Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4CoE/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215208074
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bernát
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215208074.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bernáta a členov senátu JUDr. Zity
Matyóovej a Mgr. Adriany Némethovej, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpený JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka,
so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 42 174 716, proti povinnému: X. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytomT.,X.XXXX/XX,ovymoženie3.500eurspríslušenstvom,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniu

Okresného súdu Komárno z 05.05.2016, č. k. 12Er/713/2015-38, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno, ako súd prvej
inštancie, zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 4615/2015. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami

§ 44 odsek 2, § 41 odsek 2 písmeno c/, písmeno d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45
odsek 1, odsek 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“), § 25 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, §
52 odsek 1, odsek 3, odsek 4, § 53 odsek 1, odsek 5, § 54 odsek 1, § 39 Občianskeho zákonníka, §

2 písmeno a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i Smernicou Rady č. 93/13/
EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, preskúmal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a zistil, že tieto sú v
rozpore so zákonom. Konštatoval, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky
považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku, nakoľko spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že

znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli
dodávateľa. Naviac si ju spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami, nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na
začiatku zmluvného vzťahu. Poukázal na to, že nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré
by povinný, teda spotrebiteľ, bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by
bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Dospel preto k záveru, že

rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného
rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať, vzhľadom
na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť
exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná,
čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a následné zastavenie exekučného konania, preto súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia zamietol.2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený,
domáhajúc sa ním jeho zmeny a vyhovenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, odňal účastníkovi konania
- oprávnenému možnosť konať pred súdom a nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý neobstojí.
Namietal, že exekučný súd nebol oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný. Zdôraznil, že v zmysle

ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka, a.s. postupovala v
súlade s § 93 b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej
doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú
ponuku, pričom to, že ju neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Mal za to, že
exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom poukázal na nález
Ústavného súdu II. ÚS 499/2012. Konštatoval, že nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej

doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého
priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade
interpretačný. Je názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov
konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na
základe jeho postavenia, súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite, pričom poukázal

na uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 23/2013-8. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v Náleze
Ústavného súdu SR III. ÚS 153/07 z 18. októbra 2007, ako i dôvodmi uvedenými v Náleze Ústavného
súdu SR III. ÚS 171/06 z 5. apríla 2007. Záverom zdôraznil, že exekučný súd svojim postupom
znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s
účinkami právoplatného rozsudku.

3. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (podľa § 34 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 odsek 1 CSP a po preskúmaní napadnutého

uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, a preto je potrebné napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie, podľa ustanovenia § 387 odsek 1 CSP ako vecne správne, potvrdiť.

4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného
poriadku ako aj Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený

Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal ešte za účinnosti
predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému
bola predložená vec na rozhodnutie o odvolaní dňa 17.10.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti
Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 odsek 1 CSP, podľa
ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti.

5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach
§ 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím
Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o

zmene a doplnení niektorých zákonov.

6. Podľa § 9a odsek 1 až 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci
nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch

procesného úkonu, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a
zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa
pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii,
návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana
a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom tohto konania je
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Rimavská
Sobota, Kálmana Mikszatha 268, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu prvejinštancie dňa 28.04.2015. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým sa domáha od
povinnej X. G. vymoženia sumy 3.500 eur s príslušenstvom a exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom

Bratislava, Trnavská cesta 7, z 10.01.2013, sp. zn. IA-C/0712/0165, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
31.01.2013 a vykonateľnosť dňa 04.02.2013. Súčasťou spisu je i zmluva o úvere, uzatvorená medzi
právnym predchodcom oprávneného - Poštovou bankou, a.s. a povinnou dňa 05.08.2010, obchodné
podmienky pre úver, ako i Všeobecné obchodné podmienky. Exekučné konanie v danej veci začalo
dňa 30.03.2015.

8. V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného
vzťahuúčastníkovjezmluvaoúvere,uzatvorenámedziprávnympredchodcomoprávnenéhoapovinnou
dňa 05.08.2010, ktorej predmetom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov povinným vo forme
úveru. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú
štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať,

či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v
nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil i súd prvej inštancie. Tento v potrebnom rozsahu vykonal
dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže
odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa
§ 387 odsek 2 CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej

inštancie a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.

9. Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní, odvolací
súd osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorého závery sa v otázke
skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09.02.2012,

sp. zn. 3Cdo 122/2011 Najvyšší súd SR zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej,
resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej
veci) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len

realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 odsek 2 Exekučného
poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Povinnosťou
exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci
konať (§ 45 odsek 1 písmeno b/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc

súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ustanovenia § 45 odsek 1, odsek 2 citovaného
zákona.

10. Z hľadiska skutkového stavu v danej veci bolo preto nepochybne
preukázané, že účastníci konania dňa 05.08.2010 uzatvorili zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou

súčasťou boli i Všeobecné obchodné podmienky. V Zmluve o úvere v bode 3 (3.6) je uvedené,
že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov
o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v
článku 10., II. Časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie
rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z

dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka
je následne uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach v II. časti, bod 10. Riešenie sporov
a rozhodcovská doložka (10.2). Podľa názoru odvolacieho súdu, však takto dojednaná rozhodcovská
doložkajeneprijateľnouzmluvnoupodmienkouaspoukazomnaustanovenie§53odsek5Občianskeho
zákonníka tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi

právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so
spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť,
resp.totodojednanievylúčiť.Súpretonamiesteobavy,žepovinnásiztakéhotofaktickynerovnovážneho
vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázala náležite uvedomiť, pričom
naviac ani nemala iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými

podmienkami, zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam
poskytnutia úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná
rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovskýrozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým
exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého
vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 odsek 1 CSP potvrdil.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere

hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).