Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. september 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 37C/118/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213214999
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamil Petrovič

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7213214999.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom Mgr. Kamilom Petrovičom, vo veci určenia rodičovstva a úpravy výkonu

rodičovskýchprávapovinnostíaovýživemaloletýchdetíN.I.,nar.XX.XX.XXXXaN.I.,nar.XX.X.XXXX,
zastúpených kolíznym opatrovníkom O. práce, sociálnych vecí a rodiny R., deti matky K. I., nar.
X.X.XXXX, trvalo bytom C. XX, R., za účasti muža, ktorého otcovstvo má byť určené: N. V., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom X. XX, R., v konaní o návrhu matky na určenie otcovstva a na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností a o výžive maloletých detí, takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o určenie otcovstva zastavuje.

Maloletý Maroš Palinský, nar. 11.10.2010 a maloletý Matúš Palinský, nar. 17.9.2012 sa z v e r u j ú do
osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zároveň zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec N. V., nar. X.X.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého N. I., nar. XX.XX.XXXX od
XX.XX.XXXX do 25.6.2013 v sume 50 eur mesačne a od 26.6.2013 v sume 145 eur mesačne, vždy
vopred do 15-tého dňa kalendárneho mesiaca k rukám matky.

Otec N. V., nar. X.X.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého N. I., nar. XX.X.XXXX od 17.9.2012
do 25.6.2013 v sume 50 eur mesačne a od 26.6.2013 v sume 145 eur mesačne, vždy vopred do 15-
tého dňa kalendárneho mesiaca k rukám matky.

Otec N. V., nar. X.X.XXXX je povinný zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 11.10.2010 do 30.9.2016
maloletému N. I., nar. 11.10.2010 a za obdobie od 17.9.2012 do 30.9.2016 maloletému N. I., nar.
17.9.2012, v celkovej výške 10.028,99 eura k rukám matky, v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti
rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania o určenie otcovstva.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

o d ô v o d n e n i e :

. Matka sa návrhom na začatie konania podaným na tunajšom súde dňa 4.7.2013 domáhala, aby
súd určil otca za biologického otca maloletého N. I., nar. XX.XX.XXXX a N. I., nar. 17.9.2012. Návrh
odôvodnila tým, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa sa intímne stretávala s otcom, s ktorým mala

intímny vzťah od roku 2009. Vzhľadom na to, že obe maloleté deti sa narodili za trvania manželstva s N.
I.,bolvzmyslezákonnejúpravyzapísanývrodnomlisteakoichotec,ajkeďnebolichbiologickýmotcom.
Manželstvo s Marekom I. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 10.4.2013,
sp. zn. 27P/170/2012. Následne bývalý manžel matky N. I. podal na Okresný súd Košice II návrh nazapretie otcovstva, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 22C/11/2013. Súčasne s návrhom na určenie
otcovstva matka navrhla úpravu práv a povinností k maloletým deťom tak, aby ich súd zveril do osobnej
starostlivosti matke a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého N. I. od 11.10.2010 do 25.6.2013

sumou 50 eur mesačne a od 25.6.2013 do budúcna sumou 160 eur mesačne a na výživu maloletého
N. I. od 17.9.2012 do 25.6.2013 sumou 50 eur mesačne a od 26.6.2013 do budúcna sumou 160 eur.
Matka si zároveň uplatnila aj zmeškané výživné.
2. Matka sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomným podaním zo dňa 10.2.2014, v ktorom uznal
svoje otcovstvo k maloletým deťom, N. I., nar. XX.XX.XXXX a N. I., nar. XX.X.XXXX. Pokiaľ ide o

úpravu práv a povinností k maloletým deťom, otec súhlasil so zverením maloletých detí do osobnej
starostlivosti matky s tým, že je ochotný prispievať na ich výživu sumou 50 eur mesačne na každé
dieťa od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo rozvedené manželstvo matky a N. I., t. j.
od 10.4.2013.
3. V priebehu konania otec zmenil svoje stanovisko pokiaľ ide o úpravu práv a povinností k maloletým
deťom, keď žiadal zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti. Po začatí dokazovania,

zameraného na zistenie, či v danom prípade sú podmienky na zverenie detí do striedavej osobnej
starostlivosti, otec však opätovne zmenil svoje stanovisko, keď súhlasil so zverením maloletých detí do
osobnej starostlivosti matky.
4. Na pojednávaní konanom dňa 16.2.2015 došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov.
Uvedenú skutočnosť obaja rodičia potvrdili svojimi podpismi vo vyhlásení, tvoriaceho prílohu zápisnice

o pojednávaní zo dňa 16.2.2015.
Podľa ust. § 395 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), ak § 396 neustanovuje inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ust. § 109 CMP, ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že počas konania došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov, ktorá skutočnosť bola protokolárne zachytená v zápisnici spolu s podpismi strán, súd v zmysle
citovaného ustanovenia § 109 CMP konanie o určenie otcovstva zastavil.
Podľa ust. § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletého.

6. Vychádzajúc z citovaného ust. § 110 CMP, súd v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností a o výžive maloletého vykonal dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov
zistil nasledujúci skutkový stav.
7. Z daňového priznania otca k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2010 súd zistil, že celkový príjem
otca predstavoval 108.769,93 eura, výdavky 108.587,94 eura a základ dane predstavoval výšku 181,99

eura (daňové priznanie otca za rok 2010 na č. l. 22). Z daňového priznania otca k dani z príjmov fyzických
osôb za rok 2011 súd zistil, že celkový príjem otca predstavoval 177.051,19 eura, výdavky 166.284,57
eura a základ dane predstavoval výšku 10.766,62 eura (daňové priznanie otca za rok 2011 na č. l. 36).
Z daňového priznania otca k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2012 súd zistil, že celkový príjem otca
predstavoval 84.963,46eura,výdavky69.043,15euraazákladdanepredstavovalvýšku15.920,31eura

(daňové priznanie otca za rok 2012 na č. l. 51). Z daňového priznania otca k dani z príjmov fyzických
osôb za rok 2013 súd zistil, že celkový príjem otca predstavoval 23.624,09 eura, výdavky 45.129,93
eura, výsledkom hospodárenia v danom roku tak bola strata vo výške 21.505,84 eura (daňové priznanie
otca za rok 2013 na č. l. 98). Z daňového priznania otca k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2014
súd zistil, že celkový príjem otca predstavoval 22.375,27 eura, výdavky 44.293,68 eura, výsledkom

hospodárenia v danom roku tak bola strata vo výške 21.918,41 eura (daňové priznanie otca za rok
2014 na č. l. 182). Z daňového priznania otca k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2015 súd zistil, že
celkový príjem otca predstavoval 22.291,15 eura, výdavky 34.899,80 eura, výsledkom hospodárenia v
danom roku tak bola strata vo výške 12.608,65 eura (daňové priznanie otca za rok 2015 na č. l. 175). Z
výpisu Geodetického a kartografického ústavu Bratislava, oddelenie katastra nehnuteľnosti súd zistil, že

oteca Ing. W. V., rod. J., sú vlastníkmi bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 9. poschodí bytového domu,
súpisné číslo XXXX, na ulici X. XX v R. (listina na č. l. 116). Matka je zamestnaná v spoločnosti W.,
spol. s r.o., so sídlom I. 6, R.. Matka dňa 18.8.2010 nastúpila na materskú dovolenku, ktorá trvala do
1.3.2011. Od 2.3.2011 matka nastúpila na rodičovskú dovolenku. Do práce nastúpila od 1.11.2011. Čistý
mzda matky za mesiac november 2011 predstavovala výšku 424,56 eura a za december 2011 výšku

373,04 eura (potvrdenie zamestnávateľa matky o výške príjmu za rok 2011 na č. l. 68). V roku 2012
matka pracovala v mesiacoch január až august, kedy jej priemerný mesačný príjem predstavoval výšku
466 eur. Od 30.8.2012 do 24.4.2013 bola matka na materskej dovolenke (potvrdenie zamestnávateľa
matky o výške príjmu za rok 2012 na č. l. 70). V roku 2013 matka nastúpila do práce od 25. apríla apracovala až do konca roka, v ktorom období jej priemerný mesačný príjem predstavoval výšku 503,87
eura (potvrdenie zamestnávateľa matky o výške príjmu za rok 2013 na č. l. 71 a č. l. 120). V roku 2014
predstavoval priemerný mesačný príjem matky výšku 557,44 eura (potvrdenie zamestnávateľa matky o

výške príjmu zo dňa 6.10.2014 o výške príjmu za obdobie 01/2014 - 08/2014 na č. l. 118). V roku 2015
predstavoval priemerný mesačný príjem matky výšku 504,95 eura (potvrdenie zamestnávateľa matky
o výške príjmu za rok 2015 na č. l. 171). V roku 2016 predstavoval priemerný mesačný príjem matky
výšku 584,78 eura (potvrdenie zamestnávateľa matky o výške príjmu za obdobie 01/2016 - 03/2016 na
č. l. 170). Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice (ďalej len ÚPSVaR Košice) zo dňa

29.1.2014 súd zistil, že matke bola vyplácaná štátna sociálna dávka - rodičovský príspevok, z dôvodu
starostlivosti o maloletého N. I., nar. XX.XX.XXXX, v období od 13.4.2011 - 31.12.2011 vo výške 190,10
eura mesačne a v období od 1.1.2012 - 29.8.2012 vo výške 194,70 eura, rodičovský príspevok z dôvodu
starostlivosti o maloletého N. I., nar. XX.X.XXXX, v období od 25.4.2013 - 30.4.2013 vo výške 199,60
eura, príspevok na starostlivosť o dieťa, z dôvodu starostlivosti o deti: N. I., nar. 11.10.2010 a N. I., nar.
17.9.2012 v období od 1.5.2013 - 31.10.2013 vo výške 460 eur mesačne a príspevok na starostlivosť o

dieťa, z dôvodu starostlivosti o N. I., nar. XX.X.XXXX v období od 1.11.2013 - 31.12.2013 vo výške 230
eur mesačne (správa ÚPSVaR Košice zo dňa 29.1.2014 na č. l. 75).
8.Zvýsluchumatkyvyplynulo,žesodporcomsazoznámilaeštepočastrvaniajejmanželstvasMarekom
I. a rovnako v tom období sa matke narodili obe deti, N. I. a N. I.. Vzhľadom na to, že sa narodili v
období trvania manželstva s Marekom I., bol jej vtedajší manžel zapísaný v rodných listoch detí ako

otec, hoci biologickým otcom bol otec. Aj keď otec prispel na kočík, oblečenie a kupoval plienky každý
druhý mesiac, matka bola odkázaná sama na seba. Nepriaznivú finančnú situáciu riešila požičiavaním
peňazí od nebankových spoločností. Od spoločnosti F. je bola poskytnutá pôžička vo výške 3.500 eur,
ktorú sumu použila na kúpu výbavy pre deti a úhradu nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti s pobytom v
nemocnici. Okrem uvedenej pôžičky boli matke poskytnuté aj iné pôžičky od nebankových spoločností,

ktoré nevedela splácať. Preto požiadala o poskytnutie pôžičky v C. sporiteľni vo výške XX.XXX eur, ktorá
jej aj bola poskytnutá, a z ktorej sumy splatila ostatné pôžičky poskytnuté jej nebankovými subjektmi.
Pôžičku zo Slovenskej sporiteľne spláca pravidelne mesačne splátkami vo výške 150 eur. Odporca žije
so svojou manželkou v spoločnej domácnosti, avšak s deťmi matke pomáha, je s nimi v každodennom
kontakte. Keď matka pracuje v rannej zmene, tak sa o deti postará otec , prípadne dcéra matky z

prvého manželstva. Rovnako je to v prípade, keď matka pracuje v poobedňajšej zmene. Matka pracuje
ako predavačka s tým, že okrem už zdokladovaného príjmu, iný príjem nemá. Pravidelné mesačné
výdavky predstavujú náklady na bývanie v sume 370 eur, pričom polovicu týchto nákladov uhrádza otec
a výdavky na stravu, oblečenie a hygienické potreby približne vo výške 400 eur. Otec ďalej platí poplatok
za materskú škôlku pre maloletého Maroša, ktorý sa platí každý druhý mesiac a takisto platí obedy v

jasliach pre maloletého N., ktoré náklady predstavujú celkovo 100 eur mesačne. Pokiaľ ide o náklady
osobitne na maloleté deti, tieto z väčšej časti predstavujú výdavky na stravu vo výške 350 eur mesačne.
Zdravotný stav maloletých detí je dobrý, výdavky vznikajú len v súvislosti s prípadným ochorením,
návštevou lekára a povinným očkovaním. Matka nevlastní žiaden nehnuteľný majetok (výsluch matky
v zápisnici o pojednávaní zo dňa 14.4.2014 na č. l. 87).

9. Z výsluchu otca vyplynulo, že otcovstvo k maloletým deťom, N. I. a N. I. uznáva. Otec je ženatý,
návrh na rozvod manželstva so súčasnou manželskou nepodal a ani neplánuje podať takýto návrh. Z
manželstva so súčasnou manželkou pochádzajú tri deti, dcéry vo veku 30 a 34 rokov a syn vo veku
25 rokov. Otec podniká ako živnostník v oblasti predaja autosúčiastok už od roku 1991 a od roku 1996
prevádzkuje obchod s týmto sortimentom. Príjem z podnikania je jeho jediným zdrojom príjmov. V roku

2013 bol hospodársky výsledok negatívny, keďže skončil v strate. Otec spláca štyri úvery, s ktorých
splácaním mu pomáha manželka. Splátky úverov sú vo výške 299 eur, 261 eur, 79 eur a 231 eur,
ktorý spláca manželka otca. Úhradu uvádzaných splátok úverov otec preukázal predložením výpisu zo
svojho osobného účtu vedeného v C. sporiteľni, a.s. (v spise na č. l. XXX až 139). V každom prípade sa
jedná o úver poskytnutý bankou. V dvoch prípadoch sa jedná o úvery, ktorých účelom bolo zakúpenie

motorového vozidla na podnikateľské účely. Ďalší úver otec použil na kúpu skladových priestorov, ktoré
však doteraz nevlastní. V prípade štvrtého úveru sa jedná o bežný spotrebný úver. Otec ďalej platí
nájom za nebytové priestory vo výške 153 eur mesačne. Potvrdil, že matke pomáha so starostlivosťou
o deti a platí jej polovicu nájmu a deťom platí škôlku a jasle, v rámci svojich možností zabezpečuje aj
bežný nákup. Otec vlastní byt, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve a zásoby, náhradné diely a

autosúčiastky, ktoré sú však nepoužiteľné, nakoľko sú zastarané. Od narodenia detí prispieval matke
na deti podľa potrieb, či už oblečenie alebo obuv, prípadne iné veci, ktoré bolo treba kúpiť. Pravidelne,
v zmysle že by platil výživné na deti, matke na deti neprispieval (výsluch otca v zápisnici o pojednávaní
zo dňa 19.5.2014 na č. l. 93).10. Matka predložila súdu špecifikáciu výdavkov vynakladaných na maloleté deti, z ktorej vyplývajú
výdavky na maloletého N. I. v škôlke: stravné 22 eur, školné 15 eur, rodičovské 8 eur, poistné 1 euro a
hygienické potreby 15 eur, výdavky na N. I. v jasliach: strava 50 eur, plienky 10 eur a vlhčené utierky

2 eura a výdavky na deti v domácnosti: oblečenie 100 eur, obuv 50 eur, strava 100 eur, šampón 2
eura, plienky 10 eur, vlhčené utierky 2 eura, lieky 50 eur a spoločenské a kultúrne vyžitie 20 eur. Matka
tieto výdavky dokladovala preložením pokladničných dokladov (v spise na č. l. 141 až 150). Otec výšku
uvedených výdavkov v priebehu konania nespochybnil.
11. Na pojednávaní konanom dňa 18.8.2016 matka na otázku súdu uviedla, že otec doposiaľ uhradil na

výživu maloletých detí celkovo sumu 3.420 eur, s ktorou sumou otec súhlasil. Pokiaľ ide o úpravu styku
otca s maloletými deťmi, účastníci úpravu styku nežiadali.
Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. zákona o rodine (ďalej len zákon o rodine), rodičia
maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských
práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a
povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §

24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ust. § 25 ods. 2 zákona o rodine, k sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 4 veta prvá zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere s o dieťa osobne stará.

Podľa ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1 veta prvá zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Súd, vychádzajúc zo zistených skutkových okolností a citovaných ustanovení zveril maloleté deti
Maroša I. a N. I. do osobnej starostlivosti matky, keďže táto zabezpečovala osobnú starostlivosť o
maloleté deti v čase od narodenia a aj v súčasnej dobe sa o deti osobne stará a neexistuje žiadny
dôvod, pre ktorý by mal súd nejakú pochybnosť o tom, že sa dokáže o deti v budúcnosti náležite postarať
a zabezpečiť ich zdravý vývoj.

13. Vzhľadom k tomu, že maloleté deti nie sú schopné sa samé živiť, trvá zo strany oboch rodičov voči
ním vyživovacia povinnosť. Keďže deti súd zveril do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca prispievať
na ich výživu výživným, pri určovaní ktorého vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, ako
aj zo schopnosti, možnosti a majetkových pomerov oboch rodičov. Pri hodnotení potrieb maloletých
detí súd prihliadol na ich vek a na tú skutočnosť, že zdravotný stav maloletých detí je dobrý, nie sú

s ním spojené mimoriadne výdavky a matka s ich výživou má bežné náklady, ktoré sú primerané
ich veku. V danom prípade súd určil výživné od narodenia maloletých detí, t. j. v prípade maloletého
N. I. od 11.10.2010 a v prípade N. I. od 17.9.2012, do dňa 25.6.2013 (deň vyhotovenia návrhu na
začatie konania) vo výške 50 eur mesačne, v súlade s návrhom matky. Voči uvedenej výške výživného
kolízny opatrovník maloletých detí v priebehu konania nevzniesol žiadne námietky. Navyše podľa názoru

výška výživného 50 eur na každé dieťa v uvedenom období je zodpovedajúca aj vtedajším príjmom
otca. Pokiaľ ide o obdobie od 26.6.2013 do budúcna súd určil výživné vo výške 145 eur mesačne
na každé dieťa. Otec podniká ako živnostník v oblasti predaja autosúčiastok a náhradných dielov. V
období rokov 2013, 2014 a 2015 hospodársky výsledok podnikania otca bol záporný, teda v uvedenýchrokoch dosiahol stratu. Napriek uvedenej skutočnosti, otec svoje výdavky kvantifikoval vo výške 1.470
eur, zahŕňajúce splátky úverov vo výške 299,36 eura, 261,23 eura, 230 eur, 80 eur a vo výške 200 eur,
povinné odvody na sociálne poistenie živnostníka vo výške 306 eur a platenie výživného v sume 185 eur

na obe maloleté deti, pričom odporca uhrádza aj poplatky za škôlku a jasle vo výške 100 eur mesačne.
Z uvedeného vyplýva, že napriek deklarovanej strate otec uhrádza výdavky v značnej výške a dokáže
uhrádzať ešte aj výživné na obe maloleté deti vo výške 285 eur mesačne. Pokiaľ ide o odôvodnené
potreby maloletých detí, mesačné výdavky v škôlke, ktorú navštevuje maloletý Maroš I. sú vo výške
64 eur, mesačné výdavky v jasliach, ktoré navštevuje maloletý N. I. sú vo výške 62 eur a náklady na

oblečenie, obuv, stravu, detskú kozmetiku, lieky a spoločenské a kultúrne vyžitie na obe maloleté deti sú
vo výške 334 eur. Matka je zamestnaná v spoločnosti W., spol. s r.o.. Po ukončení materskej dovolenky
trvajúcej od 30.8.2012 do 24.4.2013 matka dňa 25.4.2013 nastúpila do práce. Priemerný mesačný
príjem v roku 2013 predstavoval výšku 503,87 eura, v roku 2014 výšku 557,44 eura, v roku 2015 výšku
504,95 eura a za prvé tri mesiace roku 2016 výšku 584,78 eura. Jej náklady sú v celkovej výške 540
eur, zahrňujúce náklady na bývanie, poplatok za telefón a splátku úveru. Pri určení výšky výživného

súd zároveň zohľadnil aj to, že otec sa aktívne podieľa na starostlivosti o deti, s ktorými je v podstate
v každodennom styku. Podľa toho v akej zmene matka pracuje, otec deti buď ráno vezie do škôlky,
resp. do jaslí, prípadne deti zo škôlky, resp. jaslí vyzdvihne a je s nimi dokiaľ matka nepríde z práce. Aj
napriek tomu, že súd nemal jednoznačne preukázané skutočné príjmy otca na hornej hranici, súd mal
jednoznačne preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu platiť výživné vo výške 185 eur

a poplatky za škôlku a jasle vo výške 100 eur, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná. Vychádzajúc
z uvedeného súd určil výživné vo výške 145 eur na každé dieťa majúc za to, že je v možnostiach a
schopnostiach otca platiť výživné na obe deti v určenej výške, ktorú výšku súd považoval primeranú
odôvodneným potrebám maloletých detí.
14. Z dôvodu, že odporca matke neplatil od narodenia maloletých detí žiadne výživné a s pravidelným

uhrádzaním výživného na maloleté deti začal až v roku 2014, vzniklo otcovi dlžné výživné. Výživné na
maloletého N. I. určené v období od 11.10.2010 do 25.6.2013 vo výške 50 eur mesačne, predstavuje
za uvedené obdobie celkovú čiastku 1.625,26 eura a v období od 26.6.2013 do 30.9.2016 určené vo
výške 145 eur, predstavuje za uvedené obdobie celkovo čiastku 5.679,15 eura. Výživné na maloletého
N. I. určené v období od 17.9.2012 do 25.6.2013 vo výške 50 eura mesačne, predstavuje za uvedené

obdobie celkovú čiastku 465,13 eura a v období od 26.6.2013 do 30.9.2016 určené vo výške 145 eur,
predstavuje za uvedené obdobie celkovo čiastku 5.679,15 eura. Celková čiastka výživného na obe
maloleté deti, za obdobie od ich narodenia do konca mesiaca, v ktorom súd rozhodol, ktorá mala byť
zaplatená, predstavuje sumu 13.448,99 eura. Zo zhodných tvrdení matky a otca mal súd za preukázané,
že otec doposiaľ zaplatil na výživu maloletých detí celkovo sumu 3.420 eur. Doplatok výživného tak

predstavuje sumu 10.028,99 eura. Tento nedoplatok súd uložil otcovi zaplatiť podľa ust. § 232 ods. 3
Civilného sporového poriadku v lehote 6 mesiacov. Súd stanovil túto lehotu s ohľadom na výšku dlžného
výživného, aby otec mal dostatočný časový priestor na zabezpečenie uvedenej sumy, napr. aj formou
úveru, v prípade ak takouto hotovosťou nedisponuje.
15. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi, súd styk v rozsudku neupravil, nakoľko tak matka

ako aj otec nežiadali úpravu styku otca s maloletými deťmi, dôvodiac tým, že ich komunikácia ohľadne
stretávania sa otca s deťmi je bezproblémová.
Podľa ust. § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
16. Vychádzajúc z citovaného ust. § 52 CMP súd rozhodol o trovách konania o určenie otcovstva a

konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého tak, že žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Košice II písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno

odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§365 ods. 3 C.s.p.).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.