Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/103/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316201311
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8316201311.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. U. M. XXX, XXX XX A. U. M., zástup. JUDr. Antonom Wagnerom, advokátom, Kudlovská 1, Humenné
proti žalovanému: F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. U. M. XX, XXX XX A. U. M., o zrušenie vyživovacej
povinnosti pre plnoleté dieťa, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k.

6C/28/2016-22 zo dňa 01.03.2016 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej
inštancie účastníkom konania nepriznáva.

Nepriznáva účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) zrušil vyživovaciu
povinnosť žalobcu voči žalovanému, určenú uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn. 8C/571/1997
vo výške 800,- Sk (26,55 Eur), s účinnosťou od 10.2.2016 a žalovanému uložil povinnosť uhradiť
žalobcovi trovy konania vo výške 239,85 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu, v lehote 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že na strane žalovaného sa
zmenili pomery tým, že v súčasnosti sa už nepripravuje na svoje budúce povolanie, pričom na jeho
strane nie sú žiadne prekážky, ktoré by mu bránili v schopnosti živiť sa. Preto návrhu žalobcu na zrušenie
vyživovacej povinnosti pre plnoleté dieťa - žalovaného vyhovel a zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči
žalovanému.

3. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
účinného do 30.06.2016. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca a patrí mu náhrada trov
konania. Jeho trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 239,85 Eur, vypočítaných podľa
Vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Pri výpočte trov právneho zastúpenia súd prvej inštancie vychádzal z ustanovenia
§ 10 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z., V danej veci predmetom konania bolo zrušenie plnenia, určeného
na dlhší čas ako 5 rokov, teda súd prvej inštancie pri výpočte trov právneho zastúpenia vychádzal z

tarifnej hodnoty - 5 násobku ročného plnenia. Mesačné výživné pre žalovaného zo strany otca bolo
vo výške 26,56 Eur, teda ročné plnenie 318,72 Eur a 5 ročné plnenie 1593,60 Eur. Zo sumy 1593,60
Eur odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavuje sumu 71,37 Eur. Súd prvej inštancie priznal
žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 239,85 Eur (3 krát hlavný úkon po 71,37
Eur = 214,11 Eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie návrhu na začatie konania na súd, 3.
zastupovanie na pojednávaní dňa 1. 3. 2016 + 3krát paušál 8,58 Eur = 25,74 eur), vypočítaných podľa

Vyhl. č. 655/2004 Z.z..4. Proti tomuto rozsudku proti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.
Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6

MCdo/6/2013 zo dňa 26.2014, ktorý vyslovil, že ak v spore o zrušenie vyživovacej povinnosti vystupuje
dieťa na žalovanej strane a žalobe bude vyhovené, treba pri rozhodovaní o náhrade trov konania
zasadne aplikovať ust. § 143 O.s.p. a nie ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Uviedol, že súd prvej inštancie
sa spravoval nesprávnym právny názorom, nakoľko vyživovacia povinnosť k nemu ako žalovanému
bol stanovená súdnym rozhodnutím a to uznesením Okresného súdu Humenné, sp.zn. 8C/571/1997,

to znamená, že žalobca nemal inú možnosť ako dosiahnuť zmenu rozhodnutia súdu než podaním
návrhu na súd o zrušenie vyživovacej povinnosti. Stredoškolské vzdelanie musel predčasne ukončiť,
pretože s matkou nemali dostatok finančných prostriedkov a preto musel začať pracovať. Je zrejme,
že neexistuje príčinná súvislosť medzi jeho správaním a podaním návrhu. Mal za to, že objektívnu
skutočnosť, ktorá mala za následok zánik vyživovacej povinnosti (napr. skončenie štúdia), nemožno totiž
z hľadiska rozhodovania o trovách konania podľa § 143 O.s.p. hodnotiť ako správanie sa žalovaného,

ktoré zapríčinilo podanie takejto žaloby. Súd prvej inštancie mal aplikovať ust. § 143 O.s.p a nie § 142
ods. 1 O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania tak,
že účastníkom konania náhradu trov konania neprizná.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorý považoval napadnuté rozhodnutie

súdu prvej inštancie za vecne správne a zákonné. Uviedol, že žalobca sa na základe získaných
informácii domnieval, že žalovaný je schopný sa uživiť už dlhší čas. So žalovaným sa snažil žalobca
prostredníctvomprávnehozástupcu,akoajmatkyžalovanéhouzavrieťdohodu,ktorábybolapodkladom
pre súdne rozhodnutie. Napriek tejto snahe k realizácii dohody nedošlo a o stanovisku žalovaného sa
dozvedel až na pojednávaní dňa 01.03.2016. Bol presvedčený, že žalovaný mal dostatok času reagovať

na výzvu žalobcu, ako aj o tom že žalovanému vyplývala povinnosť spolupracovať so svojimi rodičmi v
zaujme starostlivosti o neho a jeho výchovu v zmysle ust. § 43 Zákona o rodine. Uvedené skutočnosti
mal by súd prihliadnuť pri rozhodovaní o trovách konania.

6.Kvyjadreniuprávnehozástupcužalobcusavyjadrilžalovaný,ktorýzotrvalnaobsahusvojhoodvolania

a dôvodoch a skutočnostiach v ňom uvedených.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p“) v zmysle pravidiel uvedených v §
470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p..), preskúmal napadnuté

rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p.
bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je
dôvodné.

8. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie rozhodoval o trovách konania podľa príslušných ustanovení

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p) účinných do 30.06.2016, odvolací súd posudzoval
vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie tiež podľa príslušných ustanovení O.s.p. účinných do
30.06.2016.

9. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci nemal úspech.

10. Podľa § 143 O.s.p. účinného do 30.06.2016 odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na
náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na

začatie konania.

11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie aplikoval zásadu úspechu v zmysle § 142 ods.1 O.s.p. a
priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania na náhradu ktorých zaviazal žalovaného.

12. Jedna zo zákonných odchýlok podmienky priznávania trov konania podľa úspechu účastníkov v
konaní bola zakotvená v ust. § 143 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Išlo o ustanovenie, ktoré zásadu
priznávania trov konania účastníkom podľa úspechu v konaní za splnenia v ňom uvedených podmienok
úplne popieralo. Toto ustanovenie zohľadňovalo situáciu, keď v konaní neúspešný žalovaný sa predzačatím konania správal tak, že nedal príčinu na podanie návrhu, t.j. že nezavinil, že si žalobca bol
nútený svoj nárok uplatňovať súdnou cestou. O takýto prípad ide aj v predmetnom konaní.

13. V danej veci sa žalobca (otec) návrhom podaným dňa 10.02.2016 domáhal zrušenia vyživovacej
povinnosti k žalovanému (syn) určenej vo výške 800,- Sk (26,55 eur) na návrh žalovaného zastúpeného
matkou uznesením Okresného súdu Humenné 8C/571/1997-10 zo dňa 21.05.1997. Ide teda o situáciu,
kedy zmenu tohto rozhodnutia súdu bolo možné pri zmene pomerov dosiahnuť len podaním žaloby
na súd o zrušenie vyživovacej povinnosti, ktorú podal žalobca ako osoba povinná plniť si túto

zákonnú povinnosť voči žalovanému. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v prvom výroku zrušil
vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanému, s účinnosťou od 10.2.2016. Rozsudok v tejto časti
nadobudol právoplatnosť dňa 14.04.2016. Ak žalobe bolo vyhovené, lebo žalobcovi zanikla vyživovacia
povinnosť k žalovanému cit.: ,,súd mal za preukázané z vykonaného dokazovania, že tohto dňa odporca
už mal schopnosť živiť sa sám“, žalovaný bol síce v konaní neúspešný avšak bez toho, aby žaloba proti
nemu bola podaná v dôsledku jeho protiprávneho správania.

14. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/6/2013
zo dňa 26.02.2014 cit.: ,,Z hmotného práva upravujúceho plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom vyplýva, že je to ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa
živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Zákon spája zánik tejto vyživovacej povinnosti s nadobudnutím

schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Ak teda nastane táto právna skutočnosť (napr. dieťa riadne
ukončí prípravu na budúce povolanie), jej okamžikom zaniká vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu
a rodič nie je preto povinný naďalej si túto zákonnú povinnosť plniť. Ak vyživovacia povinnosť rodiča
bola určená rozhodnutím súdu pre neplnenie si vyživovacej povinnosti, jeho zmenu možno dosiahnuť
len podaním návrhu na súd o zrušenie vyživovacej povinnosti (§ 163 ods. 1 O.s.p.). To znamená, že aj

v prípade, ak žalovaná strana zánik vyživovacej povinnosti nespochybňuje, účastník právneho vzťahu
(spravidla rodič) nemá inú možnosť ako dosiahnuť zmenu rozhodnutia súdu, než podaním návrhu na
súd o zrušenie vyživovacej povinnosti. Z uvedeného je teda zrejmé, že ak vyživovacia povinnosť rodiča
k dieťaťu zanikla (napr. dieťa riadne ukončilo vysokoškolské štúdium), bude dieťa ako žalovaná strana
v spore o zrušenie vyživovacej povinnosti neúspešné bez toho, aby žaloba proti nemu bola podaná

v dôsledku jeho protiprávneho správania. Ako to správne uvádza generálny prokurátor objektívnu
skutočnosť, ktorá mala za následok zánik vyživovacej povinnosti (napr. skončenie štúdia), nemožno
totiž z hľadiska rozhodovania o trovách konania podľa § 143 O.s.p. hodnotiť ako správanie sa odporcu,
ktoré zapríčinilo podanie takejto žaloby. Ak v spore o zrušenie vyživovacej povinnosti vystupuje dieťa na
žalovanej strane a žalobe bude vyhovené, treba preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania zásadne

aplikovať ustanovenie § 143 O.s.p. a nie ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.“

15. Všetky uvedené skutočnosti zakladajú dôvod, aby súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval
podľa ust. § 143 O.s.p., podľa ktorého má právo na náhradu trov konania žalovaný, hoci nebol v konaní
úspešný. Hoci žalovanému v zmysle ust. § 143 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania, odvolací

súd mu trovy konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania
podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie účastníkom konania
nepriznáva.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého žalobca ako neúspešný v odvolacom konaní nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania a úspešnému žalovanému žiadne preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním nevznikli,
preto náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná účastníkom konania.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).