Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. november 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18Er/472/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109217940
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Júlia XXXVladovičová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4109217940.4

Uznesenie

Okresný súd Nitra v exekučnej veci v prospech oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35
792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, v neprospech povinného: N. A., G.. XX.XX.XXXX, K. E. Q. I.,
G., o vymoženie 4.778,07 EUR s prísl. a trovy exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y h l a s u j e exekúciu za neprípustnú.

II. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Patriciom Baďurom, pod č. EX 509/09 zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Návrhom zo dňa 26.06.2009 xekúcie18,57 EUR s prísl. čl.u dňa: ie o odvolaní: ie o spôsobe
0,15 EUR__________________oprávnený žiadal, aby súd poveril súdneho exekútora JUDr. Patricia
Baďuru, so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, vykonaním exekúcie v neprospech povinného a
vymožením pohľadávky vo výške 4.778,07 EUR s príslušenstvom. Exekučné konanie sa začalo dňa
24.07.2009. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok, č.k. RK-1407/07-MK zo dňa
22.2.2008, vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom ,rozhodca so sídlom v Žiline. Poverenie na

vykonanie exekúcie bolo Okresným súdom Nitra súdnemu exekútorovi udelené dňa3030.07.2009 pod
číslom 5403 055440*.

2. Okresný súd Nitra uznesením č.k. 18Er/472/2009-36 zo dňa 27.05.2011 zastavil exekúciu v časti
zmluvných pokút vo výške 1.735,05 eura, v časti úroku vo výške 6% ročne zo sumy 4.778,07 eur od
18.12.2007 do zaplatenia a v časti zmenkovej odmeny vo výške 15,93 eura. Voči rozhodnutiu súdu podal

právny zástupca oprávneného včas odvolanie. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 15CoE/281/2012-92
zo dňa 27.12.2012 uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 18Er/472/2009-36 zo dňa 27.05.2011 potvrdil.
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.03.2013.

3. Dňa 22.01.2016 doručil súdny exekútor súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f
ods. 1 Exekučného poriadku od oprávneného. Oprávnený v doplnení uviedol, že dňa 15.02.2007 uzavrel

spovinnýmZmluvuorevolvingovomúvereč.6787111680,nazákladektorejposkytolpovinnémuúvervo
výške3.319,66eur.Zmenkabolavystavenápovinnýmakovystaviteľomnaradoprávnenéhoakoveriteľa
za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy, pre prípad meškania povinného s plnením
jeho splatných záväzkov. Oprávnený v súlade s vyplňovacím právom k blankozmenke dohodnutým v
zmluvevyplnilzmenkuauplatnilsvojnárokcestoupríslušnéhosúdu,ktorývydalrozhodcovskýrozsudok,
ktorý je exekučným titulom. Súd preskúmaním predloženej Zmluvy o revolvingovom úvere a Zmluvných

dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere zistil, že v predmetnom exekučnom konaní existujú dôvody
na zastavenie exekúcie.4. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len Exekučný poriadok, EP), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných

rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

5. Podľa § 25 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom
2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento

zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

6. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11.
júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola
uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí
účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

7. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej zákona o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

8. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

9. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

10. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

11.Podľa§53ods.1a2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

12. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

13. Súd preskúmal exekučný titul z formálnej ako aj materiálnej stránky. Z formálnej stránky sa skúma

či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje
§ 34 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) a z materiálnej stránky, či
exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu a to napríklad jeho rozpor s právom, t.j. dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi
a podobne. Exekučný súd uvádza, že je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na

vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, najmä či bolo
vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, túto podmienku je povinný skúmať ex offo, a to už
pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, a prípadne neskôr počas celého exekučného konania.
V prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť.Predpokladomprevydaniepoverenianavykonanieexekúcieanáslednévydanieupovedomeniaozačatí
exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné
po materiálnej aj formálnej stránke. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23.6. 2011, sp. zn. 4 Cdo

11/2011). Toto oprávnenie a zároveň aj povinnosť exekučného súdu potvrdil Najvyšší súd SR aj v
ďalších rozhodnutiach, napr. 3 Cdo 146/2011 a 6 Cdo 143/2011. Exekučný súd má tak právo skúmať
rozhodcovskú doložku/zmluvu a rozsudok rozhodcovského súdu tak nevytvára prekážku rozhodnutej
veci. Uvedené opätovne konštatoval aj Najvyšší súd SR. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
5.12.2012, sp. zn. 6Cdo 135/2012: „ Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné

uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej
rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem
iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na
jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská
zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná

rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec
prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon
nebolnikdyuzavretý.Prekážkurozsúdenejvecipreexekučnékonanienetvoríprávoplatnýrozhodcovský
rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul
vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný.“

14. Súd pri preskúmaní spisového materiálu, exekučného titulu a priloženej zmluvy o revolvingovom
úvere zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 15.02.2007 zmluvu o revolvingovom úvere (ďalej
len „zmluvy o RÚ“). Nakoľko žalovaný - povinný si svoju povinnosť riadne nesplnil, stal sa dlh v zmysle
dohodnutých podmienok splatný vcelku spolu s nárokom žalobcu na zmluvné sankcie. Táto zmluva má

povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka
účinného od 1.1.2008 ako aj na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Je potrebné uviesť, že
súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa
na výpise z OR, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený
v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Ďalej súd uvádza, že je nepochybné, že povinný je a

aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri
uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na
základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah
medziúčastníkmijenutnéaplikovaťajpríslušnéustanoveniaObčianskehozákonníkaospotrebiteľských
zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

15. Súd preskúmaním Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profireal
Slovakia spol. s r.o. zistil, že v bode 18 sa nachádza rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej sa zmluvné
strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce
alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením alebo neplatnosťou Zmluvy o

RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom
konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2 tejto Zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív
riešenia sporov podľa tejto Zmluvy o RÚ spočíva na žalobcovi.

16. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom, na ktorého

zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v
podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. Veriteľ
môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu,
ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky
spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na

riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným podmienkam poskytnutia úveru, a teda aj
rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných
podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si

ho môže do zmluvy uvádzať.

17. Ustanovenie § 53 ods. 3 OZ (platný v čase uzatvorenia zmluvy o úvere) obsahovalo demonštratívny
výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považoval za neprijateľnépodmienky v spotrebiteľskej zmluve. Súd posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú
podmienku aj keď v čase uzatvorenia zmluvy Občiansky zákonník rozhodcovskú doložku ako
neprijateľnúzmluvnúpodmienkuvýslovneneupravoval.Vtomtosmeresúdudávazapravduajneskoršie

prijatá novela Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 1.1.2008 zaviedla
do§53ods.4písm.r)vznení:„zaneprijateľnúpodmienkuuvedenúvspotrebiteľskejzmluvesapovažuje
ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené tunajší súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej
doložky, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak
by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol

nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel
zabrániť rozhodcovskému konaniu. Podľa názoru súdu, už len tieto skutočnosti možno považovať
za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto
zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Takto formulovaná zmluva
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53

ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka v Zmluvných dojednaniach zmluvy o
RÚ je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná
rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje
dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré
je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Súd svoj názor

o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky opiera aj o judikatúru Európskeho súdneho dvora
(C-240/98, C-168/2005, C-243-2008), pričom súd taktiež dáva do pozornosti rozsudok Európskeho
súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira,
v ktorom bola riešená otázka, ktorá sa týkala smernice 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprijateľných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený

výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu
uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva
povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v
Rozhodcovskej zmluve. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd má preskúmavať v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných

opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Rozhodcovský súd ako z predmetného rozhodcovského
rozsudku vyplýva absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych
noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd veľmi starostlivo posúdil postavenie a
podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany
náležitú pozornosť nevenoval.

19.RozhodcovskádoložkavZmluvnýchdojednaniachzmluvyoRÚspolusozmluvouoRÚmácharakter
štandardnej formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený používa s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov
v zmluvných vzťahoch. Nakoľko rozhodcovská doložka je súčasťou Zmluvných dojednaní, nemožno
považovať takúto rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú. V čase uzavretia Zmluvy o RÚ

v spojení so Zmluvnými dojednaniami zmluvy o RÚ ešte medzi účastníkmi neexistoval z uzavretej
zmluvy žiadny spor. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez
primeraného dôvodu povinný vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Je síce pravdou, že niekedy rozhodcovská doložka dáva dlžníkovi právo
obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je

obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd.

20. Rozhodcovskú doložku upravenú v Zmluvných dojednaniach zmluvy o RÚ, na podklade ktorej veriteľ
- dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne
po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v

spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú, pretože poskytuje veriteľovi neprimeranú
a nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred určiť súkromnoprávny
subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak ochranu práv spotrebiteľa
všeobecným súdom. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto rozhodcovskádoložka neplatná a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh
dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.

21. Súd vyššie uvedené konštatuje s poukazom na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 21. marca 2012 č. k. 6 Cdo 1/2012. Najvyšší súd SR judikoval: „rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská
zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok

právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského
rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej
úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné
odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v
právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. K povinnosti

spotrebiteľa namietať platnosť rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní Najvyšší súd SR
doplnil, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach
ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený

a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz
vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.“

22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia, súd rozhodol tak, že exekúciu
vyhlásil za neprípustnú.

23. Podľa §57 ods. 1 písm. g) EP, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

24. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až
h), k) až m) je prípustné odvolanie.

25. O náhrade trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, v prípade, ak ich súdny

exekútor uplatní.

26. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení, súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie podľa § 58 ods.5 EP na Okresný súd Nitra
do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).