Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. november 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoZm/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113209094
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113209094.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Romana Tótha v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 26429705, zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36864421, proti žalovanej: N.
Z., G.. XX.X.XXXX, K. M. XXX, o zaplatenie zmenkového úroku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 21CbZm/30/2013-32 zo dňa 1.10.2015, takto

r o z h o d o l :

N e p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby.

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania voči
žalobcovi nepriznal.

2. V dôvodoch rozsudku súd uviedol, že žalobca podal dňa 28.3.2013 na súde návrh na uplatnenie
pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa

ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktorým sa domáhal voči žalovanej
zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 980,57 eur od 14.3.2010
do 15.11.2010, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 980,57 eur od 17.6.2010 do 15.11.2010 a
zmenkovejodmenyvovýške1/3%zmenkovejsumy,teda 3,27eur,bezsumy920eur,ktorúžalovanána
úroky už zaplatila, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že je ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo
zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 28.9.2009 na zmenkovú sumu 980,57 eur, pričom sa zaviazala k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 14.3.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou

opatrenou doložkou „ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vytavenia.“ Zmenka bola vystavená dňa
28.9.2009 (dátum vystavenia) na sumu 980,57 eura, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu s 0,25% denným
úrokom od 14.3.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant
predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ zmenky doposiaľ zaplatil sumu 1.900, 57 eura, a to na
zmenkovú sumu 980,57 eura a na úroky sumu 920 eura. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou
„bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Na rozhodnutie o

podanom návrhu súd nariadil pojednávanie na deň 1.10. 2015, napriek tomu, že to nenavrhol žiaden
z účastníkov konania, keďže mal za to, že to je v tejto veci potrebné, ako to vyplýva z článku 5
odsek 1 Nariadenia č. 861/2007, lebo podľa originálu predloženej zmenky, táto v pravom hornom rohu
obsahovala údaj číslo zmluvy: XXXXXXXXX, a keďže zmenka bola vystavená pôvodne na spoločnosťPohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 911 09 Bratislava, ktorá je nebankovou spoločnosťou a
okrem iného poskytuje aj spotrebiteľské úvery. Žalobca je zapísaný do Obchodného registra dňom
24.1.2001, pričom v predmete činnosti má, okrem iného, až po 8.1.2011 činnosť ekonomických

poradcov, sprostredkovateľská činnosť. Obchodná spoločnosť Pohotovosť s.r.o. je zapísaná dňom
vzniku 14.3.2001 a v predmete činnosti, má okrem iného, poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.
Žalovaná je fyzickou osobou. Žalovaná dňa 28.9.2009 uzavrela s obchodnou spoločnosťou Pohotovosť
s. r. o. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 350,- eur s
tým, že žalovaná sa zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 346,-

eur, celkovo zaplatiť čiastku 696,- eur v 12 mesačných splátkach po 58,- eur počnúc dňom 28.10.2009
na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. V spodnej časti tejto
formulárovej zmluvy, ktorá podľa názvu bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka,
žalovaná vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, aj s obsahom plných mocí v
nejuvedenýchasúhlasísoVšeobecnýmipodmienkamiposkytnutiaúveru,ktorésúnazadnejstranetejto
zmluvy; nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa čl. 14 Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru nazvaného Dohoda o vyplnení zmenky, na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka
ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ
sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4

týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce
splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej
splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,
ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na
zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý

dlh. Žalobca predložil originál zmenky (súd prevzal originál zmenky do súdnej úschovy), ktorú vystavila
žalovaná dňa 28.9.2009 na zmenkovú sumu 980,57 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 14.3.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Podľa originálu predloženej zmenky, táto v pravom
hornom rohu obsahovala údaj číslo zmluvy: XXXXXXXXX a za miesto splatenia bolo určené sídlo

prvotného zmenkového veriteľa, a to spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.. Žalovaná ako vystaviteľ zmenky
doposiaľ zaplatila sumu 1.900,57 eur, a to na zmenkovú sumu 980,57 eur a na úroky sumu 920,-
eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené
skutočnosti zistiť verejnou listinou. Predmetom nároku žalobcu, ktorý si uplatňuje v zmysle ustanovení
nariadenia, je nárok vyplývajúci podľa neho z uzavretej vistazmenky a domáha sa, aby súd formálne

posudzoval predmetný právny vzťah výlučne podľa zásad zmenkového práva. Žalobca ako právnická
osoba so sídlom v Českej republike podal dňa 28.3.2013 na Okresnom súde Prešov návrh na začatie
konania proti žalovanej s bydliskom na území Slovenskej republiky. Prvostupňový súd tento návrh na
predpísanom tlačive - tlačive C na odpoveď žalobkyne, ako aj s prílohami návrhu na začatie konania,
doručil dňa 20.10.2014 do vlastných rúk žalovanej. Nasledujúcim dňom začala plynúť žalovanej lehota

30 dní na vyplnenie časti II vzorového tlačiva C na odpoveď a jej doručenie prvostupňovému súdu. V tej
istej lehote mala žalovaná v prípade potreby poskytnúť všetky príslušné podporné dokumenty, pričom
svoje stanovisko k návrhu mohla zaslať súdu aj akýmkoľvek iným vhodným spôsobom. V odpovedi
súdu mala žalovaná právo uviesť všetky podľa nej dôležité dôvody, výhrady a námietky tykajúce sa
podaného návrhu. Žalovaná toto svoje právo nevyužila. Žalovaná ani neskôr v ďalšom priebehu konania

nespochybnila platnosť Dohody o vyplňovacom práve zmenky. Predmetom návrhu na začatie konania
v danom prípade sú nároky zo zmenky uplatňované za podmienok uvedených v Nariadení. Nie je preto
možné v tejto súvislosti aplikovať ust. § 175 O.s.p. o zmenkovom platobnom rozkaze. Nie je však
možné ani to, aby súd rozhodujúci o podanom návrhu, posudzoval uplatnené nároky zo zmenky v
rozpore s ustanoveniami upravenými v Zákone zmenkovom a šekovom č. 191/1950 Zb.. To platí aj

v prípade, keď vystaveniu zmenky predchádza spotrebiteľská zmluva. Zmenka je cenným papierom
vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa určité osoby (zmenkoví dlžníci) zaväzujú majiteľovi
zmenky zaplatiť v mieste a čase vyplývajúcom z listiny čiastku zmenkou určenú s tým, že ide o záväzky
priame, bezpodmienečné, nesporné a abstraktné. Abstraktnosť zmenky sa prejavuje tým, že zákon
neviaže vznik zmenkových nárokov na žiadne iné okolnosti, len na splnenie formalít, ktoré predpisuje.

Jedná sa o platobný záväzok, ktorý nie je viazaný na iné vzťahy, ktoré inak medzi vystaviteľom a
remitentom vo vlastnej zmenke nepochybne existujú. Aj keby dôvod vzniku zmenky bol na nej priamo
vyznačený, nemá to nijaký vplyv na existenciu zmenkových záväzkov. V preskúmavanej veci Dohoda
o zmenkovom vyplňovacom práve tvorí súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a teda ajsúčasť Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.9.2009. Išlo o dôsledok toho, že toho istého dňa bola
vyplnená a žalobkyňou podpísaná zmenka, ktorá neobsahovala zmenkovú sumu, ani dátum úročenia
tejto zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli,

že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok
stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas po štyri po sebe idúce splátky, poprípade
uhradí len časť splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť splátky. Zmenková suma bude
pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku
dňu vyplnenia zmenky. Dátum úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude

deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh. Predmetom vyplňovacieho
práva nebola výška zmenkového úroku 0,25 % denne, ktorá už v tom čase bola vypísaná na zmenke a
ktorú žalovaná ako takú ako vystaviteľ zmenky podpísala. Podstata vyplňovacieho zmenkového práva
spočíva v oprávnení majiteľa blankozmenky svojim úkonom pozostávajúcim z doplnenia chýbajúcich
častí premeniť blankozmenku na cenný papier. Jedná sa o právo, ktoré prislúcha majiteľovi
blankozmenky, ktoré musí byť nadobúdateľovi zmenky udelené jej vystaviteľom. Toto vyplňovacie právo

nie je osobitným právom zmenkovým, ale má charakter práva všeobecne právneho. Nejde o právo
záväzkové, ale špeciálne majetkové právo. Toto právo sa zakladá na dohovore medzi osobou, ktorá
blankozmenku podpísala a osobou, ktorá blankozmenku prijíma. Takáto dohoda by mala mať písomnú
formu. Jej nedodržanie však nie je podmienkou platnosti. Spravidla býva súčasťou inej zmluvy tak, ako
tomu bolo v preskúmavanej veci. Dohoda o vyplňovacom práve či jednostranné prehlásenie vystaviteľa

nablankozmenkeovyplňovacomprávejejmajiteľasúnevyhnutnousúčasťouvystavenejblankozmenky.
Pokiaľ by takáto dohoda či prehlásenie neboli urobené, zmenka ako cenný papier nevznikne. Preto
vystaviteľ zmenky môže odovzdávať spolu s nevyplnenou zmenkou prvému majiteľovi zmenky buď
tzv. vyplňovacie prehlásenie s doložkou na zmenke o existencii takéhoto prehlásenia, ktoré upozorňuje
každého budúceho majiteľa zmenky o tomto vyplňovacom práve, alebo doklad o uzavretí Dohody o

vyplňovacom práve. Takýmto prehlásením osoba podpísaná na zmenke oprávňuje ďalšieho majiteľa
blankozmenky túto v chýbajúcich častiach v určitom rozsahu vyplniť. Takéto vyplňovacie prehlásenie
ako vedľajšia listina ide spolu so zmenkou. Vyplňovacie právo nie je právom viaznucim na zmenke,
nie je skutočným právom zmenkovým, je len právom so zmenkou súvisiacim. Toto vyplňovacie právo
nezaniká premlčaním či odvolaním, ani úmrtím alebo zánikom dlžníka alebo majiteľa blankozmenky.

Podpisovateľ blankozmenky má právo podať námietku nesprávne vyplnenej blankozmenky. Námietka
však prislúcha len tomu, kto sa podpísal na pôvodne nevyplnenú listinu zmenky. Táto námietka však
nemôže byť použitá, s výnimkou prípadu, keď majiteľ nadobudol zmenku nedobromyseľne alebo sa pri
nadobudnutí zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou (§ 10 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950
Zb.). V tejto súvislosti je možné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. SR 4/1999 - 52. Podľa

tohto rozhodnutia, ak vyplní majiteľ zmenku, ktorá už bola vydaná ako neúplná (blankozmenku) odlišne
od dojednania o jej vyplnení, nie je z tohto dôvodu zmenka neplatná. Nesprávne vyplnenie zakladá
námietkudlžníkavzmyslečl.I.§10Zákonazmenkovéhoašekového.Takútonámietkumôževzniesťlen
samotný dlžník, a to len zo skôr uvedených dôvodov. Aj keby bola pôvodne neúplná zmenka vyplnená
spôsobom odporujúcim vyplňovaciemu právu, stala sa z formálneho hľadiska skutočnou zmenkou a má

všetky predpísané náležitosti. Majiteľ takejto zmenky má zásadne všetky práva s touto listinou spojené,
preto citované ustanovenie čl. I. § 10 dáva dlžníkovi z takejto zmenky len námietku nedobromyseľnosti
či hrubej nedbanlivosti proti majiteľovi a nepriznáva mu právo namietať nepravosť zmenky ako takej.
S tým súvisí dôkazná povinnosť na strane dlžníka. Ten musí namietať a preukázať, že pôvodne išlo
o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak. Toto právo mu však patrí len ak je zmenka naďalej

vo vlastníctve pôvodného majiteľa. Ak však bola zmenka rubopisovaná na ďalšieho majiteľa, bude
treba ešte preukázať, že tento nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky nedobromyseľným alebo že
sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. V tejto súvislosti došlo k pokusom o zvrátenie dôsledkov
spojených s indosáciou zmenky stanovenou v čl. I. § 17 citovaného zákona v nálezoch Ústavného
súdu ČR č. PL ÚS 16/12 a IV.ÚS 457/10 zo dňa 18. 7. 2013. Použitie týchto výkladových nálezov nie

je však v preskúmavanej veci aktuálne vzhľadom k tomu, že žalovaná námietku neplatnosti Dohody
o vyplňovacom práve nepodala. Vzhľadom k abstraktnému charakteru zmenky ako takej nie je pre
rozhodnutie vo veci právne významné, že jej podpísaniu predchádzalo uzavretie spotrebiteľnej úverovej
zmluvy. Dohoda o vyplňovacom práve, resp. jednostranne vyplňovacie prehlásenie vystaviteľa zmenky,
zakladajú právo majiteľovi zmenky viaznuce priamo na zmenke a až do vyplnenia blankozmenky sú

jej nevyhnutnou súčasťou. Čl. I. § 10 Zákona zmenkového a šekového priznáva v tejto súvislosti
vystaviteľovi zmenky len právo namietať nesprávne vyplnenú blankozmenku. Je neprípustné, aby
súd bez akejkoľvek námietky zo strany dlžníka výslovne požadovanej zákonom dospel k záveru o
neplatnosti Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke. Výnimku z výlučnosti práva zmenkovéhodlžníka namietať prípadné vady zmenky nie je možné vyvodiť ani z článku I. § 5 Zákona zmenkového a
šekového. Podľa tohto ustanovenia úrok (na zmenke splatnej na videnie alebo na určitý čas po videní)
beží až od dátumu vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný. U ostatných zmeniek (fixných alebo

datazmeniek) platí prípadná úroková doložka za nenapísanú (čl. I. § 34 ods. 1 Zákona zmenkového
a šekového). Zmenka splatná na videnie (vistazmenka) je splatná pri predložení a tento okamžik
je pre vystaviteľa zmenky v zásade neznámy. Naproti tomu je u fixných zmeniek, či datazmeniek,
splatnosť zrejmá už pri ich vystavení. Nič preto nebráni účastníkom, aby prípadné úroky zahrnuli priamo
do zmenkovej sumy. Úprava čl. I. § 5 Zákona zmenkového a šekového poskytuje možnosť určitého

dorovnania výlučne len zmenkám, ktoré majú neurčitú dobu splatnosti a teda aj vistazmenke vystavenej
v tejto veci. Úročenie sa môže začať najskôr dňom vystavenia zmenky. Vystaviteľom zmenky môže
byť určený aj neskorší deň, ako napríklad deň, ktorým sa dlžník dostal do omeškania podľa bodu
4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru so zaplatením dlhu v preskúmavanej veci. Jedná sa v
podstate o deň, keď dôjde k zosplatneniu úveru pri použití terminológie uvedenej v § 560 Obchodného
zákonníka. V preskúmavanej veci sa jedná o deň 17.6.2010. Takto určený úrok stanovený doložkou na

zmenke je právne prípustný len do splatnosti zmenky, t.j. do dňa predloženia vistazmenky na platenie
dlžníkovi. Počnúc dňom splatnosti vznikajú majiteľovi zmenky priamo zo zákona nové postihové práva
podľa čl. I. § 48 Zákona zmenkového a šekového, vrátane práva na 6 % úrok. Pokiaľ by úrok stanovený
podľa čl. I. § 5 mohol byť v zmenke určený až do zaplatenia zmenkovej sumy, boli by zmenky fixné
a datazmenky výrazne znevýhodnené, keďže u nich po splatnosti zmenky vzniká nárok v rozsahu čl.

I. § 48 Zákona zmenkového a šekového len na postihový 6 % úrok. Deň splatnosti vistazmenky nie
je na nej uvedený. V preskúmavanej veci nie je zo spisu jednoznačne zistiteľné, kedy sa zmenka
stala splatnou, t. j. kedy bola predložená na platenie. Len z podaného návrhu na začatie konania
možno vyvodiť, že splatnosť zmenky nastala pravdepodobne ku dňu 17.6.2010, od ktorého si žalobca
požaduje zákonný 6 % úrok. Majiteľ vyplnenej zmenky vie z nej zistiť, že má právo na dohodnutý

úrok od 14.3. 2010 a že mu tento úrok patrí do dňa splatnosti zmenky, t.j. do dňa jej predloženia na
zaplatenie dlžníkovi, v danom prípade do 17.6.2010. Zo zmenky nevyplýva právo majiteľa zmenky na
dohodnutý úrok za dobu od splatnosti zmenky (17.6.2010) až do zaplatenia. Právnym dôsledkom takto
vystaveného dohodnutého zmenkového úroku je, že z takejto zmenky nevzniká jej majiteľovi po dni
splatnosti zmenky (17.6.2010), okrem zákonného 6 % postihového úroku ročne nárok aj na dohodnutý

úrok. Takýto dohodnutý úrok by z hľadiska svojho účelu mal blízko k úroku z omeškania (§ 369 ods.
1 Obchodného zákonníka), či k zmluvnej pokute (§ 300 až § 301 Obchodného zákonníka a § 544 až
§ 550 Občianskeho zákonníka). Súd mal za to, že môže aj v prípade pasivity účastníka k takémuto
výkladuobsahuzmenkyprihliadaťexoffo,atozdôvodov,žezáväzkyvyplývajúcezvyplnenejzmenkysú
priame, bezpodmienečné, nesporné a abstraktné. Remitent ako prvý majiteľ zmenky a o to viac indosant

ako ďalší majiteľ, ktorý nadobudol už vyplnenú zmenku (ako v preskúmavanej veci), majú v rukách
spravidla len listinu zmenky, v ktorej každé slovo má svoj význam a účel. O existencii vád oprávňujúcich
vystaviteľa zmenky (emitenta) na vznesenie námietok relatívnych, kauzálnych, ale aj absolútnych, sa
môže majiteľ dozvedieť len v prípade, že vystaviteľ zmenky takúto námietku v súdnom konaní uplatní.
Vychádzajúc z tejto zásady môže súd ex offo prihliadať len k vadám zistiteľným z textu samotnej

(už vyplnenej) zmenky, kde sa nejedná o prejav vôle vystaviteľa zmenky, ale o vadu spochybňujúcu
samotnú existenciu zmenky či niektorej jej doložky. Jedná sa napríklad o chýbajúci podpis vystaviteľa
zmenky, či o podpis, ktorý nie je vlastnoručný (§ 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka), o zmenku, ktorá
neobsahuje platobný príkaz, o zmenku s niekoľkými platobnými miestami, či o chýbajúce označenie,
že sa jedná o zmenku (čl. V. § 1 Zákona zmenkového a šekového). Preskúmavať platnosť písomnej

Dohody o vyplňovacom práve, či správnosť výšky dohodnutého zmenkového úroku uvedenej už pri
vystavení zmenky, je možné len na základe námietky (či inak prejavenej včasnej formy nesúhlasu)
dlžníka. Súd je však oprávnený ex offo prihliadať na to, že zmenkový úrok (v danom prípade 0,25
% denne), bol dojednaný len do splatnosti zmenky, a teda nie až do zaplatenia zmenkovej sumy,
ako si to uplatňuje žalobca v preskúmavanej veci. Každému dlžníkovi či vystaviteľovi vistazmenky, v

ktorej bol doplňovaný dátum splatnosti dojednaného zmenkového úroku, musí byť pri jej predložení na
platenie zrejmé, že takto dojednaný úrok patrí majiteľovi zmenky len za čas do splatnosti zmenky. Preto
aj v preskúmavanej veci zo zmenky nevyplýva, že by sa zmenkový úrok mal platiť až do zaplatenia
zmenkovej sumy. Vychádzajúc z doposiaľ vykonaného dokazovania by žalobcovi ako majiteľovi zmenky
mal patriť dohodnutý zmenkový úrok 0,25 % denne len za obdobie od 14.3. 2010 do 17.6.2010, čo

predstavuje sumu 235,33 eur. Žalobca sa teda čiastočne domáha zaplatenia niečoho, čo nevyplýva
zo zmenky a čo nie je postihovým právom podľa čl. I. § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového.
Uplatňovanie tohto ďalšieho nároku za obdobie po 17.6.2010 žalobca právne a skutkovo nezdôvodnil.
Vychádzajúczvykonanéhodokazovaniažalobcoviakomajiteľovizmenkypatrívočižalovanémuajnárokna zaplatenie zákonného 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy, a to zo zmenkovej sumy 980,57 eur
od 17.6.2010 do 15.11.2010, čo predstavuje sumu 24,50 eur, ako aj nárok na zaplatenie zmenkovej
odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 3,27 eur. Žalobcovi teda voči žalovanej vznikol titulom

dohodnutého úroku, zákonného úroku a zmenkovej odmeny nárok na zaplatenie sumy v celkovej výške
263,10 eur. Podľa vyjadrenia samotného žalobcu, žalovaná už na úroky uhradila sumu 920 eur, teda
oveľa viac, ako sú oprávnené nároky žalobcu, súd preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaná mala vo veci plný
úspech, ale keďže jej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi

nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhuje rozsudok zmeniť a
návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov odvolacieho
konania. Ako dôvod uviedol, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou,
čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy,

ktoré účastníci navrhli. Súd neuvádza, na základe ktorej zo strán vykonal dokazovanie „listinnými
dokladmi“, alebo či tieto dôkazy vykonal na základe vlastného uváženia. Súd musí k otázke vykonávania
iných, ako účastníkmi navrhnutých dôkazov, pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu rovnosti
strán v spore. Navrhovateľ predložil ako dôkaz svojich nárokov platnú zmenku, ktorou, keďže táto
spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb., dokázal

jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme
a obsahu zmenky zo strany odporcu nebolo žiadnych námietok a preto neexistovala okolnosť, ktorá
by odôvodňovala vykonávanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci
súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej
zmenky. Odporca mohol na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke. Ak

tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej
zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa §
120 ods. 1 veta prvá in fine O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za odporcu. Ak tak súd učinil, ide
o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania. Súd z vlastnej
iniciatívy, bez návrhov odporcu a bez legitímneho podnetu na ťarchu navrhovateľa vykonal dokazovanie,

ktoré údajne preukázalo charakter odporcu ako spotrebiteľa. Odporca sa tejto obrany nedovolával,
uplatnenú pohľadávku nerozporoval a svojím konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne rozširoval
okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie
návrhu na uplatnenie pohľadávky. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje
výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,

ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských a základných slobôd. Súdom uvádzané údajne nesporné
skutočnosti neboli tvrdením ani jedného z účastníkov. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval
z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Odporca, ani navrhovateľ sa k týmto skutočnostiam nevyjadrili.
Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej
interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Predmetom konania je výlučne

zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva,
že odporca vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,
ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže
činiť odporca, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR spisovej značky 5 Obo/3/2008 zo dňa 22.10.2008. Je síce prípustné za určitých okolností

uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči navrhovateľovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany
odporcu a predovšetkým odporca v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.
Nie je prípustné, aby túto úlohu prevzal súd a suploval aktivitu odporcu. Súd porušuje poučovaciu
povinnosť súdu prekročením § 5 ods. 1 O.s.p.. Súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých
dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť,

pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Poukázal
v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25Cdo/1839/2000, kde
pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní. Pokiaľ
súd odkázal na Nález Ústavného súdu Českej republiky IV.ÚS 457/10, je dôležité uviesť, že vo veci,
ktorou sa zaoberal Ústavný súd ČR, došlo zo strany odporcu k obrane - odporca vzniesol námietky voči

zmenkovému platobnému rozkazu. Podobne aj v konaní Pl.ÚS 16/12 ide o postup podľa skráteného
konania, kde sa Ústavný súd ČR zaoberal návrhom na zrušenie § 175 O.s.p.. Vo veci navrhovateľ
podal námietky voči zmenkovému platobnému rozkazu v rámci stanovenej zákonnej trojdňovej lehoty.
Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojichnárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo
vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek
zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o

vyplňovacom práve. Vyplýva to z formulácie § 4 ods. 6 zákona a spojenia „v čase vyplnenia“ zo
slov „vyplnenú veriteľom“, z ktorej je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované
dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia“, resp. by vylúčil vyplňovanie
zo strany veriteľa. Z uvedeného vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a
nemôže byť ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože

právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Súd zovšeobecňuje svoje tvrdenia, keď
uvádza, že odporca v čase uzatvárania dotknutej zmluvy o úvere nebol schopný posúdiť zákonné
dôsledky uzavretej dohody o vyplnení zmenky. V tejto súvislosti navrhovateľ odkázal na uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.11.2013 sp. zn. 43CoZm/18/2013. V ďalšom odkázal na
odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013, ktoré bolo
vydané v skutkovo a právne zhodnej veci navrhovateľa, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie a
na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Právnym
dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom

prvej inštancie. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený,
odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke súdov SR. Odvolací súd mal na zreteli i to, že v súlade s článkom 17
ods. 1 Nariadenia EP a Rady (ES) č.861/2007 (ďalej len Nariadenie), Slovenská republika informovala
Komisiu o tom, že na základe procesného práva Slovenskej republiky, bude možné v súlade s článkom
17 Nariadenia, podať opravný prostriedok „odvolanie“ (§ 201 a nasl. O.s.p.) na „krajské súdy“. V
odvolacom konaní začatom podaným odvolaním podľa článku 17 Nariadenia rozhoduje odvolací súd

Slovenskej republiky podľa procesného práva Slovenskej republiky (článok 19 Nariadenia).

5. Po takomto prieskume napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené
odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.

6. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie, dňa 22.12.2015 doručil žalobca súdu prvej inštancie písomné
podanie, ktorým zobral svoj návrh späť v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne
v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne. V zmysle ust. § 208 O.s.p. účinného
ku dňu čiastočného späťvzatia žaloby, ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol
súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení

späťvzatia.Súdspäťvzatienepripustí,akdruhýúčastníkstýmnesúhlasí.Akspäťvzatiepripustí,odvolací
súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Vzhľadom na to, že žalovaná písomným
podaním z 16.11.2016 vyjadrila nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby, preto odvolací súd čiastočné
späťvzatie žaloby nepripustil.

7. Predmetom odvolacím súdom preskúmavaného rozhodnutia je nárok zo zmenky uplatnený
navrhovateľom na základe uvedeného Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 o európskom konaní
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Cieľom prijatia Nariadenia bolo zjednodušenie a zrýchlenie
cezhraničného konania v spotrebiteľských a obchodných veciach s nízkou hodnotou sporu (bod 4
Preambuly Nariadenia). Cieľom takéhoto konania by malo byť zjednodušenie prístupu k spravodlivosti.

Narušenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu pre nerovnováhu vo fungovaní procesnoprávnych
prostriedkov poskytovaných veriteľom v rôznych členských štátoch, vedie k potrebe prijatia právnych
predpisov Spoločenstva zaručujúcich rovnaké podmienky pre veriteľov a dlžníkov celej Európskej únii
(bod 7 Preambuly Nariadenia). V záujme uľahčenia uznávania a vykonávania rozsudku by sa mal
rozsudok vydaný v jednom členskom štáte v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu

uznať a byť vykonateľný v inom členskom štáte bez potreby doložky vykonateľnosti a bez akejkoľvek
možnostinamietaťprotijehouznaniu(bod30PreambulyNariadenia).Jemožnéčiastočnesodvolateľom
súhlasiť, že konanie podľa uvedeného Nariadenia má v zásade písomnú povahu (viď čl. 5 ods. 1, čl.
8, čl. 9 ods.1 Nariadenia). Pokiaľ sa však potreba ústneho pojednávania ukáže ako potrebná (nutná),alebo ak o to požiada niektorá zo strán, súd by mal nariadiť vo veci pojednávanie. Nutným je nariadiť
ústne pojednávanie najmä vo veciach skutkovo a právne zložitých, v ktorých súd považuje za potrebné
vec s účastníkmi prejednať za ich prítomnosti. Odvolací súd je toho názoru, že ak v predmetnej veci

prvoinštančný súd sám i bez procesnej iniciatívy účastníkov realizoval ex offo prieskum uplatnených
zmenkových nárokov aj z pohľadu samotnej kauzy, ktorá predchádzala vystaveniu zmenky, a poskytol
priestor účastníkom konania, aby sa k týmto dôkazom vyjadrili na pojednávaní, nekonal v rozpore s
Nariadením ani v rozpore s vnútroštátnym procesným právom.

8. Opodstatnenosť ex offo prieskumu uplatnených zmenkových nárokov, založeného na poskytnutí
ochrany spotrebiteľovi bola jasným, zrozumiteľným a najmä presvedčivým zdôvodnením napadnutého
rozhodnutia vysvetlená a nemožno označiť za dôvodnú odvolaciu námietku o porušovaní rovnosti
procesných strán v konaní.

9. To, že sa pri takomto postupe súd nedopustil procesného či hmotnoprávneho pochybenia, podporujú

aj závery zo zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu SR prijatého na zasadnutí dňa 20.10.2015, podľa ktorého

„ I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na
povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:

a) pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
b) pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a

povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť
nároknauplatnenýúrok akonárok uplatnenývrozporesdobrýmimravmi,akvýškauplatnenéhonároku
podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

10. K tomuto odvolací súd dodáva, že z vykonaného dokazovania je evidentné, že predmetná zmenka
bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka plnenia z úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Svedčí o tom
rovnaké číslo zmluvy i rovnaké číslo zmluvy uvedené na zmenke. V tejto súvislosti odvolací súd
zdôrazňuje znenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase

uzavretia úverovej zmluvy, podľa ktorého platí, že v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa,
alebo inej osoby, sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského

úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou, veriteľ nesmie prijať
ajepovinnýjudlžníkovinapožiadanievydať.Ustanovenietohtoodsekuplatíajvprípadezmenymajiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Z uvedeného textu teda vyplýva, že predmetná zmenka
mohla byť vyplnená len v súlade so znením tohto ustanovenia, k čomu však nedošlo, pretože zmenková
suma presahuje výšku maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.

11. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že súd i pri rešpekte k špecifickej a prísne
formálnej povahe inštitútu zmenky je vždy povinný prihliadnuť k okolnostiam konkrétnej veci. V prípade
spotrebiteľov súd nesmie prehliadnuť ich špecifické záujmy a postavenie. Pri svojej rozhodovacej
činnosti musí súd hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu

práv v dôsledku aplikácie zmenkového inštitútu neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov
zmenkového vzťahu.12. V tomto smere odvolací súd odkazuje aj na judikované závery, vyplývajúce z rozhodnutí Súdneho
dvora EÚ, podľa ktorých súdy sú povinné aj bez návrhu posúdiť nekalý charakter neprijateľnej zmluvnej
podmienky, aby sa skutočne dosiahol sledovaný zmysel a cieľ čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS.

Tu možno spomenúť napr. rozhodnutie vo veci Mostaza Claro C-168/05, Godart C-429/05 alebo Oceano
Gruppo Editorial C-240/98 až C-244/08. Čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách stanovuje: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná

pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ Vzhľadom na povahu a
význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú Smernica 93/13/EHS
zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi
pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku
(viď napr. v rozsudku C 76/10 čl. 50). V súvislosti s rozsudkom na základe uznania treba spomenúť aj
rozhodnutie COFIDIS C-473/00, v ktorom súd rozhodol, že s ohľadom na potrebu ochrany spotrebiteľa

a naplnenie čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, ktorý predstavuje kogentné pravidlo európskeho
práva, súd nemá aplikovať a prihliadnuť na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich
účinkoch bráni naplneniu myšlienky a zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami
zavedenej Smernicou Rady 93/13/EHS.

13. Z hľadiska právneho posúdenia veci je žiaduce dať do pozornosti i skutočnosti vyplývajúce z
dôvodov vyššie uvedeného zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu SR, podľa ktorých okrem
iného

„určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych

okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov.
Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a
prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho
neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými
mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na

ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na
absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v
takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-
právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru
síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania

záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Všeobecne je potrebné rešpektovať základnú zmenkovo-právnu doktrínu, že zo zmenky samotnej
ako abstraktného cenného papiera, nie je možné bez ďalšieho určiť, či ide o spotrebiteľa. Vzhľadom
na abstraktnosť cenného papiera žalovaný, pokiaľ je spotrebiteľom mal by túto skutočnosť namietať.

Pokiaľ však súd spoľahlivo zistí na základe skutočností vyplývajúcich zo žalobného návrhu (bez ohľadu
podľa akého procesného predpisu sa nárok uplatňuje), že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa,
poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa (obdobne to ustálila aj
rakúska právna prax). Ako judikoval aj Ústavný súd Českej republiky v náleze sp.zn. Pl ÚS 16/12
zo dňa 16.10.2012 súčasné napätie spojené so zmenkami je spôsobené ich nevhodných používaním

(zneužívaním)najmävočisubjektom,ponichnemožnoznalosť špecifickej aznačne rigidnej zmenkovej
úpravy spravodlivo požadovať. Tu najvyšší súd poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. IV. ÚS 457/10 zo dňa 18.7.2013, ktorý sa nestotožnil so záverom všeobecného súdu, že nie je
možné po indosácii zmenky vznášať kauzálne námietky, ak nie sú splnené podmienky § 17 ZZŠ (ak
nadobúdateľ nekonal vedome na škodu dlžníka). Konštatoval, že v prípade spotrebiteľov nie je možné

odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia. Označil za výkladovú svojvôľu, ak súd zobral za
základ pre svoje rozhodnutie záver, že v prípade nesplnenia dispozície § 17 ZZŠ , nie je možné ku
kauzálnymnámietkamprihliadať.Nemeckájudikatúradokoncavkonkrétnomprípadeoznačilaodvolanie
sa žalobcu na § 17 ZZŠ za zneužitie práva.

Aktuálne Ústavný súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 290/15 zo dňa 16.9.2015, vychádzajúc
z obsahovo totožnej zmenkovo-právnej úpravy ako v SR, konštatoval, že všeobecné súdy sú aj
pri rešpektovaní špecifickej, prísne formálnej povahe inštitútu zmenky a jeho historickým koreňom
povinné vždy prihliadnuť aj k okolnostiam konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľov, o ktorých sajednalo v prípade dotknutia práv v prejednávanej veci konaním remitenta (prvého majiteľa ako veriteľa)
zmenky, potom všeobecné súdy nesmú odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia. Pri
svojej rozhodovacej činnosti musia hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia

zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z
účastníkov zmenkového vzťahu.

Najvyšší súd SR zdôrazňuje, že nemá dôvod odkloniť sa od takýchto všeobecne akceptovaných
výkladových pravidiel členských štátov EÚ. Tu je potrebné tiež akcentovať už v citovanom českom

ústavnom náleze sp. zn. IV. ÚS 457/10 vyslovené pravidlo, že zákaz zneužitia práva je silnejší než
dovolenie dané právom a pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje a iná za predpokladu, že je
zneužívané, ho zakazuje, takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom.
Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím, súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v
rozpore s ústavou chránenými právami.“

14. Ak prvoinštančný súd z dôkazov realizovaných spôsobom súladným s Nariadením i O.s.p. privodil
záver o tom, že na strane žalovaného je spotrebiteľ, a vyvodil dôsledky z obsahu spotrebiteľskej zmluvy i
dohody o vyplňovacom práve, majúce za následok zamietnutie podaného návrhu, je jeho záver správny.

15. Odvolací súd je toho názoru, že obsah článku 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru -

Dohody o vyplňovacom práve k zmenke je pojatý do formulárovej zmluvy. Dohoda o vyplňovacom
práve k zmenke nebola individuálne vyjednaná. Povinnosti úverového dlžníka nahrádza navrhovateľom
zdôrazňovaný abstraktný zmenkový záväzok. Aj bez poukazu na aplikáciu § 4 ods.6 zák. č. 258/2001
Z. z. (v znení účinnom ku dňu vystavenia predmetnej zmenky) je preto možné v tejto veci konštatovať,
že vo svojej podstate článok 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je svojim obsahom a

účelom obchádzaním zákona na ujmu práv spotrebiteľa. Súdna prax v niekoľkých svojich rozhodnutiach
(napr. NS SR 4Obo161/2007) judikovala, že obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného
právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného
ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. O nedovolenosť, a
teda aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ide tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom.

Obchádzanie zákona spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom
zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný.
Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, keď sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne
dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci.

16. Z neplatnej dohody o vyplňovacom práve k zmenke nemohol preto platne vzniknúť ani zmenkový
záväzok.

17. Správny je aj výrok o trovách konania. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania
a úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli, preto prvoinštančný súd správne náhradu trov konania

žalovanej nepriznal.

18. Z týchto dôvodov podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd ako vecne správny potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie.

19. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovanej žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd
sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

20. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).