Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. október 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/944/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114200727
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114200727.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr.

Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobkyne: H. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. U. F. XXX, proti žalovanému: Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom
Hlavné námestie 12, Kežmarok, zastúpeného spoločnosťou: Beňo & partners advokátska kancelária,
s.r.o., IČO: 44 250 029, so sídlom Nám. sv. Egídia č. 93, Poprad, o zaplatenie 2.139,60 Eur, na odvolanie
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 19S/1/2014-51 zo dňa 2. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e .

II. V časti náhrady trov konania rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovanému sa nepriznáva
náhrada trov prvoinštančného konania.

III. Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie návrh zamietol a žalobkyni uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, trov právneho zastúpenia vo výške 667,08 Eur, do troch dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám splnomocneného zástupcu žalovaného.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 488, § 451 ods. 1 a 2, § 456 Občianskeho
zákonníka, vecne odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že uzavretím
Zmluvy o poskytnutí úveru ,,HypoPôžička“ dňa 10.11.2008 vznikol záväzkový vzťah medzi Všeobecnou
úverovou bankou, a.s., Bratislava a žalobkyňou, na základe ktorého banka ako veriteľ poskytla žalobkyni
finančnéprostriedky,ktorésažalobkyňazaviazalsplácať.Žalobkyňasapredmetnýmnávrhomdomáhala
zaplatenia sumy 2.139,60 Eur ako sumy, ktorú zaplatila titulom uzavretej úverovej zmluvy navyše. Súd
návrh zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, keď ako vyplýva z vykonaného dokazovania

žalobkyňa bola v zmluvnom vzťahu so Všeobecnou úverovou bankou, žalovaný vystupoval len ako
sprostredkovateľ, teda akékoľvek plnenie titulom uzavretej zmluvy bolo plnením v prospech Všeobecnej
úverovej banky, a.s. Bratislava. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania a to trov
právneho zastúpenia vo výške 667,08 Eur za 2 úkony - prevzatie veci dňa 04.02.2015, zastupovanie
na pojednávaní dňa 02.03.2015 podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 91,29 Eur + 2x režijný
paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky v roku 2015 á 8,39 Eur + hotové výdavky - cestovné podľa

§ 15 písm. a) citovanej vyhlášky dňa 02.03.2015 Poprad - Trnava a späť, t.j. 574 km, pri spotrebe 8,6
l/100 km a cene PHM 1,130 Eur/l, t.j. 8,6 x 1,130 Eur/100 x 574 km = 55,78 Eur + paušálna náhrada
0,183 Eur/km x 574 km = 105,04 Eur, t.j. cestovné spolu 160,82 Eur + náhrada za stratu času podľa §
17 ods. 1 citovanej vyhlášky 14 polhodín x 13,98 Eur = 195,72 Eur.3. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil a jej návrhu v celom rozsahu vyhovel, zároveň žiadala znížiť trovy právneho

zastúpenia na polovicu, nakoľko je sama vdova s minimálnym platom. Odvolateľka poukázala na to,
že žalovaná suma pozostáva z celkovej sumy pôžičky č. U-19750-08, pričom ona ku dňu 23.03.2011
zaplatila 5.339,71 Eur, čím boli vyplatené oba úvery č. Z-19750-08, Z-17619-08. Dovtedy splatených
2.139,60 Eur, splácaných prevodným príkazom na účet žalovaného, jej odmietli vrátiť. Cez Všeobecnú
úverovú banku, a.s., sa vyplácajú pôžičky a úvery pre žalovaného, ktorý je členom skupiny Všeobecnej

úverovej banky, a.s., ide o medzinárodnú spoločnosť. Obidve úverové zmluvy sú podpísané obchodným
zástupcom žalovaného, ktorý uzatváral zmluvy pre žalovaného. Odvolateľka namieta, prečo žalovaný
písal odvolanie, mali nechať konať a vyjadriť sa Všeobecnú úverovú banku, a.s., súd to mal v banke
preveriť. Odvolateľka poukázala tiež na záverečné ustanovenia obchodných podmienok, v ktorých je
uvedená adresa, na ktorej klient môže uplatniť reklamáciu, porušenie spotrebiteľských práv, a to adresa
žalovaného. Odvolateľka namieta priznané trovy právneho zastúpenia, nakoľko odvolanie napísal

riaditeľ právneho odboru žalovaného, právny zástupca nevykonal žiadnu činnosť. Poukázala tiež na
svoje pomery, je vdova s dvoma nezaopatrenými deťmi, zarába cca 300,- Eur.

4. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril prostredníctvom
právneho zástupcu, navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť

a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 119,61 Eur. Súd prvej inštancie správne
skonštatoval absenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Odvolateľka síce poukazuje na smernicu
o nekalých obchodných praktikách, no nijako vecne nezdôvodňuje nesprávnosť záveru o absencii
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Žalovaný nebol zmluvnou stranou uzatvorenej Zmluvy o
poskytnutí úveru ,,HypoPôžička“ č. U 19750-08, ktorú žalobkyňa uzatvorila so Všeobecnou úverovou

bankou, a.s., pričom žalovaný v uvedenom zmluvnom vzťahu vystupoval len ako sprostredkovateľ,
resp. splnomocnenec, na základe Zmluvy o sprostredkovaní úverov na bývanie č. 1/2006 uzatvorenou
s VÚB zo dňa 01.10.2006. Je preto nepochybné, že žalovaný nevystupoval v postavení veriteľa, on
nebol osobou, ktorá by poskytovala žalobkyni finančné prostriedky, žalovaný nebol nositeľom žiadnej
hmotnoprávnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, v dôsledku
čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny s použitím § 387

ods. 1 C.s.p. potvrdiť.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam a vec i správne právne posúdil.

8. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádzadôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi.

9. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vo
veci samej a odvolací súd s týmto odôvodnením súd v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za
potrebné dodať iba nasledovné:

10. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe Zmluvy o poskytnutí úveru ,,HypoPôžička“ č. U 19750-08
uzavretej dňa 10.11.2008 súd zistil, že bola uzavretá medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s.,
Bratislava a H. L. ako klientom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške
56.667,52 Sk/1.881,02 Eur, mesačná anuitná splátka bola vo výške 3.520,- Sk/116,84 Eur, počet splátok
bol 60, dátum prvej splátky bol 20.12.2008 a poslednej splátky dňa 20.11.2013. Klient sa zaviazal
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Čiastka úveru vo výške 4.600,- Sk/152,69 Eur

mala byť prevedená na účet Consumer Finance Holding, a.s. Podľa bodu 3.7 Zmluvy klient súhlasil,
aby v prípade, že nesplní svoj záväzok riadne a včas podľa Zmluvy, spoločnosť Consumer Finance
Holding, a.s., prípadne akákoľvek spoločnosť, ktorá vykonáva funkciu sprostredkovateľa podľa OP, bola
oprávnená v mene banky ako veriteľa požadovať od zamestnávateľa klienta vykonávanie zrážok zo
mzdy. Zmluva je podpísaná i obchodným zástupcom CFH A. U., ktorá potvrdila, že klient vlastnoručne

podpísal zmluvu v jej prítomnosti.

11. Súd prvej inštancie svoj záver o nevyhnutnosti žalobný návrh žalobkyne ako nedôvodný zamietnuť
založil na tom závere, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný.

12. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva

a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-

právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004)

13. Ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka vyjadruje všeobecnú zásadu občianskeho práva, podľa
ktorej sa nikto nesmie bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné obohatenie je pritom
chápané ako záväzok (§ 489 Občianskeho zákonníka), z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť
vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a tomu, na ktorého úkor k obohateniu došlo, právo požadovať
vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia. O obohatenie ide vtedy, ak sa plnením niekomu dostalo

majetkovej hodnoty vyjadrenej tým, že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív (§ 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka) alebo k zníženiu pasív (§ 454 Občianskeho zákonníka). Vecnou legitimáciou
(či už aktívnou alebo pasívnou) je stav, ktorý vyplýva z hmotného práva. Kto je v rámci zodpovednosti
za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je
ním ten, ktorého majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u ktorého nedošlo k zmenšeniu

majetku, aj keď k tomu malo v súlade s právom dôjsť. Tak je tomu preto, že predpokladom zodpovednosti
za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať, nie je protiprávny úkon obohateného ani
jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému
došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 456 Občianskeho zákonníka) je ten, na ktorého úkor bolo

bezdôvodné obohatenie získané. (por. napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 52/2009)

14. V kontexte vyššie citovaných právnych záverov odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou
súdu prvej inštancie, ktorý správne skonštatoval, že žalobkyňa svoj nárok na vydanie bezdôvodnéhoobohatenia odvodzovala od uzavretia úverovej zmluvy, ktorú uzavrela ako dlžníčka so Všeobecnou
úverovou bankou, a.s., ako veriteľom, pričom uzavretie tejto zmluvy sprostredkoval žalovaný a v
zmluvnom vzťahu medzi žalobkyňou a Všeobecnou úverovou bankou, a.s., vystupoval len ako

sprostredkovateľ, resp. splnomocnenec, a preto subjektom, od ktorého sa žalobkyňa môže domáhať
prípadných nárokov vyplývajúcich z uzavretej zmluvy, a teda aj prípadného bezdôvodného obohatenia
uplatneného touto žalobou, je Všeobecná úverová banka, a.s., ako veriteľ a zmluvná strana uzavretej
zmluvy, a nie žalovaný, ktorý v danom zmluvnom vzťahu vystupoval nie vo vlastnom mene ale v mene
Všeobecnej úverovej banky, a.s.

15. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že zmluvu podpisoval aj obchodný zástupca žalovaného, ani
to, že žalovaný a Všeobecná úverová banka, a.s., sú členom rovnakej nadnárodnej finančnej skupiny
a ani to, že v záverečných ustanoveniach obchodných podmienok je uvedená adresa, na ktorej klient
môže uplatniť reklamáciu, porušenie spotrebiteľských práv, a to adresa žalovaného, nakoľko zo žiadnej
z týchto skutočností nevyplýva, že veriteľom a zmluvnou stranou uzavretej zmluvy o úvere je žalovaný

a že by tým bola daná jeho pasívna legitimácia v danom spore. Je vecou žalobcu, koho sa rozhodne
žalovať, preto súd nemôže z vlastnej iniciatívy meniť okruh žalovaných, a preto ani nebol dôvod, aby
súd vyzýval Všeobecnú úverovú banku, a.s., aby sa k veci vyjadrila, resp. aby súd preveril celú situáciu
v tejto banke, tak ako na to v odvolaní poukázala žalobkyňa. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel a
odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje, že žalovaný v danej veci nie je pasívne vecne legitimovaný,

a preto bolo nevyhnutné žalobu voči nemu ako v celom rozsahu nedôvodnú zamietnuť.

16. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci
samej ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

17. Odvolací súd však napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania
žalovaného zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalovanému súd náhradu trov prvoinštančného konania
nepriznal. Aplikácia ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., použitého súdom prvej inštancie, sa môže v
konkrétnom prípade javiť ako neprimeraná tvrdosť. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016,
ako aj podľa § 257 C.s.p. účinného od 01.07.2016, má preto súd z úradnej povinnosti skúmať existenciu

dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by bol daný dôvod náhradu trov konania celkom alebo
v časti úspešnej strane sporu nepriznať. S prihliadnutím na individuálne okolnosti prípadu týkajúce
sa charakteru uplatňovaného nároku (žalobkyňa je spotrebiteľkou domáhajúcou sa ochrany, t.j. je
potrebné považovať ju za slabšiu stranu požívajúcu zvýšenú právnu ochranu), ako i osobné, zárobkové
a majetkové pomery žalobkyne, bol daný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p.. Súčasne bolo

prihliadané aj na pomery žalovaného ako úspešnej strany sporu. Komplexným zhodnotením sociálnych
pomerov žalobkyne (ktorá je zamestnaná s čistým mesačným priemerným príjmom vo výške 427,33
Eur, je vdova) a žalovaného (ktorý je etablovanou obchodnou spoločnosťou na finančnom trhu), je práve
žalovaný tým subjektom, ktorého sa rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov (ako úspešnému účastníkovi
konania) nedotkne v jeho majetkových pomeroch tak závažným spôsobom, ako by tomu bolo uložením

povinnosti náhrady trov konania žalobkyni, ktorá dosahuje minimálny príjem (priznanie náhrady trov
žalovanému by privodilo žalobkyni väčšiu ujmu v porovnaní so žalovaným).

18. Dôvody hodné osobitného zreteľa okrem pomerov na strane strán sporu spočívali aj v okolnostiach
danej veci, vzhľadom na jej charakter spotrebiteľského sporu, v ktorom bola žalobkyňa neúspešná z

dôvodu, že žalovala nesprávny subjekt, t.j. subjekt, ktorý v danej veci nebol pasívne legitimovaný, keď za
takýto subjekt mylne považovala žalovaného, ktorý bol v skutočnosti len finančným sprostredkovateľom.
Na strane žalobkyne nebol daný ani dôvod vytknúť jej procesnú nedisciplinovanosť v súdnom konaní.
Vzhľadom na značné rozdiely v sociálnych pomeroch žalobkyne a statusu žalovaného, bolo by v príkrom
rozpore s účelom tohto náhradového ustanovenia (§ 257 C.s.p.), ktoré je zamerané na odstránenie

tvrdosti pri náhrade trov konania, privodiť stav neprimeranej ťaživosti v neprospech žalobkyne, výlučnou
aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p., resp. § 255 ods. 1 C.s.p.. Uvádzané dôvody hodné osobitného zreteľa
teda zakladajú výnimočnosť procesnej situácie, opodstatňujúcej nepriznanie náhrady trov konania
žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania, podľa § 257 C.s.p.

19. S poukazom na uvedené zdôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej
sa náhrady trov konania s použitím § 388 O.s.p. zmenil a žalovanému náhradu trov prvoinštančného
konania nepriznal.20. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 257 C.s.p., keď žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, súd náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal, opäť z dôvodov hodných osobitného zreteľa, poukazujúc na

odôvodnenie v predchádzajúcom odseku, ktoré sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na posúdenie náhrady
trov odvolacieho konania. Opätovne možno konštatovať, že v prípade presadenia zásady úspešnosti
pri náhrade trov odvolacieho konania, bez aplikovania § 257 C.s.p., došlo by k neprimeranej tvrdosti
(spôsobení ujmy na strane žalobkyne, v porovnaní s dopadom rozhodnutia o nepriznaní náhrady
trov odvolacieho konania na pomery žalovaného). Aj v odvolacom konaní boli preto dôvody hodné

osobitného zreteľa dané (majúce charakter výnimočnosti a vedúce k zamedzeniu neprimeranej tvrdosti).

21. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).