Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/129/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211668
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114211668.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľov: X/ E.. I. R., nar.

X.X.XXXX,bytomR.Š.,Š.XXa2/O..E.R.,nar.XX.X.XXXX,bytomR.Š.,Š.XX,obajaprávnezastúpení
JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti odporcovi
Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 351 026, so sídlom v Bratislave, Grösslingova 77, v konaní
o zdržanie sa výkonu záložného práva takto

r o z h o d o l :

konanie navrhovateľa v 2. rade voči odporcovi z a s t a v u j e ,

návrh navrhovateľky v 1. rade z a m i e t a ,

o trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a 2. rade dňa 23.4.2014 podali žalobu o zdržanie sa výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou zo Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 4.7.2008 uzavretej medzi
navrhovateľmi a odporcom, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti v obci R. Š., v katastrálnom území R.
Š. zapísané na LV č. XXXX, t.j. rodinný dom so súp. číslom XXXX stojaci na parcele č. XXXX/XXX a
pozemky/parcely registra „C“, evidované na LV č. XXX - záhrady na parcele č. XXXX/X o výmere 382
m2, zastavané plochy a nádvoria na parcele č. XXXX/X o výmere 515 m2, zastavané plochy a nádvoria

na parcele č. XXXX/XXX o výmere 85 m2 a zároveň žiadali určiť neprijateľné zmluvné podmienky v
úverovej zmluve č. XXXXXXXX/XXXX uzatvorenej dňa X.X.XXXX F. J.. Č.. X, Č.. R.., R. T. Č.. X znenie:
„Všetky splátky úveru sa zúčtujú podľa poradia najskôr na úhradu poistného na krytie úverovej
pohľadávky pre prípad smrti poberateľa úveru, na úhradu poistného za poistenie založenej
nehnuteľnosti, na krytie najstarších nedoplatkov, nákladov, úrokov a potom na splatenie istiny
stavebného úveru.“
V záložnej zmluve č. XXXXXXXX/XXXX uzatvorenej dňa 4.7.2008 na str. č. 3, čl. III.. Výkon záložného

práva, bod 1 „I. O.. E. R., F.. XX.X.XXXX, T. R. XX, XXX XX H., S. Č.J.: XXXXXXXXXX I. E. H. I.
R., F.. X.X.XXXX, Q. T. R. XX, XXX XX H., S. Č.: XXXXXXXXXX, nebude plniť akékoľvek podmienky
dohodnuté v úverovej zmluve a stavebná sporiteľňa bude žiadať okamžité splatenie celého zostatku
dlžnej sumy s príslušenstvom, zabezpečenej touto záložnou zmluvou, záložca bez výhrad súhlasí s tým,
aby záložný veriteľ uspokojil svoju pohľadávku výkonom záložného práva:
a) predajom zálohu v dobrovoľnej dražbe podľa § 151j Občianskeho zákonníka a Zákona č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách,

c) priamo kupujúcemu, resp. prostredníctvom tretej osoby, ktorá má predaj v predmetnej činnosti, t.j.
priamym predajom zálohu.“Svoj návrh zdôvodnili tým, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 4.7.2008
im poskytol odporca úver vo výške 2.000.000,-- Sk, ktorý bol zaistený zriadením záložného práva
na nehnuteľný majetok. Na zabezpečenie predmetného úveru bola dňa 4.7.2008 uzavretá zmluva o

zriadení záložného práva k nehnuteľnosti.

Navrhovatelia uvádzali, že sú znepokojení tým, že by výkon záložného práva sa mal vykonať bez
sudcu na pohľadávku, ktorej časť predstavuje plnenie z neprijateľných podmienok a plnenie v rozpore s
kogentnými ustanoveniami zákona. Protiprávny stav vyvolaný začatím výkonu záložného práva sa týka

najmä neprijateľných sankcií, ktoré sú podľa navrhovateľov neplatné.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Poukazoval pritom na skutočnosť, že záložné právo je inštitút
Občianskeho zákonníka, zmluvy neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a na rozhodnutie
tunajšieho súdu XXC/XXX/XXXX.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vyjadreniami odporcu, listinnými
dôkazmi, spisom tunajšieho súdu XXC/XXX/XXXX, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento
skutkový stav:

Navrhovatelia uzavreli s odporcom zmluvu o úvere č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 4.7.2008, na základe

ktorej im odporca poskytol úver vo výške 2.000.000,-- Sk. Na zabezpečenie predmetného úveru bola
4.7.2008 uzavretá zmluva o zriadení záložného práva, predmetom ktorej bol záloh k nehnuteľnosti v
obci R. Š., v katastrálnom území R. Š. zapísanej na LV č. XXXX, t.j. rodinný dom so súp. č. XXXX, stojaci
na parcele č. XXXX/XXX a pozemky/parcely registra „C“, evidované na LV č. XXX - záhrady na parcele
č. XXXX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria na parcele č. XXXX/X o výmere 515 m2,

zastavané plochy a nádvoria na parcele č. XXXX/XXX o výmere 85 m2, pričom právne účinky vkladu
záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti nastali na základe právoplatného rozhodnutia Správy
katastra H. o povolení vkladu záložného práva č. R. XXXX/XX dňom vyznačenia rozhodnutia o povolení
vkladu v záložnej zmluve dňa 23.7.2008.

Pri svojom výsluchu navrhovateľka v 1. rade uviedla, že úver si brali v roku 2008 na rozostavanú stavbu.
V tom čase bola na materskej dovolenke. Úver bol vo výške 66.000 Eur. Splátka bola 683 Eur. Keďže
bola na materskej dovolenke a manžel prišiel o príjem, tak sa dostali do platobnej neschopnosti, bolo to
hneď v roku 2008. Dali si žiadosť na Wüstenrot o zníženie splátky a aj ju znížili na pol roka na 383 Eur,
ale po pol roku sa tie splátky opäť dostali na 683 Eur, ale finančný stav v rodine sa nezlepšil. Manžel

mal síce firmu, ale ten obrat bol slabý. Nasledovali exekúcie zo zdravotnej poisťovne, zo sociálky z jeho
strany. Rozviedli sa v roku 2013. Chcela situáciu riešiť tak, že úver zoberie na seba. Napísala žiadosť do
Wüstenrotu, aby bol úver prepísaný iba na ňu, ale odpoveď jej neprišla. Myslela si, že sa s manželom
dohodnúť na vyporiadaní BSM, dala dom oceniť na 91.600 Eur s tým, že by úver mohla splácať po 350
Eur, avšak iba vtedy, ak by bol dom aj úver napísaný na ňu, aby mala istotu. Jej príjem je momentálne

830 Eur. Od roku 2008 sporadicky úver občas splácali po 200 Eur - 300 Eur.

Navrhovateľ v 2. rade potvrdil výpoveď svojej bývalej manželky, úver splácali do roku 2011. Wüstenrot
niekoľkokrát požiadali o zníženie úrokovej sadzby a boli ochotní to splácať dobrovoľne. On sa nevyhýba
vyporiadaniu BSM.

V priebehu konania došlo k vyporiadaniu BSM dohodou s tým, že predmetná nehnuteľnosť, na ktorej
je záložné právo prešla do vlastníctva navrhovateľky, Wüstenrot s tým súhlasil. Navrhovateľka o tom
predložila listinné dôkazy - č.l. 108 aktuálny list vlastníctva, kde ako vlastníčka figuruje len navrhovateľka
I. R..

Vo vzťahu k navrhovateľovi v 2. rade právny zástupca navrhovateľa uviedol, že po vyporiadaní BSM
netrvá na podanom návrhu, ako právny zástupca navrhovateľa v 2. rade.

Odporca sa k veci vyjadril viackrát. Vo svojom vyjadrení z 31.8.2015 poukazoval, že zo strany

navrhovateľov došlo po uzavretí úverovej zmluvy k porušeniu zmluvných povinností, preto bol odporcom
na tunajší súd podaný návrh, ktorý sa viedol pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX. Krajský súd svojim rozsudkom
zo dňa 18.6.2015 potvrdil predmetný rozsudok Okresného súdu Prešov. Oba tieto rozsudky sú súčasťou
tohto spisu. Odporca pritom poukázal na to, že Okresný súd Prešov v konaní XXC/XXX/XXXX uviedol,že nezistil neprijateľnú zmluvnú podmienku, na základe ktorej by bol nárok uplatnený. Odporca teda
poukazoval na to, že vec - skúmanie prijateľnosti alebo neprijateľnosti podmienok z danej zmluvy už
prebehla prejudiciálne v konaní XXC/XXX/XXXX. Taktiež poukazoval na to, že v tomto konaní súd

posúdil zmluvu v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, preto rozsudok na plnenie vytvára z
hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o určovacej žalobe o zdržanie
sa výkonu záložného práva, nakoľko vychádza z rovnakého skutkového základu. Tento rozsudok
XXC/XXX/XXXX v sebe zahŕňa aj vyriešenie otázky existencie práva alebo právneho vzťahu, otázky
existencie neprijateľných podmienok. Teda nemôžu sa navrhovatelia domáhať vyriešenia otázky, ktorá

už bola v jednom konaní vyriešená. V danej súvislosti poukazovali na uznesenie NS SR sp. zn.
3Cdo/42/2006,podľaktoréhoprávoplatnýrozsudok,ktorýmbolorozhodnutéožalobenaplnenie,vytvára
prekážku veci právoplatne rozhodnutej voči žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva. Ak otázka,
či tu právny vzťah je alebo nie, resp. či tu právo je alebo nie je, bola respektíve musela byť posúdená
pri rozhodovaní o žalobe na plnenie z toho istého právneho vzťahu alebo práva.

Keďže navrhovatelia podľa odporcu žiadnym spôsobom nepreukázali skutočnosti uvádzané v žalobe,
zároveň absentuje preukázanie naliehavosti právneho záujmu, navrhovali, aby súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.

Z pripojeného rozsudku XXC/XXX/XXXX, kde odporca v tomto konaní vystupoval ako navrhovateľ a

navrhovatelia ako odporcovia, boli zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 58.970,02
Eur s príslušenstvom. Súd pri svojom rozhodovaní použil ustanovenia Obchodného zákonníka. Vo
svojom potvrdzujúcom rozsudku krajský súd dňa 18.6.2015 rozsudok prvého stupňa potvrdil. Jednalo
sa pritom o potvrdenie prvostupňového rozsudku pre zmeškanie.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občianskeho zákonníka“),

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 54 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba
založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak
nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej

príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa, alebo domáhať sa uspokojenie
pohľadávky z predmetného záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas
splnená.

Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,

schválenou dohodou dedičov o vyporiadanie dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu,
alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej
forme, ak záložné právo vzniká podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí
pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a záloh.

Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve, alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojením predaja zálohu podľa osobitných zákonov,
ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Počas konania došlo k zmene vlastníckeho práva na predmetnej nehnuteľnosti so súhlasom záložného
veriteľa, kedy vlastníčkou sa stala iba navrhovateľka v 1. rade. Právny zástupca navrhovateľov v 1. a
2. rade uviedol, že netrvá na podanom návrhu ako zástupca navrhovateľa v 2. rade. Toto vyjadrenie
právneho zástupcu navrhovateľov súd posúdil ako späťvzatie zo strany navrhovateľa v 2. rade a konanie

o návrhu navrhovateľa v 2. rade zastavil v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p..

Účelom záložného práva je zabezpečovať pohľadávku, preto záložné právo nemôže samo o sebe
existovať, je závislé čo do vzniku a trvania pohľadávky, ktorú má zabezpečovať. Záložné právo ako
právo akcesorické slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadne a

včasného nesplnenia, je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť sa spôsobom určeným v zmluve, predajom
zálohu na dražbe, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

V tomto prípade sa navrhovatelia v prvom rade domáhali, aby súd zaviazal odporcu k povinnosti zdržať
sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Z vykonaného dokazovania však nevyplýva to, že

by navrhovatelia, resp. následne len navrhovateľka opreli svoj návrh o relevantné dôvody a preukázali
súdu naliehavý právny záujem na takejto žalobe. Záložná zmluva uzatvorená 4.7.2008 bola uzatvorená
v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a v súlade s Občianskym zákonníkom, ale aj v zmysle
spotrebiteľského práva. Súd považuje záložnú zmluvu za zabezpečovací inštitút v zmysle Občianskehozákonníka a oprávnenosť tejto záložnej zmluvy odzrkadľuje aj výška úveru, ktorá bola poskytnutá zo
strany odporcu pre navrhovateľov a teda, že odporca v zmysle zákona zabezpečil svoju pohľadávku
záložným právom.

Netreba opomenúť skutočnosť, že odporca bol ako navrhovateľ úspešný v konaní XXC/XXX/XXXX,
kde bola nepochybne ustálená výška pohľadávky navrhovateľov a to na sumu 58.970,02 Eur. Táto
skutočnosť a tento právoplatný rozsudok nie je zanedbateľný pri posudzovaní samotného naliehavého
právneho záujmu o určení povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva. Navrhovatelia nepreukázali

naliehavý právny záujem a argumentácia zo strany právneho zástupcu odporcu, že naliehavým právnym
záujmom je samotná skutočnosť, že výkon záložného práva by narušil právo na obydlie tak, ako o tom
hovorí Európsky súdny dvor, nie je relevantná. Toto sa súdu javí ako právne vágne, pretože v takomto
ponímaní by záložné právo stratilo svoj zmysel pri každej nehnuteľnosti, v ktorej niekto býva a toto
predsa nemohol byť a ani nie je legislatívny zámer. Záložné právo je inštitút, ktorý je dlhodobo súčasťou
Občianskeho zákonníka a nie je možné si ho prispôsobovať v jednotlivých konaniach bez relevantnej

právnej argumentácie.

Súd má teda za to, že navrhovateľka nepredložila súdu relevantné dôkazy na preukázanie naliehavého
právneho záujmu na určení, aby súd zaviazal odporcu k zdržaniu sa výkonu záložného práva, preto súd
v tejto časti návrh zamietol.

Čo sa týka preskúmavania neprijateľných zmluvných podmienok, súd poukazuje na predchádzajúce
rozhodnutie XXC/XXX/XXXX, ktorý aj pri vyhlasovaní rozsudku pre zmeškanie podrobil zmluvu kontrole
v zmysle spotrebiteľského práva, krajský súd svojim rozsudkom tento rozsudok potvrdil. Kontrole
spotrebiteľského práva súd musí pristúpiť ex offo, a ak by sa v zmluve nachádzali neprijateľné zmluvné

podmienky, nemohol by rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Na podporu právnej argumentácie
súd len uvádza, že preskúmal úverovú zmluvu a podmienky, ktoré žiadala navrhovateľka vyhlásiť
ako neprijateľné a zistil, že zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky tak, ako to uvádza
navrhovateľka vo svojom návrhu, a preto aj v tejto časti návrh zamietol.

O trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 1 O.s.p. po právoplatnosti vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.