Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. október 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/569/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214219382
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214219382.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr.

Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: Quantum Credit, a.s., so
sídlom Bratislava, Tamášikova 23/C, IČO: 47 248 980, zast. splnomocnenkyňou: PERSPECTA Legal,
s.r.o., so sídlom tamtiež, IČO: 36 668 745, proti žalovanej: Y. W., nar. XX. A. XXXX, bytom Q. XXX, o
497,90 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k.
8C/293/2014-34 zo dňa 24. novembra 2014 v zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I/ zamietol návrh žalobkyne v celom rozsahu a II/
žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 43 ods. 1 písm. a/ a 12, § 78 ods. 9
zák. č. 351/2011 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov, § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods.
1, 2, 3, a 4, § 53a ods. 1 O.z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov).

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania, z pripojenej zmluvy o pripojení (č. l. 4) a dodatku k nej (č. l. 5) vyplýva, že právny
predchodca žalobkyne (pôvodne T Mobile, neskôr T Com a následne Slovak Telekom, a.s.) a žalovaná
uzavreli prvú písomnú zmluvu o poskytovaní služieb elektronickej komunikácie. Z pripojenej zmluvy o
pripojení (č. l. 8) a dodatku k nej (č. l. 9) vyplýva, že právny predchodca žalobkyne a žalovaná uzavreli
aj druhú písomnú zmluvu o poskytovaní služieb elektronickej komunikácie. Z pripojenej

faktúry s dátumom splatnosti 25.10.2011 (č. l. 11) vyplýva, že právny predchodca žalobkyne vyúčtoval
žalovanej sumu 248,95 eur ako zmluvnú pokutu. Uvedenú faktúru žalovaná neuhradila. Z pripojenej
faktúry s dátumom splatnosti 25.2.2012 (č. l. 12) vyplýva, že právny predchodca žalobkyne
vyúčtovalžalovanejsumu248,95eurakozmluvnúpokutu.Uvedenúfaktúružalovanáneuhradila.Právny
predchodca žalobkyne zmluvou o postúpení pohľadávky pohľadávku postúpil na žalobkyňu, ako to
vyplýva aj z pripojeného oznámenia o postúpení pohľadávky adresovaného odporkyni (č.l. 6 a č.l.
10). Z obsahu výpisu z obchodného registra na právneho predchodcu žalobkyne, ktorý je verejne

dostupný (K.) vyplýva, že právny predchodca žalobkyne mal v predmete svojej činnosti aj poskytovanie
telekomunikačných služieb. Z uvedeného je treba vyvodiť záver, že podľa ust. § 52 ods. 3 O.z. bola
žalobkyňa veriteľkou - dodávateľom (v prvom i druhom zmluvnom vzťahu). Žalovaná v zmluvnom vzťahu
(v prvom i druhom) vystupovala ako fyzická osoba - občan, teda ide o spotrebiteľku, ako to vyplýva zust. § 52 ods. 4 O.z. nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobkyňa opak tohto postavenia žalovanej nepreukázala
žiadnymi dôkazmi a ani ho netvrdila. Právny predchodca žalobkyne a žalovaná uzavreli v časti služieb

a ceny za služby platnú písomnú zmluvu o pripojení (prvú i druhú). Predmetom konanie
však nie je úhrada za služby, ale úhrada zmluvnej pokuty. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaná porušila svoju
zmluvnú povinnosť, lebo si nedobíjala kredit tak ako podľa zmluvy mala. Tvrdí, že práve z tohto dôvodu
jej vyfakturoval pripojenou faktúrou zmluvnú pokutu. Tvrdila, že konanie žalovanej je nekorektné, v
rozpore s dobrými mravmi. Výška zmluvnej pokuty nie je neprimerane vysoká. Z obsahu zmluvy aj

jej všeobecných obchodných podmienok a tiež vlastných poznatkov súdu prvej inštancie z
iných vecí žalobkyne a jej právneho predchodcu a iných právnych nástupcov aj v exekučných konaniach
vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený právnym predchodcom žalobkyne ako dodávateľom.
On určil, čo všetko v zmluve bude uvedené, v akom znení, aj čo sa týka všeobecných podmienok.
Zmluvné dojednania sú vypracované pre vopred bližšie neurčeného dlžníka - spotrebiteľa. Spotrebiteľ,
teda ani žalovaná sa na ich príprave nepodieľala a ani by nemohla docieliť nejakú zásadnejšiu zmenu

vopred pripravených podmienok. Okrem toho žalobkyňa nepreukázala, že podmienky zmluvy boli
žalovanouindividuálnevyjednané.Zobsahunávrhuanizpripojenýchfaktúrnevyplýva,zaakékonkrétne
porušenie, akej konkrétnej povinnosti, v ktorom konkrétnom čase žalobkyňa vyfakturovala žalovanej
zmluvnúpokutuprvúadruhú.Niejemožnévôbeczisťovať askúmať,čiakedyaakýmspôsobom
mala žalovaná porušiť a aké konkrétne povinnosti zo zmluvy o pripojení a jej dodatku. Nie je tak možné

posúdiť dôvodnosť návrhu žalobkyne. Okrem toho žalobkyňa nepreukázala existenciu platnej písomnej
zmluvy o zmluvnej pokute. Dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v zmluve sú totiž absolútne
neplatné a na dôvod absolútnej neplatnosti musí súd prihliadnuť v každom prípade, bez ohľadu na to, či
sa jej niekto dovolá, alebo nie. Žalobkyňa si zmluvnú pokutu uplatňuje z takej zmluvnej podmienky, ktorá
užbolaviacerýmiprávoplatnýmirozhodnutiamisúdovvyhlásenázdôvodujejneprijateľnostinaneplatnú.

Už viacerými právoplatnými rozhodnutia súdov vrátane súdov odvolacích bola zmluvná podmienka
týkajúcasazmluvnejpokutyvznení,akojevzmluve ajejdodatkuvtomtokonaníurčenánaneplatnú
z dôvodu jej neprijateľnosti. Jedným z nich, ktoré sa týka právneho predchodcu žalobkyne v tejto veci
a ide o rovnakú zmluvnú podmienku o zmluvnej pokute ako v danej veci je rozsudok Okresného súdu
Dunajská Streda 9C/61/2012-32 zo dňa 31.7.2012 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave

24Co/449/2012-77 zo dňa 13.11.2013. Aj právoplatným rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda
9C/53/2012-81 zo dňa 2.7.2013 bola zmluvná podmienka dojednaná v dodatku týkajúca sa zmluvnej
pokuty rovnakého znenia ako v danej veci určená z dôvodu jej neprijateľnosti za neplatnú. Aj v poradí
ďalším rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda 9C/65/2012-72 zo dňa 30.4.2013 bola takáto istá
zmluvná podmienka právneho predchodcu navrhovateľa určená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti.

Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Trnave 26Co/8/2013-99 zo dňa
9.9.2014. Ak už raz bola nejaká zmluvná podmienka z dôvodu jej neprijateľnosti určená za neplatnú,
dodávateľ má priamo zo zákona povinnosť zdržať sa uplatňovania a používania tejto podmienky so
všetkými spotrebiteľmi a nemôže si z nej uplatňovať nároky voči žiadnemu zo spotrebiteľov. Uvedené
sa vzťahuje aj na právnych nástupcov takéhoto dodávateľa a tým je aj žalobkyňu. Keďže napriek

zákazu používania neprijateľnej a z tohto dôvodu aj neplatnej zmluvnej podmienky si žalobkyňa z takejto
podmienky uplatňuje zaplatenie žalovanej sumy ako zmluvnej pokuty, je jej návrh nedôvodný čo do
zaplatenia zmluvnej pokuty. Žalovaná nebola povinná zaplatiť zmluvnú pokutu, preto sa nemohla s
jej plnením dostať ani do omeškania. Okrem toho súd prvej inštancie už opätovne nevyhodnocuje a
konštatuje neprijateľnosť a teda aj neplatnosť takejto podmienky, stačí ak sa odvolá na rozhodnutia už

existujúce, pretože povinnosťou dodávateľa jej zdržať sa jej uplatňovania v každej veci a táto povinnosť
sa vzťahuje ja na právnych nástupcov. Súd prvej inštancie nepriznal žalovanej právo na náhradu trov
konania, na ktoré by mala právo v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., keďže bola úspešná v konaní v celom
rozsahu a to z dôvodu, že si ich neuplatnila.

4. Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom svojej splnomocnenkyne odvolanie žalovaná, ktorým
sa domáhala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že podanej žalobe vyhovie v
celom rozsahu a uloží žalovanej povinnosť na náhradu trov konania vo výške 155,70 eur (za tri úkony
právnej služby po 34,86 eur, 3x paušálnu odmenu po 8,39 eur a 20% DPH). Argumentovala tým, že
predmetné rozsudky o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, na ktoré sa súd prvej inštancie v rozsudku

odvoláva boli vydané v roku 2012 a neskôr, pričom žalovaná uzavrela zmluvy v roku 2009, resp.2011,
teda ešte predtým než boli niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute vyhlásené za neprijateľné. V tejto
súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/325/2012 a následnýrozsudokOkresnéhosúduvRožňavesp.zn.4Co/106/2012,vzmyslektorýchjesúdpovinnýposudzovať
každý prípad individuálne s prihliadnutím na všetky okolnosti a osobitosti daného prípadu.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
podania odvolania, ďalej len O.s.p., akt. § 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len C.s.p.), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p., akt. § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom -

stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., akt. § 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 O.s.p., akt. 355 ods. 1 C.s.p.),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., akt § 127 a
§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/
O.s.p., akt. 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p., predtým § 212 ods. 1 O.s.p.),

s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380
ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno

priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p..

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu
žalobkyne bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o neexistencii nároku

žalobkyne na zaplatenie peňažnej sumy titulom zmluvných pokút, ktoré mali vyplývať z dojednaní
za porušenie povinností vyplývajúcich zo zmlúv o pripojení uzavretých medzi žalovanou a právnym
predchodcom žalobkyne.

8. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu

ním zvoleného spôsobu rozhodnutia. U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne
a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na
ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 C.s.p.), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť
tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá
C.s.p.) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa (§

387 ods. 2 C.s.p. in fine) nasledovné:

9. Treba dať za pravdu súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nepreukázala existenciu platných písomných
zmlúv o zmluvnej pokute, z ktorých by mala vyplývať odôvodnenosť žalobného nároku, preto zmluvné
pokuty nemožno považovať za platne písomne dojednané (§ 544 ods. 2 O.z. , ktorý sa s poukazom na §

1ods.2vspojenís§300až§302Obch.z.,vzťahujeinaobchodnoprávnevzťahy).Nedostatokzákonom
predpísanej písomnej formy právneho úkonu potom v zmysle § 40 ods. 1 O.z. robí dohodu účastníkov
absolútne neplatnou. Z neplatného zmluvného dojednania potom nemôže vzniknúť oprávnenie ani
povinnosť. Prvostupňový súd preto správne žalobu zamietol.

10. S poukazom na vyššie uvedené potom súd prvej inštancie správne v preskúmavanom
rozsudku žalobu žalobkyne, ktorou si uplatnila nárok na zmluvné pokuty, v celom rozsahu ako
nedôvodný zamietol. Odvolacie námietky vzhľadom k vyššie uvedenému už boli bez právneho významu,
pretože ak je zmluva absolútne neplatná nie je možné konštatovať neprijateľnosť zmluvnej podmienky
v rámci takejto zmluvy.

11. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie včítane správneho výroku o náhrade trov
konania, osobitne nenapadnutého, s použitím § 387 C.s.p., ako vecne správny, potvrdil.

12. Keďže žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, vznikol jej nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100%, s poukazom na ust. § 255 v spojení s § 396 ods. 1 a 2 C.s.p. Odvolací súd preto žalovanej
priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu (§ 262 ods. 1 C.s.p.). O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).13. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9
posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).