vyjadrujúca
určitú dĺžku trvania). Takáto situácia vyvoláva na strane spotrebiteľa neistotu, keď má zo zmluvy určiť
podľa súhrnnej výšky splátok, ktoré má dodávateľovi zaplatiť a počítať termín konečnej splatnosti, čo

prehlbuje jeho nerovné postavenie v právnom vzťahu s dodávateľom a môže byť zdrojom svojvôle
dodávateľa, vzhľadom na formuláciu odvodenia splatnosti poslednej splátky od neurčitého pojmu „po
poskytnutí úveru“ (obdobný názor odznel aj v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015),
ako to odôvodnil súd prvého stupňa v napádanom rozhodnutí. Stanovenie obligatórnej náležitosti zmluvy
znamená presné a jasné vymedzenie obsahovej informácie, nie nutnosť spotrebiteľa dovodzovať takýto

údaj (informáciu) pred podpisom zmluvy. Poskytovateľ úveru (ktorý je autorom formulárovej zmluvy) v
čase uzatvárania zmluvy nepochybne pozná každú jednotlivú jej obsahovú náležitosť a teda aj termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je preto v
súlade s potrebou zachovania elementárnej zmluvnej rovnováhy účastníkov zmluvy, aby spotrebiteľ v
tomto rozhodujúcom časovom momente nemusel odvodzovať obligatórne náležitosti zmluvy, ale ich v

tom čase tiež poznal (aj s prihliadnutím na značný rozsah údajov obsiahnutých v zmluve, ich formuláciu,
zrozumiteľnosť a to obsahovú aj formálnu).

16. Predmetná zmluva obsahovala len formálne označenie poskytovateľa úveru (žalobkyne), ako
zmluvnej strany (v úvodnej časti zmluvy a pri podpise zmluvnej strany), čo nepredstavuje obsahovú

informáciu pre spotrebiteľa, u koho môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (takýto údaj požadovaný
zákonodarcom nebol uvedený v žiadnej rubrike predmetnej zmluvy).

17. Sankcia absencie obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nastala zo
zákona, a to už v prípade absencie aj len jednej z vyššie uvedených obligatórnych náležitostí (§ 9 ods. 2

písm. k/, f/, c/, j/ ZoSÚ). Preto úver bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov aj v prípade,
ak by bola uvedená RPMN jednoznačne presne a určito.

18. RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha spoznať,
aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady sú vyjadrené v

percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov na finančnom
trhu a tak aj výber toho najvhodnejšieho úveru. Pokiaľ žalobkyňa zastávala názor, že RPMN bolo možné
v čase uzavretia zmluvy určiť alebo bola daná možnosť výpočtu RPMN, bola povinná tento údaj uviesť v
zmluve o úvere (nie dodatočne). Bezúčelový charakter úveru a časový okamih jeho poskytnutia nemôžu
brániť naplneniu zákonnej požiadavky informovať spotrebiteľa o výške RPMN, pretože jej dodatočné

uvedenie po uzavretí zmluvy postráda zmysel a podstatu tejto obligatórnej náležitosti (relevantnej v čase
podpisu zmluvy). Keď sa tak nestane, úver sa zo zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov.19. Súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie žaloby aj v časti poplatku za upomienku a poplatok za
poistenie, považujúc úver za bezúročný a bez poplatkov. Výšku platby za upomienky 36 eur, platby
poistenia 21,30 eur, ako i poplatku za možnosti zmeny splátok 1,50 eur, bolo potrebné vyhodnotiť aj v

kontexte preplatku poskytnutého úveru (keďže ich súčet neprekračuje výšku rozdielu medzi zaplatenou
sumou 1.535,80 eur žalovaným a poskytnutou sumou právnou predchodkyňou žalobkyne 1.300 eur).
Nebol preto daný dôvod na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť uplatňované plnenia žalobkyňou.

20. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské

práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky
povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť
súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na

okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015
zo 17. marca 2016).

21. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy,ktoréaplikovalnaprejednávanýprípadazktorýchvyvodilsvojeprávnezávery,ktoréprimerane
vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces
nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník
konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou
a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolacia námietka žalobkyne, týkajúca sa nedostatku obsahových
náležitostí napadnutého rozhodnutia, ako i jeho arbitrárnosti, preto nemohla obstáť, rovnako ako ani
argument o porušení práva na spravodlivý proces.

22. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania úspešného žalovaného. Súd prvej
inštancie dôvodne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. (účinné do 30. júna 2016), v zmysle
ktorého žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania. Z dôvodu nevyčíslenia náhrady trov konania

žalovaným (u ktorého vznik trov konania zo spisu nevyplýval), žalovanému nebola náhrada trov konania
priznaná.

23. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol úspešný aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262 v
spojení § 255 ods. 1 CSP, vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto

rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

24. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.