Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. október 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/249/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113235557
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113235557.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a
členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania
so sídlom Bratislava, Lamačská cesta 8, IČO: 31 749 542 proti žalovaným: v rade 1/ O. Z., nar. XX.
XX. XXXX, bytom G. K. XXX, zastúpený JUDr. Stanislavom Stehurom, advokátom so sídlom J., V. Z.
XXX/X, v rade 2/ K. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., W. XXXX/XX, v rade 3/ M. V., nar. XX. XX. XXXX,

bytom C. G. C. XXX, v rade 4/ A. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX, žalovaní v rade 2/, 3/, 4/
zastúpení JUDr. Michaelou Pagáčikovou, advokátkou so sídlom V. C., P. XXXX, o zaplatenie 11 534,- eur
spríslušenstvom,naodvolaniežalobcuažalovanýchvrade1/a2/protirozsudkuOkresnéhosúduŽilina,
č.k. 14C/323/2013-230 zo dňa 14. 01. 2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 14C/323/2013-293
zo dňa 11. 02. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými zastavil konanie o zaplatenie úrokov vo výške
67,87 eur a zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6,79 eur voči žalovanému v rade 1/, odvolaním

nenapadnutých, o s t á v a nedotknutý.

V ostatných výrokoch rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .
Žiadnej zo strán sporu sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresný súd Žilina rozhodol o nároku
žalobcu z úverovej zmluvy č. 504/967/1998 tak, že žalovaných v rade 1/, 2/ zaviazal k povinnosti zaplatiť

žalobcovi 12 422,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 11 534,- eur od
27. 09. 2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného v rade 1/ zaviazal
k povinnosti zaplatiť žalobcovi 1 242,22 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie o
zaplatenie úrokov vo výške 67,87 eur zastavil, vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ konanie o zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 6,79 eur zastavil. Návrh voči žalovaným v rade 3/ a 4/ zamietol. Rozhodnutie o
trováchkonaniasivyhradildo30dníodprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej.Dopĺňacímrozsudkom
zaviazal žalovaných v rade 1/, 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 4 979,09 eur, v lehote

3 dní od právoplatnosti rozsudku. V tejto časti návrh smerujúci voči žalovaným v rade 3/ a 4/ zamietol.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ustanovenia zákona č. 124/1996 Z. z., zákona č. 129/2010
Z. z., § 479 Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, resp. rozhodnutie o trovách
konania v zmysle ust. § 151 ods. 3 O. s. p. Prvoinštančný súd hodnotil práva a povinnosti účastníkov
zo zmluvy o úvere č. 504/967/1998, na základe ktorej dňa 16. 04. 1999 v zmysle ustanovení zákona č.
124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania bola uzatvorená so žalovanými v rade 1/ a 2/ zmluva

o poskytnutí podpory vo forme úveru vo výške 16 596,96 eur a 4 979,09 eur (500 000,- Sk a 150 000,-
Sk) s dobou splatnosti 30 rokov. Zmluva bola zabezpečená ručiteľmi, a to žalovanými v rade 3/ a 4/.
Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalovaní v rade 1/, 2/ porušili povinnosti vyplývajúce im zo zmluvy,keď v rozpore so svojím záväzkom odpredali rodinný dom, na výstavbu ktorého bol úver a príspevok
poskytnutý, v lehote skoršej ako 5 rokov od kolaudácie tejto nehnuteľnosti. Tiež došlo k porušeniu
povinnosti riadnym spôsobom a včas platiť dohodnuté splátky. Následkom bolo odstúpenie od zmluvy o

úvere zo dňa 07. 08. 2012. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že sa nejedná o spotrebiteľský vzťah,
ani o vzťah, na ktorý by mala dopadať úprava podľa zákona č. 129/2010 Z. z. Prvoinštančný súd tak k
zaplateniu zvyšku úveru, nesplateného úroku a zmluvnej pokuty vo výške 10 % z dlžnej sumy a vrátenie
nenávratného príspevku zaviazal spoločne a nerozdielne žalovaných v rade 1/, 2/, resp. žalovaného v
rade 1/. Žalobu smerujúcu k ručiteľom zamietol s odôvodnením, že dohoda o ručení je neplatná pre jej

nezrozumiteľnosť s tým, že táto sa má spravovať výhradne ustanoveniami Obchodného zákonníka, keď
záväzok ručiteľa a dlžníka je záväzkom akcesorickým, pričom vznik a trvanie tohto záväzku je právne
podmienené existenciou hlavného záväzku medzi veriteľom a dlžníkom. Nakoľko zmluva obsahovala
v súvislosti s ručiteľským záväzkom aj odkaz na ustanovenia Občianskeho zákonníka, spôsobilo to
nezrozumiteľnosť celého zmluvného dojednania pre rozpor so zákonom, a preto ručiteľský záväzok
vzhliadol prvoinštančný súd ako neplatný.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podali odvolanie žalobca a žalovaní v rade 1/
a 2/.
3. Žalobca odvolaním napadol výrok, ktorým jeho nárok smerujúci voči žalovaným v rade 3/ a 4/
bol zamietnutý. Podľa ich názoru ručiteľské vyhlásenie podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v

situácii, ak ide o zabezpečenie plnenia záväzku z obchodného záväzkového vzťahu, spravidla nerobí
ručiteľské vyhlásenie neplatným (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 115/99). Zo zmluvy o
poskytnutí podpory bolo jednoznačné, kto je veriteľom, dlžníkom a ručiteľom. Ručiteľské vyhlásenie,
ktoré je súčasťou zmluvy o poskytnutí podpory (čl. 7), je urobené v predpísanej forme a obsahuje všetky
všeobecné požiadavky na platnosť právneho úkonu v zmysle Obchodného zákonníka. Žalobca preto

žiadal, aby odvolací súd v napadnutej časti zrušil výrok, ktorým bol návrh voči žalovaným v rade 3/,
4/ zamietnutý a týchto zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť všetko požadované plnenie spolu so
žalovanými v rade 1/, 2/. Žalovaný v rade 1/ prostredníctvom zástupcu v odvolaní uviedol, že rozhodnutie
považuje za nesprávne a nezákonné. Prvoinštančný súd na základe vykonaného dokazovania napriek
nesporným dôkazom dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobca platne
v súlade so zmluvou odstúpil od zmluvy listom zo dňa 07. 08. 2012 a na základe toho mal vzniknúť nárok
na zaplatenie nesplatenej istiny, úroku, zmluvnej pokuty, ako i nárok na vrátenie nevratného štátneho
príspevku. Zmluvná strana môže odstúpiť od zmluvy len v prípade, ak takéto právo jednej zo strán
vyplýva zo zmluvy alebo v prípade, keď to určuje zákon, v tomto prípade Obchodný zákonník. Ak nie

sú splnené zmluvné alebo zákonné podmienky, odstúpenie od zmluvy je neúčinné, t. z. že záväzok
nezanikne. Zmluva o poskytnutí podpory vo forme úveru možnosť odstúpenia neustanovovala priamo,
a preto zmluvná možnosť odstúpenia v tomto prípade neexistovala. Navyše odstúpenie od zmluvy zo
dňa 07. 08. 2012 nemá všetky náležitosti, je nejasné, nezrozumiteľné, napr. tým, že v texte odkazuje na
ustanovenia zmluvy, ktoré však v skutočnosti nezodpovedajú uvádzanému textu. Prvoinštančnému súdu

ďalej vytýkal nesprávne posúdenie premlčania po vznesení námietky, keď uplatnený nárok vznikol ešte v
roku 2009 (po odpredaji domu), pričom lehota na uplatnenie bola uvedená v zmluve do 30 dní od predaja
rodinného domu. Žalobca si tak uplatnil svoj nárok po viac ako štyroch rokoch od predaja rodinného
domu, a preto je tento premlčaný. Žiadal vzhľadom na to, že považuje rozhodnutie prvoinštančného
súdu za nezrozumiteľné a riadne nezdôvodnené, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie.
4. Žalovaná v rade 2/ tiež namietala, že súd dospel pri posudzovaní veci k nesprávnemu právnemu
záveru. Tiež namietala nejasnú definíciu dôvodov odstúpenia od zmluvy, pričom ako dôvod malo byť
omeškanie s úhradou splátok, resp. predaj nehnuteľnosti pred stanoveným časovým limitom. Zmluva,
ani zákon ako dôvod pre odstúpenie od zmluvy takéto dôvody neuvádzajú a nepoznajú. Obdobne

bolo poukázané na nedostatočné sa vysporiadanie s námietkou premlčania vznesenú voči nárokom
žalobcu, keď podľa odvolateľky lehota splatnosti začala plynúť nasledujúcim dňom po odpredaji domu,
t. j. 30. 09. 2008 a v zmysle ustanovenia zmluvy táto bola 30-dňová. Zákonná štvorročná premlčacia
doba tak uplynula dávno pred podaním žaloby na súd. Poukazovala tiež na skutočnosť, že po rozvode
manželstva v roku 2007 nehnuteľnosť, resp. záväzky zo zmluvy o úvere prešli na žalovaného v rade 1/,

pričom žalovaná v rade 2/ úver nesplácala, a preto nemohlo z jej strany dôjsť ani k uznaniu dlhu ako
to konštatoval vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie. Žiadala, aby nároky žalobcu voči nej boli ako
nedôvodné a premlčané zamietnuté.5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom v súlade s ust. § 379 a
§ 380 ods. 1 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP v odvolaním napadnutých
výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľov neboli
tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého

rozhodnutia.
7. Prvoinštančný súd v odôvodnení riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň
primeranýmadostatočnýmspôsobomvsúladesust.§220CSPzdôvodnil.Pokiaľtedavodvolaníuviedli
odvolatelia, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, resp. nedostatočne zistil skutkový stav,

prípadne tento nesprávne vyhodnotil, odvolací súd dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie je vecne
správne a správne bolo aj právne posúdenie veci s poukazom na jednotlivé ustanovenia Obchodného
zákonníka, resp. zákona č. 124/1996 Z. z. Odvolací súd poukazuje najmä na čl. VIII bod 5 zmluvy o
poskytnutí podpory, kde je uvedené, že keď dlžník predá stavbu v priebehu realizácie alebo ju v lehote
kratšej ako päť rokov od ukončenia stavby prestane užívať na bývanie pre seba, resp. príslušníkov svojej

rodiny, je povinný najneskôr do 30 dní zaplatiť nesplatenú časť úveru vrátane prislúchajúcich úrokov,
ako i pokutu vo výške 10 % z tejto dlžnej sumy a vrátiť nenávratný príspevok v plnej výške v prípade, keď
bol tento poskytnutý. Z uvedeného znenia nevyplýva, že lehota 30 dní začne plynúť dňom nasledujúcim
po porušení podmienok zmluvy (po odpredaji), resp. začatie plynutia tejto lehoty nie je ničím stanovené.
Správne potom prvoinštančný súd konštatoval, že takáto lehota začala plynúť na základe výzvy veriteľa

na vrátenie finančných prostriedkov. S ohľadom na začatie plynutia doby plnenia vrátenia finančných
prostriedkov sa od tohto odvíjala aj doba premlčania a správne dospel prvoinštančný súd k záveru, že
nárok premlčaný nie je. Pokiaľ prvoinštančný súd skonštatoval, že jednotlivé dojednania v čl. VII zmluvy
upravujúce záručné podmienky sú nezrozumiteľné, v tomto bode je uvedené, že návratnosť úveru je
zabezpečená ručením tretích osôb v súlade s § 546 až § 550 Občianskeho zákonníka a § 303 až § 312

Obchodného zákonníka. Aj na základe tohto znenia zmluvy o poskytnutí podpory sa potom odvolací
súd stotožnil so závermi prvoinštančného súdu, ktorý konštatoval, že takéto dojednanie o ručení je
nezrozumiteľné, a preto neplatné.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd riadnym spôsobom v odôvodnení vysvetlil a opísal

svojemyšlienkovépochody,ktorépozhodnotenískutkovéhostavuviedlikprijatiujehoprávnychzáverov.
Nakoľko v odvolaní odvolatelia neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by nebol hodnotil prvoinštančný súd,
resp. ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie
nepovažoval odvolací súd za dôvodné a rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a nakoľko
ani jeden z odvolateľov v odvolacom konaní nebol úspešný, žiadnemu z nich nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

10. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).