Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. november 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/208/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115212578
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115212578.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcov: 1/. I.. M. S., T..

XX.X.XXXX, U. H. S.. I. XXX/XX, XXX XX G., X/ I.. F. S. S., T.. XX.X.XXX, U. H. R. X, XXX XX C., právne
zastúpených JUDr. Vieroslavou Vočkovou, advokátkou so sídlom Kúpeľná 6663/6, 080 01 Prešov p r
o t i žalovanému: SANKUR - SABINOVSKÁ, s.r.o. so sídlom Konštantínova 17, 080 01 Prešov, IČO:
44040431, právne zastúpeného JUDr. Martinom Salokom, advokátom so sídlom Zvonárska 8, 040 01
Košice, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

I. žalobu zamieta,

II. p r i z n á v a žalovanému voči žalobcom v l. a 2.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX žiadali zaviazať žalovaného na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.748,11 Eur.

2. Žalobu odôvodnili tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorili so žalovaným kúpnu zmluvu so zriadením
vecného bremena v predmete kúpy nehnuteľností konkrétne bytu č. 4, nachádzajúceho sa na 1.
poschodí bytového domu, súpisné č. XXXXX so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu, vrátane podielu na pozemku KNC XXXX/XX a garáže vedených na LV

XXXXX Z. XXXX s tým, že celková výmera podlahovej plochy bytu je 88 m2.

3. Na základe znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou V.. J. B. č. XXX/XXXX zistili, že v zmysle
kúpnej zmluvy bolo zo strany kupujúcich uhradená kúpna cena za podlahovú plochu 83,95 m2, avšak
táto podlahová plocha je iba v rozsahu 79,13 m2.

4. Z uvedeného dôvodu preto žiadajú zaviazať žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo

výške rozdielu zodpovedajúceho zaplatenej kúpnej ceny za výmeru 83,95 m2 a kúpnej ceny, ktorú by
boli povinní zaplatiť pri výmere 79,13 m2 vo výške 925,46 Eur/m2, čo predstavuje sumu 3.748,11 Eur.

5. Žalovaný žiadal žalobu ako dôvodnú zamietnuť zo vznesením námietky premlčania.

6. Súd na základe skutkových tvrdení strán, výsluchom žalobcu v 1.rade, konateľa žalovaného, svedkov
V..Z.. Z. R., V..Z.. C. R., oboznámením listín a to: kúpnej zmluvy, znaleckého posudku č. 111/2013,

kolaudačného rozhodnutia, výpisov z LV, návrhom dohody o mimosúdnom vyrovnaní, preberacím
protokolom o odovzdaní a prevzatí bytu a garáže, ako aj porealizačným zameraním stavby zistil tento
skutkový stav:7. Strany sporu dňa XX.XX.XXXX uzatvorili kúpnu zmluvu so zriadením vecného bremena v predmete
kúpy nehnuteľnosti a to bytu č. 4 na 1. poschodí, vchodu číslo 1 v bytovom dome číslo súp. XXXXX,
postavenom na parcele KNC XXXX/XX s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu a podielom na pozemku parcele KNC XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria 273
m2, ktorého veľkosť je 88/792 v podiele pod B8 v celosti, čo predstavuje výmeru na pozemku 30,3
m2 vedených na LV č. XXXXX, a ďalej garáže č. súp. XXXXX postavenej na parcele KNC XXXX/XX a
parcely KNC XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria 22 m2 v podiele pod B1, vedenej na LV č. XXXX.

8. Podľa článku II. zmluvy, sa žalobcovia v 1. a 2. rade ako kupujúci zaviazali v prospech žalovaného
ako predávajúceho uhradiť dohodnutú kúpnu cenu vo výške 99.582 Eur s tým, že prvá časť vo výške
9.958,20 Eur bola uhradená pred podpisom tejto zmluvy vo forme zálohy a druhá časť 89.623,80 Eur
bude vyplatená v lehote do XX.XX.XXXX hypotekárneho úveru.

9.PodľačlánkuIV.zmluvy,odpredávanýbytč.4sanachádzanauliciR.XD.C.apozostávaz3obytných

miestností a príslušenstva, ktorým je predsieň, chodba kuchyňa, technická miestnosť, kúpeľňa, WC,
balkón o výmere 8,4 m2 a pivnica č. 4 o výmere 4,95 m2 nachádzajúcich sa v suteréne bytového domu.
Celková výmera podlahovej plochy bytu je 88 m2. Vybavením bytu je všetka jeho vnútorná inštalácia
okrem stúpacích vedení, ktoré sú určené na spoločné užívanie. Predmetom kúpy je holobyt - byt je bez
vnútorného vybavenia.

10. V zmysle znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného V.. J. B. žalobcovia zistili, že obývacia

izba v rozpore s porealizačným zameraním má podlahovú výmeru 27,65 m2, spálňa 10,85 m2, detská
izba 10,36 m2, šatník 6,20 m2, chodba 4,29 m2, kuchyňa 5,92 m2, predsieň 4,65 m2, kúpeľňa + WC 6,60
m2, kotolňa 2,61 m2, pivnica 4,82 m2, čo predstavuje podlahovú plochu 83,95 m2. V zmysle uvedeného
znaleckého posudku technická hodnota bytu tak bola 75.361,60 Eur, čo predstavuje 925,46 Eur na m2
podlahovej plochy bytu.

11. Žalobca v 1.rade uviedol, že na túto skutočnosť, že po uvedenom zistení upozornil konateľa
spoločnosti žalovaného a žiadal, aby mu tento titulom bezdôvodného obohatenia vrátil sumu 3.800 Eur.

12. Konateľ spoločnosti žalovaného mu povedal, že je ochotný zaplatiť maximálnu sumu 2.000 Eur, ale

nakoniec sa dohodli na sume 2.500 Eur. Za tým účelom vypracoval návrh dohody o urovnaní, ktorý
konateľ spoločnosti žalovaného odmietol zaplatiť s tým, že mu podáva ruku ako slovo chlapa. Následne
na jeho požiadavku už odmietol reagovať, avšak na podporu uznania svojho nároku súdu predložil výpis
ich vzájomných SMS správ. Podľa názoru žalobcu v 1.rade týmto uznal svoj omyl.

13. Žalovaný uviedol, že kúpna cena v predmete prevodu nehnuteľností bola stanovená dohodou za
celú nehnuteľnosť, pričom žalobcovia v 1. a 2. rade jednoznačne vyhlásili, že sa oboznámili s technickým
stavom predmetu kúpnej zmluvy a dokonca vykonali jeho ohliadku. Je toho názoru, že predmetnú
nehnuteľnosť kupovali za dohodnutú kúpnu cenu a nie ako v súčasnosti tvrdia v žalobe, že kúpna cena
bola stanovená za 1 m2 podlahovej plochy, a preto nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia.

Pokiaľ ide o uvádzanú podlahovú výmeru bytu v kúpnej zmluve v rozsahu 88 m2, dňa 2.XX.XXXX
disponoval porealizačným zameraním stavby bytového domu vyhotoveným spoločnosťou A.P.H. Ateliér
s.r.o. vypracovaným V..Z.. Z. R. Z. R. C. G. V..Z.. C. R. Z. schváleným Mestom Prešov, z ktorého
vyplýva, že interiérová podlahová plocha bytu č. 4 je 88,33 m2. Z uvedeného dôvodu sú preto tvrdenia
žalobcov, že ich uviedol do omylu, ako neopodstatnené, keďže vychádzal z odsúhlasenej projektovej

dokumentácie a preberacieho protokolu, ktorý žalobcovia riadne prevzali.

14. Na základe uvedeného preto má za to, že nebola naplnená žiadna zo skutkových podstát
bezdôvodného obohatenia.

15. Žalobcovia v 1. a 2. rade pôvodne žalobu odôvodnili tým že, že žalovaný ich uviedol do omylu
uvedením nesprávnej podlahovej plochy bytu, ktorá je v rozpore so zistením podľa predloženého
znaleckého posudku.16. Podaním doručeným súdu dňa 3.XX.XXXX uviedli, že je konaním žalovaného naplnená skutková
podstata bezdôvodného obohatenia získaním majetkového prospechu bez právneho dôvodu, ktorý od
počiatku neexistoval a to neexistenciou takej výmery podlahovej plochy bytu, za akú bola uhradená

kúpna cena.

17. Zároveň v uvedenom podaní poukázali na ust. § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého podľa ich názoru ide o faktickú vadu bytu, nakoľko tento nemal v danom čase také vlastnosti,
aké deklaroval predávajúci v kúpnej zmluve.

18. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania žalovaného majú za to, že na strane žalovaného išlo o
úmyselnékonaniesuvedením,žesúdnemôžeprihliadaťnavznesenúnámietkupremlčaniaspoukazom
na ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

19. Súdu bolo predložené kolaudačné rozhodnutie bytového domu zo dňa X.XX.XXXX, v zmysle ktorého

podlahová plocha bytu č. 4 je 82,65 m2 a prislúchajúcej pivnice 4,95 m2.

20. Podľa predloženého porealizačného zamerania vypracovaného spoločnosťou Z..C..R.. Z., G..r.o.
podlahová plocha bytu č. 4 je 88,33 m2 s uvedením podlahovej plochy predsiene a chodby 4,74 m2,
WC 2,60 m2, kuchyne 5,87 m2, obývacej izby 27,98 m2, chodby 3,93 m2, kúpeľne 6,73 m2, izby 10,19

m2, spálne 11,13 m2, šatníka 6,61 m2 a balkóna 8,55 m2.

21. Žalobcovia v 1. a 2. rade dňa XX.XX.XXXX podpísali preberací protokol o odovzdaní a prevzatí bytu
a garáže v predmete uvedenia, že ide o odovzdanie a prevzatie nehnuteľnosti holobytu č. 4 s pivnicou
o celkovej podlahovej ploche 88 m2, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach

a pozemku, vrátane kolaudačného rozhodnutia, bezpečnostnej karty, záverečnej správy inžiniersko-
geologickéhoprieskumu,revíznychsprávelektrickéhozariadeniabytu,protokolovotlakovýchskúškach,
záručného listu od merača tepla a plastových okien, vyhlásenia o zhode na výmenník, záručného listu na
strešnýplášť,pôdorysnéhonákresubytu,dvochkskľúčovoddverígaráže,záručnéholistunavyklápacie
garážové vráta, vyhlásenia zhody na vyklápacie garážové vráta, ako aj rozhodnutia o určení súpisného

čísla.

22. Žalovaný uviedol, že s nárokom žalobcov nesúhlasil, napriek tomu ho žalobca v 1.rade opakovane
obťažovaltelefonicky,SMSsprávami,akoajosobnenanímrealizovanýchstavbáchstým,žehooklamal
ohľadom plochy bytu. On osobne nerealizoval porealizačné zameranie podlahových plôch bytov, keďže

nie je odborne spôsobilou osobou, preto toto zameranie pre neho realizovala určená spoločnosť. Poprel
aby predložený výpis SMS správ sa týkal ich vzájomnej komunikácie, ktorou sa mal zaviazať v prospech
žalobcov vydať bezdôvodné obohatenie.

23. Svedkovia uviedli, že porealizačné zameranie predmetnej stavby bolo realizované na žiadosť

investora po ukončení výstavby všetkých stavebných konštrukcií a priečok. Keďže v predmetnom
bytovom dome mali jednotlivé bytové jednotky rôzne podlahové plochy, bola ku každej bytovej jednotke
vypracovaná legenda miestností so zakreslením interiéru bytu, vrátane sadrokartónových priečok. Podľa
stavebnej terminológie sa rozlišuje podlahová, úžitková a obytná plocha. Pokiaľ ide o podlahovú plochu
bytu, tak sa vychádza z celkovej plochy bytu, vrátane nosných konštrukcií. Úžitková plocha je plocha

jednotlivých miestnosti, bez priečok a obytnými plochami sú iba plochy určené na bývanie.

24. V danom prípade podľa žiadosti investora bolo realizované porealizačné zameranie podlahových
plôch jednotlivých bytových jednotiek s vypracovaním legendy miestnosti, obsahom ktorej bolo uvedenie
jednotlivých miestností bytovej jednotky s ich podlahovými plochami spolu so zakreslením interiéru bytu.

Podľa porealizačného zamerania podlahová plocha bytu bola 88,33 m2.

25. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu
podľa ustanovení § 49a , 140
, § 145 ods. 1 ,§479, § 589 ,
§ 701 ods. 1 a § 741b ods.
2 , považuje sa právny úkon za

platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený
vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40 ). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o
cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom

dotknutý, neplatnosti dovolá.

26. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

27. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie

§ 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Nepremlčujúsatakistoprávazvkladovnavkladnýchknižkáchalebonainýchformáchvkladovabežných
účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

28. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa

premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali,

prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

29. Podľa § 597 Občianskeho zákonníka, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci
kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu
povahearozsahuvady;akideovadu,ktorárobívecneupotrebiteľnou,mátiežprávoodzmluvyodstúpiť.

Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti,
najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže
nepravdivým.

30. Podľa § 599 Občianskeho zákonníka, vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného

odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol
najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.
Právo na náhradu nevyhnutných nákladov môže kupujúci uplatniť na súde, len ak náklady
predávajúcemu oznámi v lehote uvedenej v odseku 1.

31. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že strany sporu dňa XX.XX.XXXX uzatvorili kúpnu

zmluvu v predmete kúpy bytu č.4, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
zariadeniach bytového domu, garáže, vrátane pozemku zastavaného garážou vedených na LV č.
XXXXX Z. XXXX, kat. územie Prešov.33. V zmysle článku II. zmluvy, si strany sporu dohodli kúpnu cenu v predmete kúpnej zmluvy vo výške
99.582 Eur s tým, že prvá časť kúpnej ceny vo výške 9.958,20 Eur bola vyplatená pred podpisom zmluvy
a zostávajúca časť bude vyplatená prostredníctvom hypotekárneho úveru do XX.XX.XXXX.

34. V zmysle článku IV. zmluvy, odpredávaný byt pozostáva z 3 obytných miestností a príslušenstva,
ktorým je predsieň, chodba, kuchyňa, technická miestnosť, kúpeľňa, WC a balkón o výmere 8,4 m2 a
pivnica č. 4 o výmere 4,95 m2, čo predstavuje 88 m2.

35. Žalobcovia na základe znaleckého posudku vypracovaného V.. J. B. Č.. XXX/XXXX F. S.
XX.XX.XXXX mali zistiť, že podlahová plocha bytu je 83,95 m2 s uvedením rozdielnych podlahových
plôch obývacej izby, spálne, detskej izby, šatníka, chodby, kuchyne, predsiene, kúpeľne, WC, kotolne,
ako aj pivnice.

36. V zmysle uvedeného znaleckého posudku tak podlahová plocha bytu je 79,13 m2 oproti podlahovej

ploche bytu bez pivnice deklarovanej žalovaným v kúpnej zmluve v rozsahu 83,95 m2. Keďže uvedeným
znaleckým posudkom bola určená technická hodnota bytu 75.361,60 Eur, čo predstavuje 925,46 Eur/
m2, domáhali sa voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu deklarovanej
podlahovej plochy bytu v kúpnej zmluve v rozsahu 83,95 m2 a podlahovej plochy podľa predloženého
znaleckého posudku v rozsahu 79,13 m2, čo predstavuje 4,05 m2, a teda výška bezdôvodného

obohatenia je v sume 925,46 Eur/m2 v celkovej výške 3.748,11 Eur.

37. Žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia zdôvodňovali tým, že na strane žalovaného došlo k
vzniku majetkového prospechu získaného bez právneho dôvodu neexistenciou takej výmery podlahovej
plochy bytu, za akú bola uhradená kúpna cena.

38. Súd sa s týmto názorom o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného nestotožnil,
keďže podlahová plocha bytovej jednotky bola určená na základe porealizačného zamerania odborne
spôsobilým subjektom a táto bola určená vrátane sadrokartónových priečok umiestnených v bytovej
jednotke. Podľa stavebnej terminológie podlahová plocha bytu predstavuje podlahovú plochu, vrátane

sadrokartónových priečok a úžitková plocha predstavuje plochu bytu bez plochy zastavanej uvedenými
stavebnými konštrukciami. V zmysle porealizačného zamerania tak podlahová plocha bytu, vrátane
príslušenstva bol určená v rozsahu 88,33 m2 a v kúpnej zmluve bola táto plocha uvedená v rozsahu
88 m2.

39. Z predloženého znaleckého posudku vypracovaného V.. J. B. nebolo možné zistiť akým spôsobom
realizovala zameranie podlahovej plochy bytu a tento zároveň obsahoval aj rozdielne zameranie

príslušenstva bytu oproti predloženému porealizačnému zameraniu stavby (znalecký posudok č. XXX/
XXXX obsahoval zameranie plochy kotolne, avšak nie balkóna; pričom predložené porealizačné
zameranie obsahovalo plochu balkóna, ale nie plochu kotolne). Súd zamietol návrhy žalobcov na
doplnenie dokazovania za účelom odstránenia zistených rozporov a to s poukazom na vznesenú
námietku premlčania.

40. Aj v prípade vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného získaním majetkového
prospechubezprávnehodôvoduuvedenímväčšejpodlahovejplochybytu,jehovýškabynezodpovedala
matematicko-technickému výpočtu žalobcov.

41. Keďže kúpna cena stranami sporu bola určená jednotnou cenou za bytovú jednotku, jej
príslušenstvo, za spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a
pozemku zastavaného bytovým domom, za prevod garáže, ako aj pozemku zastavaného garážou
bez určenia jednotkovej kúpnej ceny za m2 podlahovej plochy bytu, nie je možné pri určení výšky
bezdôvodného obohatenia tak vychádzať z technickej hodnoty bytu v zmysle záverov predloženého

znaleckého posudku.

42. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia
doba a to subjektívna a objektívna. Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovenýodlišne, na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia
doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť, hoci by boli ešte
podmienky pre plynutie subjektívnej premlčacej lehoty.

43. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený
skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že
na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získa. Pre
začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby a to tak 3-ročnej, ako aj 10-ročnej v prípade úmyselného

bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne
došlo.

44. Aj keď sa žalobcovia v 1. a 2. rade o prípadnom vzniku bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného mali dozvedieť až na základe znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
objektívna premlčacia lehota začala plynúť zaplatením kúpnej ceny za prevod nehnuteľností v

predmete kúpnej zmluvy, ktorá bola vyplatená k XX.XX.XXXX. V danom prípade zaplatenie kúpnej
ceny žalovanému je rozhodujúcim okamihom, kedy malo dôjsť podľa tvrdenia žalobcov k vzniku
bezdôvodného obohatenia prijatím majetkového prospechu bez právneho dôvodu nad skutočnú výmeru
prevádzanej bytovej jednotky.

45. S poukazom na doručenie žaloby dňa XX.X.XXXX, t. j. po uplynutí objektívnej 3-ročnej premlčacej
lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd nárok žalobcov zamietol.

46. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia pre aplikáciu 10-ročnej premlčacej lehoty v prípade,
ak išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Na strane žalovaného nebolo preukázané, aby úmyselne (či

už v priamom alebo nepriamom úmysle) v kúpnej zmluve v predmete prevodu bytovej jednotky uviedol
väčšiu výmeru jej podlahovej plochy oproti faktickému stavu.

47. Z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že v kúpnej zmluve bola uvedená
podlahová plocha bytu vo výmere podľa porealizačného zamerania stavby vypracovaného subjektom,

ktorý bol odborne spôsobilý realizovať uvedenú činnosť. Z uvedeného dôvodu je preto vylúčené, aby
žalovaný aj v prípade uvedenia nesprávnej výmery podlahovej plochy oproti faktickému stavu konal v
úmysle získať na úkor žalobcov majetkový prospech.

48. Ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa aplikuje pri synalagmatických plneniach

z neplatnej alebo zrušenej zmluvy, kedy súd prihliadne na námietku premlčania len vtedy, ak by aj
druhý účastník mohol premlčanie namietať. Keďže žalobcovia sa nedomáhali vydania bezdôvodného
obohateniazneplatnej,prípadnezrušenejzmluvy,jeichargumentáciaaplikáciouuvedenéhozákonného
ustanovenia nedôvodná.

49. S poukazom na zmätočnosť právnej argumentácie žalobcov súd v krátkosti zaujme stanovisko aj k
námietkam žalobcov v zmysle ust. § 49a a § 597 Občianskeho zákonníka.

50. V danom prípade žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia o neplatnosti kúpnej zmluvy pre
rozpor s ust. § 49a Občianskeho zákonníka, teda že konali v omyle vychádzajúceho zo skutočností,

ktoré boli pre uzatvorenie kúpnej zmluvy rozhodujúce.

51. Právny úkon uzatvorený v rozpore s ust. § 49a Občianskeho práva má za následok iba tzv.
relatívnuneplatnosťprávnehoúkonuvzmysleust.§40aObčianskehozákonníka.Právonadovolaniesa
relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčí vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe, ktorá začne

plynúť odvtedy, keď sa právo mohlo vykonať po prvýkrát. Rozhodným okamihom pre určenie začiatku
plynutia premlčacej doby je urobenie právneho úkonu a to aj vtedy, keď sa pre účinnosť právneho úkonu
vyžaduje rozhodnutie príslušného orgánu.

52. S poukazom na vznesenú námietku premlčania uplynutím všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty

od uzatvorenia kúpnej zmluvy, by súd už na prípadné nároky žalobcov z relatívne neplatného právneho
úkonu prihliadať nemohol. Zároveň je nedôvodná argumentácia žalobcov odkazom na ust. § 597
Občianskeho zákonníka, keďže žalobcovia preukázateľne si voči žalovanému v prekluzívnej 24-
mesačnej lehote podľa § 599 Občianskeho zákonníka neuplatnili žiaden z nárokov za zistené vadypredmetu kúpy uvedených v ust. § 597 Občianskeho zákonníka, preto aj z uvedeného dôvodu je žaloba
voči žalovanému nedôvodná.

53. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

54. Podľa § 262 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

55. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Aksúdrozhoduječiastočnýmrozsudkomalebomedzitýmnymrozsudkom,môžerozhodnúť,žeotrovách
konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

56. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a úspešnému žalovanému voči
neúspešným žalobcom v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

57. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
v Prešove v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.