Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/90/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221035
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113221035.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov

senátu JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobkyne: Q. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, právne zastúpenej JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom
v Prešove, Hlavná 61, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904 so sídlom
v Košiciach, Garbiarska 2, právne zastúpený: JUDr. Daniel Blyšťan, advokát so sídlom v Košiciach,
Rastislavova 68, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 29C/187/2013 - 173 zo dňa 26.11.2014 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Žalovaný je povinný n a h r a d i ť žalobkyni trovy odvolacieho konania vo výške 72,92 Eur v lehote
do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet advokátky JUDr. Zdeňky Vokálovej, so sídlom v
Prešove, ul. Hlavná 61.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) zrušil rozhodcovský
rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach č.k. 3C/318/2012 zo dňa 19.01.2012 a žalovanému uložil
povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 343,46 Eur.

2.Vosvojomrozhodnutíokreminéhouviedol,žeosobitnézmluvnédojednania(arozhodcovskádoložka)
podpísané žalobkyňou nie je možné posúdiť ako individuálne dohodnuté, pričom vyslovený právny názor
má oporu v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 3Cdo 1/2012, 5Cdo 61/2012, 6Cdo 13/2013. O náhrade
trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní okrem
iného uviedol, že konanie o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné odlíšiť od konania o zrušenie

rozhodcovského rozsudku, ktoré je osobitným konaním podľa zákona o rozhodcovskom konaní.
Žalovaný považuje za nesprávny skutkový a právny záver súdu o tom, že rozhodcovská doložka nebola
platná ani individuálne dojednaná. Žalobkyňa mala možnosť oboznámiť sa s jej obsahom a vôbec nebola
nútená ju podpísať. Ide o samostatne a osobitne podpísanú rozhodcovskú doložku mimo textu VPP.
Rozhodcovská doložka teda bola jednoznačne individuálne dojednaná, a preto ju treba považovať aj za
platný úkon oboch strán v spore. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť
a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.

§ 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.

6. Vo vzťahu k námietke žalovaného o nespotrebiteľskom charaktere konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že predmetom konania je síce žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, avšak prejednávanie spornej veci vzniklo práve z porušenia práva EÚ na

ochranu spotrebiteľa neprijateľnou zmluvnou podmienkou v poistnej zmluve žalovaného, ktorá má
navyše takisto bezpochyby spotrebiteľský charakter.

7. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci v súvislosti aj s dôvodmi uvádzanými žalovaným v
odvolaní bola otázka, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol a ktorá je
upravená v XV. časti VPP žalovaného, podľa ktorej všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia

sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, je podmienkou individuálne dojednanou (ako tvrdil žalovaný) a
v negatívnom prípade, či zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
(neprijateľná podmienka).

8. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

9. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

10. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

11. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12. V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách (,,Smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

13. V zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, sa zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho
zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

14. V danej veci sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou zo dňa
19.01.2012 na Okresnom súde Prešov s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej
vo Všeobecných poistných podmienkach (ďalej len „VPP“).

15. Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z

minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V
konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53 OZ upravil postupne
viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod písm. k/ bola
upravená až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008, kým hlavná
transpozícia bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 01.04.2004).

16. Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly.
Zároveň sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh
neprijateľných podmienok aj širšie ako odporúča smernica ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechaťnajprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom
zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“, (čl. 8 smernice).

17. Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil
režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho
výpočtu neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 OZ, resp. predtým § 53 ods. 3 OZ).
To znamená, že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
podľa tzv. generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 OZ, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených

v prílohe smernice alebo okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že
súd so zreteľom na ostatné zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku
ako neprijateľnú bez ohľadu na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor
pre rozhodcovské konanie bude len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy
zo strany spotrebiteľa.

18. Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá:
1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

19. Odvolací súd konštatuje, že o neplatnú doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne

v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (porov.
uznesenia Krajského súdu v Trnave vo veciach sp. zn. 10CoE/153/2011, sp. zn. 10CoE /30/2011, sp.
zn. 10CoE 109/2011).

20. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ je svojím obsahom najbližšie problémovej doložke ,,...vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní“. Toto ustanovenie bolo síce do právneho poriadku zavedené až čase
po uzavretí poistnej zmluvy, ale vzhľadom na to, že výpočet neprijateľných podmienok uvedený v

ustanovení§53ods.3Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvyneboltaxatívny,
nič nebráni tomu, aby súdy aj takúto zmluvnú podmienku posúdili ako neprijateľnú, pričom je potrebné
prihliadať aj na to, že s účinnosťou od 01.01.2008 (necelých jeden a pol mesiaca po uzavretí poistnej
zmluvy) bola zmluvná podmienka s takýmto obsahom výslovne deklarovaná ako neprijateľná.. Uvedené
ustanoveniesamávykladaťzpohľaduspotrebiteľaajehoochranyaniezpohľadudodávateľa.Nejdelen

o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá,
a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa nezvratné arbitráži.

21. Ako je zrejmé zo smernice, na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim
zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O typovú zmluvu vrátane rozhodcovskej doložky ide

aj v predmetnej právnej veci. Nepochybne ide o štandardnú typovú zmluvu medzi podnikateľom a
spotrebiteľom (čl. 1 ods. 1, čl. 2 písm. b/, c/ Smernice Rady 93/13/EHS).

22. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby
pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia,

čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak
niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný štátny súd.
Odvolacísúdpritomnepochybujeotom,žespotrebiteľ,ktorýsarozhodneosobitneindividuálnevyjednať
rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne
(„sólo“) vyjednávanie nedávalo zmysel.

23. Môže sa vyskytnúť otázka, či by vôbec spotrebiteľa napadla myšlienka namietať neprijateľnosť
rozhodcovskej doložky. Tú odvolací súd poukazuje na nutnosť objektívneho posúdenia rozhodcovskej
doložky a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita.
Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ, resp. § 53 ods. 4 OZ v

znení účinnom v čase zavretia zmluvy ) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho
posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu
platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky skonštatuje ako danú. Odvolací súdtak nadobudol presvedčenie, že aj toto konanie je prejavom nerešpektovania práv spotrebiteľov, resp.
reflexiou absencie nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu.

24. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach sa ponúka napríklad
osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Arbitráž môže fungovať, ale za
transparentných podmienok ako efektívny prostriedok ochrany a keď aj spotrebiteľ rozumie, o čo v
prípade rozhodcu ide.

25. Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy
ustanovený v OZ. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých
obchodných praktík (klamlivá obchodná praktika; § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa; ďalej len ,,ZOS“). Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď
nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú
pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany

spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do
všeobecných zmluvných podmienok versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na
samostatnom liste (hárku) papiera.

26. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných

podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, odvolací súd neprijíma, a odsudzuje ako
konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ
práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval
rozhodcovskú doložku.

27. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre

docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj
bez návrhu. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a
dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“

28. Dodávateľ s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky

a má poznať aj dôsledky ich používania. Dodávateľ musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky
mu súd nemôže vymôcť.

29. Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa rozumie ,,najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky

diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe,
využívanajmäomyl,lesť,vyhrážku,výraznúnerovnosťzmluvnýchstránaporušovaniezmluvnejslobody
(pre porov. § 4 ods. 8 ZOS).

30. Podľa cit. čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách ,,Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok“.

31. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení. To platí aj vo vzťahu, keď zmluvný vzťah obsahuje aj vedľajšie zmluvné ustanovenia
formulárovej povahy (záložné zmluvy, ručiteľské zmluvy, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské

zmluvy a pod.).

32. Možnosť zmeny obsahu štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé,
že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajšímzásahom tzv. súdnou kontrolou (porov. rozsudky Mostaza Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA
C 240/98-C 244/98).

33. Snaha názorovo uprednostniť jednostranný výklad zákona na strane odvolateľa evidentne naráža na
ciele práva Európskej únie, ktoré musí štát naplniť. Medzinárodná zmluva vrátane Zmluvy o fungovaní
EÚ má po jej ratifikácii prednosť a v hierarchii právnej sily je nad zákonom (čl. 7 ústavy). Lojalita k
aktom EÚ je zásadná a rešpektovanie judikatúry súdneho dvora je principiálnou otázkou. Odvolací súd
nechce relativizovať význam princípu právnej istoty vyplývajúci z právoplatného rozhodnutia, ale na

druhej strane ak ide o výnimočné a závažné okolnosti a naplnenie cieľov práva EÚ, súd ich má naplniť.

34.Podľačl.3ods.2smernice,,Podmienkasanepovažujezaindividuálnedohodnutú,akbolanavrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou“.

35.Možnosťponúknuťspotrebiteľovirozhodcovskékonanieničnemenínapodstatepovahyindividuálne
vyjednanej rozhodcovskej doložky.

36. Evidentne ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly, vrátane časti o
rozhodcovskomkonaní arovnakojezrejmé,žespotrebiteľ nemôžemeniťformulárovúzmluvuaniobsah

rozhodcovskej zmluvy vrátane rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Cieľ smernice garantovať
súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok sa týka: 1. dodávateľom vopred naformulovaných
klauzúl a 2. bez možnosti meniť ich obsah. Je pritom irelevantné, či niektorú časť zmluvy dodávateľ
osobitne spotrebiteľovi navrhol.

37. Podľa názoru vyjadreného v odvolaní by platilo, že všetky rozhodcovské zmluvy dohodnuté so
spotrebiteľom sú individuálne vyjednané len z dôvodu, že spotrebiteľ uviedol o jeden podpis v zmluve
navyše. Úplne by sa strácal cieľ a zmysel súdnej kontroly formulárových podmienok, ktorých obsah
spotrebiteľ nemôže nejako zmeniť. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok prijať alebo
odmietnuť, a na otázku, či si rozhodcovskú doložku vymienil, možno iba ťažko odpovedať kladne, keďže

jej obsah, vrátane relevantných pravidiel rozhodcovského procesu zjavne nepoznal.

38. Teória prezentovaná v odvolaní je v priamom rozpore s relevantnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka. Tu rovnako platí, že za podmienku, ktorá nie je individuálne vyjednaná, sa považuje
podmienka, ktorá bola vopred naformulovaná a spotrebiteľ nemôže meniť jej obsah. Ak by podstatu

individuálne vyjednanej zmluvnej podmienky determinovala bez ďalšieho možnosť výberu, zo súdnej
kontroly by boli vylúčené všetky formulárové typové zmeny a doplnky k pôvodnej zmluve, keďže bolo len
na spotrebiteľovi, či k formulárovým zmenám pristúpi. S tým sa odvolací súd nemôže stotožniť, keďže
by došlo k popretiu zmyslu a cieľa ochrany práv spotrebiteľa (Smernice 93/13/EHS) a k spochybneniu
ochrany a podpory efektívneho vnútorného trhu EÚ očisteného od nemorálnych zmluvných klauzúl.

Vo formulároch môžu byť pre spotrebiteľa dôležité, ale aj nepotrebné veci, no spoločným znakom za
každých okolností je, že spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah formulára . Buď ho akceptuje alebo
zmluva nevznikne. Súdna kontrola bola vytvorená práve z dôvodu ochrany pred diktátom formulárových
zmlúv, vrátane formulárových zmien a doplnkov pripravených vopred dodávateľom. Uvedený cieľ
žalovaný náležite nedocenil, resp. nesprávne interpretoval, o to viac, že ide o medzinárodný záväzok

Slovenskej republiky k EÚ.

39. Tento záver možno vystihnúť z judikatúrneho vývoja súdneho dvora v rozhodnutí Pohotovosť/
Korčkovská (bod 50.). Preto aj ochrana poskytovaná súdom vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej
podmienke je o presadení noriem vyššej právnej sily a záväzku štátu prijať všetky kroky nevyhnutné na

to, aby nekalá podmienka spotrebiteľa nezaväzovala. Pri dôslednom aplikovaní judikatúrnych záverov
súdneho dvora tak aj súd prvej inštancie ako článok súdnej sústavy EÚ a ako orgán členského štátu
EÚ postupoval náležite a rozhodol vecne správne tým, že poskytol ochranu spotrebiteľovi pred nekalou
rozhodcovskou doložkou.

40. Moc rozhodcu rozhodovať spory nie je delegovaná zo strany žiadneho verejnoprávneho subjektu
(uznesenie ÚS ČR IV. ÚS 130/02). Súd prvej inštancie interpretoval a aplikoval právo v súlade s
medzinárodnou zmluvou.41. Nevhodné predkladanie zmluvných podmienok sa týka smernice Európskeho parlamentu a Rady z
11.5.2005 2005/29ESonekalýchobchodnýchpraktikáchpodnikateľovvočispotrebiteľomnavnútornom
trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady

97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004
(„Smernica o nekalých obchodných praktikách“). Odvolací súd pripomína, že OZ v rovine vnútroštátnej
zakotvuje normatívne mantinely posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

42. Na strane žalovaného je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si vo svetle vyššie uvedených

požiadaviek odvolacieho súdu (nielen formálne) individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto
smere popri nedôslednej argumentácii neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy podporujúce
záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky. Nie spotrebiteľ má dokázať, že nedošlo k
individuálnemu vyjednaniu, ale dodávateľa zaťažuje bremeno presvedčivo preukázať individuálne
vyjednanie, ani tento aspekt nie je v odvolaní zohľadnený. Z predloženej zmluvy nevyplýva individuálne
vyjednaná rozhodcovská doložka a žalovaný neoznačil žiadne iné relevantné dôkazy. Ak si spotrebiteľ

individuálne vyjednal rozhodcovskú doložku, potom by muselo platiť, že si individuálne (podľa predstav
spotrebiteľa) vyjednal aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však takýto záver rozhodne nemožno
prijať. Dôvodne teda možno konštatovať, že žalovaný si dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní
rozhodcovskej doložky nesplnil.

43. Žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah predmetnej doložky. Mohla ju buď prijať ako celok alebo
odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej doložky bol dodávateľom (žalovaným) vopred pripravený a na jej
obsahu žalobkyňa nijakým spôsobom neparticipovala. Už len tento samotný fakt spochybňuje tvrdenie
žalovaného, že ide o individuálny návrh žalobkyne na riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom
konaní.

44. Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, na ktorú žalovaný poukazoval v odvolaní, že vyjednaniu
tejto rozhodcovskej doložky predchádzal záznam sprostredkovateľa poistenia o potrebách klienta, ktorý
bol spísaný pri uzatváraní poistnej zmluvy. Ak by sa žalobkyňa rozhodla osobitne individuálne vyjednať
rozhodcovskú doložku, zaiste by tento záznam o sprostredkovaní poistenia, aj samotná zmluva neboli

na predtlačenom formulári, ale osobitne konkrétne vyjednané a špecifikované tak, aby odrážali to, čo
si žalobkyňa individuálne želá.

45. Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta k predmetnej poistnej
zmluve preukazuje, že v danom prípade opäť ide o predtlačený formulár, kde žalobkyňa nemala na výber

možnosť individuálne dohodnúť obsah podmienky. Takto predtlačený formulár (aj keď vo forme záznamu
sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta), odvolací súd nepovažoval za dôkaz,
ktorý by potvrdzoval, že žalobkyňa individuálne dojednala rozhodcovskú doložku. Na tejto okolnosti
nič nemení ani to, že predmetné poistenie bolo dojednané sprostredkovateľom poistenia v zmysle
zákona č. 340/2005 Z.z. Sprostredkovateľ poistenia je totiž osobou, ktorá reprezentuje poisťovňu, koná

v jej záujme a v jej prospech, čo znamená, že samotná okolnosť takejto formy dojednávania poistného
vzťahu nemôže byť na ujmu hodnotenia zmluvných podmienok dojednaných pri tomto poistení v zmysle
Smernice Rady č. 93/13/EHS.

46. Z obsahu spisu a napokon aj tvrdenia samotného žalovaného nevyplýva, že by ako dodávateľ

vysvetlil žalobkyni význam rozhodcovskej doložky, pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť tento proces a
po preukázateľnom poučení, jej dal na výber sa rozhodnúť. Preto, ak napríklad spotrebiteľ mal vyjednať
tento súkromný proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať.

47. V danej veci je nezanedbateľná aj tá skutočnosť, že v predmetnej veci napr. trovy rozhodcu (276,-

Eur) prevyšujú vymáhanú istinu pohľadávky vo výške 108,05 Eur. Už len táto skutočnosť predstavuje
neprimeranosť arbitrážneho procesu.

48.Odvolacísúdsapretonestotožnilstým,žerozhodcovskádoložkabolaindividuálnedojednanámedzi
účastníkmi konania.

49. Predkladanie takto dohodnutých rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú
pravidlá arbitráže, nevenujú pozornosť tejto časti formuláru, pretože táto doložka je zakotvená dovšeobecných zmluvných podmienok vyhotovenej v štandardnej rozhodcovskej zmluve, na samostatnom
liste - hárku papiera, odvolací súd považuje za nevhodné.

50. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora a na tú skutočnosť, že
priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky (Mostaza Claro, bod 25. - 27., C
168/05, Océano Grupo Editoria, Asturcom, a iné).

51. Dodávateľ (žalovaný) s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné

podmienky, má poznať aj dôsledky ich používania.

52. Na týchto záveroch nič nemení ani eventuálne odlišná judikatúra iných súdov, nakoľko v predmetnej
veci v zmysle vyššie uvedeného i v zmysle záverov súdu prvej inštancie nemožno konštatovať osobitosť
dojednania tejto zmluvnej podmienky v podobe rozhodcovskej doložky.

53. K námietkam žalovaného, že rozhodcovská doložka nevyžadovala od spotrebiteľa, aby výlučne
všetkysporyboliriešenépredrozhodcovskýmsúdomodvolacísúdlenzdôrazňujeznenierozhodcovskej
doložkyvOsobitnýchzmluvnýchdojednaniachvbode2:„Poistník(poistený)apoisťovňatýmtovyjadrujú
obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek
sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a

rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenia chápu
zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.“ a v časti XV. VPP bod 1: „Poisťovňa a poistník sa dohodli,
že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní...“.

54. Na základe uvedeného je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci správne postupoval,

pokiaľ návrhu vyhovel v dôsledku porušenia predpisov zabezpečujúcich ochranu spotrebiteľa a v
nadväznosti na túto okolnosť rozsudok rozhodcovského súdu zrušil.

55. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si jeho dôvodov
ako správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

56. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná a tomu zodpovedá aj výrok o náhrade trov odvolacieho
konania postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Súd priznal žalobkyni náhradu
trov odvolacieho konania v ňou uplatnenej a vyčíslenej výške 72,92 Eur, a to za vyjadrenie k odvolaniu
zo dňa 27.02.2015 vo výške 64,53 Eur a režijný paušál vo výške 8,39 Eur, ktoré je žalovaný povinný
zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

57. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).