Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. január 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116200040
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116200040.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu

JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobkyne V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
XX, XXX XX U., zastúpenej advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom, ul. Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90
Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenému ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., advokátska kancelária so
sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36857513, o vydanie bezdôvodného obohatenia 569,78
€, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C/1/2016-43 zo dňa 24.03.2016
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutých výrokoch, t.j. okrem výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol.

Priznáva žalobkyni voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 569,78 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05
% ročne z tejto sumy od 6.2.2016 až do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v prospech

jej právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho
zastúpenia vo výške 277,08 eura a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Súd prvej inštancie v dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa žalobou súdu doručenou 4.1.2016
domáhala toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť jej bezdôvodné obohatenie 569,78 eura s prísl. na
tom skutkovom základe, že zmluva, ktorú uzavrela so žalovaným dňa 30.5.2006 - žiadosť o aktiváciu
pôžičkovej karty Quatro neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 a 5 zák. č. 258/2011 Z.z., a to ročnú
percentuálnu mieru nákladov a neobsahuje ani úroky a poplatky, preto ich nebola povinná žalovanému

platiť. Keďže zo strany žalovaného jej bola poskytnutá suma 3.051,79 eura a vrátila mu sumu 3.621,57
eura, rozdiel 569,78 eura predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného.
Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal za to, že okrem časti nároku na úrok z omeškania z
dlžnej sumy bol žalobou uplatnený nárok dôvodným. Uviedol, že dňa 30.5.2015 bola medzi účastníkmi
konania uzatvorená zmluva podľa čl. V ktorej sú obchodné podmienky pre vydanie a používanie
kreditných platobných kariet VÚB, a.s. vydávaných v spolupráci s CFH súčasťou tejto žiadosti/zmluvy
a podľa bodu 36 Obchodných podmienok cenník sa považuje za súčasť zmluvy. Konštatoval, že

zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, súčasťou ktorej je bod V (obsahom
ktorého je inkorporačná doložka vo vzťahu k obchodným podmienkam) a obchodné podmienky, i pre
nezrozumiteľnosť vizuálneho spracovania je neplatná. Text zmluvy, bod V zmluvy, ako aj obchodné
podmienky boli napísané v takom formáte, že pokiaľ by v podobnom formáte dostal žalovaný rozsudokzo súdu, považoval by ho za nezrozumiteľný. Odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
z 31.3.2010 sp. zn. 23Cdo 2942/2009, podľa ktorého nemožnosť určitý text prečítať bez vynaloženia
zvláštneho úsilia a bez využitia zvláštnych pomôcok by bola sama osebe dostačujúcim dôvodom pre

konštatovanie neplatnosti zmluvy o úvere pre jej nezrozumiteľnosť, pretože platí, že právny úkon je
nezrozumiteľný, keď konajúci po jazykovej stránke nedosiahol v dôsledku vadného slovného či iného
sprostredkovania (v skúmanom prípade vizuálneho spracovania) jasné vyjadrenie vôle.
Súd uviedol, že otázka základných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy otázka sankcie za nesplnenie
záväzkov spotrebiteľa, ako aj otázka možného rozhodcovského konania sú tak dôležité, že musia byť

uvedené v samotných zmluvách a nie vo všeobecných obchodných podmienkach, ktorým spotrebiteľ
prikladá menší význam ako zmluve samotnej. Súd konštatoval, že až po použití technických prostriedkov
na zväčšenie čítania textu zistil, že inkorporačná doložka o záväznosti cenníka (obsahujúceho výšku
úrokovej miery úveru a výšku poplatku) nie je uvedená v zmluve, v ktorej je uvedená iba inkorporačná
doložka týkajúca sa obchodných podmienok, ale v Obchodných podmienkach v bode 36. Takéto
„odkazovanie“, pokiaľ ide o základné náležitosti zmluvy (v danom prípade výška úrokovej sadzby)

považoval súd za neprípustné a odporujúce zásade dôvery a transparentnosti. Priemerný spotrebiteľ
pritom základné náležitosti právneho vzťahu oprávnene očakáva v dokumente, ktorý je mu dodávateľom
predloženýnapodpis,tedavzmluvevužšomzmysleslova.Pohodlnosťdodávateľanepreniesťzákladné
náležitosti zmluvy z cenníka do zmluvy pre konkrétny zmluvný vzťah má pre spotrebiteľa účinok
značnéhosťaženiasprávnehopochopeniahospodárskychdôsledkovuzatváranejzmluvy,čolenzvyšuje

informačnú asymetriu záväzkového vzťahu. Žalovaný nevedel súdu predložiť cenník relevantný pre
napádanú zmluvu a nevedel preukázať jeho doručenie žalobkyni. Nevedel tak preukázať, že žalobkyňa
výšku úrokovej sadzby poznala. Súd uviedol, že aj v prípade platnosti zmluvy by bol úver bez úroku a
poplatkov z dôvodu aplikácie § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého od spotrebiteľa nemôže
veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa Občianskeho zákonníka - § 37 ods. 1, § 451, § 456, §
457, § 563, § 517, podľa § 271 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z.,
§ 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 3 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, okrem výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobou
v prevyšujúcej časti zamietol. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a konanie pred súdom prvej inštancie má vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, tiež to, že postupom súdu sa mu odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa žalovaného súd prvej inštancie sa pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia neriadil ust. § 157 ods.

2 Občianskeho súdneho poriadku, nevysporiadal sa s jeho právnou argumentáciou, navyše uviedol,
že jeho argumentácia je pre rozhodnutie irelevantná. Tým svoje rozhodnutie zaťažil vadou arbitrárnosti
a evidentnej svojvôle. Žalovaný uviedol, že dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu v textácii
či význame § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nenachádza a podľa neho súd nijakým spôsobom
neuviedol, ako dospel k záveru, že v čase uzavretia zmluvy bolo uskutočnenie právneho úkonu

nezrozumiteľné a vôbec nie to, komu malo byť nezrozumiteľné. Žalobkyňa uzavrela zmluvu slobodne,
na základe vlastného rozhodnutia a to „v pohodlí domova“. Mala tak dostatok priestoru na naštudovanie
celej zmluvnej dokumentácie, prípadne vznesenie námietok proti navrhovanému zneniu. Pokiaľ súd za
nosný dôvod pre vec samú považoval nezrozumiteľnosť vizuálneho poznania (zhliadnutia) zmluvy, z
obsahu spisu je zrejmé, že takýto záver uskutočnil bez poznania originálu danej zmluvy. Javia sa tak

známky neobjektívneho zhodnotenia uzavretia zmluvy. Súd porušil zásadu ne ultra petitum, žalobkyňa
žiadnu vadu právneho úkonu netvrdila, zo žiadneho jej vyjadrenia nemožno vyčítať tvrdenie o absolútnej
neplatnosti právneho úkonu. Súd tým neprípustne, nad rámec vlastnej právomoci, zasiahol do zmluvnej
slobody a autonómnej vôle účastníkov súkromnoprávneho úkonu. Žalovaný preto žiadal, aby odvolací
súd rozsudok v rozsahu odvolania zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne alebo aby rozsudok

zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zák.

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) vychádzajúc z ust. § 470 ods. 1
a ods. 2 veta prvá CSP, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli, ako aj webovejstránke Krajského súdu v Prešove dňa 12.01.2017 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného bolo neopodstatnené.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v
ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke
kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

Žalovaný odvolaním nenapadol výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
V tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť a nebolo oprávnením ani
povinnosťou súdu ho preskúmavať.

Čo sa týka vyhovujúceho výroku, žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil, postupom súdu sa mu odňala možnosť konať pred súdom a konanie pred súdom má inú vadu,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pre namietané nesprávne právne posúdenie, konkrétne špecifikované, obsahujúce aj námietku
absencie úplnosti v zmysle riadneho odôvodnenia rozhodnutia, zaoberal sa odvolací súd tým, či súd
prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym

právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy,
ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak síce použil správny právny predpis,
ale ho nesprávne vyložil.

Čo sa týka požiadavky na riadne, úplné odôvodnenie rozhodnutia, táto požiadavka predstavuje zásadu

spravodlivého procesu. Vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný,
bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani
c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).

6. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri posudzovaní veci, ktorá bola predmetom
konania, použil správny právny predpis, správne ho vyložil, v rozhodnutí zodpovedal na všetky
argumenty, ktoré boli pre rozhodnutie podstatné, jeho rozhodnutie je presvedčivé a odvolací súd sa so
závermi, ku ktorým súd prvej inštancie dospel a s odôvodnením rozhodnutia v celom rozsahu stotožňuje

(§ 387 ods. 2 CSP) a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k odvolacím dôvodom
dodáva:

7.Zásadnýmvýchodiskom,zktoréhovyhádzalsúdprvejinštancie,bolovyhodnotenienáležitostízmluvy,
ktorúuzavrelžalovanýsožalobkyňouzhľadiskajejobsahovejzrozumiteľnostimajúczato,ževdôsledku

nezrozumiteľnosti vizuálneho spracovania ide o zmluvu neplatnú.
Záver,kuktorémusúdprvejinštanciedospelaodvolacísúdhoakceptuje,másvojzákladužvpreambule
Smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v ktorej
sa vychádza z toho, že zmluvy by mali byť vypracované jednoduchou zrozumiteľnou rečou.
Podľaodvolaciehosúdumávovzťahu,jednýmzúčastníkovktoréhojespotrebiteľ,prísnejšiapožiadavka

naposúdenienáležitostíprávnehoúkonusvojzmysel,atozdôvoduinformovanostiamalejvyjednávacej
sily spotrebiteľa.
V oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti a to vo forme tzv. princípu
dôvery. Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II.ÚS 3/06 zo 6.11.2007 a I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013
uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným

predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu
kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text
spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného
spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Napríklad zmluvné dojednania
musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť vo výrazne menšej veľkosti ako iný text, nesmú byť

umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru.Zásade poctivosti vo vzťahu dodávateľa k spotrebiteľovi nemôže podľa odvolacieho súdu zodpovedať
kontraktačný proces, ktorý je zachytený vo forme značne sťažujúcej vnímanie toho, čo má byť jeho
obsahom.

Ak súd prvej inštancie uzavrel, odkazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
23Cdo 2942/2009 z 31.3.2010, že zmluva, ktorá vznikla medzi žalovaným a žalobkyňou je zmluvou pre
nezrozumiteľnosť jej vizuálneho spracovania zmluvou neplatnou, je jeho záver správny.

8. Správne bolo aj konštatovanie súdu prvej inštancie, pokiaľ uviedol, že aj keby zmluva zodpovedala

požiadavke zrozumiteľnosti právneho úkonu, t.j. jej text by bolo možné vnímať aj bez technických
pomôcok, že by to neznamenalo, že veriteľ z takejto zmluvy by mal nárok na úroky a poplatky z úveru.
V zmluve totiž nie je uvedená úroková sadzba, údaj o nej nie je ani v obchodných podmienkach. Ak by
mal byť v cenníku, tento súdu nebol ani predložený, za tejto situácie ani nebolo potrebné osobitne sa
zaoberať tým, či by tomuto mechanizmu informovanosti spotrebiteľa o úroku z úveru mala byť priznaná
relevancia. Podstatné je, že žalobkyňa žalovanému na plnenie záväzku zo zmluvy uhrádzala aj úroky z

úveru, na ktoré žalovaný nárok nemal. Ich platenie však vyžadoval a prijal, čo taktiež zakladá dôvod na
vrátenie sumy zodpovedajúcej nároku titulom zaplatených úrokov z úveru.

9. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho tvrdeniami
uvedenými vo vyjadrení k žalobe o tom, že zo zák. č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku vyplýva,

že súčasťou zmluvy o vydaní a používaní elektronického platobného prostriedku sú aj obchodné
podmienky, je potrebné uviesť, že podľa § 23 ods. 3 tohto zákona sú obchodné podmienky súčasťou
zmluvy o vydaní a používaní elektronických platobných prostriedkoch, ak je v zmluve výslovný odkaz
na obchodné podmienky vydavateľa a ak sú tieto obchodné podmienky pripojené k tejto zmluve
alebo ak ich oprávnený držiteľ dostal najneskôr pri uzavretí zmluvy. V súvislosti s touto námietkou je

potrebné zdôrazniť, že dôkazné bremeno tvrdenia o riadnom splnení povinností v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia, bolo na žalovanom, ktorý tvrdil, že výška úroku je v cenníku, na tento dokument
ako súvisiaci s obchodnými podmienkami poukazoval, avšak ho nepredložil, čím dôkazné bremeno
neuniesol, čo však nie je podstatné. Podstatnými sú dôvody neplatnosti z dôvodu nezrozumiteľnosti
zmluvy a v nej nachádzajúceho sa odkazu na obchodné podmienky.

10. K námietke, že súd prvej inštancie svojvoľne zasahoval do zmluvnej autonómie účastníkov zmluvy
keďže žalobkyňa ani netvrdila vadu úkonu, ktorú súd konštatoval, je potrebné uviesť, že neplatnosť
právnehoúkonuprenezrozumiteľnosť(§37ods.1Občianskehozákonníka)jeneplatnosťouabsolútnou,
na ktorú sa prihliada, resp. sa z nej vyvodzujú dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti a to

vo všeobecnosti, nielen pri nárokoch z právnych vzťahov, jedným z účastníkov ktorých je subjekt so
statusom spotrebiteľa.

11. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol správne, vec správne právne posúdil, jeho
rozhodnutie je správne aj vo výroku o trovách konania odvolací súd ho preto podľa § 387 ods. 1, 2 CSP

potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, odvolací súd jej preto priznal náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, kvantifikáciu týchto trov osobitným rozhodnutím zrealizuje

súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.