Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/208/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815207695
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6815207695.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu Wüstenrot
poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, právne zastúpeného
Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava,
proti žalovanému Z. I., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom I. XXX/XX, XXX XX X., o zaplatenie

122,10 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca č.k.
6C/592/2015-41 zo dňa 26. 04. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania (časť tretieho výroku) p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
rozsudkom zo dňa 26. 04. 2016 zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Revúca č.k. 6C/592/2015-18 zo
dňa 24. 11. 2015 v plnom rozsahu (prvý výrok). Odvolanie žalobcu v písomnom podaní zo dňa 22. 12.
2015 proti výroku o trovách konania platobného rozkazu Okresného súdu Revúca č.k. 6C/592/2015-18
zo dňa 24.11.2015 odmietol (druhý výrok). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 122,10 Eur
s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 99,- Eur od 23. 06. 2013 do zaplatenia a vo

výške 5,5 % ročne zo sumy 23,10 Eur od 23. 06. 2013 do zaplatenia a zaplatiť náhradu trov konania
vo výške 46,49 Eur (z toho súdny poplatok 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia 29,99 Eur) na účet
„advokáta“ žalobcu, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok). V prevyšujúcej
časti žalobu žalobcu zamietol (štvrtý výrok).
Rozsudok ohľadne výroku trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca bol v konaní
úspešný takmer v celom rozsahu, na neúspech žalobcu v časti o zaplatenie úroku z omeškania ako

na pomerne nepatrnú časť predmetu konania neprihliadol, preto o trovách konania rozhodol podľa
ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) tak, že žalobcovi priznal
náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 16,50 Eur a z
trov právneho zastúpenia. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa § 150 ods. 2 O. s. p., ak sú trovy konania
v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Z uvedených
dôvodov priznal žalobcovi zníženú náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby podľa vyhlášky č.

655/2004 Z. z. a to tarifnú odmenu podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskoršíchprávnychpredpisov(ďalejaj„vyhláška“)
vo výške 16,60 Eur, paušálnu náhradu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,39 Eur a DPH podľa § 18
ods. 3 vyhlášky vo výške 5,- Eur, spolu 29,99 Eur. Podľa § 150 ods. 2 O. s. p. okresný súd nepriznal
žalobcovi trovy právneho zastúpenia za ďalší úkon právnej služby z dôvodu, že predmetom konania je
iba drobný spor (drobným sporom sa rozumie vec, ktorej hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase

začatia konania neprevyšuje 1 000 Eur - § 29 ods. 6 O. s. p.) a žalobca podáva opakovane rovnako
formulované žaloby v skutkovo a právne totožných nekomplikovaných veciach, v ktorých poskytovanieprávnych služieb spočíva len v jednoduchom prepísaní osobných údajov žalovaného a niekoľkých
údajov týkajúcich sa skutkového deja (označenie a dátum uzatvorenia poistnej zmluvy, výška dlžnej
sumy a úroku z omeškania, prípadne ďalšie). Navyše pri takto hromadne podávaných veciach jedným

advokátom v mene jedného žalobcu týkajúcich sa skutkovo a právne totožných vecí potom v podstate
úkon prevzatia a prípravy zastúpenia vo viacerých takto podaných veciach splýva do jedného, už preto je
dôvodné priznať žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia iba za jeden úkon právnej služby v každej
takejto samostatnej veci. Žalobca žiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia celkom za dva úkony
právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd). Žalobcom uplatnené trovy

konania (súdny poplatok 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia 59,98 Eur) by boli vo výške 76,48 Eur,
čo predstavuje viac ako polovicu istiny uplatnenej pohľadávky.
Ďalej okresný súd poukázal na to, že ustanovenie § 150 ods. 2 O. s. p. je inšpirované úpravou
nariadenia ES č. 861/2007 (dôvodová správa k novele O. s. p. zákonom č. 384/2008 Z. z. bod 71,
§ 150), pričom v dôvodovej správe k ustanoveniu § 150 ods. 2 O. s. p. je len ako príklad aplikácie
tohto ustanovenia uvedená situácia, kedy trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako

samotnápohľadávka.Podľanázoruokresnéhosúduustanovenie§150ods.2O.s.p.jemožnéaplikovať
nielen v prípade, kedy trovy konania presahujú svojou výškou výšku žalovanej pohľadávky, ale aj v
prípade, ak sú trovy konania svojou výškou v pomere k hodnote žalovanej pohľadávky. V predmetnej
veci žalobcom uplatnené trovy konania presahujú polovicu žalovanej istiny o sumu cca 15,50 Eur.
Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie považoval za primerané vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke,

aby žalovaný zaplatil žalobcovi náhradu trov konania predstavujúcu zaplatený súdny poplatok za žalobu
16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia 29,99 Eur, spolu 46,49 Eur, čo predstavuje 38,10 % istiny
vymáhanej pohľadávky.

2. Proti rozsudku okresného súdu, konkrétne do výroku o trovách konania (tretí výrok), žalobca podal v

zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o
náhrade trov konania a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 Eur
(zaplatený súdny poplatok) a vo výške 59,98 Eur z titulu trov právneho zastúpenia. Uviedol, že okresný
súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti jeho nároku na zaplatenie
dlžného poistného v celom rozsahu, avšak v časti uplatnených trov právneho zastúpenia mu nebola

náhrada priznaná. Uvedomuje si skutočnosť, že rozdiel medzi požadovanou a priznanou náhradou trov
konania sa javí ako nepatrný, avšak podľa jeho názoru odôvodnenie rozhodnutia o znížení trov konania
nemá oporu v zákone. Bod 9 preambuly nariadenia ES č. 861/2007, ktorým sa zákonodarca pri tvorbe
ustanovenia§150ods.2OSPinšpiroval,nepoukazujevýlučnenaposudzovanietrovkonaniasohľadom
na ekvivalenciu a úmernosť vo vzťahu k uplatnenému a priznanému nároku, ale poukazuje prvotne na

zásadu, že trovy konania má znášať protistrana, ktorá úspech vo veci nemala, pričom trovy musia byť
vyčíslené v súlade s vnútroštátnym právom a musia byť nevyhnutné. Podľa jeho názoru nepriznanie
alebo zníženie náhrady trov konania je možné iba v tom prípade, ak sú súbežne splnené dve podmienky
a to ide o drobný spor a hodnota vyčíslených trov je neprimeraná k výške uplatnenej pohľadávky. Zákon
neobsahuje legálnu definíciu pojmu neprimeraný, a preto pri posudzovaní primeranosti vyčíslených trov

jepotrebnézohľadniťviacerékritéria,akodôvodpodaniažaloby,početrelevantnýchúkonovvykonaných
v priebehu konania. Aj pri drobných sporoch, pri ktorých by nemali trovy prevyšovať hodnotu uplatnenej
pohľadávky, nie je možné bez ďalšieho uzavrieť, že tieto sú neprimerané aj keď ich výška presahuje
hodnotu sporu. V predmetnom konaní nie je možné hovoriť o neprimeranosti uplatnených trov, pretože
boli vyčíslené za nevyhnutné úkony potrebné pre úspešné uplatnenie práva, resp. nároku. Suma 59,98

Eur, ktorá je ním uplatňovaná predstavuje najnižšie možné vyčíslenie trov konania, s prihliadnutím
na úkony vykonané v priebehu konania a zároveň odzrkadľuje aj skutočne vynaložené náklady jeho
právneho zástupcu (poštovné a pod.). Bol to žalovaný, ktorý porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu
zo zákona, ako aj z poistnej zmluvy (povinnosť riadne a včas platiť poistné), preto sa musel domáhať
na súde ochrany svojho práva, ktoré bolo ohrozené, alebo porušené. V priebehu konania nevykonával

žiadne nadbytočné úkony, za ktoré by si následne uplatňoval trovy konania. V konaní si uplatňoval
trovy za dva úkony právnej služby a to: 1/ prevzatie veci a naštudovanie, 2/ podanie žaloby. Žiadne
iné úkony, ktoré by mohli vzbudzovať pochybnosti o skutočnom jeho úmysle, t.j. chrániť výlučne svoje
právo, resp. nároky, neboli ním uplatňované. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z
29. 09. 2015 sp zn. 4 MCdo/16/2014, rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05-38, IV. ÚS

45/06-32 a rozhodnutia všeobecných súdov. Zdôraznil, že ak by žalovaný neporušil svoje povinnosti,
nebol by nútený podať žalobu na súd za účelom vymoženia pohľadávok (a teda ochrany svojich práv).
Podanie žaloby voči žalovanému je výlučne dôsledkom porušenia povinnosti žalovaného riadne a včas
platiť poistné. Podľa jeho názoru nevyvodenie následkov súdneho konania v podobe uloženia povinnosťnahradiť trovy konania je v rozpore s jednou zo základných zásad občianskeho súdneho konania
vyjadrenej v ustanovení § 1 O.s.p.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 17. 05. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z.,
Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny

kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza:„ Ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“
Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie
aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle
ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP
zachované.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a
rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadnutom výroku o trovách konania (časť tretieho výroku)
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil z nasledovných dôvodov:

6. Ako vyplýva z obsahu spisu, súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 122,10 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 99,- Eur od 23. 06.
2013 do zaplatenia a vo výške 5,5 % ročne zo sumy 23,10 Eur od 23. 06. 2013 do zaplatenia (tretí
výrok) a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol. Okresný súd ďalej postupoval správne, keď

rozhodol o náhrade trov konania a to podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p.
Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou týkajúcou sa náhrady trov konania uvedenou súdom prvej
inštancie v odôvodnení jeho rozhodnutia. Okresný súd aplikáciu uvedených zákonných ustanovení
náležite odôvodnil a taktiež uviedol, akými úvahami sa riadil a ktoré skutočnosti vzal do úvahy.

7. Odvolací súd považuje za potrebné ešte uviesť, že ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. (účinného
do 30. 06. 2016) umožňovalo súdu v drobných sporoch znížiť alebo nepriznať náhradu trov, avšak
pod podmienkou, ak boli neprimerané voči pohľadávke. Išlo o výnimočné opatrenie, ktoré umožňovalo
výnimku zo zásady úspechu a neúspechu v konaní. Pri žalobách týkajúcich sa tzv. drobných sporov (§
200ea ods. 1 O.s.p. - hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000,-

Eur) bola aplikácia uvedeného ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. na mieste.

8. Podľa ustanovenia § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

9. Žalobca na súdy Slovenskej republiky predkladá množstvo takmer totožných žalôb, týkajúcich sa
takmer totožných nárokov. Táto skutočnosť je známa odvolaciemu súdu i z jeho rozhodovacej činnosti.
Jednotlivé žaloby majú takmer totožný obsah, mení sa v nich prakticky označenie žalovaného a výška
uplatneného nároku (poistného). Konanie o žalobe žalobcu je skutkovo a právne nenáročné.

10. Pri posudzovaní dôvodnosti a účelnosti rozsahu úkonov s prihliadnutím na charakter sporov
(hromadné uplatňovanie žalôb, ten istý predmet konania) má odvolací súd za to, že v tomto prípade
zníženie výšky trov právneho zastúpenia bolo dôvodné, pretože trovy právneho zastúpenia vo väčšom
rozsahu i odvolací súd by považoval vo vzťahu k výške istiny, prihliadajúc aj na charakter sporu

(hromadné uplatňovanie žalôb, ten istý predmet konania) za neprimerané.

10. Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti i uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2014, sp. zn.
6MCdo9/2013,zktoréhovyplýva:„Zásadaúčelnostitrovpotrebnýchnauplatneniealebobráneniepráva
je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku

a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu.
Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v
rámci aplikácie práva. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo
a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, menílen o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne)
vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde.“

11. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku okresného súdu (prvý, druhý, časť tretieho výroku, štvrtý
výrok) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 3 CSP).

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu proti žalobcovi právo na
náhradu trov odvolacieho konania. Pretože si žalovaný žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a
z obsahu spisu nevyplýva, že mu v súvislosti s odvolacím konaním vznikli trovy, odvolací súd potom
rozhodol, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).