Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/172/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113232497
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113232497.2

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžicova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr.
Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžicova 8, P.O.Box 205, Bratislava, proti žalovanej: D. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. Č. XXXX/XX, C., o zaplatenie 1 777,48 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

III. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi Združeniu na ochranu práv spotrebiteľa HOOS

v prospech jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka náhradu trov konania pozostávajúcu z trov
právneho zastúpenia vo výške 353,15 € a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 07.11.2013 sa žalobca domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 1 777,48 €
s prísl. spočívajúcom v úroku z omeškania.

V žalobe uviedol, že pohľadávku, ktorú v konaní uplatňuje, nadobudol na základe postúpenia od
postupcu Slovenská sporiteľňa dňa 28.03.2013. Má ísť o pohľadávku zo zmluvy o úvere uzatvorenej
dňa 08.04.2008 medzi Slovenskou sporiteľňou ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Vzhľadom na
to, že žalovaná úver riadne nesplácala, žalobca ako právny nástupca pôvodného veriteľa si uplatňuje
nárok na vrátenie dlžnej sumy prostredníctvom súdu.

Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 21.01.2014, v ktorom uviedla,
dôvody svojej platobnej neschopnosti.

Na obranu žalovanej vstúpilo do konania ako vedľajší účastník Združenie na ochranu práv spotrebiteľa
HOOS, ktoré vo vyjadrení k žalobe namietlo nedostatok zmluvy podľa § 4 ods.2 písm. i) zákona č.
258/2001 Z. z. a to nerozpísanie splátok na istinu, úroky a poplatky.

Na pojednávaní vedľajší účastník doplnil svoju argumentáciu o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na
strane žalobcu z dôvodu, že pri postúpení pohľadávky nebol rešpektovaný § 92 ods.8 zákona o bankách.

Súd vo veci pojednával dňa 28.05.2015 v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu (ktorí svoju
neprítomnosť ospravedlnili), vykonal dokazovanie obsahom spisu a zistil nasledujúce:

Dňa 08.04.2008 bola medzi Slovenskou sporiteľňou ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom uzatvorená
zmluva o splátkovom úvere č. 0463557833, na základe ktorej, veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške120000,-Sk, ktorý mal byť splácaný mesačnými splátkami vo výške 3311,-Sk od 20.05.2008, pričom
konečná splatnosť úveru bola stanovená na deň 20.02.2012.

Pohľadávka z predmetného úveru bola na základe zmluvy zo dňa 28.03.2013 o postúpení pohľadávok
postúpená zo Slovenskej sporiteľne na žalobcu.

V rámci dokazovania súd oboznámil listiny predložené žalobcom, ktoré mali preukazovať výšku ním
uplatneného nároku.

Zdôvoduobdobnostiprejednávanejvecisinýmivecamivedenýminatunajšomsúde,vyzvalsúdžalobcu
listom zo dňa 15.04.2015, aby súdu preukázal, že pri postúpení pohľadávky bol dodržaný § 92 ods. 8
zákona o bankách a preukázal doručenie týmto ustanovením vyžadovanej výzvy žalovanému.
Žalobca na predmetnú výzvu súdu nereagoval.

Súd teda musel prvotne riešiť, či žalobca je vo veci aktívne vecne legitimovaný, a či teda na základe
postúpenia platne nadobudol pohľadávku, ktorú uplatňuje na zaplatenie v tomto súdnom konaní.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách - ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením

čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez súhlasu
klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka - veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka - postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi,
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi.

Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V súvislostí s postúpením
pohľadávky sa zvykne postupník odvolávať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4Obo210/01

publikované v periodiku Zo súdnej praxe pod číslom 66/2003, ktorého právna veta znie: „Relevantné
oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu
postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby
ako prejudiciálnu otázku, skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.“

V tejto súvislosti procesný súd ďalej potrebuje uviesť, že Najvyšší súd SR v novšom rozhodnutí sp. zn.
1Cdo/76/2007, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu pod č. 46/2009
uviedol, že: „ Z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca ale dlžník
by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by postúpenie pohľadávky postupca

dlžníkovi síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukázal.
Na takého rozlišovanie v postavení dlžníka nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník
oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného ustanovenia však nemožnočiniť záver, že dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o
postúpení postupník.

V ustanovení § 526 a ani na inom mieste Občiansky zákonník nerozlišuje takéto dve postavenia dlžníka
z hľadiska jeho možností namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.
Najvyšší súd ďalej uviedol, že v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. o jej splnenie,
kedy postúpená pohľadávka nie je ešte uhradená, je však súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku

skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak vyjdú v konaní najavo.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že priamo zo zákona a od počiatku sa na dotknutý
právny úkon hľadí, ako keby nebol urobený. Odlišný prístup by znamenal obchádzanie ustanovení o
absolútnej neplatnosti právnych úkonov.“

Ustanovenie § 92 ods.8 zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky stanovuje nasledujúce

podmienky:
a) klient nesplnil riadne a včas, čo i len časť svojho splatného záväzku voči banke,
b) omeškanie klienta trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní,
c) na zaplatenie omeškaného peňažného záväzku bol klient písomne vyzvaný.

Súd má za to, že výzva, ktorá je uvedená v § 92 ods. 8 zákona o bankách vo vete prvej, nie je právnym
úkonom. Znamená to toľko, že platnosti alebo neplatnosti tejto výzvy sa nemožno domáhať v konaní
predsúdom.Ideotzv.faktickýúkon,ktorýjevšaknevyhnutnoupodmienkoumožnostiďalšiehoprávneho
úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky. V prípade, ak tento faktický úkon vykonaný nebol,
neplatným bude následný právny úkon, ktorý je týmto faktickým úkonom podmienený.

V prejednávanej veci žalobca súdu nepreukázal, žeby pred postúpením pohľadávky bola žalovanej
doručená písomná výzva upozorňujúca ju na omeškanie.

Na základe uvedeného súd konštatuje, že v prejednávanej veci žalobca žalobou uplatnenú pohľadávku

nenadobudol z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na jej platné postúpenie a nie je teda na jej
uplatňovanie v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný.

Na základe uvedeného musel súd žalobu bez ďalšieho zamietnuť.

Pokiaľ sa týka náhrady trov konania, žalobca v konaní neúspešný, právo na ich náhradu nemá (§ 142
ods.1 O.s.p.).
Žalovaná náhradu trov konania nepožadovala, preto jej súd túto náhradu nepriznal (§ 151 ods.1 O.s.p.).

Súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane úspešnej žalovanej.

Trovy vedľajšieho účastníka sú tvorené nákladmi právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Pri hodnote predmetu sporu, predstavuje tarifná odmena za jeden úkon právnej služby výšku 81,33 €
a patrí za nasledujúce úkony právnej služby:

? prevzatie a príprava zastúpenia - 81,33 € + RP 7,81 €,
? vyjadrenie zo dňa 07.02.2014 - 81,33 € + RP 8,04 €,
? účasť na pojednávaní dňa 28.05.2015 - 81,33 € + RP 8,39 €.

Právnemu zástupcovi VÚ ďalej patrí náhrada hotových výdavkov a to

? náhrada phm - cesta Svidník - Prešov - Svidník spolu 134 km, priemerná spotreba - 5,2l/100 km, cena
nafty 1,404 €/l = 9,78 €. Účtovaná 1 = 2,45 €.
? základná náhrada - 134 km x 0,183 € = 24,52 €. Účtovaná 1 = 6,13 €.

? strata času - 5 polhodín x 13,98 € = 69,90 €. Účtovaná 1 = 17,48 €.

Trovy právneho zastúpenia spolu 294,29 € + 20% DPH = 353,15 €.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.