Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. október 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/54/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200440
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7012200440.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach rozhodol v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Tamary Sklenárovej a

členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu L. Y., bytom X., H..
X. T. Č.. XXX/XX, zast. advokátkou JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou, AK Košice, Moyzesova 46,
proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR Banská Bystrica, Lazovná č. 63 v konaní o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. 03. 2012 č. 1040505/1/311212-194664/2012/4897, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 23. 03. 2012 č. 1040505/1/311212-194664/2012/4897 žalovaný podľa § 48 ods.

5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov potvrdil dodatočný
platobnývýmerDaňovéhoúraduKráľovskýChlmeczodňa16.06.2011č.738/230/15702/11/Var,ktorým
prvostupňovýsprávnyorgánpodľa§44ods.6písm.b)bod1zákonaosprávedaníapoplatkovžalobcovi
nepriznalnadmernýodpočetzazdaňovacieobdobiemarec2010vsume37287,50euraurčilmuvlastnú
daňovú povinnosť za toto zdaňovacie obdobie v sume 3 325,00 eur. Dodatočný platobný výmer bol
vydaný na základe výsledkov kontroly na zistenie oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného
odpočtu, ktoré boli uvedené v protokole o kontrole č. I/332/11045-49057/2011/FekĽ zo dňa 26. 04. 2011

a jeho dodatku zo dňa 09. 06. 2011. Daňovú kontrolu vykonalo Daňové riaditeľstvo SR.

V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že predmetom obchodovania žalobcu v kontrolovanom
zdaňovacom období marec 2010 bolo tokajské víno samorodé suché sudové a jablčné víno, pričom
počas daňovej kontroly bolo zistené, že s uvedenými komoditami obchodoval celý reťazec spoločností
prepojených osobou U. X. F.., ktorý bol pri týchto obchodoch nezastupiteľný, pričom obchodovanie
prebiehalo tak, že tovar menil vlastníka bez toho, aby opustil sklady. Súčasťou tohto reťazca bol aj

žalobca.

Žalobca v uvedenom zdaňovacom období deklaroval dodanie tovaru - 10 000 litrov jablčného vína na
základe faktúry pre spoločnosť VERITAS, s. r. o., Slovenské Nové Mesto. V tejto súvislosti správca
dane konštatoval, že žalobca nepreukázal, že došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľného plnenia, t.j.
k dodaniu tovaru na základe predložených a zaúčtovaných faktúr s tým, že v zmysle § 71 ods. 6 zákona
o DPH ak platiteľ vo faktúre alebo inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane, ako je povinný platiť

podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane.

Správca dane konštatoval, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane
na základe faktúry č. 02032010/TM zo dňa 02. 03. 2010 od dodávateľa TOKAJ MUŠKÁT SK, s. r. o.,Veľká Bara 45 za Tokajské víno samorodné suché sudové v množstve 20 000 litrov z toho základ dane
106 000,-- eur a DPH 20 140,-- eur, faktúry č. 18032010/TM2 zo dňa 18. 03. 2010 od dodávateľa TOKAJ
MUŠKÁT SK, s. r. o., Veľká Bara 45 za Jablčné víno v množstve 20 000 litrov z toho základ dane 33

000,-- eur a DPH 6 270,00 eur, faktúry č. 27032010/TM2 zo dňa 27. 03. 2010 od dodávateľa TOKAJ
MUŠKÁT SK, s. r. o., Veľká Bara 45 za Jablčné víno v množstve 35 000 litrov z toho základ dane 57
750,00 eur a DPH 10 972,50 eur a faktúry č. 21032010/TF zo dňa 21. 03. 2010 (int. č. FP800006) od
dodávateľa TOKAJ FURMINT SK, s. r. o., Malá Tŕňa 105 za Jablčné víno v množstve 10 000 litrov z toho
základ dane 17 000,-- eur a DPH 3 230,-- eur. Uviedol, že žalobca v súvislosti s uvedenými obchodmi

nesplnil zákonné podmienky pre odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z.
o DPH, pretože nepreukázal reálne uskutočnenie týchto obchodov a vznik daňovej povinnosti tak, ako
boli deklarované vo faktúrach.

Správca dane vyvodil závery, uvedené v dodatočnom platobnom výmere ohľadne jednotlivých komodít,
ktoré boli predmetom nákupu i predaja na základe výsledkov rozsiahleho šetrenia a v jeho rámci

získaných dôkazov tak, ako boli špecifikované a vyhodnotené v jeho odôvodnení. Keďže daňový subjekt
v priebehu daňovej kontroly ani na opakované výzvy nepredložil požadované dôkazné prostriedky,
vyjadrenia a vysvetlenia, kontrolná skupina za účelom preverenia deklarovaných zdaniteľných obchodov
vykonala miestne zisťovania v kancelárskych, výrobných a skladových priestoroch Tokajskej spoločnosti
Viničky, s.r.o. vo Viničkách ohľadne tokajského vína samorodného suchého sudového a v skladovacích

priestoroch spoločnosti DREVO SK, s. r. o., v Strede nad Bodrogom ohľadne jablčného vína.

Z dôkazov, podrobne špecifikovaných v napadnutom rozhodnutí žalovaného i správneho orgánu prvého
stupňa správne orgány vyvodili záver, že žalobca obchodoval s vyššie uvedenými komoditami výlučne
so spoločnosťami, prepojenými osobou konateľa U. X. F.. Poukázal na to, že Tokaj je uzavretá

vinohradnícka oblasť ohraničená hranicami katastrálnych území tokajských obcí a že víno je možné
označiť ako tokajské víno iba pri splnení podmienok definovaných v zákone č. 313/2009 Z. z. o
vinohradníctve a vinárstve v znení neskorších predpisov, že žalobca uskutočňoval nákup a predaj
tokajského vína samorodného suchého sudového, ako aj jablčného vína v skladových priestoroch
vo Veľatoch bez prepravy a akejkoľvek manipulácie, pričom len sa prepisoval názov majiteľa na

tabuľke umiestnenej na stojacom nerezovom tanku č. 4, resp. na nádrži. Kombináciou nákupu a
predaja týchto komodít v sklade v jednom zdaňovacom období, všetky spoločnosti v reťazci vykazovali
nadmerné odpočty, pretože hodnota nákupu prevýšila hodnotu predaja ( časť tovaru vždy zostala
na sklade). Bola spochybnená samotná výroba, pretože nebolo preukázané, kedy a z čoho bolo
vyrobené tokajské víno samorodné suché sudové a bolo preukázané, že obchodované jablčné víno

bolo vyrobené zo znehodnotenej bio jablčnej šťavy. Bolo spochybnené aj obchodovanie s týmito
komoditami, z dôvodu nesplnenia zákonmi stanovených podmienok pre obchodovanie s nimi, keďže
žalobca a jeho dodávatelia nie sú zapísaní vo vinohradníckom registri a nie sú registrovaní ani ako
výrobcovia jablčného vína, jablčnej šťavy, resp. drene. Pochybnosti vznikli aj v súvislosti s financovaním
obchodovaných komodít na základe účtovných dokladov, ako aj pokiaľ ide o fyzickú existenciu 29

000 litrov tokajského vína samorodného suchého sudového, ktoré sa podľa dokladov malo nachádzať
na sklade (konkretizácia dôvodov v tejto súvislosti je uvedená na str. 6 - 7 napadnutého rozhodnutia
žalovaného), pričom z týchto vyplýva, že tokajské víno samorodné suché sudové, ktoré bolo predmetom
fakturácie žalobcu a jeho obchodných partnerov prepojených osobou ich konateľa U. X. F.., len
obiehalo v nereálnych a nepreukázaných množstvách v tomto reťazci. Spochybnená bola aj fyzická

existenciajablčnéhovínavoVeľatochavSlovenskomNovomMeste,pretožepodľazisteniaRegionálnej
veterinárnej a potravinovej správy Trebišov sa v týchto priestoroch vyrábala iba jablčná šťava pre kŕmne
účely. Z daňových priznaní žalobcu na DPH za zdaňovacie obdobia rokov 2005 až 2010 vyplynulo,
že tento nevykázal ani za jedno zdaňovacie obdobie daňovú povinnosť, za každé však bol výsledným
vzťahom ku štátnemu rozpočtu nadmerný odpočet. Za roky 2008 až 2010 si tento uplatnil nadmerné

odpočty v celkovej sume 371 133,33 eur. Z týchto jeho daňových priznaní za obdobie rokov 2005 až
2009 vyplynula daňová strata, čo nasvedčuje tomu, že daňový subjekt nepodniká za účelom dosiahnutia
zisku z podnikateľskej činnosti, je enormne zadlžený, dosahuje zápornú hodnotu vlastného imania a
zápornú pridanú hodnotu.

Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že konanie kontrolnej skupiny, ktorým zabezpečovala
dôkazné prostriedky je plne v súlade s platnou právnou úpravou a výsledky šetrenia je možné použiť
ako dôkaz v súlade s § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.Uviedol, že správca dane vychádzal zo základných zásad daňového konania, dostatočne zistil skutkový
stav veci, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, pričom
prihliadol na všetko, čo v priebehu daňovej kontroly vyšlo najavo.

Žalovaný ďalej v dôvodoch napadnutého rozhodnutia zaujal stanovisko k jednotlivým odvolacím
námietkam žalobcu.

K námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávneho postupu kontrolnej skupiny, ktorá v priebehu daňovej

kontroly nezabezpečila odobratie vzorky, ktorá by jednoznačne a bezpochyby potvrdila, že nejde o
deklarované Tokajské víno samorodné suché sudové a deklarované jablčné víno, žalovaný uviedol,
že prvostupňový správny orgán postupoval v zmysle § 46 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov
a odvolacie konanie doplnil v rozsahu požadovanom daňovým subjektom. V odvolacom konaní boli
odobraté a analyzované vzorky z tekutiny, ktorú daňový subjekt označil za Tokajské víno samorodné
suché sudové, a ktoré podľa skladovej evidencie mal mať v čase podania odvolania stále vo vlastníctve.

Z dôkazov, ktoré boli v tejto súvislosti vykonané a ktoré boli špecifikované na str. 10 - 11 napadnutého
rozhodnutiažalovanéhožalovanývyvodilzáver,žetútonámietkupovažujezaneopodstatnenú,pretožez
predloženého spisového materiálu je zrejmé, že kontrolná skupina mala snahu odobrať vzorky už počas
daňovej kontroly, ale nebolo jej to umožnené z dôvodov na strane daňového subjektu. Správca dane v
odvolacom konaní odobral vzorky, ktoré dal vyhodnotiť a na základe záverov Skúšobného laboratória

Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu Bratislava a Colného laboratória Colného riaditeľstva
SR dospel k záveru, že nebolo potvrdené tvrdenie daňového subjektu, že v deklarovaných obchodných
prípadoch sa jednalo o Tokajské víno samorodné suché sudové. Tvrdenie daňového subjektu, že on
Tokajské víno samorodné suché sudové riadne kúpil a až do ďalšieho predaja ho mal uskladnené v
prenajatých priestoroch skladu vo Viničkách nebolo preukázané. Nepredložil žiadne hodnoverné dôkazy

a na konkrétne zistenia správcu dane týkajúce sa skladovania tovaru žiadnym spôsobom nereagoval.
K námietkam daňového subjektu, že dôkazy zabezpečené prostredníctvom iných inštitúcií a skutočností
týkajúce sa spoločnosti TOKAJ MUŠKÁT SK, s. r. o., ktoré daňový subjekt považuje za vyhodnotené v
jeho neprospech žalovaný uviedol, že uvedené skutočnosti správca dane uviedol a vyhodnotil v súlade
s § 2 ods. 3 a § 29 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov. Všetky zistenia uvádzané v odôvodnení

odvolaním napadnutého dodatočného platobného výmeru majú svoj zmysel a opodstatnenie a sú
schopné utvoriť obraz o obchodných aktivitách a samotnom výkone deklarovanej podnikateľskej činnosti
daňového subjektu a jeho obchodných partnerov personálne prepojených osobou U. X. F..

Za neopodstatnenú považoval žalovaný aj námietku daňového subjektu týkajúcu sa nezabezpečenia

vzorky jablčného vína, pretože pri miestnom zisťovaní dňa 20. 10. 2010 v skladových priestoroch
vo Veľatoch, kde sa malo nachádzať jablčné víno patriace L. Y., ktoré mal v marci 2010 nakúpiť od
spoločnosti TOKAJ MUŠKÁT SK, s. r. o., sa podľa tvrdenia U. X. F.. a predložených dokladov žiadne
jablčné víno nenachádzalo, L. Y. ho v septembri 2010 predal spoločnosti GALAFRUIT & Co., s. r. o.,
pričom kontrolná skupina zistila, že daňový subjekt L. Y. nakúpil jablčné víno od spoločnosti TOKAJ

MUŠKÁT SK, s. r. o., a TOKAJ FURMINT SK, s. r. o., pričom spoločnosť TOKAJ FURMINT SK, s. r.
o., nakúpila jablčné víno tiež od spoločnosti TOKAJ MUŠKÁT SK, s. r. o. Spoločnosť TOKAJ MUŠKÁT
SK, s. r. o., podľa skladovej evidencie k 01. 03. 2010 disponovala len skladovými zásobami bio jablčnej
šťavy, ktorú počas roka 2009 a v januári a februári 2010 nakúpila od jediného dodávateľa JOMADO,
s. r. o. Dňa 01. 03. 2010 došlo k zmene, keď bio jablčná šťava nepoužiteľná na akékoľvek účely

vzhľadom na dátum jej nadobudnutia a dobu skladovania bola na skladovej karte spoločnosti TOKAJ
MUŠKÁT SK, s. r. o., uvedená ako jablčné víno. Obchodovanie daňového subjektu so spoločnosťami
prepojenými osobou ich konateľa U. X. F.. prebiehalo v nereálnych množstvách a len so spoločnosťami
personálne prepojenými touto osobou. Z odpovedí na žiadosti o súčinnosť je zrejmé, že žiadna zo
zainteresovaných spoločností nebola registrovaná ako výrobca jablčného vína a ani vo Veľatoch ani v

Slovenskom Novom Meste neprebiehala výroba a skladovanie jablčného vína, ale iba jablčnej šťavy
na kŕmne účely. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k reálnemu obchodovaniu s jablčným
vínom nedošlo. Zo spisového materiálu vyplýva, že daňový subjekt predložil doklady, z ktorých správca
dane zistil predmet obchodovania v zdaňovacom období marec 2010 až dňa 27. 09. 2010, t. j. v čase,
keď už nebol majiteľom nakúpeného jablčného vína.

K námietke, že neúčtovanie režijných výdavkov nevylučuje, že k uskutočneniu zdaniteľného obchodu
došlo, žalovaný uviedol, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že daňový subjekt v súvislosti
s deklarovanou ekonomickou činnosťou neúčtoval o žiadnych prevádzkových nákladoch. V danomprípade sa nejedná o neúčtovanie nákladových položiek pri jednotlivých zdaniteľných obchodoch, ale o
skutočnosť, že daňovému subjektu v súvislosti s deklarovanou ekonomickou činnosťou nevznikli žiadne
prevádzkové náklady, o čom svedčia odpovede Východoslovenskej energetiky, a. s., Slovenského

plynárenského priemyslu, a. s., Orange Slovensko, a. s. na žiadosť o súčinnosť.

Daňový subjekt neuviedol ani jeden dôkaz, ktorý by svedčil o uskutočnených zdaniteľných obchodoch
a neuviedol žiaden dôkazy, ktoré by bol správca dane opomenul alebo nesprávne vyhodnotil, preto túto
námietku žalobcu považoval žalovaný za neopodstatnenú.

K námietke, že zistenia vedúce k pochybnostiam u daňových subjektov TOKAJ MUŠKÁT SK, s. r.
o., a TOKAJ FURMINT SK, s. r. o., boli dokazované v inom daňovom konaní, ktoré daňový subjekt
nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť žalovaný uviedol, že povinnosťou správcu dane nie je vyhľadávať
a zisťovať skutočnosti, ktoré by daňový subjekt mohol uplatniť pri nárokovaní odpočítania dane, ale je
povinnosťou správcu dane tieto nároky prejednať a umožniť daňovému subjektu preukázať existenciu

nároku dôkazmi.

Daňový subjekt nepreukázal realizáciu zdaniteľných obchodov medzi ním a uvedenými spoločnosťami,
čím nepreukázal, že splnil podmienky vyplývajúce z § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH. Počas výkonu daňovej
kontroly nespolupracoval s kontrolnou skupinou, nereagoval na jej výzvy, nepredložil dostatočné dôkazy,

ktoré by deklarované dodávky tovaru zachytili čo do priebehu a výsledku, nepreukázal vierohodnosť a
pravdivosť svojich tvrdení a realizovaní deklarovaných obchodov, preto neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázalvznikprávanaodpočítaniedanevzmyslezákonaoDPH.Nevyužilsvojepráva,vyplývajúce
z § 2, 15 a 29 zákona o správe daní a poplatkov, pričom v prvom rade malo byť v jeho záujme a v
nadväznosti na to aj povinnosťou aktívne sa starať o to, aby svoje procesné práva v daňovom konaní

aj využil. Zodpovednosť za nevyužívanie svojich zákonných oprávnení nesie daňový subjekt. V danom
prípade kontrolná skupina poskytla daňovému subjektu dostatok príležitostí nielen na predkladanie
dôkazov, ale aj na podávanie vyjadrení a vysvetlení k zisteniam správcu dane, aj k zisteniam, ktoré sa
týkali daňových subjektov TOKAJ MUŠKÁT SK, s. r. o., a TOKAJ FURMINT SK, s. r. o., ktorí boli na
sporných faktúrach uvedení ako dodávatelia.

Žalobca podal v zákonnej lehote proti tomuto rozhodnutiu žalobu a žiadal, aby súd rozhodnutie
žalovaného, ako aj dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kráľovský Chlmec zo dňa 16. 06. 2011
č. 738/230/15702/11/Var zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že žalovaný sa
neriadil ustanoveniami § 29, § 48 ods. 2, 5, 6 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a

napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zákonom najmä preto, že vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci, zistenie skutkového
stavu je v rozpore s obsahom spisov a je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia. Namietal
porušenie zásady dvojstupňového konania, ktoré spočíva v tom, že o podstatnej časti veci majúcej vplyv
na posúdenie fyzickej existencie komodity, ktorá bola predmetom obchodovania žalobcu, rozhodoval

iba žalovaný ako druhostupňový orgán, pretože dôkazy v tejto súvislosti boli vykonané až na základe
podaného odvolania. Ten de facto vydal nové rozhodnutie, voči ktorému žalobca nemal možnosť využiť
opravný prostriedok. Podľa jeho názoru z jednotlivých protokolov o skúške Štátneho veterinárneho a
potravinového ústavu SR, ako aj posudkov Colného laboratória Colného riaditeľstva nie je zrejmé, kedy
bola analýza vzoriek realizovaná, resp. ako dlho boli vzorky po ich odobratí uskladňované a za akých

podmienok, čo má vplyv na jednotlivé analyzované parametre odobratej tekutiny a na posúdenie, či sa
jedná o tokajské víno samorodné suché. Poukázal aj na to, že žalovaný pri vyhodnotení jednotlivých
zistení správcu dane nepostupoval v súlade so základnou zásadou daňového konania uvedenou v §
2 ods. 1, 3 zák. č. 511/1992 Zb., svoj záver neodôvodnil presvedčivo, nereagoval na všetky žalobcove
námietky, ktoré mali pre vec zásadný význam a hodnotenie dôkazov vykazuje závažné znaky svojvôle.

Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia len zopakoval argumentáciu správcu dane.

Žalobca namietal, že všeobecné zistenia správcu dane v daňovom konaní spočívajúce v poznatkoch
alebo podozreniach o neúčtovaní režijných výdavkov preukazujúcich výkon podnikateľskej činnosti,
účte v ČSOB slúžiacom len na poukazovanie nadmerných odpočtov, neexistencii zamestnancov v

pracovnom pomere, neexistencii nákladov na prepravu a manipuláciu drevených kolíkov, nereagovaní
žalobcu na výzvu správu dane na podanie potrebných vysvetlení a nedostatočnú súčinnosť žalobcu v
daňovom konaní vyhodnotil správca dane a následne žalovaný jednostranne v nadväznosti na jednotlivé
zdaniteľné plnenia tak, že v rozpore so zásadou presného a úplného zistenia skutkového stavu uzavrel,že žalobcom nebola vykonávaná ekonomická činnosť, neprebehli vecné plnenia z predložených faktúr,
ktorébolivystavenébezreálnehopodkladu.Takézhodnotenieskutkovéhostavujevrozporesprincípom
legality v tom, že záujem štátu na maximalizovaní výnosu daní a poplatkov sa nemôže dosiahnuť na úkor

práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nemôže
byťvpriamomrozporesozásadoupresnéhoaúplnéhozisteniaskutkovéhostavuvtom,žesprávcadane
a žalovaný upriami pozornosť a dôvody rozhodnutia len dôkazmi svedčiacimi v neprospech daňového
subjektu a neberie do úvahy objektívne dôkazy svedčiace o tom, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo
spôsobom, ktorý bol deklarovaný v daňovom priznaní a účtovných dokladoch. Neúčtovanie režijných

nákladov podľa žalobcu svedčí o porušovaní predpisov o účtovníctve, ale porušenie týchto predpisov
nevylučuje, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia došlo.

Taktiež namietal, že správca dane aj žalovaný záver o tom, že vecné plnenie z predložených faktúr
nenastalo, vyvodil aj z toho, že žalobca v rozhodnom zdaňovacom období obchodoval s tovarom len
v prostredí prepojenom osobou U. X., pričom správca dane svoje zistenie oprel výlučne o dôkazy a

úvahy svedčiace v neprospech žalobcu a v neprospech žalobcu vyhodnotil aj dôkazy, ktoré nasvedčovali
uskutočneniu zdaniteľného plnenia. Ide najmä o spochybnenie hodnovernosti dodávateľa žalobcu
TOKAJ MUŠKÁT SK, s. r. o.. a TOKAJ FURMINT SK, s. r. o., z hľadiska dostatočného množstva tovaru,
zamestnancov, prepravy a manipulácie, ako aj spôsobu číslovania pokladničných dokladov.

Žalobca oponoval, že tieto pochybnosti o hodnovernosti dodávateľa a jeho účtovnej a skladovej
evidencie nemôžu sa pripísať v neprospech žalobcu v zmysle úplného spochybnenia uskutočnenia
zdaniteľného plnenia. V tejto súvislosti poukázal na to, že žiaden právny predpis mu neukladal povinnosť
skúmať svojich dodávateľov z vyššie uvedených hľadísk, čo vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu č.
3Szf/1/2010 zo dňa 19. 08. 2010, v ktorom súd uviedol, že v zásade nie je možné spravodlivo žiadať,

aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy a obstarávacie procesy tovarov u iných
subjektov pred dodaním tovaru.

Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný a správca dane rozhodol na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu, ktorý nesprávne a nezrozumiteľne vyhodnotil. Žalobca predložil správcovi dane

daňové doklady a doklady o zaplatení, cez existenciu ktorých sa v daňovom konaní zvyčajne posudzuje
splnenie podmienky na uplatnenie nároku na odpočet DPH. Vzhľadom na to, že podľa správcu dane
existujú dôvodné pochybnosti o tom, že predložené faktúry odrážajú skutočnosť, vyzval žalobcu na
predloženie dôkazných prostriedkov na preukázanie deklarovaných zdaniteľných obchodov a z dôvodu
ich nepredloženia, resp. neunesenia dôkazného bremena prijal vyššie uvedený záver. Žalobca však

poukázal na to, že pod dôkaznú činnosť daňovníka nemožno zaradiť aj samotnú činnosť, ktorou sa
pre potreby rozhodnutia majú nestranne objasniť doklady a listiny predkladané daňovníkom, ktorými
preukazuje uplatnený nárok na odpočet DPH. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR č. k. 4Sž/62/2000 z 28. 11. 2000. Ak teda žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil
rozhodnutie prvostupňového orgánu, porušil tým ust. čl. 2 ods. 2, 3 Ústavy SR a zákon č. 511/1992 Zb.

v platnom znení v jeho ustanoveniach § 2 ods. 1, 2, 3 a 5, § 7 ods. 3, § 15 ods. 5 písm. f), ods. 6 písm.
c) a d), § 26 ods. 1, § 29 ods. 1 - 5 a ods. 8, § 48 ods. 2, 5 a ods. 6.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 31. 07. 2012 navrhol žalobu zamietnuť zo skutkových
aj právnych dôvodov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že správca dane

pri dokazovaní a hodnotní zisteného skutkového stavu postupoval v súlade s ust. § 2 a § 29 zák. č.
511/1992 Zb. Napadnuté rozhodnutie žalovaného vydané v daňovom konaní má všetky náležitosti v
zmysle § 30 a § 48 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb., v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný sa
dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania a
z obsahu rozhodnutia jasne vyplýva, že akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a

akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili.

Analýzou postavenia žalobcu ako fyzickej osoby v reťazci prepojenom osobou U. X., ako aj DPH bolo
zistené, že žalobca obchoduje výlučne so spoločnosťami ekonomicky a personálne prepojenými osobou
U. X.. Daňové priznania žalobcu k DPH za zdaňovacie obdobia rokov 2005 - 2010 preukazujú, že

žalobca nevykázal ani za jedno zdaňovacie obdobie daňovú povinnosť, za každé zdaňovacie obdobie
bol výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu nadmerný odpočet. Za roky 2008 - 2010 daňový subjekt
uplatnil nadmerné odpočty v celkovej sume 371.133,33 eura. Z daňových priznaní podaných daňovým
subjektom na dani z príjmov fyzických osôb za roky 2005 - 2009 vznikla daňovému subjektu L. Y. daňovástrata, čo nasvedčuje tomu, že žalobca nepodniká za účelom dosiahnutia zisku z podnikateľskej činnosti,
je enormne zadlžený, dosahuje zápornú hodnotu vlastného imania a zápornú pridanú hodnotu. Žalovaný
konštatoval, že tieto skutočnosti preukazujú, že v prípade takéhoto konania žalobcu v reťazci vzájomne

prepojených firiem nebol vytvorený predpoklad ekonomickej činnosti v rozsahu, ako to deklaroval v
daňovom priznaní a dokladoch predložených pri kontrole. Obchodné operácie sa javia ako účelové a
neboli vytvorené za ekonomickým účelom, ale výlučne s cieľom získania daňovej výhody - odpočítania
DPH. O správnosti týchto záverov svedčí aj skutočnosť, že jediným pohybom na účte žalobcu, ktorý bol
vedený v ČSOB, a. s., Bratislava od založenia účtu do 05. 01. 2011 boli príjmy z vrátených nadmerných

odpočtov DPH, ktoré žalobca vybral v ten istý deň, ako boli pripísané na účet. Žalovaný v tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. Afs/61/2008 z 27. 11. 2008, podľa ktorého za
dodanie tovaru v zmysle zákona o DPH nemožno považovať umelo vytvorené transakcie, ktoré fakticky
dodanie tovaru len predstierajú a z takto vykázaných transakcií nie je možné ani úspešne uplatniť nárok
na odpočet dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. Právo nárokované platiteľom
dane by malo byť odopreté, pokiaľ relevantná hospodárska činnosť nemá žiadne objektívne vysvetlenie,

než práve získanie nároku na odpočet dane. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci
obvyklých obchodných podmienok absentujú akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s
cieľom získania výhod upravených zákonom, nemožno považovať inak, len za zneužitie objektívneho
daňového práva.

Reagujúc na námietku ohľadne porušenia zásady dvojinštančnosti správneho konania žalovaný uviedol,
že z dôvodu vysporiadania sa s námietkou žalobcu v odvolaní ohľadne nezabezpečenia odobratia
vzorky tokajského vína samorodného suchého sudového a za účelom, aby skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane boli zistené čo najúplnejšie, požiadal správca dane v rámci doplňujúceho
konania kompetentné orgány o súčinnosť spočívajúcu v odobratí predmetných vzoriek vína označeného

žalobcom, pričom tento postup bol v súlade s § 46 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov, ktoré
správcovi dane umožňuje doplnenie dokazovania. Žalobca bol listom zo dňa 21. 11. 2011 oboznámený
s výsledkami doplneného dokazovania a následne bolo odvolanie spolu s výsledkami doplneného
dokazovania, kompletným spisovým materiálom a predkladacou správou predložené na rozhodnutie
odvolaciemu orgánu. V tejto súvislosti poukázal na to, že kontrolná skupina mala snahu o odobratie

predmetných vzoriek ešte v priebehu daňovej kontroly, avšak nebolo jej to umožnené z dôvodov na
strane daňového subjektu (neprítomnosť osoby zodpovednej za skladovanie a výrobu tokajského vína a
nespolupráca osoby, poverenej žalobcom na zastupovanie). Konštatoval, že žalobca v žalobe neuviedol
žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by spochybňovali výsledky predmetnej analýzy tokajského vína z
hľadiska kritérií ním namietaných. Zdôraznil, že za vykonanú analýzu je zodpovedný Štátny veterinárny

a potravinový ústav Bratislava, Skúšobné laboratórium s tým, že je nepravdepodobné, žeby jeho
zamestnanci nevedeli posúdiť prípadné znehodnotenie vzoriek vína predložených k analýze.

K námietke porušenia zásady voľného hodnotenia dôkazov a úplného zistenia skutkového stavu
žalovaný uviedol, že z obsahu odôvodnenia dodatočného platobného výmeru, ako aj z napadnutého

rozhodnutia vyplýva, že kontrolná skupina v rámci kontroly vykonala rozsiahle dokazovanie zamerané
na preverenie dodania tokajského vína samorodného suchého daňovým subjektom TOKAJ MUŠKÁT
SK, s. r. o., a jablčného vína daňovým subjektom TOKAJ MUŠKÁT SK, s. r. o., a TOKAJ FURMINT SK,
s. r. o., a výsledky dokazovania spochybnili uskutočnenie deklarovaného obchodu. Dôkazné prostriedky
predložené žalobcom neboli spôsobilé preukázať, že k deklarovanému plneniu fakticky došlo. Takéto

zhodnotenie skutkového stavu nie je v rozpore s princípom legality. Kontrolná skupina v tomto prípade
len plnila účel kontroly a preverovala u žalobcu splnenie podmienok pre odpočítanie dane upravených
v hmotnoprávnom predpise. Postupovala pritom v súlade so všeobecne záväznými predpismi, chránila
záujmy štátu a obcí a dbala pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov žalobcu. Žalobca
mal možnosť v priebehu kontroly kedykoľvek uplatniť svoje práva v zmysle ust. § 15 ods. 5 písm. c) - g)

zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tieto práva nevyužil.

Žalovaný konštatoval, že napadnuté rozhodnutia majú všetky náležitosti v zmysle platnej legislatívy,
pričom tento sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli
obsahom podaného odvolania. Z rozhodnutia je zrejmé z akých skutočností správca dane i žalovaný

vychádzali a akými úvahami sa spravovali pri ich vydaní. Preto námietky žalobcu obsiahnuté v žalobe
považuje za neopodstatnené.Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako
aj dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kráľovský Chlmec, oboznámil sa s pripojeným
administratívnym spisom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Daňové riaditeľstvo SR vykonalo u žalobcu kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2010, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č.
I/332/11045-49057/2011/FekĽ zo dňa 26. 04. 2011 a jeho dodatok zo dňa 09.06.2011. Protokol bol so
žalobcom prerokovaný a doručený v zmysle ust. § 15 ods. 12 dňa 15. 06. 2011.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie marec 2010 podanom dňa 21. 04. 2010 si žaloba uplatnil odpočítanie dane podľa §
51 ods.1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. v sume 40 612,560 eur. Právo na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty si žalobca uplatnil z dodávateľskej faktúry č. 02032010/TM zo dňa 02. 03. 2010 od dodávateľa
TOKAJ MUŠKÁT SK, s. r. o., Veľká Bara 45 za Tokajské víno samorodné suché sudové v množstve 20

000 litrov z toho základ dane 106 000,-- eur a DPH 20 140,00 eur, faktúry č. 18032010/TM2 zo dňa 18.
03. 2010 od dodávateľa TOKAJ MUŠKÁT SK, s. r. o., Veľká Bara 45 za Jablčné víno v množstve 20 000
litrov z toho základ dane 33 000,-- eur a DPH 6 270,-- eur, faktúry č. 27032010/TM2 zo dňa 27. 03. 2010
od dodávateľa TOKAJ MUŠKÁT SK, s. r. o., Veľká Bara 45 za Jablčné víno v množstve 35 000 litrov z
toho základ dane 57 750,-- eur a DPH 10 972,50 eur a faktúry č. 21032010/TF zo dňa 21. 03. 2010 (int.

č. FP800006) od dodávateľa TOKAJ FURMINT SK, s. r. o., Malá Tŕňa 105 za Jablčné víno v množstve
10 000 litrov z toho základ dane 17 000,-- eur a DPH 3 230,-- eur. Súčasne v daňovom priznaní vykázal
vlastnú daňovú povinnosť v sume 3 325,-- eur zo základu dane v sume 17500,-- eur.

Súčasťou administratívnych spisov sú zápisnice o ústnych pojednávaniach, odborné stanoviská

príslušných inštitúcií k jednotlivým komoditám vrátane preberacieho protokolu o odobratí vzoriek,
protokolov o skúške a výsledku odbornej expertízy zo dňa 27. 09. 2011, zápisnice o miestnom zisťovaní,
úradné záznamy o nahliadnutí do spisu, vyjadrenia získané od tretích osôb, ktorých obsah korešponduje
so zisteniami uvedenými správcom dane v dodatočnom platobnom výmere ohľadne týchto dôkazov.

Kontrolou správca dane preveril oprávnenosť nároku na odpočítanie DPH z týchto faktúr a na
základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na odpočítanie dane z týchto
dodávateľských faktúr. Na základe výsledkov daňovej kontroly bol Daňovým úradom Kráľovský Chlmec
vydaný dodatočný platobný výmer zo dňa 16. 06. 2011 č. 738/230/15702/11/Var.

O odvolaní žalobcu, podanom proti citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktorého
dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 23. 02. 2012
č. 1040505/1/311212-194664/2012/4897, ktorým napadnuté rozhodnutie daňového úradu potvrdil.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru

alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané

(§ 49 ods. 2 písm. a) zák. 222/2004 Z. z. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) cit. zákona právo na odpočítanie
dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru
od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 2 ods. 1, 2, 3, 5, 7 a 8 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v daňovom konaní

sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí
a dbá sa pritom na zachovane práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných
osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s
daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky,
ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.Priuplatňovanídaňovýchpredpisovvdaňovomkonanísaberiedoúvahyvždyskutočnýobsahprávneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.

Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v
daňovom konaní.

Podľa § 29 ods. 1, 2, 4 a 8 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dokazovanie vykonáva
správca dane, ktorý vedie daňové konanie.

Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo
najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými
predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovedí na výzvy
správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových
kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi

a doklady k nim.

Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií

alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 15 ods. 5 písm. f) cit. zákona daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo
vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole,
k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

Podľa § 30 ods. 3 cit. zákona rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V
odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie
dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 48 ods. 2 cit. zákona odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy v
rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti
odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri
rozhodovaní prihliadnuť. Pritom nie je odvolací orgán viazaný len návrhmi odvolávajúceho sa a môže
zmeniť rozhodnutie odvolaním napadnuté v neprospech odvolávajúceho sa. V rámci odvolacieho

konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo
toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Podľa § 48 ods. 6 cit. zákona rozhodnutie o odvolaní musí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom
nevyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí odvolací orgán vysporiadať so všetkými

námietkami uvedenými v odvolaní.

Podľa § 46 ods. 6 cit. zákona ak nemôže prvostupňový orgán posúdiť všetky údaje odvolania na základe
výsledkov už vykonaného konania, konanie doplní.

Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako
aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že tieto
rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Tieto zodpovedajú zákonu aj po ich
formálnej stránke. Správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny
právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Žalovaný sa dostatočným spôsobom

vysporiadal so všetkými námietkami, vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva aj z
dôvodov preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.Vychádzajúc z dôkazov, vykonaných v správnom konaní tak, ako boli špecifikované v napadnutom
rozhodnutí i rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, vyhodnotiac ich jednotlivo i vo vzájomnej
súvislosti dospel súd k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z

pridanej hodnoty v zdaňovacom období marec 2010 v sume 40 612,560 eur na základe dodávateľských
faktúr od dodávateľa TOKAJ MUŠKÁT SK, s. r. o., Veľká Bara 45 za Tokajské víno samorodné suché
sudové a od dodávateľov TOKAJ MUŠKÁT SK, s. r. o., Veľká Bara 45 a TOKAJ FURMINT SK, s. r.
o., Malá Tŕňa 105 za jablčné víno, pretože tento v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok
pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Takisto v súlade so zákonom správca dane ponechal daň

z pridanej hodnoty, ktorú žalobca vykázal ako vlastnú daňovú povinnosť, ktorú je žalobca ako platiteľ
povinný odviesť vo výške uvedenej v podanom daňovom priznaní za už uvedené zdaňovacie obdobie.

Z uvedených dôkazov vyplýva, že žalobca obchodoval s uvedenými komoditami výlučne so
spoločnosťami, prepojenými osobou konateľa U. X. F.. Nákup a predaj tokajského vína samorodného
suchého sudového uskutočňoval v skladových priestoroch vo Viničkách bez prepravy a akejkoľvek

manipulácie,pričombolibaprepisovanýnázovmajiteľanatabuľke,umiestnenejnastojacomnerezovom
tanku č. 4. Nákup a predaj jablčného vína uskutočňoval v skladových priestoroch vo Veľatoch taktiež bez
prepravy a akejkoľvek manipulácie, pričom sa len menil štítok s názvom majiteľa na tabuľke, umiestnenej
na nádrži. Z týchto zároveň vyplynulo, že kombináciou nákupu a predaja týchto komodít v sklade
v jednom zdaňovacom období, všetky spoločnosti v reťazci vykazovali nadmerné odpočty, pretože

hodnota nákupu prevýšila hodnotu predaja (časť tovaru vždy zostala na sklade). Bola spochybnená
samotná výroba, pretože nebolo preukázané, kedy a z čoho bolo vyrobené tokajské víno samorodné
suché sudové a bolo preukázané, že obchodované jablčné víno bolo vyrobené zo znehodnotenej bio
jablčnej šťavy. Spochybnené bolo aj obchodovanie s týmito komoditami z dôvodu nesplnenia zákonmi
stanovených podmienok pre obchodovanie s nimi, keďže žalobca a jeho dodávatelia nie sú zapísaní

vo vinohradníckom registri a nie sú registrovaní ani ako výrobcovia jablčného vína, jablčnej šťavy,
resp. drene. Pochybnosti vznikli aj v súvislosti s financovaním obchodovaných komodít na základe
účtovných dokladov, ako aj pokiaľ ide o fyzickú existenciu 29 000 litrov tokajského vína samorodného
suchého sudového, ktoré sa podľa dokladov malo nachádzať na sklade. Miestnym zisťovaním dňa
01. 02. 2011 bola potvrdená len existencia 18 400 litrov bližšie nezistenej tekutiny nachádzajúcej sa

v nerezovom tanku č. 4, ktorá podľa označenia patrila spoločnosti GALAFRUIT & CO, s. r. o., a to
aj napriek tomu, že žalobca podľa údajov uvedených v daňových priznaniach k DPH za zdaňovacie
obdobia 10/2010 až 2/2011 neuskutočnil žiadne zdaňovacie obchody, ktoré by preukazovali predaj
tokajského vína samorodného suchého sudového. Zo zistení kontrolnej skupiny vyplýva, že tokajské
víno samorodné suché sudové, ktoré bolo predmetom fakturácie žalobcu a jeho obchodných partnerov

prepojených osobou ich konateľa U. X. F.., len obiehalo v nereálnych a nepreukázaných množstvách
v tomto reťazci. Spochybnená bola aj fyzická existencia jablčného vína vo Veľatoch a v Slovenskom
NovomMeste,pretožepodľazisteniaRegionálnejveterinárnejapotravinovejsprávyTrebišovsavtýchto
priestoroch vyrábala iba jablčná šťava pre kŕmne účely.

Námietku žalobcu, týkajúcu sa porušenia zásady dvojinštančnosti konania považoval súd za
neopodstatnenú s poukazom na citované ustanovenie § 46 ods. 6 zákona o správne daní a
poplatkov, ktoré namietaný postup správcu dane i žalovaného po podaní odvolania umožňuje. Navyše
odobratie vzoriek z obchodovaných komodít bolo kontrolnej skupine v priebehu daňovej kontroly
znemožnené správaním sa žalobcu, resp. ním poverených osôb tak, ako to už bolo vyššie uvedené. S

výsledkami analýzy odobratých vzoriek bol žalobca listom zo dňa 21. 11. 2011 oboznámený a následne
bolo odvolanie spolu s výsledkami doplneného dokazovania, kompletným spisovým materiálom a
predkladacou správou predložené na rozhodnutie odvolaciemu orgánu. Pochybnosti žalobcu týkajúce
sa nakladania so vzorkami po ich odobratí neboli ničím podložené a tieto boli prezentované iba vo
všeobecnej rovine. Preto súd považoval postup správcu dane v uvedených súvislostiach za legitímny.

Námietka žalobcu, že pri hodnotení skutkového stavu nepostupoval správca dane a žalovaný podľa ust.
§ 2 a 29 nie je dôvodná, pretože správca dane v záujme zistenia skutočného stavu veci vykonal rozsiahle
dokazovanienaobjasnenieuskutočňovania obchodovaniaspredmetnýmikomoditami,ktorýchdodávka
bola uskutočňovaná medzi spoločnosťami prepojenými osobou U. X. a žalobcu. Dôkazy získané z iných

daňových kontrol boli použité v súlade so zákonom a vzhľadom na tok, že sa obchody uskutočňovali
výlučne v reťazci týchto spoločností, ich použitie bolo aj nevyhnutné na objektívne zistenie skutkového
stavu.Ani tvrdenie žalobcu, že neúčtovanie režijných výdavkov žalobcom je iba porušením predpisov v
účtovníctve a nie je dôkazom, že nebola vykonávaná ekonomická činnosť, nepovažuje súd za právne
významné, pretože záver, ku ktorému dospel žalovaný a správca dane, je správny a logický a

nevychádzal iba z týchto zistení, ale z vyhodnotenia všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach. Žalobca pochybnosti správcu dane nevyvrátil žiadnymi relevantnými dôkazmi. Počas
celej daňovej kontroly bol prakticky pasívny, nereagoval na výzvy správcu dane, ani sa nezúčastňoval
miestnych zisťovaní, nepredložil všetky písomnosti, ktoré od neho správca dane pri daňovej kontrole
žiadal, preto žalovaný správne konštatoval, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.
05. 2011) podľa § 250j ods. 1 O. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

Súd rozhodol vo veci rozsudkom bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok stanovených v

§ 250f O. s. p.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov konania v súlade s § 250k ods.
1 O. s. p. nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám
v ust. § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.